Šport turistika - Slovensko - Turistika Veporské vrchy

Polomka - Bučník Lyžiarske stredisko Polomka Bučník nachádzajúce sa na severných svahoch Slovenského rudohoria, na vrchu Bučník pri horehronskej obci Polomka ponúka upravené lyžiarske zjazdovky ktoré ocenia začínajúci aj pokročilí lyžiari. Vrchol kopca je v nadmorskej výške 907 m, odkiaľ je pekný výhľad na dolinu Hrona i na južné časti Nízkych Tatier. Dĺžka zjazdových svahov je 2000 m a veľká časť z nich je v prípade potreby pokrývaná technickým snehom. V lyžiarskom stredisku Polomka Bučník sú pre lyžiarov k dispozícií požičovňa a servis lyží. Návštevníci strediska môžu využiť parkovanie zdarma priamo v areáli.

Turecká - Krížna SKI Turecká ponúka možnosti športového, rekreačného a turistického vyžitia pod vrcholom Krížnej /1574 m.n.m./ v národnom parku Veľká Fatra, 18 km od Banskej Bystrice smerom na RužomberokLyžiarske stredisko Turecká - Krížna je vzdialené od centra Banskej Bystrice 16 km. Rozprestiera sa na juhovýchodných a južných svahoch Krížnej (1574). Prístup do strediska je z obce Staré Hory – odbočka (3 km) do obce Turecká. Stredisko je vhodné na rekreačné a výkonnostné lyžovanie. Ponúka výborné podmienky na snowboarding, freeriding a skialpinizmus. Zjazdovka č.1 patrí k najdlhším (3450 m) a najkrajším upraveným zjazdovým tratiam v Slovenskej republike. Celková dĺžka zjazdových tratí v stredisku je 9950 m.

Šachtičky Lyžiarske stredisko je vhodné na rekreačné, ale aj pre profesionálne lyžovanie. K dispozícii je 7 tratí rôznej náročnosti so štyrmi vlekmi a jedným lanovým vlekom pre našich malých lyžiarikov. Nerušene si môžu zimné radovánky užívať aj naši snowboardisti, ktorí majú tiež k dispozícii servis a požičovňu snowboardov. O krásach okolitej prírody sa môžu presvedčiť „bežci“. Bežecké trate dlhé 14km Vám ponúkajú pohľad na nevídanú krásu našich zasnežených hôr a dolín. Naše lyžiarske stredisko myslí aj na milovníkov sánkovania, lopárovania a iných radovánok bieleho športu. Tí majú vyhradené nerušené miesto na hlavnom svahu Panskeho diela.

Skicentrum Kokava-línia Stredisko ponúka výbornú lyžovačku za super ceny na zasnežovaných a upravených zjazdovkách.Stredisko Kokava - Línia sa nachádza 11 km od Kokavy nad Rimavicou a 42 km od Rimavskej Soboty v Štiavnických vrchoch.

Čachovo - Selce V príjemnom prostredí Selčianskej doliny Vám aj v tejto zimnej sezóne ponúkame fantastickú rodinnú lyžovačku na permanentne udržovaných lyžiarskych svahoch. Naše stredisko ponúka vynikajúci lyžiarsky terén pre náročného, ale aj začínajúceho lyžiara. Široká ponuka služieb Vám spríjemní pobyt v našom stredisku. Tešíme sa na Vašu návštevu.

Kurinec - Zelená VodaKurinec - Zelená voda - je prímestská rekreačná oblasť vzdialená 5 km od Rimavskej Soboty. Počas letnej sezóny ponúka ubytovanie, kemping, kúpanie (bazén, jazero), požičovňu lodiek, vodných bicyklov, minigolf, tenisové dvorce, stolný tenis, možnosť rybolovu... Známe letovisko Kurinec je vyhľadávaným miestom na oddych tak pre obyvateľov mesta Rimavská Sobota, ako aj pre turistov zo vzdialenejších kútov Slovenska, či sveta. Rekreačná oblasť je vybudovaná okolo vodnej nádrže Kurinec - Zelená voda, na báze vodnej plochy 22 ha. Nachádza sa 3,5 km od mesta Rimavská Sobota. Je ideálnym miestom pre rôzne druhy športov - minigolf, ruské kolky, futbal, volejbal,stolný tenis, plávanie, tenis. Milovníkom jazdy na koňoch odporúčame navštíviť jazdecký oddiel Tauris-Pegas. Letovisko rekreantom ďalej ponúka kúpanie vo vodnej nádrži a bazéne. Možnosť zapožičania malých plavidiel a ubytovanie v hoteli, turistických ubytovniach a autocampe. Na pravom brehu vodnej nádrže sa rozprestiera Národná prírodná rezervácia Kurinecká dubina. Chránená plocha pozostáva zo starého dubovo-hrabového porastu, kde mohutné exempláre stromov sú odhadované na 300-400 rokov.

Bystrianska jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m. Prístup k jaskyni Jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Vchod do jaskyne je od parkoviska vzdialený asi 120 m s minimálnym prevýšením. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu s vložkami rohovcov. Striedajú sa v nich i polohy svetlosivých dolomitov. Smer jaskynných chodieb je výrazne predurčený strmými tektonickými poruchami.Jaskyňa dosahuje dĺžku vyše 2600 m a vertikálne rozpätie 95 m. V závislosti od zahlbovania dna doliny ju vo viacerých vývojových štádiách vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Najstaršie je meandrovité riečisko v Starej jaskyni, ktorej vchod je 70 m nad terajším tokom Bystrianky. V súčasnosti ponorný vodný tok preteká najnižšími a najmladšími časťami Novej jaskyne, ktoré ležia 14 m nižšie ako 160 m vzdialený ponor Bystrianky pred jaskyňou. Vodný tok sa objavuje aj na dne neďalekého Bystrianskeho závrtu, ktorého priepasťovité podzemné priestory dosahujú dĺžku vyše 650 m a hĺbku 165 m. Vyvieračky vo Valaskej sú od ponorov vzdialené 3300 m pri výškovom rozdiele vyše 70 m.Hlavné priestory Novej jaskyne predstavujú zväčša úzke a vysoké puklinové chodby rozšírené koróziou a eróziou vodného toku. Kratšie oválne chodby sú prevažne predurčené medzivrstevnými plochami hornín a miestami prepájajú puklinové chodby. Horné časti tektonických porúch sú na viacerých miestach rozšírené koróziou presakujúcich atmosférických vôd. Vyskytujú sa aj väčšie, sieňovité a dómovité priestory, zväčša rútivého charakteru (Zrútený dóm, Mostárenské siene). Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m.Zo sintrovej výplne dominujú záclony (Kaplnka), ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch (Baldachýn). Pod Peklom sa miestami vyskytuje aragonit.Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. V jaskyni sa zistilo 8 druhov netopierov, najhojnejšie podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis). História a súčasnosť O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. V prieskume priepasti pokračovali členovia jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici v roku 1927. Dolný vchod do Novej jaskyne (východ terajšej prehliadkovej trasy) sa odkryl v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955. Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Spodná partizánska sieň využíva na speleoterapiu. Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, neďaleko známych stredísk cestovného ruchu Tále a Mýto pod Ďumbierom. Jaskyňa má priepasťový charakter, zo sintrovej výzdoby dominujú záclony visiace na sintrových kôrach, od roku 1971 sa niektoré časti podzemia Bystrianskej jaskyne využívajú na speleoterapiu. Mapa

Dolná StrehováKúpalisko nájdete v juhovýchodnej časti Krupinskej planiny označovanej ako Strehovská pahorkatina, v širokej doline Tisovníka. Ubytovanie je tu dobré, nachádzajú sa tu chatky, UNIMO-bunky, autokempingy. V areáli kúpaliska sú vybudované stravovacie zariadenia. Pre vášnivých rybárov boli zarybnené rieky Ipeľ, Tisovník a priehrada Ľuboreč.

Cerová vrchovinaPohorie patrí k najmladším sopečným pohoriam na Slovensku. Vzniklo výlevmi tekutej čadičovej lávy v období pliocénu až pleistocénu. V starších štvrtohorách došlo ku klenbovitému výzdvihu územia, zvýšenej eróznej a denudačnej činnosti a v súčasnosti je v Cerovej vrchovine svojrázny inverzný reliéf. Vyvýšené sú tabuľové hory - lávový pokrov ako napr. Pohanský vrch, lávové prúdy, napr. hrebeň vrchu Ragač, prúd od kóty Guda smerom na Hodejov, východná časť Medveša. Nad okolie ostro vystupujú bralá - vypreparované výplne sopečných komínov, ako napr. Hajnáčský hradný vrch, Soví hrad v Šuriciach, nápadné sú aj zvyšky okrajov krátera napr. Fiľakovský hradný vrch. Typickú sopku -struskový kužeľ- predstavovali vrchy Ragáč, Guda, Bagova skala. Zaujímavý sopečný reliéf dopĺňa teplomilná fauna a flóra. Cerová vrchovina vznikla vulkanickou činnosťou, dodnes sú tu typické vulkanické vrchy.Cerová vrchovina leží na južnom Slovensku. Má podlhovastý tvar od západu k východu. Asi jednu polovicu územia obklopuje Juhoslovenská kotlina, druhá polovica tvorí štátnu hranicu s Maďarskom. Najvyššie miesta tejto oblasti sú Karanč (728 m), Šiator (660 m), Ragáč (536 m) a Velký Bučan (515 m).Porast je tvorený listnatými lesmi, najviac je rozšírený dub a hrab. V nížine okolo rieky Ipeľ sa vyskytujú lužné lesy.Pre náročnejšie zimné športy nie sú v tejto oblasti najvhodnejšie terény. Chýbajú tu upravené svahy i lyžiarske vleky, nenájdete tu ani žiadne zimné rekreačné strediská. Za priaznivých snehových podmienok sa dá venovať bežeckému lyžovaniu. O to viac je však táto oblasť navštevovaná od jari až do jesene. Prírodné zvláštnosti a zaujímavosti lákajú mnoho návštevníkov. Značené turistické cesty a náučné chodníky vedú do najatraktívnejších miest. Miestne lesy ponúkajú tiež možnosť lovu zvery alebo zber húb. Ak budete unavení a zatúžite po odpočinku pri vode, zavítajte do Fiľakova. Je tu kúpalisko a možnosť ubytovania v turistickej ubytovni. Kúpalisko a jazero s termálnou vodou nájdete pri Šafárikove. K ubytovaniu môžete využíť turistický hotel, zrubovú osadu, verejné táborisko a autocamping.

Nízke TatryÚzemie NAPANT-u tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Vyskytujú sa tu viaceré krasové formy-závrty, škrapky, menšie jaskynné otvory a jaskynky. Nájdete tu najväčší jaskynný komplex na Slovensku vyvinutý v triasových vápencoch a dolomitoch. Okrem žuly sú tu horniny metamorfovanej rulovej série, ako ortoruly a migmatické ortoruly. Na severnej strane ďumbierskej skupiny nájdete ľadovcový reliéf. Menej výrazný je vo Vajskovej doline, na severnej strane Derešov, Poľany a Kráľovej hole. Národný park Nízke Tatry je najväčšie veľkoplošné chránené územie s typickými horskými a vysokohorskými karpatskými spoločenstvami, členitým reliéfom, výnimočnými krasovými javmi, bohatou a pestrou faunou i flórou. Súčasťou Napantu sú Nízke Tatry, ktoré sú druhým najväčším pohorím Západných Karpát. Pohorie Nízke Tatry sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Sú súčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km. Na západe ohraničuje Nízke Tatry riečka Revúca, sedlo Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry, a Starohorský potok, na východe sedlo Popová (1056 m) a cesta, spájajúca Spiš a Gemer. Vysokohorský ráz terénu prechádza do stredohorského a v predhorí je čiastočne i kopcovitý. Len niekoľko končiarov presahuje nadmorskú výšku 2000 metrov. Jemne modelovaný hlavný hrebeň si udržiava takmer stálu výšku medzi 1500 - 2000 m. Tri najznámejšie vrcholy oboch krídel a stredu rozdelili Nízke Tatry na západnú časť - masív Prašivej (1754 m), strednú časť - Ďumbierske Tatry s najvyšším vrcholom pohoria Ďumbierom (2043 m) a na východnú časť - Kráľovohoľské Tatry s dominujúcou Kráľovou hoľou (1948 m). Západná časť pohoria má väčšinou hôľnatý charakter, až na masív Ďumbiera. Dominuje jej masív Prašivej, ktorý sa rozprestiera od Hiadeľského sedla po Latiborskú horu s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1754 m). Významným vrcholom v západnej časti je Chabenec s výškou 1955 metrov, pod ktorým severozápadne leží najvyššie položená obec Slovenska - stará banícka osada Magurka (1050 m). Turisticky najzaujímavejšia (zrejme kvôli vysokohorskému ľadovcovému reliéfu) je stredná časť Nízkych Tatier. Tu sa nachádza najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier s výškou 2043 m. Najznámejšou dolinou je Demänovská. Jasná s masívom Chopku je najvýznamnejším zimným strediskom s ojedinelým prepojením sever-juh lanovkou cez hlavný hrebeň (pre lyžiarov je tu k dispozícii 5 sedačkových lanoviek, jedna kabínová lanovka a 7 lyžiarskych vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 11,000 osôb za hodinu, pri ktorých sa nachádza 22 km upravovaných lyžiarskych zjazdových tratí z ktorých je 7 km umelo zasnežovaných. Tri zjazdovky sú homologizované pre vrcholné športové podujatia). Skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica. Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou cesta spájajúca Liptov s Horehroním. Hrebeň tu klesá do výšky 1238 m. Od Čertovice smerom na východ pohorie stráca vysokohorský charakter a znova nadobúda hôľnatý ráz. Charakteristickými výškovými bodmi východnej časti pohoria sú Čertova svadba (1457 m), Homôľka (1661 m), Veľká Vápenica (1691 m), Andrejcová (1585 m), Orlová (1841 m) a legendárna Kráľova hoľa (1946 m). Z uvedených štítoch patria medzi najnavštevovanejšie : Chopok, Ďumbier a Kráľova hoľa. Z Ďumbiera, najvyššieho vrcholu pohoria, je prekrásny výhľad na ostatné časti Nízkych Tatier, Liptov, Západné Tatry, Vysoké Tatry, na Horehronie, Slovenské Rudohorie a ostatné pohoria Slovenska. Chopok je centrom lyžovania a turistiky najmä pre jeho ľahkú dostupnosť. Kráľova hoľa je majestátom Horehronia. Ospievali ju básnici ako symbol slobody a ľud vo svojich prekrásnych piesňach. Svojou rozlohou patrí medzi najmohutnejšie hory Slovenska. Je významným vodným predelom. Pramenia tu 4 významné slovenské rieky: na severných svahoch Čierny Váh a Hornád, na juhovýchode pramení Hron a Hnilec. Hranice NAPANT-u sa dotýkajú: na severe s Liptovskou kotlinou, na juhu s Horehronským podolím, na juhovýchode s Muránskou planinou, na východe so Slovenským rajom a na západe s Veľkou Fatrou. Národný park bol vyhlásený v roku 1978. Súčasná výmera parku a jeho ochranného pásma je 183 004 ha. Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, firit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, vytvoril sa hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Pôsobením vody na vápence a dolomity bol vytvorený Liptovský, Bystriansky a vysokohorský Ďumbiersky kras. Systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou, sa rozprestiera v deviatich úrovniach v celkovej dĺžke 24 km.Najvyšším vrchom NAPANT-u je Ďumbier (2043 m) a najnižšie miesto sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice (asi 40 km). Celé pohorie v smere na západ meria asi 80 km a najväčšia šírka je zhruba 30 km. Z prvohôr sa tu vyskytujú žuly a z druhohôr tu ostali dolomity a vápence.Doliny v Nízkych Tatrách vynikajú svojou tichosťou, atraktívnou krajinou, bohatými lesmi, čistými potokmi, mnohými krasovými i ľadovcovými javmi, bohatou a pestrou flórou i faunou. Oplatí sa vidieť Malužinskú, Boce, Jánsku a Demänovskú dolinu. V okolí je vybudovaná vodná nádrž Čierny Váh a nádrž Liptovská Mara. Podstatnú časť územia zaberajú lesy a zastúpenie drevín je rozdelené podľa podložia, klímy a nadmorskej výšky. Vplyvom relatívne teplejších klimatických prúdov sa vyvinuli v okolí Hrona a Váhu dubiny a zachované sú dodnes pri Banskej Bystrici a Lopeji v okolí obce Malatíny na severnej strane. Zo živočíšstva tu majú návštevníci možnosť vidieť na vlastné oči, napr. z obojživelníkov salamandru škvrnitú, mloka karpatského, zo žiab ropuchu obyčajnú, skokana hnedého, z plazov jaštericu živorodú, vretenicu obyčajnú, z vtáctva murárika červenokrídleho, drozda kolohrivého, z dravcov orla skalného, orla krikľavého, myšiaka hôrneho, z drobných cicavcov piskora obyčajného, vrchovského, z hlodavcov vevericu obyčajnú, svišťa vrchovského, zo šeliem medveďa hnedého, rysa ostrovida, líšku obyčajnú, kunu skalnú, hôrnu, lasicu obyčajnú a iné a v jaskyniach tu nájdete zopár druhov netopierov. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba) a smrekom obyčajným (Picea abies) prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Vo vyšších polohách na ne nadväzujú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti dominujú smrečiny už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský (Crocus scepusiensis). Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli tiež na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. V tejto zóne môžeme vidieť horec bodkovaný (Gentiana punctata), poniklec biely (Pulsatilla alba), dryádku osemlupienkovú (Dryas octopetala), alebo endemický klinček lesklý (Dianthus nitidus). Najvyššie polohy horstva zasahujú do alpínskeho pásma, kde na vhodných miestach v lete kvitne kamzičník chlpatý (Doronicum styriacum), prvosienka najmenšia (Primula minima), všivec praslenatý (Pedicularis verticillata) i zvonček alpínsky (Campanula alpina). Na území NAPANT možno nájsť aj také druhy rastlín, ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne. Patrí k nim kučeravec čiarkovitý (Cryptogramma crispa), lomikameň pozmenený (Saxifraga mutata), skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens), alebo jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). V NAPANT-e sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní a to z jednotlivých osád, ako sú napr. Ďumbier, Liptovská Lužná, Kráľová Hoľa, Poľana, Boca, Ohnište, Siná, Demänovská dolina. Turistické ciele: Bystrá dolina (Tále) Čertovica Čierny Váh Dereše Chabenec Chopok Demänovská dolina (Jasná) Ďumbier Kráľova hoľa Ohnište Stanovanie V Národnom parku Nízke Tatry je dovolené stanovať len na vyznačených miestach; ak stanujete niekde inde, riskujete konflikt s ochranármi a pokutu. Ak už však nemáte inú možnosť, vyberte si miesto, kde najmenej poničíte lesný porast a kde vás neuvidia :) Jednorazové prenocovanie a postavenie stanov počas prechodu hrebeňom Nízkych Tatier je dovolené na nasledovných miestach (z východu na sever): sedlo Andrejcová pri útulni sedlo Priehyba sedlo Ramža sedlo Čertovica v priestore za motorestom v sedle Ďurková pri útulni Hiadeľské sedlo Horské chaty, útulne a iné prístrešky Ponúkame vám popis všetkých miest, kde môžete skloniť hlavu (popis z východu na západ). TV vysielač Kráľova hoľa, 1946 m.n.m - V priestoroch budovy telekomunikácií, presnejšie povedané v predsieni asi 3x3 metre, je vyhradený priestor pre núdzové (naozaj len v núdzi!) prespanie. Sú tu dve lavice a k dispozícii je kanister s pitnou vodou. Na Kráľovej holi nás vždy zastihlo nevľúdne počasie (vietor, hmla, dážď, krúpy...), a preto krátke prichýlenie do sucha, tepla a bezvetria padlo vždy vhod. Útulňa Andrejcová, 1420 m.n.m - Ide o zrubovú útulňu bez hospodára na južnej strane poľany Andrejcová; je celoročne "otvorená", vnútri sú prične na spanie (2 poschodia), potrebný je vlastný spacák a karimatka, dnu sa vojde cca 20-25 ľudí. Priamo pred útulňou je výdatný prameň "Zimná voda" (tečie aj v zime). Za útulňou je dokonca nádoba na odpadky (ktorú pravidelne vyprázdňuje Správa Národného parku). Vnútri je okrem priční na spanie aj stôl s lavicami, liatinová pec a ďalšia miestnosť/predsieň, v ktorej sa dá prespať. Útulňa funguje od roku 1968. Prístup: z Horehronskej obce Pohorelá po modrej značke a žltej značke; z obce Liptovská Teplička po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu do Ždiarskeho sedla alebo po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu po horáreň Staníkovo a od horárne po neznačenej lesnej ceste až k útulni. Na blízkych lúkách v okolí útulne Andrejcová nájdete niekoľko (2?) drevených objektov - krytých konštrukcií, kde sa tiež dá zložiť. Ide zrejme o sezónne salaše (ak o týchto objektoch viete niečo viac, napíšte nám!). Sedlo Priehyba - V tomto sedle je len turistický prístrešok (informácia z roku 2002: prístrešok je zdemolovaný) - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené proti vetru. Treba samozrejme vlastný spacák a karimatku, miesta je tu tak pre 5 osôb. V blízkosti je voda z potoka, ktorý steká z Veľkej Vápenice. Útulňa Ramža, 1290 m.n.m - Ramža je útulňa bez hospodára, tiež "celoročne otvorená"; nachádza sa na poľane Ramža asi 2 minúty po neznačenej ceste od hlavného hrebeňa (červenej značky): pri značke "Ramža" treba odbočiť (ak idete z východu od Kráľovej hole, tak doprava; ak idete zo západu od Čertovice, tak doľava) do lesa a ísť asi 70m po cestičke. Miesta na spanie je asi pre cca 15-20 osôb na poschodových pričniach, potrebný je vlastný spacák a karimatka. V zrube je murovaná pec. Pred útulňou nájdete nádobu na odpadky (vyprázdňuje Správa nár. parku), suché WC (klasická "kadibudka"). Voda - upravený prameň - je asi 5 minút od chaty po lesnej zvážnici. Prístup: Z liptovskej obce Vyšná Boca po modrej značke do Bacúšskeho sedla a odtiaľ po hlavnom hrebeni (červená), cca 2 1/3 hodiny. Z horehronskej obce Bacúch po modrej značke cez Bacúšsku dolinu a Jánov grúň do Bacúšskeho sedla, odtiaľto po hlavnom hrebeni; spolu za 3 2/3 hodiny. Ďalšou možnosťou je ísť cez Bacúšsku (modrá) a Ramžovú dolinu po lesných cestách bez značenia do sedla Ramža za cca 3 hodiny, potom zo sedla Ramža cca 10 minút k útulni. Prípadne z liptovskej obce Malužiná cez Malužinskú (modrá) a Chorupiansku dolinu, potom po lesných cestách bez značky do sedla Ramža za cca 3 hodiny. Sedlo Čertovica - Sedlo Čertovica je frekventovaný horský priechod a lyžiarske stredisko. Je tu motorest, niekoľko bufetov a penzión. V priestore za motorestom je vyhradený priestor na rozloženie stanov. Doporučujeme prespať buď na chate M. R. Štefánika alebo v útulni Ramža. Nad Čertovicou smerom na Chopok pred Lajštrochom za lyžiarskym vlekom sa vraj na pravej strane nachádza turistický prístrešok. Chata gen. M. R. Štefánika, 1740 m.n.m. - (tel. 048/6195120) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni, na južnej strane medzi Králičkou a Ďumbierom. Má 50 lôžok s prádlom vo vykurovanej časti a 20 lôžok v nevykurovanej časti. Ak je chata plne obsadená poskytuje sa núdzové prespanie (vlastný karimat, spacák). K dispozícii je voda (predáva sa len ak zamrzne zdroj), teplá sprcha, WC. Chata je celoročne otvorená. Prístup na chatu je z Trangošskej doliny horný úsek a v okolie Halašovej jamy sú v zime ohrozované lavínami pri 4. a 5. stupni lavínového nebezpečenstva) po zelenej značke za 1 3/4 hodiny; z dediny Mýto pod Ďumbierom po žltej značke za 3 1/4 hodiny; z mesta Liptovský Mikuláš po modrej značke 4 1/4 hodiny; zo sedla Čertovica po červenej značke 2 3/4 hodiny. Ceny (r. 2002): Chata poskytuje na danú výšku absolútny luxus - zrekonštruované WC, teplo, teplá voda, sprcha. Chata je veľmi príjemná, večer je v jedálni jedinečná útulná atmosféra (najmä v zime). Hrebeňovkárov poteší aj taká maličkosť akou je novo zriadené (r. 2002) elektrické vyhrievanie/sušenie mokrých topánok! Všetko jedlo a materiál na chatu vynášajú nosiči, vidieť ich pri "práci" je tiež zážitok.. Z chaty je nádherný výhľad na južnú časť Nízkych Tatier. Určite sa tu zastavte aspoň na jednu noc! Z jedál doporučujeme na raňajky krupicovú kašu a na pitie jedinečný vysokohorský bylinkový čaj. Po zelenej značke smerom na Trangošku je Jaskyňa mŕtvych netopierov. Kamenná chata pod Chopkom, 2000 m.n.m. - (tel. 048/6170039, www.kamennachata.sk) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni iba niekoľko metrov pod vrcholom Chopku. Chata bola postavená začiatkom 50-tych rokov pôvodne ako ubytovňa pre robotníkov, ktorí stavali lanovky. Prístup na chatu je z dolín alebo po hrebeni, zo severu je prístupná z Demänovskej doliny (Liptovský Mikuláš) cez stredisko Jasná, lanovkou alebo pešo po modrej značke. Z juhu (Brezno, Podbrezová, Tále) je prístup lanovkou zo stanice Srdiečko alebo pešo po žltej značke. V súčasnosti je však chata dostupná iba pešo, zo severu lanovka premáva iba po stanicu Luková, z juhu iba po Kosodrevinu. Zostup do Jasnej pešo 1,45 hod; na lyžiach min. Na chate nie je zdroj vody, takže si ju treba priniesť so sebou, alebo kúpiť na chate. Chata je otvorená celoročne. Ubytovanie: spoločná nocľaháreň pre 15 ľudí. Možnosť núdzového prenocovania v jedálni (potrebný vlastný spacák a karimatka). K dispozícii je suché WC. Ceny (z r. 2001): 120,- Sk/noc. Voda sa na chate kupuje - 1l studenej za 5,- a zovretej za 30,- Sk. Jedlá v dennej ponuke (polievky, párky, vyprážaný syr, praženica) od 30,- do 115,- Sk. Ubytovanie s polpenziou 300,-. Chata Ďurková pod Chabencom, 1739 m.n.m. - (kedysi útulňa v sedle Ďurkovej) Táto zrekonštruovaná útulňa, teraz už chata, sa nachádza asi 5 minút pod hrebeňom v sedle Ďurková; je celoročne otvorená. Ubytovacia kapacita cca 25 ľudí v spoločnej nocľahárni na zemi na poschodí (ďalšie miesta pre núdzové prespanie v jedálni). V ponuke sú niektoré základné jedlá a nápoje (polievka, guláš, pivo, čaj, malinovica...). K dispozícii je suché WC; voda je asi 2 minúty od chaty, je tu možnosť zanechať odpadky (materiál a jedlo sa vozí motorkou z doliny). Prístup: Z horehronskej obce Jasenie po modrej značke cez Jaseniansku dolinu za 4 3/4 h. Z obce Jasenie po zelenej značke cez Lomnistú dolinu za 4 h. Z horskej osady Magurka po zelenej značke za 2 1/4 hodiny. Kedysi na mieste terajšej chaty stála jedna z prvých chát v Nízkych Tatrách, mala 84 lôžok a dokonca splachovacie záchody (písal sa rok 1932!). Chata počas prvej ČSR vyhorela, neskôr ju definitívne vypálili fašisti. Na starých základoch bol postavený salaš (drevená koliba), po opustení salaša pastiermi bola z búdy s plechovou strechou v r. 2001 postavená súčasná chata - turistická útulňa. Hiadeľské sedlo V tomto sedle, ktoré je mimochodom hranicou Starohorských vrchov a Nízkych Tatier, nájdete turistický prístrešok - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené pred vetrom. Potrebujete spacák a karimatku, miesta je tu pre cca 5-10 osôb. Voda je neďaleko na južnej strane sedla alebo výdatný prameň po žltej značke na traverze Kozieho chrbta. Pre zaujímavosť: na celom Slovensku fašisti vypálili 56 turistických chát KST (Klub Slovenských Turistov) z celkového počtu 86 chát. Kempy Pod Nízkymi Tatrami nájdete nasledujúce kempy: ATC Bystrina - Pavčina Lehota, ATC Tále, ATC Kamzík - Donovaly, ATC Poľana - Malužiná, ATC Vavrišovo, ATC Pohorelská Maša, ATC Nemecká, ATC Borová Sihoť. Hotelmi, chatami a chatkami najlepšie vybavené strediská turistického ruchu sa nachádzajú uprostred Nízkych Tatier, v dvoch dolinách pod Chopkom, pod najkrajším úsekom hlavného hrebeňa. V severnej časti leží Demänovská dolina s rekreačnými osadami pri vstupe do doliny, na Lúčkach, na Záhradkách a v Jasnej. Na juhu sa rozprestiera Bystrá dolina so strediskami Tále, Srdiečko a Kosodrevina a rekreačnou obcou Mýto pod Ďumbierom. V strednej časti pohoria je lyžiarske stredisko v sedle Čertovica. Ďalšie možnosti ubytovania sú v Bocianskej doline, v malebne položených obciach Vyšná Boca a Nižná Boca. V západnej časti pohoria je hlavným východiskom na túry obec Donovaly, vo východnej časti Liptovská Teplička a Telgárt. Hlavným turistickým východiskom do oblastí Chopok-sever ( Demänovská dolina) je Liptovský Mikuláš, do oblastí Chopok-juh ( Bystrá dolina) zas Podbrezová a Brezno. V roku 1964 sa pre turistické strediská v Demänovskej doline vytvorila samostatná administratívna jednotka - obec Demänovská Dolina. (1)Základné práva a povinnosti návštevníkov národného parku ustanovujú osobitné predpisy.1) 2) Územie národného parku, chránených areálov, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, prírodných pamiatok a národných prírodných pamiatok je po obvode na prístupových komunikáciách a trasách turistických a náučných chodníkov označené tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky a nápisom s uvedením príslušnej kategórie chráneného územia a jeho ochranného pásma, prípadne doplňujúcou informačnou tabuľou. (3) Územie národného parku je prístupné návštevníkom, najmä za účelom poznania prírody a výchovy k nej. (4) V národnom parku sú návštevníci povinní sa správať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodeniu, alebo k úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich životného prostredia, vrátane jeho znečisťovania odpadkami a rušenia pokoja a ticha. Je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať a zbierať chránené rastliny a rušiť chránené živočíchy, najmä ich usmrcovať, zraňovať, chytať, premiestňovať, ničiť a poškodzovat' ich biotopy a obydlia. Zakazuje sa poškodzovat' a ničit' dreviny. (5) Na území národného parku sa môžu návštevníci voľne pohybovať po turistických, náučných a cykloturistických chodníkoch a po verejných pozemných komunikáciách s výnimkou tých, na ktorých bol pohyb obmedzený alebo vylúčený orgánom ochrany prírody a krajiny, pričom sú povinní rešpektovať všetky obmedzenia pohybu vydané orgánom ochrany prírody a krajiny alebo Horskou službou. Sezónne uzávery turistických a náučných chodníkov sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky. Orgán ochrany prírody a krajiny môže podľa snehových podmienok upraviť rozsah sezónneho uzáveru turistických a náučných chodníkov. (6) Na vjazd a státie motorového vozidla v národnom parku s výnimkou verejných pozemných komunikácií s neobmedzenou automobilovou premávkou sa vyžaduje súhlas okresného úradu. V prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa na vjazd a státie dopravnými prostriedkami návštevníkov za účelom kultúrno-výchovného využívania národného parku vyžaduje výnimka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Nedotknuté, zostávajú osobitné právne predpisy, 2) podľa ktorých je vjazd a státie motorového vozidla vylúčený alebo viazaný na osobitný súhlas alebo povolenie. Parkovanie motorových vozidiel je dovolené na označených parkoviskách do výšky ich kapacity. (7) Na účely kultúrno-výchovného využívania sa na území národného parku určujú a vyhradzujú trasy a miesta, na ktorých sa súhlas alebo výnimka orgánu ochrany prírody a krajiny nevyžaduje na zjazdové lyžovanie, horolezectvo, skalolezectvo, skialpinizmus, cykloturistiku, vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými dopravnými prostriedkami (kĺzavé padáky a závesné klzáky), táborenie a stanovanie. Určené a vyhradené trasy a miesta sú uvedené v prílohe č. 3 tejto vyhlášky; miesta uvedené v tejto prílohe sa zároveň považujú za vyhradené športové a rekreačné areály. (8)Masové športové, rekreačné a iné spoločenské podujatia a výkon činností uvedených v odseku 7 mimo určených a vyhradených trás a miest možno vykonávat' len so súhlasom alebo výnimkou orgánu ochrany prírody a krajiny. (9) Návštevníkom národného parku sa zakazuje vodiť psy bez ochranného koša a vodiaceho remeňa. V chránených areáloch, v prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa návštevníkom zakazuje vodit' psy. (10) Vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými motorovými dopravnými prostriedkami a vetroňmi sú nad územím národného parku zakázané. (11) Plavba na člnoch vrátane splavovania horských potokov je na území národného parku zakázaná. (12) Zakladať oheň je povolené len vo vymedzených priestoroch rekreačných objektov a chát a na vyhradených táboriskách. (13) Na území prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií a národných prírodných pamiatok platí piaty stupeň ochrany a okrem dodržiavania vyššie uvedených podmienok ochrany je zakázané vykonávat' činnosti uvedené v § 17 zákona, najmä pohybovat' sa mimo označených miest a trás, zbierať rastliny a ich plody, zbierať nerasty a skameneliny, poškodzovat' vegetačný a pôdny kryt, vstupovat' do priepastí a nesprístupnených jaskýň, fajčiť, rušit' pokoj a ticho, znečisťovať územie odpadkami. (14) Vstup návštevníkov na územie s piatym stupňom ochrany je dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka. (15) Na území národného parku sa môžu lesné plody zbierať pre vlastnú potrebu. V územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany platí zákaz zberu lesných plodín. Výnimku zo zákazu zberu lesných plodín môže v odôvodnených prípadoch povolit' orgán ochrany prírody a krajiny.

Skalka pri Kremnici - lanovka Dovoľujeme si Vás srdečne pozvať do srdca Slovenska – do Kremnických vrchov – na Skalku pri Kremnici. Stredisko vo výške 1 232 m.n.m. nad historickým mestom Kremnica, leží v srdci Slovenska v pohorí Veľká Fatra v Kremnických vrchoch. Má vynikajúcu polohu v rámci Slovenska. Je najbližším lyžiarsky strediskom s kvalitnými snehovými podmienkami zo západného Slovenska, ale aj od všetkých južných regiónov. Skalka arena je názov pre časť rekreačnej oblasti strediska Skalka pri Kremnici, ktorá sa komplexne začala dobudovávať v roku 2006. Novinkou tohtoročnej zimnej sezóny v stredisku Skalka pri Kremnici je nová zjazdovka so štvorsedačkovou lanovkou s umelým zasnežovaním. Meno zjazdovky - „Pekná vyhliadka“ je skutočne oprávnené. Z vrchnej stanice v nadmorskej výške 1 228 m.n.m. každého uchváti nádherná panoráma širokého okolia. Dĺžka zjazdovky: Šírka zjazdovky: Plocha zjazdovky: Prevýšenie: Horná stanica: Dolná stanica: Kapacita zjazdovky: Prepravná kapacita sedačky: cca 1 000 m. 80 - 120 m. cca 9 ha 241 m. 1228 m.n.m. 987 m.n.m. 830 lyžiarov 2300 osôb/hod. Stredisko Skalka pri Kremnici leží v srdci Slovenska v pohorí Veľká Fatra v Kremnických vrchoch. S nadmorskou výškou 1232 metrov nad morom a výhodnou geografickou polohou má stredisko vynikajúce prírodné snehové podmienky. Tie mu zabezpečujú dlhotrvajúcu zimnú lyžiarsku sezónu.

Skicentrum Tajov Služby: požičovňa lyžía a ski servis, bufet, detský vlek, ubytovanie a stravovanie v miestnych reštauračných zariadeniach, penziónoch, kempingu a v chatách.Stredisko sa nachádza asi 7 km od Banskej Bystrice smer Králiky, Kordíky.

Horná OravaV geologickej skladbe sú na území horniny paleogénneho magurského flyšu. V Oravskej kotline sú neogénne sedimenty a holocénne rašeliny. Prevahu majú pieskovce, ílovce a bridlice. Vznikol tu zaoblený reliéf bez skalných útvarov, kaňonov a krasových javov. V chladnejších klimatických oblastiach vznikli rozsiahle kamenné moria. Je to najvyššie flyšové pohorie Západných Karpát. Má horské a subalpínske rastlinné a živočíšne spoločenstvá, pralesovité smrečiny, zachovalú rozptýlenú voľnú zeleň a vzácne druhy vodných živočíchov v okolí Oravskej vodnej nádrže. Toto chránené územie ortograficky patrí do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasť Stredné Beskydy, celok Oravské Beskydy s podcelkami Ošust, Pilsko, Polhoranská vrchovina, Babia hora a celok Oravská Magura s podcelkami Paráč, Kubínska hoľa a Budín. Na územie tiež zasahuje Oravská kotlina. Najvyšším vrchom je Babia hora - 1725 m a najnižším miestom je hladina Oravskej vodnej nádrže - asi 600 m. Chránené územie je bohaté na povrchovú vodu. Najväčším vodným tokom je Biela Orava, ktorá sa vlieva do Oravskej vodnej nádrže. Najvýznamnejšími prítokmi Bielej Oravy sú Flajšová, Mútňanka, Veselianka a Hruštinka. Roku 1863 sa tu vybudovali kúpele, ktoré sa využívali na liečivé účinky. Na flyšových horninách vznikajú pôdy rozličnej minerálnej hodnoty. Výnimočným javom územia sú rašeliniská, ktoré namajú obdobu. V rastlinnom kryte majú prevahu ihličnaté lesy, najmä smrečiny. Pôvodné jedľovobukové boli v minulosti vyťažené a nahradené nezmiešanými smrečinami. Vo vyšších polohách sú zachované pralesovité smrečiny, najvyššie časti tvorí kosodrevinový vegetačný stupeň. Vyskytuje sa tu typické horské živočíšstvo so západokarpatskými druhmi. Po vybudovaní Oravskej nádrže sa tu objavilo nové vodné vtáctvo. Horná Orava má ideálne predpoklady pre šport, turistiku a rekreáciu a hlavne cestovný ruch pri Oravskej vodnej nádrži.

Stolické vrchy

Čierny Balog Lyžiarske stredisko Ski Čierny Balog sa nachádza 9 km od Brezna v známom stredisku turistického ruchu. Kopec dobrej lyžovačky si môžete vychutnať na šiestich zjazdovkách, ktoré sú vhodné pre rodiny s ďetmi, náročného lyžiara, začiatočníka, snowboardistu alebo bežkára. Kopec je veľmi dobre využiteľný pre vyznávačov adrenalínových športov ako napr. paragliding, pre menej odvážnych odporúčame Čiernohorskú železnicu, Lesnícky skanzen alebo Dobročský prales.Lyžiarske stredisko je vybudované na severných svahoch Veporských vrchov priamo nad obcou Čierny Balog, 7 km od Brezna pri cestnom ťahu na Hriňovú a Lučenec. Priamo pod vlekmi je novovybudované velkokapacitné neplatené parkovisko.Lyžiarske stredisko je vhodné pre rodiny s deťmi, začiatočníkov aj skúsených lyžiarov. O technických kvalitách tratí svedčí homologizácia Medzinárodnou lyžiarskou federáciou (FIS) o zodpovedajúcich parametroch pre usporiadanie medzinárodných FIS pretekov v slalome a obrovskom slalome. O plynulú prevádzku na svahoch sa stará trojica vlekov.

Ski Zbojská Služby ubytovanie priamo v stredisku - 53 lôžok, ďalšie ubytovacie kapacity v okolitých chatách, v zariadení DaRZ - fitnes, sauana, krytý bazén, jakuzzi, kolková dráha, za poplatok možné zabezpečiť skijoering, prehliadkovú jazdu malým snežným vozidlom Scotrac ZOOR.Stredisko sa nachádza v Národnom parku Muránska planina, cca 4 km od obce Pohronská Polhora. Do strediska je možný prístup autom - bezplatné parkovisko sa nachádza priamo v areáli strediska, vlakom - zo smeru Brezno alebo Tisovec - železničná stanica je vzdialená 300 m. V stredisku je vybudovaný zasnežovací systém. Trate sú denne upravované snežným pásovým vozidlom.

KÚPALISKO - DOLNÁ STREHOVÁ

Šport turistika - Slovensko - Turistika Veporské vrchy

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia