Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Región Spiš

Slovenský RajMedzi typické krasové ukážky Slovenského Raja patria hlboké a tesné rokliny. V Slovenskom raji nájdete povrchové a podzemné krasové javy a z povrchových sa tu vyskytujú závrty, škrapy, úvaly, slepé dolinky a občasné ponory. Z vyše 50-tich jaskýň je najznámejšia Dobšinská ľadová jaskyňa. Národný park Slovenský Raj je jedným z najtypickejších horských krasových území na Slovensku. Prekvitá hlbokými roklinami s mnohými vodopádmi a rozľahlými náhornými planinami. Charakteristické pre Napasr sú zachovalé krásne lesy, vzácne rastlinstvo a živočíšstvo. Územie má pretiahnutý tvar v smere východ-západ.Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Národný park Slovenský Raj patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok Spišsko-gemerský kras, podcelok Slovenský raj. Hranice Napasru sa dotýkajú: na severe a severozápade s Hornádskou kotlinou, na západe a severozápade s Nizkymi Tatrami, na juhu so Stolickými a na východe s Volovskými vrchmi.Na celkovej dĺžke územia (asi 25 km, šírka 18 km) je nejvyšším vrchom Javorina (1186 m) a najnižším miestom je hladina Hornádu pri Spišskej Novej Vsi (450 m). Druhohorné a strednotriasové vápence a dolomity ležia na spodnotriasových slienitých vápencoch a bridliciach.Z dolín je asi najznámejšia úzka a hlboká Stratená dolina, v ktorej je nádherná ako fauna, tak aj flóra. Vymodelovala ju rieka Hnilec. V dolinách sú bohaté a pestré živočíšne spoločenstvá a návštevníkov zakaždým očaria svojou tichosťou, atraktívnou krajinou a pestrými farbami.V Slovenskom raji nájdete pestré prírodné pomery typického karpatského horského rastlinstva. Čo sa týka rastlinstva, najviac charakteristická pre toto prostredie je rastlina zvonček karpatský. Na územiach s pestrým rastlinstvom sa vyvinuli bohaté živočíšne spoločenstvá, ako napr. z motýľov tu bolo popísaných vyše 1900 druhov. Čo sa týka živočíchov, nájdete tu, napr. z obojživelníkov mloka karpatského, salamandru škvrnitú, z plazov jaštericu živorodú, obyčajnú, vretenicu obyčajnú, z dravcov orla skalného, orla krikľavého, medveďa hnedého, rysa ostrovidného, mačku divú, kunu hôrnu, skalnú, vydru čiernu a mnoho iných. Prevažnú väčšinu územia pokrývajú lesy s prevládajúcimi vápencovými bučinami, ale aj pozmenenými smrečinami. Vyskytujú sa tu chránené rastliny - astra alpínska, horec jarný, jazyk jelení, kosatec bezlistý, šafrán Heuffelov, žltohlav európsky, karpatské endemity ako zvonček karpatský, večernica lesná, poniklec slovenský, glaciálne relikty ako napríklad jazyčník sibírsky, lomikameň vždyživý, dryádka osemlupienková a ďalšie. Bahatstvo fauny, zastúpené živočíchmi ako medveď, rys, orol krikľavý, sokol myšiar, výr skalný, bocian čierny a ďalšie, dopĺňa v roku 1963 vysadený kamzík vrchovský alpskej proveniencie z Jeseníkov, spôsobujúci škody na cenných rastlinných spoločenstvách.Hoci lesy v Slovenskom raji pokrývajú 90% územia, nájdete tu ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní. Turistické strediská a východiská: Čingov - stredisko cestovného ruchu a letovisko Novovešťanov v kotline rieky Hornád. Nachádza sa tu aj významné archeologické nálezisko (slovanské osídlenie Hradisko) Dobšinská ľadová jaskyňa UNESCO Geravy - rozľahlá planina na juhu Slovenského raja s veľkým množstvom povrchových krasových útvarov, ktorej ohraničenie tvoria vrcholy Suchého vrchu, Červenej skaly, Holého kameňa a Gačovskej skaly. Kláštorisko - turistické stredisko kde sa nachádzajú rekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z prelomov 13. a 14. storočia. Košiarny briežok - stredisko prímestskej rekreácie v objektoch individálnej chatovej rekreácie na rozľahlých lúkach na juh od Smižian. Podlesok - turistické stredisko v západnej časti Slovenského raja v údolí Veľkej Bielej vody na začiatku Prielomu Hornádu a pri ústí rokliny Suchá Belá. Turistické ciele: Biely potok - je pravostranný prítok Hornádu, ktorý má prameniská približne vo výške 900 m na severných svahoch Geravy, ohraničenej zo severu Holým kameňom, Červenou skalou a Suchým vrchom. Glac - najrozsiahlejšia planina v Slovenskom raji, dosahujúca najväčšiu výšku 1061 m nad bývalou horárňou Glac. Havrania skala - výrazný vrchol v centrálnej časti Slovenského raja s veľmi strmými skalnatými zrázmi padajúcimi na juh a juhovýchod do doliny Veľkého Zajfu. Kláštorská roklina - tiesňava vytvorená potokom prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim priamo do Hornádu. Kyseľ - tiesňava na východnom okraji planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej Sihote. Na dĺžke približne 1,5 km má spád približne 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Lesnica - potok vyvierajúci vo svahoch Matky Božej a Turníka, vlievajúci sa do Hornádu nad Čingovom. Matka Božia - vrch vysoký 906 m, ktorý pôvodne vytváral s Medveďou hlavou prapôvodnú plošinu. Piecky - vápencová tiesňava v severozápadnej časti opisovaného územia. Potok pramení v západných svahoch Glacu, ústi do Veľkej Bielej vody pri osade Píla. Dolný tok až po rozvetvenie sa nazýva aj Bielou dolinou. Prielom Hornádu - je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Sokolia dolina - je jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja a nachádza sa na východných okrajoch planiny Glac. Suchá Belá - jedna z najromantickejších tiesňav Slovenského raja. Voda ňou pretekajúca pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok oddeľuje od seba masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústí priamo v stredisku Podlesok. Tomášovský výhľad - skalná galéria v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura". Veľká Knola - horský masív medzi sedlami Čertova hlava a Grajnár. Z jeho málo zalesneného vrcholu je rozsiahly výhľad do okolia. Veľký Sokol - mohutná a dlhá tiesňava na západnom okraji planiny Glac. Ukončuje ju romantická Róthova roklina s 22m vodopádom, pomenovaná po jednom z priekopníkov turistiky v Slovenskom raji. Zejmarská roklina - je sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z planiny Geravy. Turistické strediská poskytujú rôzne typy ubytovania: campingy, chaty, penzióny a hotely. V priľahlých obciach môžete využiť ubytovanie v súkromí.V turistických strediskách sa nachádzajú bufety rýchleho občerstvenia i reštaurácie.Pred túrou informujte sa o schodnosti terénu. Presne si naplánujte túru, cieľ túry a predpokladaný čas návratu oznámte v mieste ubytovania;. Na území prírodných rezervácí pohybujte sa výlučne po turistických značkovaných chodníkoch. (neskracujte chodníky) Na túry choďte radšej včaššie a nikdy nie sami. Prechod tiesňavami Slovenského raja ( Kyseľ, Kláštorská roklina, Sokolia dolina, Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol, Zejmarská roklina ) je povolený jedine smerom nahor, t.j. proti smeru potoka ! Dodržujte ustanovenia Návštevného poriadku Národného parku Slovenský raj a pokyny Horskej služby. Poplatky vyberané Záujmovým združením obcí Slovenský raj slúžia na údržbu turistických chodníkov (denný lístok 15 Sk, týždenný lístok 30 Sk).

Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Región Spiš

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia