Mesto Žilina Žilina
| Krajina | Slovensko | Telefón | +421 41 70 63 111 |
| Mesto | Žilina | Poslať e-mail | |
| Ulica | Námestie obetí komunizmu 1 | Odkaz | www.zilina.sk |
| Psč | 01001 |
Topovať stránku - zadarmoZvýšte svoju šancu zaujať návštevníkov.
Hodnotenie
Prostredie
Obchody
Doprava a platba
10 / 10
MHD
Železnice
Školy
✎Poloha a opis
Okres Žilina zahrňuje povodie rieky Váh s prítokmi Rajčiankou, Kysucou a Varínkou. Veľkú časť územia zaberá Žilinská kotlina, ktorá je hornatého charakteru. Nachádza sa tu pohorie Malá Fatra s národným parkom Malá Fatra, chránená krajinná oblasť Kysuce a Strážovské vrchy s možnosťou letnej turistiky. V letnej turistickej zóne ponúka pre návštevníkov služby v kúpeľno-rekreačných areáloch na báze geotermálnych vôd, a to: Veronika v Rajci s 8 bazénmi, Laura v Rajeckých Tepliciach s 2 bazénmi, v Stráňach s 2 bazénmi. Podmienky sú vhodné aj pre paragleiding a závesné lietanie na Straníku a športové lietanie na letisku v Dolnom Hričove. V zimnej turistickej sezóne môžu návštevníci využívať lyžiarske vleky a 2 sedačkové lanovky. Najznámejšími strediskami sú Terchová-Vrátna dolina a Čičmany. Nachádzajú sa tu termálne kúpele v Rajeckých Tepliciach, kde sa liečia choroby pohybového ústrojenstva.Z historických objektov sú známe mestská pamiatková rezervácia s arkádovým námestím, barokový kostol sv. Pavla a jezuitský kláštor. Dominantou mesta je kostol Najsvätejšej Trojice, tzv. Farský kostol.
Mesto Žilina je sídlom Žilinského kraja. Vo výstavnom zariadení Bôrik sa poriadajú počas celého roka medzinárodné veľtrhy a výstavy. Nachádzajú sa tu Budatínsky zámok, hrad Strečno a hrad Lietava.
👤Primátor
Igor Choma
Nám. obetí komunizmu 1
Telefón: +421 (0)41 7233 671
Fax: +421 41 723 29 12
ℹZákladné informácie
Obyvateľov 84542
Rozloha 80km²
Založené roku 1208
✒História
5.st. n.l. naši predkovia sa usídlili na území mesta – nález obydlí púchovskej kultúry v Závodí (Pod Skalkou), staroslovanská keramika v časti Frambor1208 prvá písomná zmienka o území mesta - terra de Selinan, v súvislosti s ohraničením jej chotára voči chotáru Hričova. Spomína sa aj obec Bánova (predium bani).
1244 prvá zmienka o území Brodna (Brodi)
1297 mesto sa v záznamoch uvádza ako Zilna
pred 1300 vznik mesta v priestore dnešného Mariánskeho námestia
1312 Žilina podľa záznamov bola už mestom
1321 Žilina slobodné kráľovské mesto, výsady udelil kráľ Karol I. Róbert z Anjou dňa 12. júla 1321
1321 prvá písomná zmienka o území Budatína (Badacin) v súvislosti s vyberaním mýta
1325 Ján Pezold – prvý známy žilinský richtár
1351 prvá písomná zmienka o Závodí (Zavada)
1378 Žilinská kniha - prvý zápis zhotovil Mikuláš z Lukovej, je to odpis magdeburského práva (saské zrkadlo), ktoré používalo mesto Krupina
1379 najstaršia známa pečať mesta Žilina – originál listiny z 8. marca 1379 sa nachádza v maďarskom krajinskom archíve v Budapešti
1381 Privilegium pro Slavis - vydal kráľ Ľudovít I. Veľký počas návštevy Žiliny dňa 7. mája 1381. Kráľ zrovnoprávnil Slovákov a Nemcov v mestskej rade
1390 zmienka o mestečku Žilina a pri ňom ležiacom starodávnom hrade (oppidum Zelyna et antiquum castrum)
1393 Strážov (Straso), Trnové (Tharnow) a Bánová (Banfolua) sa po prvý raz spomínajú ako samostatné obce
1400 prvá písomná zmienka o farskom kostole
1431 husiti Žilinu dobyli, vypálili a vydrancovali
1438 Brodno (Brodi), Budatín (Bodatyn), Považský Chlmec (Hlumecz), Vranie (Vranye) a Zádubnie (Zadubnye) sa po prvý raz spomínajú ako samostatné obce
1438 písomná zmienka o moste cez Váh do Budatína
1439 Mojšova Lúčka sa po prvý raz spomína ako Gerova Lucska – vtedy patrila Strečnianskemu panstvu
najstaršia písomná zmienka o obci Zástranie (Zaztrany)
1451 prvý zápis v slovenskom jazyku v Žilinskej knihe
1481 Žilinčania odkúpili dom na mieste, kde stojí dnešná radnica
1483 prvá písomná zmienka o Mojšovej Lúčke (Lwchka, Luchka), ktorá sa spomína ako possesio - obec
1487 Budatínky zámok sa stal majetkom rodu Suňogovcov (bol ním až do roku 1798)
1488 vznik artikul cechu kožušníkov - ako prvého cechu v Žiline, neskôr pribudli cechy
1542 Žilinská akadémia – prvá zmienka o protestantskom gymnáziu v Žiline
1559 vznik artikul kováčskeho cechu
1587 prvá známa epidémia moru, neskôr sa viackrát opakovala
1610 Žilinská synoda – celoslovenský snem evanjelikov
1665 prvá tlačiareň v Žiline – založil Jan Dadan, český exulant
1667 Žilina sa stala zastávkou poštového voza na trase Nolčovo - Tešín
1678 pri požiari zhorelo takmer celé mesto
1686 založenie jezuitskej misie v meste
1691 Jezuiti zriadili v Žiline nižšie gymnázium v priestore dnešného Sirotára
1700 Žilina mala 2 682 obyvateľov
1738 na pamiatku dovŕšenia rekatolizácie v meste Žilina postavili na dnešnom Mariánskom námestí sochu Immaculaty
1747 prvú mapa mesta zhotovil zememerač Michal Ruttkay-Nedecký (uložená je v Považskom múzeu)
1763 v Žiline bola zriadená poštová stanica
1810 prvý krát bol vydláždený žilinský rínok (dnešné Mariánske námestie)
1833 otvorený bol žilinský sirotinec, ktorý zriadil biskup Jozef Vurum (odtiaľ názov Sirotár)
1848 Veľký požiar zničil takmer celé mesto.
1849 bitka pri Budatíne – slovenskí dobrovoľníci (súčasť cisárskej armády) zvíťazili nad maďarskými honvédmi a gardistami
1858 mesto postihlo veľké zemetrasenie (15.januára)
1872 dokončená Košicko-bohumínska železnica (17.marca)
1880 Žilina mala 3 244 obyvateľov a 375 obytných domov
1883 dokončená Považská železnica do Bratislavy (1. novembra)
1886 veľký požiar v meste (11. augusta)
1891 prvý veľký priemyselný podnik v Žiline, dnešná Slovena, začal svoju výrobu.
1892 začiatok chemickej výroby vo fabrike Hungaria, neskôr Považské chemické závody, dnes Aquachémia, a.s.
1899 Začiatok železničnej dopravy na trati Žilina-Rajec (10. október)
1900 Žilina mala 5633 obyvateľov a 411 obytných domov
1903 Priemyselná výstava Horného Uhorska v časti na Strelnici (1. august až 15. september)
1906 Začiatok papierenskej výroby vo fabrike, dnešné Tento, a.s.
1908 prvá parná elektráreň v meste, energiu dodával Žilinský elektrický závod
1911 Žilina dosiahla počet obyvateľov 10 000 a podľa zákona sa stala mestom so zriadeným magistrátom
1918 príchod najvyššieho vládneho orgánu na Slovensku do Žiliny dňa 12.decembra. V čele Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska bol dr. Vavro Šrobár (sídlo vo Bacherovej vile). V Žiline ministerstvo pôsobilo do 3. februára 1919.
1919 založenie telovýchovnej organizácie - Športového klubu (ŠK) Žilina (24. novembra)
1922 postavená bola budova Grand Bio Universum, dnes sídlo Štátneho komorného orchestra
1923 podľa zákona bol zrušený magistrát mesta Žilina, vznikla Veľká obec Žilina, na čele mesta volený starosta (1. januára)
1930 Žilina mala 17 451 obyvateľov
1936 v prevádzke automatická telefónna ústredňa
1938 vyhlásenie autonómie Slovenska (6. októbra)
1942 zriadené drotárske múzeum v priestoroch radnice mesta
1942 od marca do októbra bol v časti Rudiny zriadený zberný tábor pre židovských spoluobčanov, odkiaľ boli odvážaní do nemeckých koncentračných táborov
1945 dňa 30. apríla vstúpili do mesta vojaci 1. československého armádneho zboru
1945 dňa 1. mája bol ustanovený Mestský národný výbor v Žiline dňa 1. mája. Mesto malo 18 027 obyvateľov.
1949 dňa 1. apríla boli k mestu Žilina pričlenené obce Budatín a Závodie
1949 bola zavedená mestská doprava, dopravu zabezpečoval Dopravný podnik mesta Žilina (28. októbra)
1949 od 1. januára 1949 bola Žilina krajským mestom. Slovensko bolo do roku 1960 rozdelené na 6 krajov.
1950 Žilina mala 28 571 obyvateľov
1954 založenie Žilinského miešaného zboru (tento názov používa od roku 1956)
1959 začiatok výstavby prvých panelových domov v Žiline na Hlinách (ulica J. Fándlyho) dňa 16.marca
1960 Vysoká škola dopravná (dnešná Žilinská univerzita) sa z Prahy sťahovala do Žiliny
1960 do prevádzky bol dňa 29. apríla uvedený Dom odborov, ktorý bol v nasledujúcich rokoch významným kultúrnym priestorom
1961 Žilina mala 32 512 obyvateľov
1963 otvorená krytá plaváreň s 50 -m bazénom, ako prvá na Slovensku. Založená bola Jazyková škola
1970 k Žiline boli pripojené samostatné obce Bánová, Bytčica, Považský Chlmec, Strážov a Trnové. Žilina mala 54 379 obyvateľov.
1971 začiatok výstavby panelových obytných domov na Vlčincoch
1974 založený Štátny komorný orchester v Žiline (2. novembra)
1976 Lietavská Lúčka a Porúbka sa stali súčasťou mesta Žilina. Založená bola Považská galéria umenia
1979 k Žiline sa pričlenili obce Brodno, Mojšova Lúčka, Rosina, Teplička nad Váhom, Turie, Višňové, Vranie, Zástranie, Žilinská Lehota
1979 začiatok výstavby sídliska Solinky
1980 Mesto Žilina malo 70 025 obyvateľov – po pričlenení viacerých obcí
1986 Žilina mala 90 000 trvalých obyvateľov
1987 začiatok výstavby sídliska Hájik
1987 dňa 11. septembra vláda Slovenskej republiky vyhlásila historické jadro mesta za Mestskú pamiatkovú rezerváciu
1990 dňa 9. októbra sa konalo zakladajúce zhromaždenie Zboru Žilincov – prvým predsedom bol JUDr. Ernest Žabkay
1990 dokončený prieťah mestom od Rondelu po Košickú ulicu (30. októbra)
1990 na základe referenda ku dňu 23. novembra sa od Žiliny odčlenili obce: Lietavská Lúčka, Porúbka, Rosina, Teplička nad Váhom, Turie a Višňové
1990 Mesto Žilina získava podľa zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení ku dňu 23. novembra právnu subjektivitu. Na čele mesta je volený primátor. Zrušený bol Mestský národný výbor, nahradil ho Mestský úrad v Žiline.
1990 dňa 9. októbra sa konalo zakladajúce zhromaždenie Zboru Žilincov – prvým predsedom bol JUDr. Ernest Žabkay
1991 podľa sčítania ľudu zo dňa 2. marca mala Žilina 83 853 obyvateľov
1991 Po zaniknutí Česko-slovenského zväzu telesnej výchovy a Slovenského zväzu telesnej výchovy, prevzalo mesto Žilina dňa 1. mája objekt Športovej haly na Bôriku. V objekte zriadili Športcentrum.
1991 na sídlisku Vlčince otvorili dňa 5. septembra polikliniku s 35 ambulanciami
1991 poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline dňa 20. septembra schválili Štatút mesta Žilina
1991 poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline schválili premenovanie ulíc a námestí v meste - išlo celkove o 99 ulíc a námestí
1994 začiatok premávky trolejbusovej dopravy – linka č. 1 z centra mesta na Vlčince (16. novembra)
1995 začiatok rekonštrukcie Mariánskeho námestia a priľahlých ulíc (2. augusta)
1995 prvý ročník Staromestských slávností (22. a 23. septembra), pod názvom Žilinské trhy ľudových a umeleckých remesiel
1996 dňa 1. júla začali premávať trolejbusy aj na sídlisko Solinky a nové spoje na Vlčince
1996 Vysoká škola dopravy a spojov bola dňa 19. decembra premenovaná na Žilinskú univerzitu
1996 Žilina sa dňa 15. augusta opäť stala krajským mestom. Slovensko je podľa nového členenia rozdelené na 8 krajov.
1997 veľká povodeň dňa 8. júla postihla všetky okrajové časti mesta okrem Žilinskej Lehoty
1997 dňa 18. novembra začali napĺňať prívodný kanál Vodného diela Žilina. Výstavba VD začala 4. októbra 1994.
2001 Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov má Žilina 85 453 obyvateľov, na území mesta je 5 757 bytov, 1 527 bytových domov, spolu 30 452 bytov.
2002 futbalisti MŠK Žilina sa stali 8. júna prvý raz v histórii majstrami Slovenska
2002 dňa 27. augusta bol otvorený diaľničný privádzač Ľavobrežná, na severnej strane mesta pri Váhu
2002 dňa 15. novembra začala premávať trolejbusová doprava na sídlisko Hájik – spoje č. 6, 7 a 16
2003 poslanci Mestského zastupiteľstva v Žiline prijali 9. novembra Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Žilina
2004 dňa 7. apríla bol položený základný kameň pre výstavbu automobilky KIA
2005 obnovenie leteckej linky Žilina – Praha (Ruzyně) dňa 15. júla
2005 posviacka kostola Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch dňa 22. októbra
2006 hokejisti MsHK Žilina sa stali 21. apríla po prvý raz v histórii majstrami Slovenska
2006 začiatok výroby vozidiel značky KIA dňa 7. decembra
