Šport turistika - Slovensko - Turistika Západné Tatry

Roháče - Spálená dolina Lyžiarske stredisko Zverovka - Spálená poskytuje optimálne podmienky pre všetky kategórie lyžiarov ako aj snowboardistov. Kratšie vleky (400 m a 850 m) sú určené pre začiatočníkov a deti, 1490 m dlhá sedačková lanová dráha uspokojí aj veľmi náročných milovníkov zimných športov. Prístup motorovým vozidlom je priamo k lyžiarskemu stredisku. Lyžiarsky areál Spálená - Zverovka sa nachádza v doline pod Salatínmi. Centrum areálu s vybavenosťou sa nachádza na lesnej poľane v nadmorskej výške 1090 m. Tu môžete zaparkovať svoje auto. Bohužiaľ kapacita tohto parkoviska je limitovaná existujúcimi priestorovými možnosťami. Ďalšie parkovacie možnosti sú na parkovisku začínajúcom pri chate Osobitá a pri chate Zverovka. K vybavenosti nášho centra patrí malá samoobslužná reštaurácia, sociálne zariadenia. Pre návštevníkov areálu a lyžiarsky servis s požičovňou lyžiarskej výstroje od renomovaných svetových výrobcov. V centrálnej pokladni si môžete zakúpiť celodenný, časový alebo viacdenný lístok, ktorý budete používať pri vstupe cez čítacie turnikety na jednotlivé vleky. V prípade Vášho záujmu si tu môžete objednať inštruktora z lyžiarskej a snowboardingovej školy. Z centra areálu vychádzajú dva lyžiarske vleky dlhé 250 a 400 m. Sú situované na zjazdovke označenej podľa klasifikácie obťažnosti zaužívanej v alpských krajinách ako „modrá“. Určená je hlavne pre deti a začiatočníkov. Náročnejší lyžiari sa dlhším vlekom vyvezú do vyššej časti areálu. Tu nájdete samoobslužný bufet a sociálne zariadenia pre návštevníkov a turistickú ubytovňu. Odtiaľto vychádza štvorsedačková lanovka dlhá 1490 m, ktorá Vás vyvezie na našu väčšiu zjazdovku, označenú ako „červená“. Vrcholová stanica lanovky sa nachádza v nadmorskej výške 1460 m. V spodnej tretine sa zo zjazdovky odkláňa jedna vetva určená pre najnáročnejších lyžiarov označená ako „čierna“. V hornej časti tejto zjazdovky sa nachádza ešte jeden lyžiarsky vlek dlhý 850 m. Všetky lyžiarske svahy okrem „čiernej“ zjazdovky sú každodenne po ukončení prevádzky upravované snežnými mechanizmami. Po začatí obdobia mrazov, keď teplota poklesne pod –3°C začíname s umelým mechanickým zasnežovaním našich zjazdoviek. Za takýchto meteorologických podmienok dávame svojim návštevníkom garanciu vianočnej a novoročnej lyžovačky aj bez napadnutia prírodného snehu. Dôkazom toho je fakt, že už niekoľko sezón otvárame medzi prvými novú lyžiarsku sezónu na Slovensku.

Račkova dolina Račkova dolina sa nachádza na úpätí Západných Tatier. Ponúka možnosť zjazdového a bežeckého lyžovania, zimnú a letnú turistiku, reštauračné zariadenia, štýlové posedenie, jazdu na koňoch. Je to výborný východiskový bod na túry do Tatranskej Magistrály. Stredisko má vybudované technické zasnežovanie.

Skicentrum Žiar - Dolinky Stredisko sa nachádza na konci obce Žiar, vzdialenej 12 km od Liptovského Mikuláša. Do strediska je možný prístup autom - bezplatné parkovisko sa nachádza priamo v areáli, prípadne pravidelnými autobusovými spojmi z Liptovského Mikuláša do obce Žiar na poslednú zástavku v obci - odtiaľ cca 150 m peši k vlekom. Služby skiservis a požičovňa lyžiarskeho výstroja (pri parkovisku), bufet (občerstvenie, teplé a studené jedlá), ubytovanie v 2 chatkách (kapacita 20 ľudí) priamo v stredisku, lyžiarska škola, upravované bežecké stopy v okolí strediska, večerné lyžovanie, zábavné akcie v stredisku (Silvestrovská diskotéka, Fašiagový sprievod)

Liptovský Mikuláš - Podbreziny Lyžiarske stredisko je v prevádzke, výška snehu je 55 cm.

Liptovský Ján za Štartom Lyžiarsky vlek a priľahlá zjazdovka sú vhodné pre deti, začiatočníkov a lyžiarske výcviky.

Liptovský Ján - Javorovica Lyžiarske stredisko je v prevádzke, podmienky na lyžovanie sú veľmi dobré.

Jasná Chopok sever Stredisko JASNÁ - CHOPOK SEVER leží na území regiónu LIPTOV, v Demänovskej Doline, južne od Liptovského Mikuláša, na severných svahoch Nízkych Tatier, ktorých hlavný hrebeň sa tiahne 82 km smerom východ-západ. Najvyššie končiare presahujú nadmorskú výšku 2000 m. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier - Demänovská Dolina - meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1927 m, Chopok 2024 m, Dereše 2003 m, Poľana 1889 m na sever od Liptovskej kotliny. Popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcennejší Demänovský kras a Vrbické pleso. Demänovská dolina leží vo vlastnom chránenom území NAPANT-u a sú tu vybudované rozsiahle ubytovacie a stravovacie kapacity, lanovky, lyžiarske vleky a zjazdovky. Vleky a lanovky stúpajú z Lúčok z nadmorskej výšky 900 m n.m. až na Chopok do výšky 2004 m n.m.. Infraštruktúrne je Jasná Chopok sever rozdelená na 3 menšie strediská prepojené lanovkami a vlekmi: STREDISKO ZÁHRADKY 900 - 2004 m n.m. STREDISKO BIELA PÚŤ 1117 - 2004 m n.m. STREDISKO OTUPNÉ 1141 - 2004 m n.m.

Jasná Chopok juh Chopok Juh je veľmi známe a obľúbené stredisku najmä medzi nadšencami voľných terénov a freeridu vďaka širokým a zväčša a bezpečným pláňam v 2 freeridových zónach mimo 10 km vyznačených a upravených zjazdoviek. Stredisko CHOPOK JUH je protipólom strediska Jasná - Chopok sever. Nachádza sa v Nízkych Tatrách na južných svahoch Chopka, v regióne HOREHRONIE, v závere Bystrej doliny, vo vzdialenosti len 9 km od obce Bystrá a 22 km od mesta Brezno. SRDIEČKO (z Krúpovej po Kosodrevinu) 1080 - 1494 m n.m. KOSODREVINA (z Kosodreviny na Chopok) 1494 - 2004 m n.m

Važecká jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Vchod do jaskyne, ležiaci 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, je v nadmorskej výške 784 m. Prístup k jaskyni Nachádza sa vo Važeckom krase na západnom okraji obce Važec medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Parkovisko sa nachádza bezprostredne pred vchodom do jaskyne. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu bývalými ponornými vodami bočného ramena Bieleho Váhu. Dosahuje dĺžku 530 m. Na viacerých miestach pôvodné riečne modelované chodby sú pozmenené rútením najmä pozdĺž medzivrstevných plôch vápencov. Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách. Teplota vzduchu je 6,5 až 7,1 °C, relatívna vlhkosť 94 až 96 %. Vstupné časti jaskyne sú počas roka ovplyvňované klimatickými zmenami na povrchu, ktoré sa v zime prejavujú mrazovým zvetrávaním vápencov. Významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný až unikátny nález šťúrovky Eukoenenia spelaea – najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím Važecká jaskyňa patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni zistil výskyt niekoľkých druhov netopierov. História a súčasnosť Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavil v roku 1922 O. A. Húska za spolupráce A. Somra. Podľa F. Havránka, ktorý si v roku 1922 jaskyňu prenajal od važeckého urbáru, bola provizórne sprístupnená už v roku 1928. Úradný výmer povoľujúci sprístupnenie jaskyne pre verejnosť je z roku 1934. Priestory za Kamenným dómom objavil F. Havránek a členovia Speleologického klubu v Brne (O. Ondroušek, E. Coufalík, J. Balák a R. Kunc) v roku 1952. Po rekonštrukcii prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia je jaskyňa v prevádzke od roku 1954. Do bočnej chodby za Galériou prenikli prieskumníci Turistu, n. p., v rokoch 1962 – 1963 a jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš v rokoch 1988 – 1989. Sprístupnených je 235 m. Medzi Liptovským Mikulášom a Popradom sa nachádza Važecká jaskyňa, ktorá predstavuje významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (ursus spelaeus), ktorý bol väčší a ťažší ako dnešný medveď hnedý a ktorého maketu môžu návštevníci v jaskyni vidieť. Mapa

Demänovská ľadová jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne v brale Bašta je v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny. Prístup k jaskyni Jaskyňa sa nachádza asi 10 km južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách, na pravej strane Demänovskej doliny, niekoľko kilometrov pod známym lyžiarskym strediskom Jasná. Od parkoviska pod jaskyňou je vidieť vstupný areál asi 90 m nad dnom doliny, ku ktorému sa vystupuje serpentínovým chodníkom. Okolo Kamennej chaty pokračuje lesná cesta (600 m) s tabuľami náučného chodníka a dvomi odpočívadlami. Výstup k jaskyni trvá približne 20 min. Prírodné pomery Vytvorená je v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Demänovky, ktorý pritekal z Demänovskej jaskyne mieru. Predstavuje severnú, niekdajšiu výverovú časť Demänovského jaskynného systému. Niektoré horné časti jaskyne sú vytvorené vodami bočného ponorného ramena Demänovky, ktoré prenikali z priľahlej jaskyne Dvere a z Novej jaskyne v Bašte. Dĺžka zameraných častí jaskyne je 1975 m s výškovým rozdielom 57 m. Jaskynné priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných chodieb so stropnými a bočnými korytami (Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba) a dómovitých priestorov dotvorených rútením a mrazovým zvetrávaním (Štrkový dóm, Veľký dóm, Kmeťov dóm, Belov dóm, Halašov dóm, Dóm trosiek). Od vchodu klesajú do hĺbky 40 až 50 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne, najmä v Kmeťovom dóme. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Podmienky na zaľadnenie nastali po zasypaní povrchových otvorov svahovými procesmi, čím sa obmedzila výmena vzduchu. Ťažší chladný vzduch sa udržuje v spodných častiach jaskyne. Presakujúca zrážková voda v prechladených podzemných priestoroch zamŕza. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach sa pohybuje okolo 0 °C, smerom do zadných nezaľadnených častí narastá na 1,3 až 5,7 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu je 92 až 98 %. Na viacerých miestach jaskyne sa zachovala pôvodná sintrová výplň (stalaktity, stalagmity, náteky na stenách, podlahové kôry a i.), ktorá je však v zaľadnenej časti značne deštruovaná mrazovým zvetrávaním. Sintrové útvary sú na povrchu sfarbené do siva až čierna od sadzí smolných fakieľ, olejových kahancov a petrolejových lámp, pri ktorých sa do jaskyne chodievalo až do roku 1924. V prípade Demänovskej ľadovej jaskyne možno tento jav považovať za kultúrny fenomén viažuci sa na jej bohatú históriu. V jaskyni je dávno známe nálezisko kostí rôznych stavovcov vrátane jaskynného medveďa (Ursus spelaeus), ktoré v prvej polovici 18. storočia považovali za kosti drakov. Preto sa nazývala aj Dračia jaskyňa. Doteraz sa v jaskyni zistilo 8 druhov netopierov. Predstavuje najvýznamnejšie zimovisko večernice severskej (Eptesicus nilssonii) a druhé najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého/Brandtovho (Myotis mystacinus/brandtii) na Slovensku. Druhové zastúpenie drobnej jaskynnej fauny – bezstavovcov je v zaľadnenej časti jaskyne výrazne nižšie ako v jej nezaľadnených častiach. História a súčasnosť Traduje sa, že Demänovská ľadová jaskyňa je známa odnepamäti. Prvá zmienka o otvoroch do jaskýň v Demänovskej doline je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1299. Nemožno ju však vzťahovať na konkrétnu jaskyňu. Prvá písomná zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni sa vzťahuje na opis jaskyne neďaleko Liptovského Mikuláša z roku 1672 od J. P. Haina, ktorý sa zaujímal o kosti jaskynných medveďov a považoval ich za kosti drakov. Ďalšie zmienky o Demänovskej ľadovej jaskyni sa viažu na G. Buchholtza ml., ktorý v roku 1719 preskúmal jej priestory. Ich opis spolu s nákresom jaskyne poslal M. Belovi, ktorý tieto údaje zverejnil v roku 1723. V roku 1751 si jaskyňu prezreli členovia cisárskej komisie, ktorí skúmali Tatry a priľahlé pohoria. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Na stenách sú aj podpisy významných osobností slovenských dejín (M. M. Hodža, S. Chalupka, G. Fejérpataky-Belopotocký a i.). Prvotné turistické sprístupnenie jaskyne sa udialo asi v polovici 19. storočia, hoci už predtým sa zásluhou demänovského komposesorátu upravili vstupné strmé a zľadovatené časti jaskyne. V úpravách podzemia pokračovala Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku, ktorá v roku 1885 pod jaskyňou vybudovala prvú útulňu a začala sa starať o rozvoj turistického ruchu v Demänovskej doline. V roku 1909 A. Žuffa ml. objavil Dóm trosiek. Záujem o jaskyňu upadol po sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody v roku 1924. A. Král a V. Benický objavili v roku 1926 horné kvapľové časti jaskyne. Jaskyňa sa nanovo sprístupnila v rokoch 1950 – 1952, vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. Z Jazernej chodby v roku 1952 S. Šrol, P. Revaj a P. Droppa objavili Demänovskú jaskyňu mieru. Keďže týmito zásahmi sa nepriaznivo narušil tepelný režim jaskyne, v rokoch 1953 – 1954 sa vykonali opatrenia na obnovu ľadovej výplne (uzavretie prekopaného otvoru do Dómu trosiek, postavenie múru na oddelenie zaľadnených a nezaľadnených častí a i.). V rokoch 1974 – 1976 sa rekonštruovala prehliadková trasa a sprístupnil sa Štrkový dóm. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina v roku 1983 objavili priestory nad Kmeťovým dómom. Sprístupnených je 650 m s výškovým rozdielom -48 m. "> Vchod do jaskyne sa nachádza v brale Bašta na severnej strane Nízkych Tatier, len dva kilometre severne od Demänovskej jaskyne slobody. Ľadová výplň vzniká v jaskyni asi posledných 500 rokov a v kombinácii so sintrovou výzdobou vytvára mimoriadne zaujímavý prehliadkový okruh. Mapa

Liptovský Ján Kúpalisko nájdete v pohorí Nízke Tatry zo severnej strany v Jánskej doline. Ľudia nazývajú kúpalisko už od pradávna studenšie pramene mädokýšmi a teplé teplicou. Termálna voda lieči kožné choroby,choroby pohybových ústrojov, látkovej výmeny, ženské, nervové ba aj choroby srdca a ciev. Možnosti okolia: túry do krasovej Jánskej doliny, ako i na okolité vrchy. Obec poskytuje cca 2500 lôžok v hoteloch, penziónoch, rekreačných zariadeniach a privátoch.

Bešeňová Termálne kúpalisko Bešeňová leží v malebnom prostredí Liptovskej kotliny obkolesenej masívmi Chočských vrchov, Nízkych a Vysokých Tatier. Je situované 12 km východne od mesta Ružomberok. Kúpele vznikli na báze horúcich prameňov liečivých vôd, ktoré vyvierajú z hĺbky 1980 m s teplotou 62 stupňov Celzia. V bazénoch je voda, ktorej teplota je 36 -40 stupňov Celzia, podľa ročného obdobia. Minerálny prameň blahodárne pôsobí na ľudský organizmus, hlavne na pohybové a urologické ústrojenstvo, horné cesty dýchacie a má výrazne kozmetické účinky. Termálne kúpalisko Bešeňová ponúka po celý rok okrem kúpania aj relaxačné masáže a ďalšie možnosti pre aktívny oddych a regeneráciu.

Liptovská MaraPriehrada Liptovská Mara je často navštevovanou lokalitou LIPTOVA. V lete ponúka široké možnosti pre vodné športy ( člnky, vodné bicykle, surfy, skútre a iné ), kúpanie, golf, či najnovšie extrémne športy. Na Liptovskej Mare sú široké možnosti rybolovu, taktiež tu môžete absolvovať výhliadkovú plavbu ľodou s kapacitou 80 miest. Pre tých, ktorých láka windsurfing je v lete otvorená škola windsurfingu. V Trnovci je umiestnený autocamping s kapacitou 140 stanov, v ktorom nájdete všetko potrebné pre strávenie tichej dovolenky so svojou rodinou, alebo pre aktívnu dovolenku s vašimi priateľmi. K dispozícii je bufet, kuchynka, ubytovacie bunky, požičovňa športových potrieb, minigolf, požičovňa člnov, výcvikové stredisko potápačov a trávnatá pláž. Motoristov na diaľnici medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom poteší salaš Dechtáre, ktorý je príjemným miestom pre odpočínok na cestách a vyskúšanie špecialít liptovskej kuchyne.

Západné TatryZápadné Tatry sú zložené prevažne zo žuly. Vápence a dolomity sú v oblasti Sivého vrchu, Osobitej a odtiaľ na východ k štátnej hranici, ako aj v skupine Červených vrchov. Osobitnú skupinu geologického podložia tvoria morény a ľadovcovo-riečne usadeniny štvrtohôr. Západné Tatry sú tiež nazývané Liptovské hole a sú súčasťou Tatranského národného parku. Najvyšším končiarom je Bystrá (2248 metrov). Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče a turista tu skutočne nájde všetko - mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy a doliny, vodopády alebo plesá. Môžte sa kochať prekrásnym výhľadom z hrebeňa Roháčov, môžte si tu užiť krásnu prírodnú faunu i flóru a určite si tu skvele odpočiniete a zrelaxujete svoje sily. Ak sa Vám nebude chcieť robiť vysokohorskú turistiku, nemusíte hneď robiť celú Roháčsku hrebeňovku. Môžte si veselo zvoliť ľahšie túry v podhorí lesov, zbierať lesné plody alebo si užívať iné atrakcie tohto nádherného regiónu.Západné Tatry sú prekrásne pohorie na západ od Vysokých Tatier - čo vlastne vyplýva už i z názvu. Salatín (2047 m. n. m.) Spálená (2083 m. n. m.) Baníkov (2178 m. n. m.) Tri Kopy (2154 m. n. m.) Baranec (2184 m. n. m.) Plačlivé (2126 m. n. m.) Ostrý Roháč (2084 m. n. m.) Volovec (2063 m. n. m.) Jakubiná (2194 m. n. m.) Bystrá (2248 m. n. m.) Z turisticky príťažlivých častí je oblasť Žiarskej doliny s možnosťou skialpinistických túr v zimnom období a Podbanského, ako východiska na vrchol Bystrej a do Kamenistej, Tichej, či Kôprovej doliny. Žiadne z týchto miest však našťastie návštevnosťou nedosahuje úroveň susedných Vysokých Tatier, čím sa Západné Tatry stávajú ideálnym miestom pre tých, ktorí okrem pobytu v horách hľadajú aj pokoj a kľud.Na území Tatier je druhové rozloženie živočíchov podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetačnými pomermi a činnosťou človeka. Žijú tu druhy typické aj pre iné horstvá Európy. Vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Medzi tatranské endemické druhy patrí kamzík vrchovský tatranský, hraboš snežný tatranský a piskor vrchovský tatranský. K typickým vtákom horských lesov patrí ďateľ trojprstý, orešnica perlovaná, kuvik kapcavý, drozd kolohrivý a hlodavec myšovka vrchovská. Tatranské lesy obývajú typické druhy karpatskej zveri ako jeleň, srnec, diviak a veľké šelmy ako medveď, vlk, rys. Táto zver vystupuje najmä v lete vysoko nad hornú hranicu lesa až do subalpínskejho a alpínskeho stupňa. K lesným kurovitým vtákom patrí tetrov hlucháň, tetrov hôlniak a jariabok lesný. Z dravcov sa tu vyskytuje orol krikľavý, myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol myšiar. Sovy zastupuje výr skalný (naša najväčšia sova), kuvik vrabčí (najmenšia sova) a iné. Z mnohých druhov spevavcov sú to pinka lesná, hýľ lesný, sojka škriekavá, viac druhov sýkoriek a ďalšie. Tatranská flóra tak isto ako fauna prekypuje svojou rozmanitosťou. Cez lúky a ich prirodzenú kvetenu sa môžeme na území TANAPu dostať cez zmiešané, smrekové, borovicové lesy, cez pásmo kosodreviny, v ktorej možno vidno skvost TANAPu borovicu limbu až po malé vysokohorské kvietky. Tie sú už vo väčších výškach zvláštnosťou, nahrádza ich mach a lišajník.Západné tatry svojou nedotknuteľnosťou ponúkajú prekrásne turistické chodníčky v lete a v zime chodníky pre bežcov na lyžiach.

Zuberec - Janovky Stredisko sa nachádza priamo v obci Zuberec v lokalite Janovky. Je určené pre všetky kategórie lyžiarov a poskytuje ideálne podmienky pre rodinnú lyžovačku. Plochy zjazdoviek sú bez porastov a sú mechanicky zasnežované, umožňuje lyžovanie aj v období, keď nie je dostatok snehových zrážok.Priamo v areáli sa nachádzajú 3 bufety s celkovou kapacitou cca 80 miest (poskytujú obmedzený sortiment teplých jedál). Priamo pri vleku je parkovisko s kapacitou cca 250 miest. Vzhľadom ku polohe k lyžiarskeho strediska majú hostia, ubytovaní v Zuberci, veľkú výhodu - možnosť prístupu peši.Poskytujeme komplexné služby pre milovníkov zimných športov. Okrem ubytovania priamo v stredisku a bezplatného parkoviska priamo pod vlekmi, ponúkame výbornú lyžovačku po celej dĺžke zasnežovanom a dobre upravovanom svahu s možnosťou večerného lyžovania a všetkých potrebných služieb vrátane klziska. V oblasti Zuberca sú okrem lyžovania (strediská Zverovka-Spálená, Zuberec-Milotín) bohaté možnosti trávenia voľného času pre hostí, napr. termálne kúpaliská s celoročnou prevádzkou Oravice, Bešeňová, Aquapark Tatralandia, Múzeum Oravskej dediny Zuberec, Oravský hrad, Zakopané, upravované bežecké trasy, cvičná horolezecká stena a veľa ďalších atraktivít.

Zuberec - Milotín Lyžiarske stredisko leží v Západných Tatrách - Roháčoch, 300 m od dediny Zuberec, je vyhľadávané predovšetkým lyžiarmi uprednostňujúcimi rodinnú lyžovačku. Stredisko ponúka lyžovačku pre dospelých, ale i deti. Stredisko je vybavené ski servisom, požičovňou lyžiarskej ako aj snowboardovej výstroje, lyžiarskou školou a bufetom.

Šport turistika - Slovensko - Turistika Západné Tatry

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia