MestoŽarnovica

Žarnovica má jedinečnú polohu. Obklopujú ju tri stredoslovenské pohoria - Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec a Vtáčnik. Kruh tvorený pohoriami uzatvára údolie rieky Hron. Žarnovica leží na križovatke ciest sever - juh a východ - západ približne v trojuholníku miest Banská Štiavnica, Kremnica a Nová Baňa. Neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života Žarnovice sú motocyklové preteky na plochej dráhe. Jej história sa začala písať v roku 1953, dodnes sa na nej uskutočnilo viac ako 212 podujatí najrôznejšieho významu od sústredení začiatočníkov až po preteky majstrovstiev sveta a Európy. Dejiny plochej dráhy siahajúce 50 rokov dozadu ju robia najstarším podujatím tohto druhu na Slovensku vôbec.

✒História

Z archeologického hľadiska sa oblasť Žarnovice a jej okolia zdá byť málo preskúmaná. Ani hlboké sondy pri budovaní sídliska v meste nepriniesli žiadne údaje, ktoré by vniesli novšie poznatky do jeho dávnej minulosti.
Meno Žarnovica je slovanského pôvodu a súvisí s výrobou žarnovov. Doteraz sa ale nepodarilo nájsť doklady, ktoré by túto výrobu potvrdili. Množstvo dokladov však svedčí o výrobe mlynských kameňov v Novej Bani, Hliníku nad Hronom a v Starej Kremničke. Vynára sa otázka, kde treba hľadať pôvodný kameňolom v okolí Žarnovice. Za pôvodný lom, ktorý pravdepodobne dal meno Žarnovici môžeme považovať polohu v strede Koženého vrchu, kde sú ryolity svetlosivej farby. V strede úbočia je množstvo ryolitového odpadu a našli sa tam aj Žarnovy v štádiu opracovania. Tento lom je neďaleko osady Polc.
Ešte jedno miesto sa ponúka pri určovaní pôvodného lomu. Je to návršie pomenované Skalka po ľavej strane Kľakovského potoka.
Žarnovy vyrobené na mletie rudy sa vyvážali do banských mlynov. Tie, ktoré boli určené na mletie obilia mali svoje odbytištia určené v Žiarskej kotline, alebo sa dopravovali po Hrone do nížinatej oblasti štátu.Písomná zmienka o Žarnovici je z roku 1332, keď sa v zozname pápežských desiatkov spomína Žarnovický farár Fridrich z kostola svätého Mikuláša, ktorý z ročného dôchodku jednej hrivny platil pápežský desiatok 6 grošov. Tento rok považujeme za rok založenia Žarnovice i jej kostola.
Prvým významným aktom, ktorý určil význam Žarnovice bolo prenesenie mýta z Voznice do Žarnovice. Tento akt vykonal levický kastelán v roku 1343.
V tomto období patrila Žarnovica pod správu Revištského panstva. Až v 11.júla 1479 sa rozhodli kráľovskí manželia darovať hrad Revište kráľovskému pokladníkovi Urbanovi z Veľkej Lúče s prímenom Dóci.
Urban Dóci dal asi v rokoch 1480-1485 postaviť v Žarnovici trojposchodový neskorogotický zámok bez veže, ktorí bol v čase pokoja rezidenciou Dóciovcov. Na administratívne účely bol vhodnejší ako Revištský zámok a bol blízko k mýtu na Hrone, ktoré bolo denným zdrojom príjmov. Roku 1647 zomiera Ladislav Dóci a o rok neskôr aj Melichor. Nimi vymiera mužská vetva rodiny Dóciovcov.
Po vymretí Dóciovcov sa o Revištské panstvo začala zaujímať aj Dvorská komora vo Viedni a to najmä kvôli veľkému lesnému bohatstvu, ktoré bolo potrebné na banskú prevádzku. Od roku 1662 prešlo Revištské panstvo do správy banskoštiavnickej komory. Počas povstania Imricha Tökölyho sídlila na Revištskom hrade posádka nemeckých žoldnierov. Zle platení žoldnieri vydali v roku 1677 hrad bez boja Tökölyho vojakom, ktorí ho vyplienili a vypálili. Hrad dala banskoštiavnická komora opraviť a slúžil ešte do roku 1792, keď vyhorel od úderu blesku.
V 18. storočí nastali na Revištskom panstve, najmä v Žarnovici výrazné zmeny. Boli otvorené huty, postavený pivovar, otvorená Dedičná štôlňa Jozefa II. vo Voznici a napokon aj zrušené nevoľníctvo. V tomto období zmenila Žarnovica svoj charakter z prevažne poľnohospodárskej výroby do výroby hutníckej, baníckej, ale aj do rozvoja remesiel a iných výrobných činností.
Významným medzníkom v živote Žarnovice bol rok 1876. Popri ešte jestvujúcom pivovare a hutníckej výrobe v Žarnovickej Hute vyrástol na ľavom breho Hrona v smere cesty na Dolné Hámre ďalší priemyselný podnik - parná píla. Jej prvým majiteľom bol lesný úrad.
Dňa 9. septembra 1890 odsúhlasila mestská rada príspevok 10 000 forintov na výstavbu železničnej trate Levice - Hronská Dúbrava. Prvý vlak prišiel do Žarnovice 30 novembra 1896.
Roku 1908 sa v žarnovickom pivovare posledný raz varilo pivo. Majiteľ zlievárne vo Vyhniach Kachelmann požiadal z konkurenčných dôvodov ministerstvo, aby obecný pivovar v Žarnovici zrušilo, čo sa aj stalo a výroba piva prešla zo Žarnovice do Vyhieň.
Krutú daň prvej svetovej vojne zaplatila aj Žarnovica. 26 Žarnovičanov v nej položilo svoje životy a 40 mužov sa vrátilo ťažko zdravotne poškodených.