Šport turistika - Slovensko - Turistika Veľká Fatra

Rádio FajnFádio Fajn - 98.0 MHz

Turecká - Krížna SKI Turecká ponúka možnosti športového, rekreačného a turistického vyžitia pod vrcholom Krížnej /1574 m.n.m./ v národnom parku Veľká Fatra, 18 km od Banskej Bystrice smerom na RužomberokLyžiarske stredisko Turecká - Krížna je vzdialené od centra Banskej Bystrice 16 km. Rozprestiera sa na juhovýchodných a južných svahoch Krížnej (1574). Prístup do strediska je z obce Staré Hory – odbočka (3 km) do obce Turecká. Stredisko je vhodné na rekreačné a výkonnostné lyžovanie. Ponúka výborné podmienky na snowboarding, freeriding a skialpinizmus. Zjazdovka č.1 patrí k najdlhším (3450 m) a najkrajším upraveným zjazdovým tratiam v Slovenskej republike. Celková dĺžka zjazdových tratí v stredisku je 9950 m.

Šachtičky Lyžiarske stredisko je vhodné na rekreačné, ale aj pre profesionálne lyžovanie. K dispozícii je 7 tratí rôznej náročnosti so štyrmi vlekmi a jedným lanovým vlekom pre našich malých lyžiarikov. Nerušene si môžu zimné radovánky užívať aj naši snowboardisti, ktorí majú tiež k dispozícii servis a požičovňu snowboardov. O krásach okolitej prírody sa môžu presvedčiť „bežci“. Bežecké trate dlhé 14km Vám ponúkajú pohľad na nevídanú krásu našich zasnežených hôr a dolín. Naše lyžiarske stredisko myslí aj na milovníkov sánkovania, lopárovania a iných radovánok bieleho športu. Tí majú vyhradené nerušené miesto na hlavnom svahu Panskeho diela.

Liptovské Revúce K dispozícii je 7 technicky zasnežovaných, denne upravovaných lyžiarskych zjazdoviek určených pre všetkých milovníkov zimného športu od začiatočníkov, až po tých najnáročnejších. V lyžiarskom stredisku PARKu SNOW Liptovské Revúce s nadmorskou výškou až 1125 m.n.m. sa nachádza 5 vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 3 900 os/hod. Aj u nás môžete využiť požičovňu lyží, snowbordov, skiservis ako aj lyžiarsku školu pre začiatočníkov.

Čachovo - Selce V príjemnom prostredí Selčianskej doliny Vám aj v tejto zimnej sezóne ponúkame fantastickú rodinnú lyžovačku na permanentne udržovaných lyžiarskych svahoch. Naše stredisko ponúka vynikajúci lyžiarsky terén pre náročného, ale aj začínajúceho lyžiara. Široká ponuka služieb Vám spríjemní pobyt v našom stredisku. Tešíme sa na Vašu návštevu.

MESTSKÁ KRYTÁ PLAVÁREŇ

LETNÉ KÚPALISKO VRÚTKY

ŠútovoJazero leží na úpätí Národného parku Malá Fatra, 20 km severovýchodne od Martina. Nájdete tu vodopád, ktorý napájajú Mojžišove pramene vyvierajúce pod Hromovým. Zaujímavá je i tiesňava - Tesnô s niekoľkými menšími vodopádmi. Možnosti okolia: možnosť rybolovu pstruhov.

Harmanecká JaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od Banskej Bystrice, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny. Prístup k jaskyni Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec - Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min. Na výstupovej trase sú nainštalované tabule náučného chodníka. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch chočského príkrovu pozdĺž tektonických porúch, miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy. Dosahuje dĺžku 2763 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Okrem mohutných rútivých priestorov (Dóm pagod, Vysoký dóm, Bludný dóm a i.) sa vyskytujú horizontálne a šikmé chodby s nepravidelnými oválnymi tvarmi, avšak bez typických znakov riečnej modelácie. Zastúpené sú i menej výrazné rútivé a špirálovité priepasti. Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stagnujúcej vody, keď boli úplne zaplavené. Zmiešanou koróziou a pomalou konvekciou vody sa vytvorili nepravidelné špongiovité a oválne kupolovité vyhĺbeniny. Po poklese hladiny podzemných vôd, o čom svedčia miestami zachované hladinové vyhĺbeniny, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej oblasti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavené z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách. Neskôr sa pôvodné oválne tvary deštruovali a remodelovali výrazným rútením skalných stropov a stien, pričom sa vytvorili úsypiskové kužele, kopy a valy. Koróznym pôsobením presakujúcich atmosférických vôd vznikli úzke puklinové chodby a komíny. Jaskyňa je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz sa tu zistilo 11 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis) a netopier ostrouchý (Myotis blythii), viackrát v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). Medzi často sa vyskytujúce druhy patrí aj netopier vodný (Myotis daubentonii). Z bezstavovcov sú najvýznamnejšie mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx a hlbinovka Bathynella natans. História a súčasnosť Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica, ktorý využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv. chodbou objaviteľa do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Pozoruhodným je poznatok, že spomínaný objaviteľ dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. Dóm pagod, Riečisko a Bludný dóm boli objavené v roku 1938 V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom.V roku 1944, počas druhej svetovej vojny, jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu. Na podnet jaskyniarskej skupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Banskej Bystrici bola jaskyňa a okolitý terén zamerané v roku 1949, čo súviselo s jej plánovaným sprístupnením. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvýkrát v roku 1950. Do priestorov za Bludným dómom prenikli pracovníci Turistu, n.p., v roku 1959. Ďalšie pokračovanie podzemných priestorov našli v roku 1987 jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Banská Bystrica. V súčasnosti je sprístupnených 720 m. Od štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami sa serpentínovým chodníkom dá dostať k Harmaneckej jaskyni. Vstupnú chodbu zvanú Izbica poznali tunajší drevorubači a robotníci oddávna, jaskyňa však bola objavená až v roku 1932. Dominuje v nej biely mäkký sinter a jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Mapa

Veľká FatraVeľká Fatra je bohatá na povrchové aj podzemné vody, čisté bystrinky, vodné nádrže, minerálne pramene a nepochybne aj na krásne lesy. Rozmanitý povrch s rozdielnymi poveternostnými a pôvodnými pomermi podporuje rošzírenie viacerých druhov rastlinstva. Veľká Fatra je jedným z najväčších jadrových pohorí kryštalicko-druhohorného pásma vnútorných Západných Karpát vo Fatransko-tatranskej oblasti. Kryštalické jadro, budované prevažne granitoidnými horninami (žuly, miestami kryštalické bridlice), vystupuje na povrch len na malej ploche v severnej časti pohoria. Druhohorné súvrstvia vytvárajú sedimentárny obal kryštalického jadra a majú zložitú stavbu. Veľká Fatra je klasickou ukážkou príkrovovej stavby pohoria a na jej geologickej stavbe sa podieľajú základné tektonické jednotky ako sú tatricum, krížňanský príkrov, chočský príkrov, gemericum – príkrov Tlstej. Okrem prevažujúcich vápnitých honín (dolomity a vápence) sa uplatňujú i sliene, slienité vápence, bridlice, kremence, zlepence, pieskovce a iné horniny. Priľahlá Turčianska kotlina leží na neogénnych horninách. Horniny krížňanského príkrovu tvoria hlavne Hôľnu Fatru s hladkými, mäkko modelovanými svahmi na menej odolných slieňovcoch, slienitých vápencoch, zlepencoch a bridliciach, ktoré budujú aj hlavný chrbát (oblasť Krížnej 1574 m n.m., Ploskej 1532 m n.m. a Ostredka 1592 m n.m.). Medzi nimi vystupujú aj odolné dolomity a vápence. Z masívneho hôľneho reliéfu takto vystupujú príkrovové trosky triasových vápencov chočského príkrovu (napr. Suchý vrch). Veľká časť týchto hrebeňov je odlesnená a horské lúky a pasienky vytvárajú typický charakter územia, podľa ktorého bol i pomenovaný tento oddiel Veľkej Fatry. Strmé hladké trávnaté svahy a žľaby Hôľnej Fatry sú silne lavinózne. Krížňanský príkrov buduje aj prevažnú časť oddielu Lysca. S hôľnym reliéfom ostro kontrastuje Bralná Fatra, ktorú tvoria mohutné komplexy tvrdých hornín chočského príkrovu (najmä vápence a dolomity) s prevahou bralného reliéfu so skalnými stenami, stupňami, bralnatými stráňami, vežami, skalnými oknami, tiesňavami a kaňonovitými dolinami. V západnej časti Veľkej Fatry sa zvetrávaním a eróziou vytvorili vyhľadávané pôsobivé scenérie na svahoch Gaderskej, Blatnickej či Belianskej doliny spolu s ich krasovými javmi, puklinovými, puklinovo-eróznymi alebo horizontálnymi riečnymi jaskyňami, previsovými jaskyňami alebo skalnými prevismi. Nachádza sa tu niekoľko desiatok jaskynných sústav a najvýznamnejšie jaskyne sú Mažarná, Piesková, Hubná, Guľôčková a v Belianskom krase najdlhšia jaskyňa Suchá. V niektorých kaňonovitých dolinách sa vyskytujú aj menšie či väčšie vodopády, prevažne občasného, sezónneho charakteru.Patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, Fatransko-tatranská oblasť, celok Veľká Fatra. Pásmo v západnej časti zasahuje do Turčianskej kotliny. Hranice Veľkej Fatry sa dotýkajú na severe so Spišskou Fatrou a Krivánskou Fatrou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s Kremnickými a Starohorskými vrchmi.Najvyššim vrchom vo Veľkej Fatre je Ostredok (1592 m) a najnižším miestom je hladina Váhu pri Vrútkach (asi 400 m). Územie je dlhé približne 40 km, a to od údolia Váhu pri Kraľovanoch až po dolinu Bielej vody Bystrice.Zo všetkých krasových dolín vo Veľkej Fatre patria medzi najvýznamnejšie Gaderská, Blatnická, Necpalská, Žarnovická a Harmanecká. Nájdete tu aj doliny, ktoré vznikli eróziou žulového, slienitého, bridlicového a kremencového podložia, napr. Ľubochnianská, Kantorská, Bystrá, Revúcka a iné doliny. Čo sa týka potokov, tak k najväčším bystrinám patria Žarnovický, Blatnícky, Necpalský a Čukotský potok. Rastlinstvo a flóra Geologický podklad, tvar reliéfu, pôdne a klimatické pomery sa spolu s ďalšími činiteľmi podieľali na vzniku rozmanitých stanovíšť Veľkej Fatry. Na nich sa vyvinuli pozoruhodné spoločentsvá a druhy rastlín (len vyšších rastlín tu bolo zistených vyše 1000 druhov) a živočíchov s nadregionálnou významnosťou. Prírodný charakter si zachovali najmä lesné spoločenstvá (približne 90 % územia Veľkej Fatry pokrývajú lesy). Mnohé z nich sú cenným dokladom vývoja lesných spoločenstiev karpatského typu s výskytom početných vzácnych a ohrozených druhov. Najmä v extrémnejších polohách, kde neboli výrazne dotknuté lesohospodárskou činnosťou, si zachovávajú prirodzené zastúpenie lesných drevín a prirodzený spôsob obnovy cestou rozpadu pralesovitých formácií. Z lesov najväčšiu rozlohu zaberajú bukové lesy, ktoré miestami zasahujú až k súčasnej, v dôsledku intenzívneho pastierstva v minulosti značne zníženej, hornej hranici lesa. Na nej nachádzame aj prírodné smrečiny. Na vápencoch a dolomitoch pretrvali reliktné porasty borovice lesnej (Pinus sylvestris), menšie porasty dúbrav, v najvyšších polohách alebo inverzných roklinách kosodrevina. Veľkú Fatru charakterizuje aj veľký koncentrovaný výskyt tisu (Taxus baccata), ktorý sa ako typická drevina a doklad vývoja flóry - relikt skorého poľadového obdobia dostal v štylizovanej podobe aj do znaku nového národného parku. Reliktný charakter majú aj rastlinné spoločenstvá skalných biotopov so vzácnymi taxónmi. Orientácia pohoria a vápencové podložie v prevažnej časti územia spôsobujú, že medzi charakteristické prvky flóry a fauny nepatria len typické karpatské horské druhy, ale v porovnaní s inými vysokými pohoriami Slovenska má Veľká Fatra viac teplomilovných prvkov. Hodnotné sú aj trávobylinné spoločenstvá s prirodzeným alebo prírode blízkym zložením, ktoré sa vyvinuli a do súčasnosti zachovali najmä v oblasti hrebeňa Veľkej Fatry. Vyznačujú sa veľkou pestrosťou druhového zloženia, v ktorom sú zastúpené aj niektoré alpínske a subalpínske druhy. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický početný výskyt veternice narcisokvetej (Anemone narcissiflora), žltohlavu najvyššieho (Trollius altissimus), fialky žltej (Viola lutea), chlpánika oranžového (Pilosella aurantiaca) a i. K najzaujímavejším a nielen oku odborníka lahodiacim biotopom patria skalné steny, previsy, sute na vápencoch a dolomitoch, extrémne polohy najvyšších vrcholov, lavínové žľaby na hlavnom hrebeni, inverzné rokliny, výhrevné stráne atď., kde sa vyskytujú mnohé aj laickej verejnosti pomerne známe rastliny – horce (Gentiana sp.), prvosienky (Primula sp.), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), fialka alpínska (Viola alpina), horčičníky (Erysimum sp.) a iné. Vo Veľkej Fatre alebo v jej podhorí nájdeme veľkú skupinu endemických druhov, ktoré sa v dôsledku predchádzajúceho vývoja vyskytujú len na určitom obmedzenom území, ako je napr. klinček lesklý (Dianthus nitidus), klinček včasný (Dianthus hungaricus), ostrica vždyzelená tatranská (Carex sempervirens subsp. tatrorum), na vápencové bučiny viazaný cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), kostrava tatranská (Festuca tatrae), mak tatranský (Papaver tatricum), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) alebo nedávno opísané nové druhy jarabina pekárovská (Sorbus pekarovae) a lipnica slieňomilná (Poa margilicola). K ojedinelým druhom patria aj relikty s izolovaným výskytom v Západných Karpatoch, alebo nové taxóny ako je pochybok huňatý (Androsace villosa), arábka nová (Arabis nova), huľavník rakúsky (Sisymbrium austriacum) a mrlík listnatý (Chenopodium foliosum). Centrum rozšírenia a výskyt obmedzený prevažne na územie Veľkej Fatry majú druhy guľôčka srdcovitolistá (Globularia cordifolia), starček tôňomilný (Senecio umbrosus), či volovec vŕbolistý (Buphtalmum salicifolium), naopak, na hranici svojho rozšírenia tu rastie napr. škumpa vlasatá (Cotinus coggygria). Medzi botanické skvosty Slovenska a priam európske unikáty patrí najmä oblasť Gadera, kde pôsobila už prvá slovenská botanička Izabela Textorisová z Blatnice. Vzhľadom na špecifické nároky na hydrologický režim a veľkú zraniteľnosť zmenou vonkajších podmienok sa stávajú čoraz zriedkavejšími mokraďové spoločenstvá. Patria k im napríklad aj lemy lužných drevín a vlhkomilných bylín pri vodných tokoch a plochách, ale najvzácnejšie a najohrozenejšie sú fragmenty slatín s typickými rašeliniskovými spoločenstvami, v ktorých majú svoj domov mnohé machorasty, spoločenstvá nízkych a vysokých ostríc a na ne nadväzujúce vyššie sukcesné štádiá s porastami krov a stromov. K najzaujímavejším druhom rašelinísk patria mäsožravé rastliny, ako sú napr. rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), ohrozená rosička anglická (Drosera anglica), alebo tučnice (Pinguicula sp.), k najvzácnejším zasa spoločenstvá nízkych ostríc s druhmi ako ostrevka slatinná (Sesleria caerulea), ktorá tu má posledné lokality v celých Západných Karpatoch, alebo šašina hrdzavá (Schoenus ferrugineus). Údolná časť Turčianskej kotliny je prevažne intenzívne poľnohospodársky využívaná a urbanizovaná, čo sa odrazilo aj na zložení jej rastlinného pokryvu. Tvoria ho väčšinou poľnohospodárske kultúry pestované na ornej pôde a intenzifikované trvalé trávne porasty lúk a pasienkov. Medzi nimi sa zachovali fragmenty prírode blízkych bylinných spoločenstiev a porastov drevín rastúcich mimo lesa, prípadne menších lesíkov. Dotvárajú charakteristický malebný obraz krajiny, ale najmä plnia nezastupiteľnú funkciu genofondovo významných lokalít (napr. fragmentov teplomilovnej alebo mokraďovej vegetácie) a interakčných prvkov systému ekologickej stability, ktoré umožňujú prežívanie a rozmnožovanie mnohých nielen rastlinných, ale aj živočíšnych druhov a sú potenciálnym zdrojom ich šírenia do okolitého prostredia. Vydareným príkladom ľudskej snahy o navrátenej vzrastlej zelene do prostredia, z ktorého ju najprv odstránil, aby získal poľnohospodársku pôdu, sú Mošovské aleje. K dendrologickým skvostom Turčianskej kotliny patria napríklad aj chránené stromy Lipy v Doline v k.ú. Necpaly. Veľmi významnou zložkou bioty Veľkej Fatry sú huby. Makromycéty sú tu zastúpené vreckatými aj bazídiovýtrusnými druhmi. Z chránených druhov treba spomenúť hlavne náramkovku cisársku (Catathelasma imperiale), ktorá v pohorí rastie na niekoľkých lokalitách, tiež hríb horký (Boletus radicans) a hríb purpurový (B. rhodoxanthus). Zo vzácnych druhov stojí za zmienku najsevernejšie rozšírenie hríba satanského (B. satanas) na Slovensku práve vo Veľkej Fatre. Živočíšstvo Vo faune Veľkej Fatry prevládajú horské živočíchy, ale vďaka špecifikám klímy sa aj v živočíšstve vyskytujú určité zvláštnosti, pričom cenné sú aj podhorské biotopy pahorkatín, lesíkov a mokradí. Faunu stavovcov reprezentujú charakteristickí zástupcovia západokarpatských spoločenstiev centrálneho okrsku fatranského. V celom území nachádzajú dobré podmienky pre svoj život cicavce. Spomeňme naše veľké šelmy – medveďa hnedého (Ursus arctos), vlka dravého (Canis lupus) i vzácneho rysa ostrovida (Lynx lynx) či mačku divú (Felis silvestris). K nim sa radia aj ďalšie mäsožravce hôr a podhoria ako je jazvec lesný (Meles meles), kuny (Martes martes, Martes foina), vzácne aj vydra riečna (Lutra lutra). Z poľovnej zveri tu môžeme stretnúť početné skupinky jelenej (Cervus elaphus), srnčej (Capreolus capreolus) či diviačej (Sus scrofa) zveri, zajaca poľného (Lepus europaeus) či líšku (Vulpes vulpes). Kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra) bol vysadený do oblasti Gaderskej doliny v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, je pôvodom z Álp a vo Veľkej Fatre je nepôvodným a príležitostne loveným druhom. Z hlodavcov môžeme spomenúť typických, ale nie početných obyvateľov lesov a ich okrajov ako je plch lieskový (Muscardinus avellanarius), plch lesný (Dryomys nitedula) alebo plch sivý (Glis glis), v zachovaných porastoch v záveroch dolín žije aj vzácny hraboš tatranský (Microtus tatricus) alebo myšovka horská (Sicista betulina). K nim sa pridružuje ďalší vzácny druh zo skupiny hmyzožravcov piskor vrchovský (Sorex alpinus) alebo popri potokoch a v mokradiach žijúce dulovnice (Neomys fodiens, Neomys anomalus). Početné jaskyne tejto časti pohoria sú domovom a zimoviskom viacerých druhov netopierov, vrátane tých vzácnejších ako sú podkováre (Rhinolophus hipposideros, Rhinolophus ferrumequinum), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), netopier pestrý (Vespertilio murinus). Letné kolónie netopierov však nachádzame i na povalách budov a kostolov, predovšetkým netopiera obyčajného (Myotis myotis). Juhozápadná časť Veľkej Fatry patrí k najcennejším územiam aj pokiaľ ide o hniezdiace druhy vtákov, vrátane tých najohrozenejších ako je orol skalný (Aquila chrysaetos), orol krikľavý (Aquila pomarina), včelár lesný (Pernis apivorus), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), bocian čierny (Ciconia nigra), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), skaliar pestrý (Monticola saxatilis) alebo vrchárka červenkavá (Prunella collaris). Nachádzajú sa tu aj tokaniská a hniezdiská lesných kurovitých vtákov tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix) a jariabka hôrneho (Bonasa bonasia). Hniezdi tu pestrá škála dravcov, viaceré druhy sov od výra skalného (Bubo bubo), sovy lesnej (Strix aluco), sovy dlhochvostej (Strix uralensis) po malé lesné druhy kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum) a kuvik kapcavý (Aegolius funereus). Pozorovať tu môžeme aj viaceré druhy ďatľov, napr. ďatľa trojprstého (Picoides tridactylus), ďatľa čierneho (Dryocopus martius), ďatla bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), žlnu sivú (Picus canus), krutohlava hnedého (Jynx torquilla), alebo aj vzácneho lelka lesného (Caprimulgus europaeus). Zo spevavcov tu môžeme spomenúť ďalšie významné hniezdiče škovránika stromového (Lullula arborea), muchára sivého (Muscicapa striata), muchárika červenohrdlého (Ficedula parva), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), žltochvosta lesného (Phoenicurus phoenicurus), drozda kolohrivého (Turdus torquatus), strakoša červenochrbtého (Lanius collurio), krkavca čierneho (Corvus corax), či orešnicu perlavú (Nucifraga caryocatactes). Na horských lúkach vidno ľabtušku vrchovskú (Anthus spinoletta), popri potokoch vodnára potočného (Cinclus cinclus), trasochvosta horského (Motacilla cinerea) alebo pestrého rybárika riečneho (Alcedo atthis). Ako významné hniezdne teritórium ohrozených druhov vtákov bola Veľká Fatra zaradená nielen medzi 32 významných vtáčích území Európy na Slovensku, ale bola aj navrhnutá medzi chránené vtáčie územia v rámci Európskeho spoločenstva. V niektorých obciach Turčianskej kotliny pravidelne hniezdi bocian biely (Ciconia ciconia), zo sov plamienky driemavé (Tyto alba) alebo kuvik plačlivý (Athene noctua), či čoraz vzácnejšie lastovičky (Hirundo rustica) a belorítky (Delichon urbica), v ich okolí na poliach jarabica poľná (Perdix perdix), prepelica poľná (Coturnix coturnix), škovránok poľný (Alauda arvensis), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), chrapkáč poľný (Crex crex), či cíbik chochlatý (Vanellus vanellus). Zistených tu bolo 7 druhov plazov, z ktorých môžeme stretnúť nielen bežnejšiu jaštericu živorodú (Lacerta vivipara), slepúcha lámavého (Anguis fragilis) či vretenicu severnú (Vipera berus), ale aj vzácnejšiu jaštericu múrovú (Podarcis muralis) alebo užovku hladkú (Coronella austriaca). Mokrade a pramene Veľkej Fatry sú mimoriadne významnými stanovišťami všeobecne ohrozených obojživelníkov, najmä salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra), mloka karpatského (Triturus montandoni), mloka horského (Triturus alpestris), kunky žltobruchej (Bombina variegata), v podhorí i mloka bodkovaného (Triturus vulgaris), ropúch (Bufo bufo, Bufo viridis) a rosničky zelenej (Hyla arborea). Potoky Veľkej Fatry a Turčianskej kotliny sú typickými pstruhovými a lipňovými tokmi s najvýznamnejšími druhmi rýb hlavátka podunajská (Hucho hucho), pstruh potočný (Salmo trutta m. fario), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus), hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio) a hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus). Pestré biotopy pohoria poskytujú rozmanité podmienky aj pre rôzne skupiny bezstavovcov, medzi ktorými boli nájdené mnohé vzácne a ojedinelé druhy našej fauny. Z nich môžeme spomenúť mäkkýše (napr. Argna bielzi, Chondrina tatrica, Truncatelina claustralis), viaceré pavúky a kosce, mnohonôžky (Tatrasoma carpaticum, Julus curvirostris, Polydesmus tatranus), zaujímavý výskyt teplomilného druhu modlivka zelená (Mantis religiosa), motýle (Depresaria hofmani, Catoptria osthelderi, Erebia pronoe, Papilio machaon, Iphiclides podalirius, Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne), chrobáky (Carabus obsoletus, Trechus pulchellus, Nebria rufescens, Gaurotes excellens, Rosalia alpina) a v neposlednom rade pestré a bohaté spoločenstvá makrozoobentosu tokov. Vo Veľkej Fatre sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní. Nové informácie sa môžete dozvedieť a zaujímavé prírodné hodnoty uvidieť na našich náučných chodníkoch. Chodník Hrebeňom Veľkej Fatry vedie z Krížnej cez Ostredok, Suchý vrch, Kýšky a Ploskú na Borišov. Podáva informácie o vývoji územia, rastlinstve, živočíšstve a ochrane prírody. Informácie o prírodných pomeroch Veľkej Fatry dostanete aj na náučnom chodníku Gaderskou dolinou. Naň nadväzuje chodník k zrúcanine Blatnického hradu. K mokradiam Turca vedú 3 cyklotrasy. Národná prírodná rezervácia Borišov, vyhlásená v r. 1981 na ploche 430 ha. Predmetom ochrany sú spoločenstvá až štyroch lesných vegetačných stupňov (bukového, jedľovo-bukového, smrekovo-jedľovo-bukového a smrekového až kosodrevinového) s bohatou flórou a faunou reprezentovanou napríklad veľkými šelmami. Súčasťou rezervácie je aj prirodzene sa vyvíjajúci horský vodný tok a jaskyne. Národná prírodná rezervácia Čierny kameň, vyhlásená v r. 1964 na ploche 34 ha. Troska Chočského príkrovu predstavujúca jediný priestor vo Veľkej Fatre, kde sa zachovala prirodzená vrstevnatosť lesných vegetačných stupňov od 5. po 8. s pestrým zložením fytocenóz s bohatým zastúpením vzácnych a ohrozených druhov vrátane nových endemických taxónov a spoločenstiev. Na mape č. 238. Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina, vyhlásená v r. 1949 na ploche 20 ha. Lesné spoločenstvá jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s výskytom treťohorného reliktu tisu obyčajného, ktorý v tejto oblasti dosahuje najväčší prirodzený výskyt v Európe. Najstaršie maloplošné chránené územie vo Veľkej Fatre. Národná prírodná rezervácia Jánošíkova kolkáreň, vyhlásená v r. 1964 na ploche 243 ha. Komplex horských smrečín 6. a 7. lesného vegetačného stupňa na kryštalinickom podloží, veľmi diferencovaných, miestami až 250-ročných, pomiestne pralesovitého charakteru. Národná prírodná rezervácia Kornietová, vyhlásená v r. 1973 na ploche 84 ha. Pralesovité lesné porasty smrekovo-bukovo-jedľového vegetačného stupňa na vápencovom aj kryštalinickom podloží. Národná prírodná rezervácia Kundračka, vyhlásená v r. 1973 na ploche 115 ha. Územie reprezentuje pestré striedanie spoločenstiev rôznych skupín lesných typov s pozoruhodným rozšírením dealpínskych borín v nadmorskej výške 950 až 1050 m. Národná prírodná rezervácia Lysec, vyhlásená v r. 1984, s rozlohou 70 ha. Územie je výnimočné zachovalými porastami jedľových bučín, bukových javorín, jaseňových javorín a smrečín rastúcich na relatívne malej ploche a výškovom prevýšení troch vegetačných stupňov. Na strmých bralných svahoch sa vyskytujú mnohé chránené živočíchy horského pásma západokarpatského lesa. V okolí NPR sa možno stretnúť s tradičným spôsobom využívania územia pastvou oviec. Národná prírodná rezervácia Madačov, vyhlásená v r. 1984 (výmera 331 ha). V popredí záujmu ochrany prírody sú ohrozené druhy živočíchov, ktoré našli svoje útočisko v prirodzených bukovo-jedľových a jedľovo-bukových lesoch. Bohatstvo krasových javov a najsevernejší koncentrovaný výskyt tisu v národnom parku len dotvára výnimočné hodnoty Madačova. Národná prírodná rezervácia Padva, vyhlásená v r. 1972 na rozlohe 325 ha. Je typická krasovými scenériami tvorenými vápencovými tiesňavami s dvoma vodopádmi vymodelovanými jedným z prítokov Gaderského potoka. Padva vyniká vysokou biodiverzitou typickou pre karpatský prales. Z ochranárskeho a estetického hľadiska ju možno zaradiť medzi najvzácnejšie časti Národného parku Veľká Fatra. Národná prírodná rezervácia Rakšianske rašelinisko, vyhlásená v r. 1984 na rozlohe 6 ha. Plytká vápnitá slatina s mozaikou mokraďových spoločenstiev s bohatým výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Národná prírodná rezervácia Rumbáre, vyhlásená v r. 1973 na rozlohe 52 ha. Zachované porasty smreka, jedle, buka s prímesou javora a smrekovca. Príklad dynamiky vývoja prírodných lesov v rovnakých nadmorských výškach s rôznou expozíciou a geologickým podkladom. Národná prírodná rezervácia Skalná Alpa, vyhlásená v r. 1964 na rozlohe 525 ha. Zachovalý komplex horských lesov 3. až 8. lesného vegetačného stupňa s ukážkami lesných, hôľnych, mačinových a skalných spoločenstiev pohoria. Národná prírodná rezervácia Suchý vrch, vyhlásená v r. 1988 na rozlohe 71 ha. Bohaté a pestré zoskupenie vzácnych rastlinných spoločenstiev so zastúpením endemických a reliktných druhov Karpát. Národná prírodná rezervácia Tlstá, vyhlásená v roku 1981, s výmerou 3 066 ha. Najväčšia rezervácia národného parku (a jedna z najväčších na Slovensku) slúžiaca k ochrane výrazných bralnatých, často skrasovatených vápencovo-dolomitových komplexov Gaderskej a Blatnickej doliny s výnimočnou flórou, faunou a unikátnymi spoločenstvami. Územie je významné zachovalými porastami dubovo-bukového až smrekového lesného vegetačného stupňa s bohatstvom vysokohorskej, horskej, teplomilnej i slatinnej kveteny, ktorá v kombinácii s rôznorodosťou ekologických faktorov a početnými jaskyňami radí Tlstú medzi unikátne nielen v slovenskom, ale aj v európskom priestore. Národná prírodná rezervácia Veľká Skalná, vyhlásená v r. 1988, rozloha 645 ha. Záujmom ochrany sú vzácne krasové formy prezentované ostrými bočnými hrebeňmi, kamennými vežičkami a stĺpmi porastenými vápnomilnou horskou vegetáciou a zachovalé lesné porasty s hojne zastúpeným tisom prirodzene spájajúce gaderskú a harmaneckú oblasť najväčšej koncentrácie tisu vo Veľkej Fatre. Prírodná rezervácia Biela Skala, vyhlásená v roku 1993 na ploche 185 ha. Je ukážkou prirodzených lesných porastov 5. až 7. vegetačného stupňa a viacerých typov skalných a sutinových spoločenstiev s vysokou prírodovednou a ochranárskou hodnotou. Nachádza sa na rozhraní Hôľnej a Bralnej Fatry s charakteristickou širokou dolinou vyúsťujúcou do úzkej riečno-krasovej tiesňavy. Na mape Prírodná rezervácia Katova skala, vyhlásená v roku 1982 na ploche 47 ha. Zvyšky prirodzených lesných i nelesných spoločenstiev s výskytom vzácnej teplomilnej vegetácie a živočíšnych druhov montánneho pásma západokarpatského lesa. Prírodná rezervácia Korbeľka, vyhlásená v roku 1973 na ploche 86 ha. Ojedinelý lesný komplex Veľkej Fatry so zachovalými spoločenstvami bukového a jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s výskytom tisu na severnom okraji Veľkej Fatry. Prírodná rezervácia Rojkovské rašelinisko, vyhlásená 1950 v roku na ploche 3 ha. Prelínanie slatinných rašelinných a vrchoviskových spoločenstiev podmienené hydrologickou situáciou - prítomnosťou uhličitých prameňov a kráterov. Národná prírodná pamiatka Perlová jaskyňa, rok vyhlásenia 2001, dĺžka 450 m. Erozívno - rútená jaskyňa s unikátnou sintrovou výplňou, dokumentujúca krasové procesy. Na mape č. 1645. Prírodná pamiatka Dogerské skaly, vyhlásená v roku 1952 na ploche 0,2 ha. Vzácna ukážka hornín jurskej doby umožňujúca štúdium profilu, zloženia a zafarbenia doggerských vrstiev na prístupnom mieste. Prírodná pamiatka Hradené jazero Blatné, vyhlásená v roku 1990 na ploche 4 ha. Jazero vytvorené skalným rútením a následným prehradením vodného toku, čo predstavuje ojedinelý genetický vývoj jazera v Karpatoch. Prírodná pamiatka Jazierske travertíny, vyhlásená v roku 1952 na ploche 2 ha. Zriedkavá geomorfologická forma travertínovej terasy so vzácnymi dokladmi o vývoji živej prírody v poslednom období štvrtohôr. Prírodná pamiatka Krkavá skala, vyhlásená v roku 1952 na ploche 0,3 ha. Dominantná vápencová skala v krajine, vytvorená procesmi erózie za prispenia tektonického porušenia horninového masívu. Prírodná pamiatka Majerova skala, vyhlásená v roku 1992 na ploche 9 ha. Geomorfologicky a geologicky hodnotný prírodný výtvor s výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Prírodná pamiatka Matejkovský kamenný prúd, vyhlásená v roku 1986 na ploche 9 ha. Príklad prirodzeného vývoja kvádrovitej odlučnosti granitov s ukážkami recentného mrazového zvetrávania so zachovaným prúdom blokov i vývoja lesných pôd. Prírodná pamiatka Prielom Teplého potoka, vyhlásená v roku 1984 na ploche 21 ha. Kaňonovitý úsek Teplého potoka s priľahlými lesnými komplexami a ukážkami krasového reliéfu, travertínov i eróznych foriem riečneho toku. Prírodná pamiatka Rojkovská travertínová kopa, vyhlásená v r. 1971, plocha 0,1 ha. Pozoruhodný travertínový útvar s kráterovým prameňom minerálnej vody a kruhovým jazierkom na vrchole. Prírodná pamiatka Travertínové terasy Bukovinka, vyhlásená v roku 1980 na ploche 2 ha. Morfologicky významný travertínový útvar nad dolinou Revúcej oživovaný pretekajúcou vodou a priľahlé mokraďové biocenózy. Nálezisko fosilných slimákov dokumentujúcich vývoj prírody v štvrtohorách. Prírodná pamiatka Vlčia skala, vyhlásená v roku 1952 na ploche 1 ha. Travertínový útvar dokumentujúci vznik a postupnosť tvorby travertínových terás v údolí Revúcej. Chránený areál Dekretov porast, vyhlásený v r. 1999, rozloha 6 ha. Vekovo a štrukturálne diferencovaný porast, založený Jozefom Dekretom - Matejovie v 19. storočí. V poraste nájdeme staré smreky, buky, jedle a smrekovce. Chránený areál Háj pred dolinou Teplô, vyhlásený v roku 1975 na ploche 0,2 ha. Háj vysadený na počesť 10. výročia vzniku prvej Československej republiky. Chránený areál Krásno, vyhlásený v roku 1997 na ploche 125 ha. Charakteristické lesné spoločenstvá prestárlych porastov s výskytom vzácnych druhov fauny a flóry. Generačná lokalita hlucháňa. Chránený areál Mošovské aleje, vyhlásený v roku 1969. Krajinotvorne významný a esteticky pútavý systém stromových alejí v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, v ktorom nachádza svoje útočisko množstvo chránených druhov živočíchov. Aleje vytvárajú až 12,5 kilometra dlhý komplex zelene, v ktorom dominujú jaseň štíhly a javory v kombinácii s jedincami lipy malolistej a orecha čierneho. Chránený areál Revúca, vyhlásený 2002, plocha 39 ha. Zabezpečuje ochranu podhorskej riečky s aluviálnymi močiarmi, slatinnými lúkami a brehovými porastmi.

Nízke TatryÚzemie NAPANT-u tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Vyskytujú sa tu viaceré krasové formy-závrty, škrapky, menšie jaskynné otvory a jaskynky. Nájdete tu najväčší jaskynný komplex na Slovensku vyvinutý v triasových vápencoch a dolomitoch. Okrem žuly sú tu horniny metamorfovanej rulovej série, ako ortoruly a migmatické ortoruly. Na severnej strane ďumbierskej skupiny nájdete ľadovcový reliéf. Menej výrazný je vo Vajskovej doline, na severnej strane Derešov, Poľany a Kráľovej hole. Národný park Nízke Tatry je najväčšie veľkoplošné chránené územie s typickými horskými a vysokohorskými karpatskými spoločenstvami, členitým reliéfom, výnimočnými krasovými javmi, bohatou a pestrou faunou i flórou. Súčasťou Napantu sú Nízke Tatry, ktoré sú druhým najväčším pohorím Západných Karpát. Pohorie Nízke Tatry sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Sú súčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km. Na západe ohraničuje Nízke Tatry riečka Revúca, sedlo Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry, a Starohorský potok, na východe sedlo Popová (1056 m) a cesta, spájajúca Spiš a Gemer. Vysokohorský ráz terénu prechádza do stredohorského a v predhorí je čiastočne i kopcovitý. Len niekoľko končiarov presahuje nadmorskú výšku 2000 metrov. Jemne modelovaný hlavný hrebeň si udržiava takmer stálu výšku medzi 1500 - 2000 m. Tri najznámejšie vrcholy oboch krídel a stredu rozdelili Nízke Tatry na západnú časť - masív Prašivej (1754 m), strednú časť - Ďumbierske Tatry s najvyšším vrcholom pohoria Ďumbierom (2043 m) a na východnú časť - Kráľovohoľské Tatry s dominujúcou Kráľovou hoľou (1948 m). Západná časť pohoria má väčšinou hôľnatý charakter, až na masív Ďumbiera. Dominuje jej masív Prašivej, ktorý sa rozprestiera od Hiadeľského sedla po Latiborskú horu s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1754 m). Významným vrcholom v západnej časti je Chabenec s výškou 1955 metrov, pod ktorým severozápadne leží najvyššie položená obec Slovenska - stará banícka osada Magurka (1050 m). Turisticky najzaujímavejšia (zrejme kvôli vysokohorskému ľadovcovému reliéfu) je stredná časť Nízkych Tatier. Tu sa nachádza najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier s výškou 2043 m. Najznámejšou dolinou je Demänovská. Jasná s masívom Chopku je najvýznamnejším zimným strediskom s ojedinelým prepojením sever-juh lanovkou cez hlavný hrebeň (pre lyžiarov je tu k dispozícii 5 sedačkových lanoviek, jedna kabínová lanovka a 7 lyžiarskych vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 11,000 osôb za hodinu, pri ktorých sa nachádza 22 km upravovaných lyžiarskych zjazdových tratí z ktorých je 7 km umelo zasnežovaných. Tri zjazdovky sú homologizované pre vrcholné športové podujatia). Skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica. Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou cesta spájajúca Liptov s Horehroním. Hrebeň tu klesá do výšky 1238 m. Od Čertovice smerom na východ pohorie stráca vysokohorský charakter a znova nadobúda hôľnatý ráz. Charakteristickými výškovými bodmi východnej časti pohoria sú Čertova svadba (1457 m), Homôľka (1661 m), Veľká Vápenica (1691 m), Andrejcová (1585 m), Orlová (1841 m) a legendárna Kráľova hoľa (1946 m). Z uvedených štítoch patria medzi najnavštevovanejšie : Chopok, Ďumbier a Kráľova hoľa. Z Ďumbiera, najvyššieho vrcholu pohoria, je prekrásny výhľad na ostatné časti Nízkych Tatier, Liptov, Západné Tatry, Vysoké Tatry, na Horehronie, Slovenské Rudohorie a ostatné pohoria Slovenska. Chopok je centrom lyžovania a turistiky najmä pre jeho ľahkú dostupnosť. Kráľova hoľa je majestátom Horehronia. Ospievali ju básnici ako symbol slobody a ľud vo svojich prekrásnych piesňach. Svojou rozlohou patrí medzi najmohutnejšie hory Slovenska. Je významným vodným predelom. Pramenia tu 4 významné slovenské rieky: na severných svahoch Čierny Váh a Hornád, na juhovýchode pramení Hron a Hnilec. Hranice NAPANT-u sa dotýkajú: na severe s Liptovskou kotlinou, na juhu s Horehronským podolím, na juhovýchode s Muránskou planinou, na východe so Slovenským rajom a na západe s Veľkou Fatrou. Národný park bol vyhlásený v roku 1978. Súčasná výmera parku a jeho ochranného pásma je 183 004 ha. Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, firit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, vytvoril sa hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Pôsobením vody na vápence a dolomity bol vytvorený Liptovský, Bystriansky a vysokohorský Ďumbiersky kras. Systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou, sa rozprestiera v deviatich úrovniach v celkovej dĺžke 24 km.Najvyšším vrchom NAPANT-u je Ďumbier (2043 m) a najnižšie miesto sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice (asi 40 km). Celé pohorie v smere na západ meria asi 80 km a najväčšia šírka je zhruba 30 km. Z prvohôr sa tu vyskytujú žuly a z druhohôr tu ostali dolomity a vápence.Doliny v Nízkych Tatrách vynikajú svojou tichosťou, atraktívnou krajinou, bohatými lesmi, čistými potokmi, mnohými krasovými i ľadovcovými javmi, bohatou a pestrou flórou i faunou. Oplatí sa vidieť Malužinskú, Boce, Jánsku a Demänovskú dolinu. V okolí je vybudovaná vodná nádrž Čierny Váh a nádrž Liptovská Mara. Podstatnú časť územia zaberajú lesy a zastúpenie drevín je rozdelené podľa podložia, klímy a nadmorskej výšky. Vplyvom relatívne teplejších klimatických prúdov sa vyvinuli v okolí Hrona a Váhu dubiny a zachované sú dodnes pri Banskej Bystrici a Lopeji v okolí obce Malatíny na severnej strane. Zo živočíšstva tu majú návštevníci možnosť vidieť na vlastné oči, napr. z obojživelníkov salamandru škvrnitú, mloka karpatského, zo žiab ropuchu obyčajnú, skokana hnedého, z plazov jaštericu živorodú, vretenicu obyčajnú, z vtáctva murárika červenokrídleho, drozda kolohrivého, z dravcov orla skalného, orla krikľavého, myšiaka hôrneho, z drobných cicavcov piskora obyčajného, vrchovského, z hlodavcov vevericu obyčajnú, svišťa vrchovského, zo šeliem medveďa hnedého, rysa ostrovida, líšku obyčajnú, kunu skalnú, hôrnu, lasicu obyčajnú a iné a v jaskyniach tu nájdete zopár druhov netopierov. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba) a smrekom obyčajným (Picea abies) prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Vo vyšších polohách na ne nadväzujú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti dominujú smrečiny už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský (Crocus scepusiensis). Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli tiež na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. V tejto zóne môžeme vidieť horec bodkovaný (Gentiana punctata), poniklec biely (Pulsatilla alba), dryádku osemlupienkovú (Dryas octopetala), alebo endemický klinček lesklý (Dianthus nitidus). Najvyššie polohy horstva zasahujú do alpínskeho pásma, kde na vhodných miestach v lete kvitne kamzičník chlpatý (Doronicum styriacum), prvosienka najmenšia (Primula minima), všivec praslenatý (Pedicularis verticillata) i zvonček alpínsky (Campanula alpina). Na území NAPANT možno nájsť aj také druhy rastlín, ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne. Patrí k nim kučeravec čiarkovitý (Cryptogramma crispa), lomikameň pozmenený (Saxifraga mutata), skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens), alebo jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). V NAPANT-e sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní a to z jednotlivých osád, ako sú napr. Ďumbier, Liptovská Lužná, Kráľová Hoľa, Poľana, Boca, Ohnište, Siná, Demänovská dolina. Turistické ciele: Bystrá dolina (Tále) Čertovica Čierny Váh Dereše Chabenec Chopok Demänovská dolina (Jasná) Ďumbier Kráľova hoľa Ohnište Stanovanie V Národnom parku Nízke Tatry je dovolené stanovať len na vyznačených miestach; ak stanujete niekde inde, riskujete konflikt s ochranármi a pokutu. Ak už však nemáte inú možnosť, vyberte si miesto, kde najmenej poničíte lesný porast a kde vás neuvidia :) Jednorazové prenocovanie a postavenie stanov počas prechodu hrebeňom Nízkych Tatier je dovolené na nasledovných miestach (z východu na sever): sedlo Andrejcová pri útulni sedlo Priehyba sedlo Ramža sedlo Čertovica v priestore za motorestom v sedle Ďurková pri útulni Hiadeľské sedlo Horské chaty, útulne a iné prístrešky Ponúkame vám popis všetkých miest, kde môžete skloniť hlavu (popis z východu na západ). TV vysielač Kráľova hoľa, 1946 m.n.m - V priestoroch budovy telekomunikácií, presnejšie povedané v predsieni asi 3x3 metre, je vyhradený priestor pre núdzové (naozaj len v núdzi!) prespanie. Sú tu dve lavice a k dispozícii je kanister s pitnou vodou. Na Kráľovej holi nás vždy zastihlo nevľúdne počasie (vietor, hmla, dážď, krúpy...), a preto krátke prichýlenie do sucha, tepla a bezvetria padlo vždy vhod. Útulňa Andrejcová, 1420 m.n.m - Ide o zrubovú útulňu bez hospodára na južnej strane poľany Andrejcová; je celoročne "otvorená", vnútri sú prične na spanie (2 poschodia), potrebný je vlastný spacák a karimatka, dnu sa vojde cca 20-25 ľudí. Priamo pred útulňou je výdatný prameň "Zimná voda" (tečie aj v zime). Za útulňou je dokonca nádoba na odpadky (ktorú pravidelne vyprázdňuje Správa Národného parku). Vnútri je okrem priční na spanie aj stôl s lavicami, liatinová pec a ďalšia miestnosť/predsieň, v ktorej sa dá prespať. Útulňa funguje od roku 1968. Prístup: z Horehronskej obce Pohorelá po modrej značke a žltej značke; z obce Liptovská Teplička po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu do Ždiarskeho sedla alebo po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu po horáreň Staníkovo a od horárne po neznačenej lesnej ceste až k útulni. Na blízkych lúkách v okolí útulne Andrejcová nájdete niekoľko (2?) drevených objektov - krytých konštrukcií, kde sa tiež dá zložiť. Ide zrejme o sezónne salaše (ak o týchto objektoch viete niečo viac, napíšte nám!). Sedlo Priehyba - V tomto sedle je len turistický prístrešok (informácia z roku 2002: prístrešok je zdemolovaný) - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené proti vetru. Treba samozrejme vlastný spacák a karimatku, miesta je tu tak pre 5 osôb. V blízkosti je voda z potoka, ktorý steká z Veľkej Vápenice. Útulňa Ramža, 1290 m.n.m - Ramža je útulňa bez hospodára, tiež "celoročne otvorená"; nachádza sa na poľane Ramža asi 2 minúty po neznačenej ceste od hlavného hrebeňa (červenej značky): pri značke "Ramža" treba odbočiť (ak idete z východu od Kráľovej hole, tak doprava; ak idete zo západu od Čertovice, tak doľava) do lesa a ísť asi 70m po cestičke. Miesta na spanie je asi pre cca 15-20 osôb na poschodových pričniach, potrebný je vlastný spacák a karimatka. V zrube je murovaná pec. Pred útulňou nájdete nádobu na odpadky (vyprázdňuje Správa nár. parku), suché WC (klasická "kadibudka"). Voda - upravený prameň - je asi 5 minút od chaty po lesnej zvážnici. Prístup: Z liptovskej obce Vyšná Boca po modrej značke do Bacúšskeho sedla a odtiaľ po hlavnom hrebeni (červená), cca 2 1/3 hodiny. Z horehronskej obce Bacúch po modrej značke cez Bacúšsku dolinu a Jánov grúň do Bacúšskeho sedla, odtiaľto po hlavnom hrebeni; spolu za 3 2/3 hodiny. Ďalšou možnosťou je ísť cez Bacúšsku (modrá) a Ramžovú dolinu po lesných cestách bez značenia do sedla Ramža za cca 3 hodiny, potom zo sedla Ramža cca 10 minút k útulni. Prípadne z liptovskej obce Malužiná cez Malužinskú (modrá) a Chorupiansku dolinu, potom po lesných cestách bez značky do sedla Ramža za cca 3 hodiny. Sedlo Čertovica - Sedlo Čertovica je frekventovaný horský priechod a lyžiarske stredisko. Je tu motorest, niekoľko bufetov a penzión. V priestore za motorestom je vyhradený priestor na rozloženie stanov. Doporučujeme prespať buď na chate M. R. Štefánika alebo v útulni Ramža. Nad Čertovicou smerom na Chopok pred Lajštrochom za lyžiarskym vlekom sa vraj na pravej strane nachádza turistický prístrešok. Chata gen. M. R. Štefánika, 1740 m.n.m. - (tel. 048/6195120) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni, na južnej strane medzi Králičkou a Ďumbierom. Má 50 lôžok s prádlom vo vykurovanej časti a 20 lôžok v nevykurovanej časti. Ak je chata plne obsadená poskytuje sa núdzové prespanie (vlastný karimat, spacák). K dispozícii je voda (predáva sa len ak zamrzne zdroj), teplá sprcha, WC. Chata je celoročne otvorená. Prístup na chatu je z Trangošskej doliny horný úsek a v okolie Halašovej jamy sú v zime ohrozované lavínami pri 4. a 5. stupni lavínového nebezpečenstva) po zelenej značke za 1 3/4 hodiny; z dediny Mýto pod Ďumbierom po žltej značke za 3 1/4 hodiny; z mesta Liptovský Mikuláš po modrej značke 4 1/4 hodiny; zo sedla Čertovica po červenej značke 2 3/4 hodiny. Ceny (r. 2002): Chata poskytuje na danú výšku absolútny luxus - zrekonštruované WC, teplo, teplá voda, sprcha. Chata je veľmi príjemná, večer je v jedálni jedinečná útulná atmosféra (najmä v zime). Hrebeňovkárov poteší aj taká maličkosť akou je novo zriadené (r. 2002) elektrické vyhrievanie/sušenie mokrých topánok! Všetko jedlo a materiál na chatu vynášajú nosiči, vidieť ich pri "práci" je tiež zážitok.. Z chaty je nádherný výhľad na južnú časť Nízkych Tatier. Určite sa tu zastavte aspoň na jednu noc! Z jedál doporučujeme na raňajky krupicovú kašu a na pitie jedinečný vysokohorský bylinkový čaj. Po zelenej značke smerom na Trangošku je Jaskyňa mŕtvych netopierov. Kamenná chata pod Chopkom, 2000 m.n.m. - (tel. 048/6170039, www.kamennachata.sk) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni iba niekoľko metrov pod vrcholom Chopku. Chata bola postavená začiatkom 50-tych rokov pôvodne ako ubytovňa pre robotníkov, ktorí stavali lanovky. Prístup na chatu je z dolín alebo po hrebeni, zo severu je prístupná z Demänovskej doliny (Liptovský Mikuláš) cez stredisko Jasná, lanovkou alebo pešo po modrej značke. Z juhu (Brezno, Podbrezová, Tále) je prístup lanovkou zo stanice Srdiečko alebo pešo po žltej značke. V súčasnosti je však chata dostupná iba pešo, zo severu lanovka premáva iba po stanicu Luková, z juhu iba po Kosodrevinu. Zostup do Jasnej pešo 1,45 hod; na lyžiach min. Na chate nie je zdroj vody, takže si ju treba priniesť so sebou, alebo kúpiť na chate. Chata je otvorená celoročne. Ubytovanie: spoločná nocľaháreň pre 15 ľudí. Možnosť núdzového prenocovania v jedálni (potrebný vlastný spacák a karimatka). K dispozícii je suché WC. Ceny (z r. 2001): 120,- Sk/noc. Voda sa na chate kupuje - 1l studenej za 5,- a zovretej za 30,- Sk. Jedlá v dennej ponuke (polievky, párky, vyprážaný syr, praženica) od 30,- do 115,- Sk. Ubytovanie s polpenziou 300,-. Chata Ďurková pod Chabencom, 1739 m.n.m. - (kedysi útulňa v sedle Ďurkovej) Táto zrekonštruovaná útulňa, teraz už chata, sa nachádza asi 5 minút pod hrebeňom v sedle Ďurková; je celoročne otvorená. Ubytovacia kapacita cca 25 ľudí v spoločnej nocľahárni na zemi na poschodí (ďalšie miesta pre núdzové prespanie v jedálni). V ponuke sú niektoré základné jedlá a nápoje (polievka, guláš, pivo, čaj, malinovica...). K dispozícii je suché WC; voda je asi 2 minúty od chaty, je tu možnosť zanechať odpadky (materiál a jedlo sa vozí motorkou z doliny). Prístup: Z horehronskej obce Jasenie po modrej značke cez Jaseniansku dolinu za 4 3/4 h. Z obce Jasenie po zelenej značke cez Lomnistú dolinu za 4 h. Z horskej osady Magurka po zelenej značke za 2 1/4 hodiny. Kedysi na mieste terajšej chaty stála jedna z prvých chát v Nízkych Tatrách, mala 84 lôžok a dokonca splachovacie záchody (písal sa rok 1932!). Chata počas prvej ČSR vyhorela, neskôr ju definitívne vypálili fašisti. Na starých základoch bol postavený salaš (drevená koliba), po opustení salaša pastiermi bola z búdy s plechovou strechou v r. 2001 postavená súčasná chata - turistická útulňa. Hiadeľské sedlo V tomto sedle, ktoré je mimochodom hranicou Starohorských vrchov a Nízkych Tatier, nájdete turistický prístrešok - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené pred vetrom. Potrebujete spacák a karimatku, miesta je tu pre cca 5-10 osôb. Voda je neďaleko na južnej strane sedla alebo výdatný prameň po žltej značke na traverze Kozieho chrbta. Pre zaujímavosť: na celom Slovensku fašisti vypálili 56 turistických chát KST (Klub Slovenských Turistov) z celkového počtu 86 chát. Kempy Pod Nízkymi Tatrami nájdete nasledujúce kempy: ATC Bystrina - Pavčina Lehota, ATC Tále, ATC Kamzík - Donovaly, ATC Poľana - Malužiná, ATC Vavrišovo, ATC Pohorelská Maša, ATC Nemecká, ATC Borová Sihoť. Hotelmi, chatami a chatkami najlepšie vybavené strediská turistického ruchu sa nachádzajú uprostred Nízkych Tatier, v dvoch dolinách pod Chopkom, pod najkrajším úsekom hlavného hrebeňa. V severnej časti leží Demänovská dolina s rekreačnými osadami pri vstupe do doliny, na Lúčkach, na Záhradkách a v Jasnej. Na juhu sa rozprestiera Bystrá dolina so strediskami Tále, Srdiečko a Kosodrevina a rekreačnou obcou Mýto pod Ďumbierom. V strednej časti pohoria je lyžiarske stredisko v sedle Čertovica. Ďalšie možnosti ubytovania sú v Bocianskej doline, v malebne položených obciach Vyšná Boca a Nižná Boca. V západnej časti pohoria je hlavným východiskom na túry obec Donovaly, vo východnej časti Liptovská Teplička a Telgárt. Hlavným turistickým východiskom do oblastí Chopok-sever ( Demänovská dolina) je Liptovský Mikuláš, do oblastí Chopok-juh ( Bystrá dolina) zas Podbrezová a Brezno. V roku 1964 sa pre turistické strediská v Demänovskej doline vytvorila samostatná administratívna jednotka - obec Demänovská Dolina. (1)Základné práva a povinnosti návštevníkov národného parku ustanovujú osobitné predpisy.1) 2) Územie národného parku, chránených areálov, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, prírodných pamiatok a národných prírodných pamiatok je po obvode na prístupových komunikáciách a trasách turistických a náučných chodníkov označené tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky a nápisom s uvedením príslušnej kategórie chráneného územia a jeho ochranného pásma, prípadne doplňujúcou informačnou tabuľou. (3) Územie národného parku je prístupné návštevníkom, najmä za účelom poznania prírody a výchovy k nej. (4) V národnom parku sú návštevníci povinní sa správať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodeniu, alebo k úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich životného prostredia, vrátane jeho znečisťovania odpadkami a rušenia pokoja a ticha. Je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať a zbierať chránené rastliny a rušiť chránené živočíchy, najmä ich usmrcovať, zraňovať, chytať, premiestňovať, ničiť a poškodzovat' ich biotopy a obydlia. Zakazuje sa poškodzovat' a ničit' dreviny. (5) Na území národného parku sa môžu návštevníci voľne pohybovať po turistických, náučných a cykloturistických chodníkoch a po verejných pozemných komunikáciách s výnimkou tých, na ktorých bol pohyb obmedzený alebo vylúčený orgánom ochrany prírody a krajiny, pričom sú povinní rešpektovať všetky obmedzenia pohybu vydané orgánom ochrany prírody a krajiny alebo Horskou službou. Sezónne uzávery turistických a náučných chodníkov sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky. Orgán ochrany prírody a krajiny môže podľa snehových podmienok upraviť rozsah sezónneho uzáveru turistických a náučných chodníkov. (6) Na vjazd a státie motorového vozidla v národnom parku s výnimkou verejných pozemných komunikácií s neobmedzenou automobilovou premávkou sa vyžaduje súhlas okresného úradu. V prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa na vjazd a státie dopravnými prostriedkami návštevníkov za účelom kultúrno-výchovného využívania národného parku vyžaduje výnimka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Nedotknuté, zostávajú osobitné právne predpisy, 2) podľa ktorých je vjazd a státie motorového vozidla vylúčený alebo viazaný na osobitný súhlas alebo povolenie. Parkovanie motorových vozidiel je dovolené na označených parkoviskách do výšky ich kapacity. (7) Na účely kultúrno-výchovného využívania sa na území národného parku určujú a vyhradzujú trasy a miesta, na ktorých sa súhlas alebo výnimka orgánu ochrany prírody a krajiny nevyžaduje na zjazdové lyžovanie, horolezectvo, skalolezectvo, skialpinizmus, cykloturistiku, vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými dopravnými prostriedkami (kĺzavé padáky a závesné klzáky), táborenie a stanovanie. Určené a vyhradené trasy a miesta sú uvedené v prílohe č. 3 tejto vyhlášky; miesta uvedené v tejto prílohe sa zároveň považujú za vyhradené športové a rekreačné areály. (8)Masové športové, rekreačné a iné spoločenské podujatia a výkon činností uvedených v odseku 7 mimo určených a vyhradených trás a miest možno vykonávat' len so súhlasom alebo výnimkou orgánu ochrany prírody a krajiny. (9) Návštevníkom národného parku sa zakazuje vodiť psy bez ochranného koša a vodiaceho remeňa. V chránených areáloch, v prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa návštevníkom zakazuje vodit' psy. (10) Vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými motorovými dopravnými prostriedkami a vetroňmi sú nad územím národného parku zakázané. (11) Plavba na člnoch vrátane splavovania horských potokov je na území národného parku zakázaná. (12) Zakladať oheň je povolené len vo vymedzených priestoroch rekreačných objektov a chát a na vyhradených táboriskách. (13) Na území prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií a národných prírodných pamiatok platí piaty stupeň ochrany a okrem dodržiavania vyššie uvedených podmienok ochrany je zakázané vykonávat' činnosti uvedené v § 17 zákona, najmä pohybovat' sa mimo označených miest a trás, zbierať rastliny a ich plody, zbierať nerasty a skameneliny, poškodzovat' vegetačný a pôdny kryt, vstupovat' do priepastí a nesprístupnených jaskýň, fajčiť, rušit' pokoj a ticho, znečisťovať územie odpadkami. (14) Vstup návštevníkov na územie s piatym stupňom ochrany je dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka. (15) Na území národného parku sa môžu lesné plody zbierať pre vlastnú potrebu. V územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany platí zákaz zberu lesných plodín. Výnimku zo zákazu zberu lesných plodín môže v odôvodnených prípadoch povolit' orgán ochrany prírody a krajiny.

Skalka pri Kremnici - lanovka Dovoľujeme si Vás srdečne pozvať do srdca Slovenska – do Kremnických vrchov – na Skalku pri Kremnici. Stredisko vo výške 1 232 m.n.m. nad historickým mestom Kremnica, leží v srdci Slovenska v pohorí Veľká Fatra v Kremnických vrchoch. Má vynikajúcu polohu v rámci Slovenska. Je najbližším lyžiarsky strediskom s kvalitnými snehovými podmienkami zo západného Slovenska, ale aj od všetkých južných regiónov. Skalka arena je názov pre časť rekreačnej oblasti strediska Skalka pri Kremnici, ktorá sa komplexne začala dobudovávať v roku 2006. Novinkou tohtoročnej zimnej sezóny v stredisku Skalka pri Kremnici je nová zjazdovka so štvorsedačkovou lanovkou s umelým zasnežovaním. Meno zjazdovky - „Pekná vyhliadka“ je skutočne oprávnené. Z vrchnej stanice v nadmorskej výške 1 228 m.n.m. každého uchváti nádherná panoráma širokého okolia. Dĺžka zjazdovky: Šírka zjazdovky: Plocha zjazdovky: Prevýšenie: Horná stanica: Dolná stanica: Kapacita zjazdovky: Prepravná kapacita sedačky: cca 1 000 m. 80 - 120 m. cca 9 ha 241 m. 1228 m.n.m. 987 m.n.m. 830 lyžiarov 2300 osôb/hod. Stredisko Skalka pri Kremnici leží v srdci Slovenska v pohorí Veľká Fatra v Kremnických vrchoch. S nadmorskou výškou 1232 metrov nad morom a výhodnou geografickou polohou má stredisko vynikajúce prírodné snehové podmienky. Tie mu zabezpečujú dlhotrvajúcu zimnú lyžiarsku sezónu.

Skicentrum Tajov Služby: požičovňa lyžía a ski servis, bufet, detský vlek, ubytovanie a stravovanie v miestnych reštauračných zariadeniach, penziónoch, kempingu a v chatách.Stredisko sa nachádza asi 7 km od Banskej Bystrice smer Králiky, Kordíky.

Chočské vrchyPohorie má nesúvislý hrebeň, ktorý je rozdelený hlbokými krasovými dolinami. Miesto obvyklých hrebeňoviek ponúka celú radu okružných túr, či výstupov na jednotlivé vrcholy. Morfologicky sa Chočské vrchy delia na tri relatívne samostatné podcelky - Choč, Sielnické vrchy a Prosečné. Geologický podklad je tvorený predovšetkým vápencom a dolomitovými vápencami a v niektorých miestach bridlicami, pieskovcom a zlepencom. Chočské vrchy sú síce málo známym horským celkom v Tatransko-fatranskej oblasti, ale napriek tomu je to pohorie značne výrazné a ostro ohraničené. Chočské vrchy sú akýmsi spojovacím článkom medzi Fatrou (ako Veľkou, tak i Malou) a Západnými Tatrami. Chočské vrchy nájdeme na Slovensku medzi masívmi Tatier a Fatry. Vyčnievajú vysoko nad Liptovskou dolinou a ich najvyšší vrchol poskytuje krásny výhľad. Najbližšími väčšími mestami sú Ružomberok, ktorý leží len niekoľko kilometrov južne od Veľkého Choču a Liptovský Mikuláš. Najvyšším vrcholom celej tejto oblasti je Veľký Choč (1611 m), ktorý je jednou z typických dominant Dolného Liptova. Ďaľšími významnými vrchmi sú Prosečné (1372 m), Lomno (1278 m) a Pravnáč (1206 m). Prosečné je najvýchodnejšia časť Chočských vrchov. Je rozryté hlbokými kaňonovitými dolinami - Prosieckou a Kvačianskou dolinou, ktoré delia tento podcelok na masívy Pravnáča (1206 m), Prosečné (1372 m) a Lomného (1278 m). Rôznorodosť geologických, geomorfologických, pôdnych a orografických pomerov značne vplýva na pestrosť a druhovú skladbu flóry. Veľmi výrazný vplyv na rastlinstvo má drsná klíma. Prevažnú časť územia však zaberajú smrekové lesy, ktoré zaraďujeme do tzv. Vaccinio-Piceion Br.-BI. 39. V nadmorskej výške od 800-1200 m sa vyskytujú jedľové smrečiny, v nadmorskej výške nad 1 200 m pravé horské smrečiny. Faunu predstavuje vyše 2600 druhov, tiež vysokohorských. Vyskytujú sa tu všetky veľké šelmy (medveď, vlk, rys), jelenia, srnčia a diviačia zver. V poslednom období začal z Poľska prenikať do podhoria aj los. Z vtákov všetky kurovité druhy (hlucháň, tetrov, jariabok), dravé vtáky (orly, sokoly, jastraby, myšiaky, sovy), spevavce a iné druhy.K turisticky najatraktívnejším miestam určite patrí Prosiecka a Kvačianska dolina, Veľký Choč a Liptovský hrad, ktorý je najvyššie položeným hradom (resp. zrúcaninou) na Slovensku. Sú tu výborne podmienky na zimné športy a letnú turistiku.

Turčianské Teplice

Šport turistika - Slovensko - Turistika Veľká Fatra

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia