Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Prešovský kraj

Vysoké TatryVysoké Tatry vznikli v treťohorách, zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy ( Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny ( Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá ( Štrbské pleso, Skalnaté pleso ). Najvyššie horstvo karpatského oblúka s neopakovateľnými prírodnými krásami, jedinečnou faunou a flórou, výbornými klimatickými podmienkami; stredisko zimných i letných športov, rekreácie, turistiky, kúpeľnej liečby, ale i chránené územie Tatranského národného parku s najväčším počtom pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov (endemitov) v Karpatoch.Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom.Dĺžka hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je 27 km. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh bočné hrebene. V nich sa nachádzajú najvýznamnejšie štíty - Kriváň (2494 m), Končistá (2535 m), Gerlachovský štít (2655 m), Slavkovský štít (2452 m), Lomnický štít (2632 m). Najznámejšie štíty: Gerlachovský štít Jahňací štít Kôprový štít Kriváň Lomnický štít Ostrva Predné Solisko Rysy Slavkovský štít Veľká Svišťovka Východná Vysoká Nachádza sa tu ešte celý rad kratších hrebeňov; medzi nimi leží 35 tatranských dolín. Na severnej strane je najdlhšia dolina Bielovodská, na južnej Kôprova dolina. Takmer v každej doline sa nachádza jedno alebo viacero jazier - plies. Tri najväčšie plesá v slovenskej časti Tatier sú: Veľke Hincovo pleso (1946 m, rozloha 20,1 ha, hĺbka 53 m), Štrbské pleso (1346 m, rozloha 19,8 ha, hĺbka 20 m) a Nižné Temnosmrečianske pleso (1674 m, rozloha 12,0 ha, hĺbka 38 m). Najznámejšie doliny: Bielovodská dolina Dolina Siedmych prameňov Dolina Zeleného plesa Furkotská dolina Javorová dolina Kôprová dolina Malá Studená dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Skalnatá dolina Tichá dolina Velická dolina Veľká Studená dolina Na Slovensku je okolo 3000 druhov rastlín, z ktorých na území Tatier možno nájsť približne 1300. Sú rozšírené v zónach podľa nadmorskej výšky. Väčšina druhov má svoj pôvod v iných európskych horách a do Tatier sa dostali z Álp po ústupe ľadovca. Na území Tatier je najviac plošne zastúpená kosodrevina (26,8 %), nasledujú kyslé jedľovo bukové-smrečiny (23,4 %), vysokohorské smrečiny (18,4 %), podmáčané jedľové smrečiny (12,6 %). V súčasnom tatranskom lese dominuje smrek obyčajný, ktorý má takmer 50-percentné zastúpenie. Nasleduje borovica, kosodrevina so zastúpením okolo 18 %, ďalej smrekovec opadavý, borovica sosna a jedľa biela. Z listnáčov prevládajú buk, javor a jelša. Podľa biotopov možno tatranskú faunu triediť na: živočíšstvo lesa, drobné živočíšstvo lesnej pôdy, živočíšstvo rastlinného pokryvu v lese, živočíšstvo kosodreviny a horských lúk, živočíšstvo trávnatých holí, sutín a brál, vodné živočíšstvo. Napr. diviak, kamzík vrchovský, rôzne kôrovce, medveď hnedý, orol skalný, rys ostrovid, svišť vrchovský tatranský, vydra riečna, žaby, žiabronôžka severská,...Vysoké Tatry sú najvýznamnejšou turistickou oblasťou Slovenska. Okrem vysokohorskej turistiky poskytujú aj možnosti na zjazdové a krajinné lyžovanie, horolezectvo v súčasnej dobe aj bungee - jumping, závesné lietanie a snowboarding. Horská klíma je vo Vysokých Tatrách prírodným liečebným faktorom. Významné kúpeľné liečebne a liečebné ústavy sú na Štrbskom Plese, v Novom a Hornom Smokovci, vo Vyšných Hágoch, Novej Polianke, Tatranskej Polianke a Tatranskej Kotline. Ozdobou Vysokých Tatier sú nespočetné priezračné tatranské plesá (najvyššie položené je v n. v. 2157 m) a vodopády. Vyše 200 kilometrová sieť dobre udržiavaných značkovaných chodníkov umožňuje prístup do väčšiny tatranských dolín od nenáročných pohodlných vychádzok a túr po náročné vysokohorské túry s horským vodcom (napr. na najvyšší Gerlachovský štít 2655 m) i horolezecké výstupy. Najvýznamnejšia a najdlhšia tatranská turistická značkovaná cesta je Magistrála, východisko do mnohých tatranských dolín s neopísateľne krásnymi vyhliadkovými miestami. Iné zaujímavé miesta: Belianska jaskyňa Belianske Tatry Hrebienok Múzeum liptovskej dediny Skalnaté pleso Symbolický cintorín Štrbské pleso Vodopády Studeného potoka Veľké Hincovo pleso Vo všetkých turistických či športových strediskách, ale i v malebných tichých miestach je množstvo penziónov, hotelov s kvalitnými službami. Okolité mestá a obce disponujú populárnymi penziónmi a pre tých čo majú radi rodinnú atmosféru množstvom ubytovania v súkromí. Pre najnáročnejších je možné ubytovanie vo vysokohorských chatách, ktoré je ale kapacitne a sezónne obmedzené. Horské chaty: Bilíkova chata Hrebienok Chata Plesnivec Chata pod Rysmi Chata pod Soliskom Chata pri Popradskom plese Chata pri Zelenom plese Rainerova chata Skalnatá chata Sliezsky dom Téryho chata Zamkovského chata Zbojnícka chata Slovenské špeciality ale aj rýchle občerstvenie je návštevníkom parku k dispozícii väčšinou v letnej a zimnej sezóne vo všetkých turistických a športových strediskách Vysokých Tatier.Horolezectvo, skalolezectvo a skialpinizmus na území národného parku Horolezectvo a skalolezectvo sa môže vykonávať na celom území národného parku okrem lokalít: masív Širokej javorinskej až po severozápadný Žabí vrch, Rovienky, Svišťová dolina a záver Bielovodskej doliny; južnú hranicu tejto oblasti tvorí spojnica Veľký Žabí štít - České pleso - Hviezdoslavov vodopád - Litvorové pleso - Prielom (obmedzenie sa nevzťahuje na prístup do Českej doliny okolo Českého potoka a v oblasti Malého Mlynára od 21.decembra do 20.marca [21.12.-20.3.] so zostupom cez Mlynárovo sedlo), Kolová dolina so všetkými priľahlými kotlami a stenami, severovýchodná časť Čiernej Javorovej doliny ohraničená z juhu Čiernym Javorovým potokom a hrebeňom Snehových veží (obmedzenie sa nevzťahuje na nástup do Ľadových doliniek z Malej Studenej doliny cez Ľadové sedlo obídením Snehových veží zo severu), Belianske Tatry, Huncovská kotlinka vrátane juhovýchodnej časti Veľkej Svišťovky, Slavkovská dolinka vrátane skalných stien až po Granátovú lávku, Štôlska dolina ohraničená zo severu hrebeňom Ostrva - Končistá a z juhu turistickým chodníkom (magistrálou), oblasť Kriváňa so všetkými priľahlými hrebeňmi a dolinami (Nefcerka, Kotliny, Škaredý žľab, Za Handel, Suchá Voda), zo severovýchodu tvorí hranicu hrebeň Hrubô a východnú hranicu hrebeň Furkotských veží a Kozí chrbát (obmedzenie sa nevzťahuje na Rameno Kriváňa z doliny Nefcerka od 21.decembra do 20.marca [21.12.-20.3.] s nástupom spod steny cez Furkotské sedlo ), všetky národné prírodné rezervácie Západných Tatier. Vyhradené trasy pre skialpinizmus vo Veľkej Studenej doline od Zbojníckej chaty cez kotol Sivých plies do Priečneho sedla, z neho k Téryho chate v Malej Studenej doline a ďalej popod Mačaciu vežu do Baranieho sedla a Veľkou Zmrzlou dolinou na Chatu pri Zelenom plese, v Mlynickej doline od vodopádu Skok do Soliskového sedla a tou istou trasou späť, prípadne s prechodom zo sedla na zjazdovku od Chaty pod Soliskom, v Žiarskej doline - Veľké Závraty a Malé Závraty, východiskovým miestom je Žiarska chata, Bobrovecká Vápenica - Červenec - Babky - Veľká Kopa - sedlo Priehyba a späť, Spálená dolina zjazdovka Spálená - Salatínska dolina. Podmienky pre vykonávanie norolezectva a skalolezectva na vyhradených miestach 1. Horolezeckú činnosť môžu vykonávať horolezci organizovaní v horolezeckých zväzoch. 2. Horolezci môžu vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov a v čase sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov len za účelom nástupu na horolezeckú túru so stupňom ťažkosti horolezeckej klasifikácie vyšším ako II.stupeň, pričom použijú trasu čo najšetrnejšiu z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Pri samostatných výstupoch môžu horolezci použiť hrebeňové túry od II. stupňa ťažkosti horolezeckej klasifikácie s výnimkou úsekov Kopské sedlo - Jahňací štít, Veľká Svišťovka - Kežmarský štít. Horolezecké túry s I. a II. stupňom ťažkosti sa môžu vykonávať len v letnom období, ak je to nevyhnutné na zostup a v zimnom období od 21.decembra do 20.marca [21.12.-20.3.] v obidvoch smeroch, keď terén tejto ťažkosti sa metodicky využíva na zimný výcvik. 3. Horolezci sú povinní mať pri sebe platný preukaz svojej horolezeckej organizácie a na požiadanie sa ním v teréne preukázať pracovníkom orgánov ochrany prírody a krajiny, pracovníkom Správy národného parku, ktorí majú oprávnenia člena stráže prírody a členom stráže prírody (§ 5). Počas výcviku začiatočníkov musí byť osoba, ktorá sa nemôže preukázať takýmto preukazom, sprevádzaná inštruktorom horolezectva. 4. Prenocovanie individuálnych horolezcov mimo ubytovacieho zariadenia nie je dovolené. Pre organizované skupiny horolezcov je k dispozícii vysokohorské táborisko v Bielovodskej doline, ktoré slúži výlučne pre účely výkonnostného horolezectva a nie je prístupné verejnosti. Náročnejšie viacdňové podujatia (napríklad zimný prechod hlavného hrebeňa) sa musia vopred nahlásiť Správe národného parku. 5. Pred odchodom na túru sú horolezci povinní zanechať záznam o smere a cieli túry vo východiskovom zariadení alebo v táborovej knihe. V prípade uvedenia času návratu sa považuje jeho prekročenie o viac ako 6 hodín za priamu žiadosť o záchranu. Vedúci organizovanej skupiny je povinný s ostatnými členmi skupiny bezodkladne po prekročení predpokladaného návratu svojho lanového družstva vykonať po ňom pátranie. 6. Podmienky uvedené v bode 1 až 5 sa primerane vzťahujú na skalolezectvo. Podmienky na vykonávanie skialpinizmu na vyhradených miestach 1. Skialpinizmus môžu vykonávať skialpinisti a horolezci organizovaní v horolezeckých zväzoch (ďalej len „skialpinista"). 2. Skialpinista môže vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov a v čase sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov len za účelom nástupu na skialpinistickú túru. Skialpinizmus možno vykonávať od 21.decembra do 15.apríla [21.12.-15.4.] za priaznivých snehových podmienok, ak nebolo vyhlásené lavínové nebezpečenstvo. 3. Maximálny počet skialpinistov na jednom mieste za jeden deň sa stanovuje na 30 osôb. 4. Skialpinista je povinný sa nahlásiť vhodným spôsobom (telefonicky, vysielačkou alebo osobne) najneskôr v deň začatia plánovanej túry na Správe národného parku s uvedením svojho mena, priezviska a miesta, na ktorý má viesť plánovaná túra, prípadne jej alternatívy závislé od počasia. Skialpinista sa presvedčí, či plánovaná túra je v rámci limitu stanoveného v bode 3. 5. Skialpinista je povinný mať pri sebe platný preukaz svojej horolezeckej organizácie a na požiadanie sa ním v teréne preukázať pracovníkom orgánov ochrany prírody a krajiny, pracovníkom Správy národného parku, ktorí majú oprávnenia člena stráže prírody a členom stráže prírody (§ 5).

Pieninský národný parkÚzemie PIENAP-u je geologicky budované horninami flyšového vývoja vnútrokarpatského paleogénu, menovite pieskovcami, ílovcami a slieňovcami. Pienap vlastní jedinečný a zároveň aj esteticky mimoriadne príťažlivý reliéf, ktorý je výsledkom zložitých geologických a klimatických procesov, spomedzi ktorých sa najvýraznejšie prejavila erózna činnosť vody. Súčasťou Pienapu je Dunajec, ktorý sa svojim dravým tokom zarezal hlboko do vápencových skál a vytvoril tak malebnú tiesňavu. Dominujú tu dve výraznejšie rieky, a to Dunajec a Poprad. Na území národného parku sa nachádzajú: národné prírodné rezervácie Prielom Dunajca Prielom Lesnického potoka Haligovské skaly národná prírodná pamiatka Aksamitka - prírodná rezervácia Kamienska tisina - chránený areál Pieninské lipy Na území ochranného pásma sa nachádzajú: prírodné rezervácie Malé jazerá Veľké Osturnianske jazero Jezerské jazero prírodná pamiatka Jazero Pieninský národný park sa nachádza v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou. Má výmeru 3 749 ha a nachádza sa v katastrálnych územiach siedmich obcí: Červený Kláštor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesnica, Stráňany, Veľký Lipník a okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok. Územie ochranného pásma má výmeru 22 444 ha. Sídlo správy národného parku je v obci Červený Kláštor. Najzápadnejší bod územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza západne od obce Osturňa na hlavnom chrbte Spišskej Magury, na kóte Brija (999 m). Najvýchodnejší bod sa nachádza madzi obcami Stráňany a Kamienka na kóte Fakľovka (934 m). Severnú hranicu územia tvorí štátna hranica s Poľskou republikou a na juhu hrebeň Spišskej Magury. Vlastné územie národného parku tvorí krátky úsek bradlového pásma medzi obcou Červený Kláštor a kótou Fakľovka na rozhraní katarstárnych území Kamienka a Litmanová. Niekoľko zaujímavo tvarovaných vápencových vrchov a hlbokých tiesňav s dravým tokom Dunajca na v celku malej ploche. Územie patrí do oblasti Východných Beskýd, do celku Pieniny a do Ľubovianskej vrchoviny.Pieninský národný park ako celok patrí do Spišskej Magury a Spišsko-šarišského medzihoria a jeho hranice sa dotýkajú na severe Poľskej Republiky, na juhozápade Tanapu, na juhovýchode mesta Stará Ľubovňa, na juhu mesta Spišská Belá, na východe Mníška nad Popradom a hranice Poľskej Republiky.Najvyšším vrchom Pienin sú Tri Koruny na Poľskej strane (982 m), na našej strane Holica (824 m). Najvyšším vrchom ochranného pásma Pienapu je Repisko (1259 m) a nachádza sa v juhozápadnej časti Pienapu, viac v západnej časti. Naopak, najnižšie miesto (asi 500 m) nájdete v ochrannom pásme v hladine Popradu v meste Stará Ľubovňa.Vznik terajších dolín a doliniek, chrbtov a chrbátikov podmienila rôzna odolnosť hornín voči zvetrávaniu a zložité procesy erózie a akumulácie materiálu. Nájdete tu skalné okná a drobné povrchové, ako aj väčšie podzemné krasové javy. Veľmi atraktívny medzi návševníkmi je hlavne úsek medzi Czorsztynom a Szczawnicou. Medzi väčšie potoky patria Osturniansky, Rieka, Lesenský, Jodranec, Lipník a Lesnický potok. Prítoky rieky Poprad odvodňujú južnú časť Spišskej Magury. Zo stojatých plôch sú najznámejšie Osturnianské a Jezerské jazerá.Pienap sa vyznačuje vzácnou vysokohorskou faunou a flórou. Nájdete tu silné zoskupenie ako rastlín, tak aj živočíchov v rôznych výškových pásmach. Flóra Pienapu je odrazom osobitných pôdnych a klimatických pomerov územia. Z botanického pohľadu sú Pieniny svojráznym celkom s viacerými endemickými a reliktnými druhmi. Zo živočíšstva tu majú návštevníci možnosť vidieť na vlastné oči napr. z vtáctva drozd kolohrivý, orešnica perlavá, orol krikľavý, hlucháň obyčajný, z lesnej zvery napr. rys ostrovid, mačka divá, kuna hôrna, jelene, srny, diviaky, v povodí Popradu a Dunajca žije vydra riečna a v ostatných potokoch sa vyskytujú lososovité a iné ryby. V Pienape sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy a to z jednotlivých osád, napr. Červený Kláštor, Spišská Belá, Spišská Magura a tiež z niektorých vysokohorských chát. V oblasti Pienapu sa nachádzajú aj kúpeľné jednotky a liečebné ústavy. Turistické ciele: Červený kláštor Czorstyn Dunajec (splav na pltiach) Haligovské skaly Jezerské jazero Lesnický potok Niedzica Rabštín Sokolica Tri Koruny (Trzy Korony) Veľké Osturnianske jazero Zamkowa Góra Najväčším turistickým centrom tejto oblasti je Červený Kláštor, v ktorom sa nachádzajú campingy, penzióny a hotely. Pre návštevníkov, ktorí majú radi domácu pohodu je k dispozícii ubytovanie v súkromí.Uhasiť smäd a hlad, ochutnať domáce špeciality máte možnosť vo viacerých stánkoch a bufetoch pozdĺž rieky Dunajec.Pozývame Vás aj do štýlových reštaurácií´. Pokyny pre návštevníkov: Vstupujete do jedinečného prírodného prostredia národného parku a stávate sa hosťami územia, kde nachádzajú svoj domov mnohé druhy živočíchov a rastlín. Správajte sa ohľaduplne, dodržiavajte ustanovenia Návštevného poriadku Pieninského národného parku a spoznávaním prírody prispejte k jeho ochrane. Už vopred Vám ďakujeme že: - sa pohybujte sa len po verejných komunikáciách, značkovaných turistických chodníkoch a vyhradených trasách pre cykloturistov, vrátane lyžiarskej turistiky v zimnom období - rešpektujete všetky obmedzenia pohybu vydané orgánom ochrany prírody - rešpektujete vyhradené miesta pre stanovanie, táborenie, zakladanie ohňa a pre pristávanie športových lodí kajak, kanoe, ktorých splav umožňuje návštevný poriadok - dodržiavate zákaz rušenia, usmrcovania, zraňovania, chytania a premiestňovania živočíchov a zákaz ničenia a poškodzovania ich biotopov a obydlí - dodržiavate zákaz poškodzovania, ničenia, trhania, vykopávania alebo zbierania rastlín a zákaz poškodzovania alebo ničenia drevín - dodržiavate zákaz voľného púšťania psov a nepohybujete sa so psami bez náhubku Veríme, že po prečítaní informácií o prírodných a kultúrnych hodnotách Pieninského národného parku a jeho ochranného pásma budete ohľaduplnými návštevníkmi tohto kúta našej vlasti a spoznaním prírody Pienin prispejete k jeho ochrane.

Východné KarpatyÚzemie je bohaté na krásne lesy, kopce, potoky a mnoho iných prírodných javov. Pre Východné Karpaty sú typické dlhé a zaoblené hrebene, širšie a zamokrené doliny. Územie je rázovitou karpatskou krajinou so zachovalými prírodnými podmienkami a pôvodnými pralesovitými porastmi, z čoho dve tretiny pokrývajú lesy a zvyšok je poľnohospodárska pôda. Areál ma množstvo kultúrnych pamiatok.Územie je jedinečné svojou hranicou medzi dvoma horskými sústavami - Východnými a Západnými Karpatmi. Územie patrí do subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty, oblasť Poloniny, celok Bukovské vrchy a oblasť Nízke Beskydy, celok Laborecká vrchovina a Beskydské predhorie.Najvyšším vrchom vo Východných Karpátach je Kremenec (1221 m) a najnižšie miesto je pri obci Ubľa (asi 200 m). Nájdete tu paleogénne horniny vonkajšieho flyšového pásma a tento flyš tvoria morské sedimenty s pravidelným striedaním sa pieskovcov a ílovcov. Vrcholy sú tu zachované ešte z obdobia druhohôr.Vo východných Karpatoch je najznámejšia Uličská dolina, ktorá je odvodňovaná Zbojským potokom a tiahne sa od Uliča po Novú Sedlicu. V tejto doline sú výnimočné stromy, ktoré dosahujú výšku 40 m a nad zemou majú priemer okolo 100-140 cm. Prales už dávno slúžil na výskum v lesníctve. Územie odvodňuje 18 väčších potokov, ktoré patria do povodia Ondavy, Laborca a Uhu. Na Ciroche je vybudovaná nádrž Starina. Potoky Stužica, Zbojský potok, Uhlidčka a Ubľanka sa vyznačujú výnimočnou čistotou a priehladnosťou.Na území sú vynikajúce podmienky a výnimočná vegetačná hranica rozšírenia druhov západokarpatskej a východokarpatskej kvetiny. V bohatých lesoch prevláda buk, best horský, lipy a jaseň. Čo sa týka živočíchov, Východné Karpaty o ne skutočne nemajú núdzu a návštevníci majú možnosť vidieť na vlastné oči, napr. zo stavovcov mlok veľký, salamandra škvrnitá, z plazou jašterica živorodá, úžovka hladká, z vtákov bocian čierny, biely, krkavec čierny, z dravcov orol skalný, krikľavý, myšiak hôrny, z cicavcov, vlk obyčajný, rys ostrovid, medveď hnedý a mnoho iných.Východné Karpaty majú ideálne podmienky na východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní.V chránenej krajinnej oblasti sa nachádzajú tieto národné prírodné rezervácie: Jarabá Skala, Havešová, Rožok, Stužica, Pľaša a Stinská. Prírodné rezervácie: Bahno, Pod Ruským, Stružnická dolina, Šípková, Ulička, Uličská Ostrá. V oblasti Východných Karpát sa nachádza aj PR Hostovické lúky známa masovým výskytom kosatca sibírskeho.

ČergovPohorie Čergov patrí do vonkajších Západných Karpát a do podcelku Východné Beskydy. Jeho hrebeň sa tiahne približne v smere severozápad - juhovýchod. Rozmery pohoria sú približne 29 x 17 kilometrov. Horský celok Čergov je tvorený na flyšovom podklade a je orientovaný od severu na juhovýchod.Pohorie Čergov sa rozkladá v severnej časti Slovenska. Na východe susedí s Ondavskou vrchovinou, na juhu s Košickou kotlinou a Šarišskou vrchovinou, na západe s Levočskými vrchmi a na severe s pohorím Pieniny a menšia časť severnej strany tvorí štátnu hranicu s Poľskom.Najvyššími vrchmi sú Minčol (1157 m), Velká Javorina (1098 m), Bukový vrch (1010 m), Lysá (1068 m), Solisko (1056 m), Čergov (1050 m), Žobrácký vrch (920 m) a Tyličské sedlo (688 m).Svahy Čergova sú zarastené zmiešanými lesmi s prevahou listnatých stromov. Najviac sa tu vyskytuje buk, javor, hrab, v menšej miere tiež dub a breza. Z ihličnanov tu nájdeme smrek. Obdivovať tu môžte vzácne chránené druhy stromov, pôvodnú drobnejšiu vegetáciu i niektoré chránené druhy živočíchov.Čergovské pohorie má vďaka geografickému profilu svojho územia veľmi ideálne podmienky pre letné i zimné športy. V zimnom období môžete využiť služby lyžiarskych stredísk Dubovica, Renčišov a Drienica. Pre milovníkov zjazdového lyžovania sú tu upravené svahy s lyžiarskymi vlekmi. Veľmi dobré lyžiarske podmienky, dva vleky a možnosť ubytovania v turistickej chate sú na hrebeni Lysá. Dobré lyžiarske terény sú tiež na vrchu Čergov, v okolí obce Kamenica a v horskej obci Kríže je zjazdovka s lyžiarskym vlekom. Návštevníci, ktorí neuprednostňujú zjazdové lyžovánie, môžu využiť krásne terény pre beh na lyžiach, sánkovanie a pre pešiu turistiku. Jednotlivé vrcholy Čergovského pohoria sú pretkané hustou sieťou značených turistických trás rôzneho stupňa obtiažnosti. Spokojní budú určite i vyznávači cykloturistiky. Majú tu k dispozícii terény vhodné pre horskú cykloturistiku i pre cestovnú cyklistiku.

Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Prešovský kraj

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia