Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Región Považie

Biele KarpatyMnohé doliny, ktoré sa nachádzajú v Bielych Karpatoch sú od seba porozdeľované sieťou potokov. Územie je po geologickej stránke budované paleogénnymi horninami flyšového vývoja starších treťohôr. Biele Karpaty sa môžu pochváliť rozsiahlými lesnými komplexami, typickou podhorskou kopaničiarskou krajinou so zachovalou rozptýlenou zeleňou krovín a stromov a jedinečnými bielymi vápencovými skalami bradlového pásma.Územie patrí do subprovincie Vonkajšie Západné karpaty, oblasť Slovensko-moravské Karpaty, celok Biele Karpaty, s podcelkami Žalostinská vrchovina, Javorinská hornatina, Beštiny, Lopenická hornatina, Súčanská vrchovina, Kobylináč, Kýčerská hornatina, Bošácké bradlá a Vršatské bradlá. Hranice sa dotýkajú na juhu s Považským podolím, na juhozápade a západe s Chvojníckou a Myjavskou pahorkatinou a na východe hranicu tvorí dolina Bielej vody.Najvyšším vrcholom Bielych Karpát je Veľká Javorina (970 m), v bradlovom pásme je najvyšší Vršatec (925 m) a najnižšie miesto je v juhozápadnej časti (asi 300 m). Územie má v smere východ-západ dĺžku okolo 65 km a najväčšia šírka je asi 15 km.Medzi najväčšie doliny v Bielych Karpatoch patria Bošácka, Súčanská, Drietomská a doliny pri Červenom Kameni a Lednici. Všetky potoky a riečky, ktoré sa vyskytujú na tomto území vtekajú do Váhu, ako napr. Lednica, Vlára, Súčanka, Drietomica, Chocholnica, Bošácka, Klanečnica a iné.V závislosti od expozície a nadmorskej výšky sú na členitom území klimatické pomery veľmi pestré. Na južných stráňach územia je vyvinuté najbohatšie a najpestrejšie rastlinstvo. Čo sa týka živočíchov, nájdete tu taktiež bohaté a pestré spoločenstvá, napr. orol skalný, myšiak hôrny, bocian čierny, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna hôrna, srnec hôrny a mnoho iných.Biele Karpaty majú ideálne podmienky na východiská pre turistiku, rekreáciu a šport.

Malé KarpatyÚzemie patrí do teplej klimatickej oblasti. Sú tu vyvinuté hnedé lesné pôdy, na náhorných plošinách sú glejové a rašelinové pôdy. Nachádzajú sa tu povrchové krasové jamy a kameňovité údolie. Malokarpatská príroda je s rozľahlými listnatými lesmi, lúkami a lesnými čistinkami. Nachádza sa tu mnoho druhov rastlín a živočíchov. Je to vhodné prostredie pre oddych a zotavenie. Súčasťou je aj časť Bratislavského lesoparku.Územie patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, do Fatransko-tatranskej oblasti, celok Malé Karpaty, s podcelkami Devínske, Pezinské, Brezovské a Čachtické Karpaty. Na západe a severozápade ho ohraničuje Borská nížina, na juhu a juhovýchode Podunajská rovina a Podunajská pahorakatina a na severe Myjavská pahorkatina a Považské podolie.Dĺžka pohoria je asi 100 km, šírka asi 16 km. Najvyšším vrchom sú Záruby - 768 m, najnižšie miesto je na okraji lesa pri Bratislave - 135 m.Na žulách je reliéf široko zaoblený, len miestami sú plošiny. Nachádza sa tu Sološnícka dolina s vysokou. Na južných svahoch Malých Karpát sa vyskytujú teplomilné druhy rastlinstva. Na vlhších stanovištiach sa vyskytujú vstavačovité rastliny. Stredné a najvyššie časti Malých Karpát sú pokryté bukovými lesmi a na severných a vlhších svahoch sú bučiny. Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Prírodu už oddávna ovplyvňovali obyvatelia. Najviac postihnutá je Devínska Kobyla. Malé Karpaty majú ideálne podmienky na východiská pre turistiku, rekreáciu a šport. Bratislavský lesný park Komplex prevažne listnatých lesov s rekreačnou funkciou o výmere 17 056 ha. Zahŕňa lesy v južnej časti Malých Karpát od Devína po Stupavu, Košarisko, Limbach a lužné lesy po oboch stranách Dunaja od sútoku s Moravou po Čunovo. Karpatská časť Bratislavského lesného parku je súčasťou CHKO Malí Karpaty. Na území Bratislavského lesného parku sa zabezpečuje rozvoj, ochrana a využívanie lesného porastu, koordinuje hospodársky, rekreačný, športový a kultúrny život. Sieť upravených ciest a turistických chodníkov, ktoré spájajú rekreačné miesta na aktívny a pasívny odpočinok. V lesoparku je 32 upravených a hygienicky kontrolovaných studničiek. Devínska Kobyla Štátna prírodná rezervácia vyhlásená v r. 1964 s bohatou teplomilnou panónskou flórou a faunou. Vápencová skalná step so vzácnymi rastlinami a živočíchmi. Pri Devínskej Novej vsi na terasovom stupni vo vrstvách zlepencov, pieskov, pieskocov a vápencov (Sandberg) nachádzajú sa mladotreťohorné skameneliny. Cez rezerváciu vedie náučný chodník. Na siedmych drevených paneloch sú informácie o geológii, faune a flóre a je z neho pekný výhľad na sútok Dunaja s Moravou, Dolné Rakúsko a Záhorie. Geldek Známy ako aj Jelenec s nadmorskou výškou 695 m. n. m. Tvorí ho výrazný vápencový masív so strmými skalnými svahmi s dvoma vrcholmi a plošinou na chrbte. Prístupný je východný vrchol s obmedzeným výhľadom. Hajdúky Štátna prírodná rezervácia od r. 1981 s rozlohou 56 ha. Ochrana zachovaných lesných spoločenstiev bujkového stupňa s výskytom hrabu a jedle. Holubyho lesostep Chránené nálezisko, navrhované a pomenované podľa botanika J. Ľ. Holubyho, ochrana teplomilnej flóry. Jurské jazero Od r. 1988 Štátna prírodná rezervácia, Ochrana spoločenstiev brezových jelšín a horského rašeliniska. Kamenná brána Členitý skalnatý hrebeň západne od Veľkej homole s najvyšším bodom 608 m. n. m. Údajne tadeto viedla cesta z Cajle do Kuchyne. Kamzík Dominantný - najvyšší vrch nad Bratislavou známy vďaka televíznej veži vybudovanej v r. 1971 na tomto 440 m. n. m. vysokom kopci. Jej tvar má pripomínať starú štíhlu vínovú fľašu, má vystihovať vinársku oblasť Modra - Pezinok - Bratislava. Obľúbené miesto pre rekreáciu bratislavčanov, letná bobová dráha, kone, lyžovanie a snowoard v zime. Bufety, kaviareň a reštaurácia v televíznej veži. Výhľad na Bratislavu, Devínske a Pezinské Karpaty, Záhorie. Pomník padlých voajkov v prusko-rakúskej vojne, kamenný stĺp. Kukla Výrazný vápencový kopec 564 m vysoký na okraji Malých Karpát. Z vyhliadkovej veže je prekrásny výhľad na Pezinské Karpaty, Podunajskú pahorkatinu, Považský inovec, Tríbeč až do Maďarska na Borszony, za pekného počasia. Limbašská vyvieračka Od roku 1977 chránený prírodný výtvor. Vody z prameňa nachádzajúcim sa pod Tureckým vrchom (vojenské cvičisko) sa strácajú v ponore pod Banským v doline Prepadlé a znovu vyvierajú vo vyvieračke. Nad Šenkárkou Od roku 1984 Štátna prírodná rezervácia, ochrana rašeliniska s lesnými spoločenstvami brezovej jelšiny vo štvrtom vegetačnom stupni. Pod Dolinkovským vrchom Chránený prírodný výtvor. Štyri významné geologické lokality - odkryv Harmonskej série. Pod Pajštúnom Od roku 1984 Štátna prírodná rezervácia. Ochrana zachovalých lesných spoločenstiev v treťom a štvrtom vegetačnom stupni na plochom vápencovom chrbte, na ktorom stoja zrúcaniny hradu Pajštún. Strmina Štátna prírodná rezervácia od r. 1988. Najzaujímavejšie miesto v kaňonovitej oblasti Stupavskej doliny v Borinskom lese. Ochrana krasových javov, najmä menších jaskýň - Riečna, Zbojnícka, Jaskyňa pod Okopancom,... Štefániková magistrála Predtým Cesta Hrdinov SNP tvorí časť Európskej turistickej cesty E8 z Holandska do Poľska. Prechádza naprieč Slovenskom od Devína až po Duklu. Povráva sa, že partia murárov túto cestu prešli za 14 dní "naľahko". Šúr, Jurský šúr Močaristá depresia pri Sv. Jure od rou 1952 vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu. Bolot o pôvodne plytké jazero s nánosmi malokarpatských potokov. Ojedinelý komplex borinato-slatinný jelšový lesa, močaristé lúky so vzácnou flórou a neskutočne bohatou faunou, najmä vtákov. Vysoký výskyt obojživelníkov - rôzne druhy žiab, mloky. Taricové skaly Skalný útvar severne od Pezinskej Baby na Štefánikovej magistrále, vysoký 620 m. n. m. Bohatá vápencová flóra. Zle prechodné v zime so snehovou pokrývkou. Tisové skaly 505 metrov nad morom chránený prírodný výtvor chránený od roku 1977. Tvoria ho druhotné kremence. Tvoria dominantu nad kúpaliskom nad Zochovou chatou. Neďaleko je hvezdáreň a seizmologické pracovisko UK. Traja jazdci Obľúbené miesto pre cvičenie horolezcov - značené a odistené cesty, južne od Zochovej chaty, kremencového pôvodu. Pekný výhľad. Veľké Prepadlé Chránený prírodný výtvor. Krasový útvar reprezentujúci geologické a hydrologické pomery v styku vápencov a krištalinikov. Vysoká Druhý najvyšší vrch Malých Karpát - 754 m. n. m., od ro. 1988 Štátna prírodná rezervácia. Bralnatý charakter hrebeňa vápencového podložia so suťami. Vysoký je 328 m a preto je ideálnym miestom pre rozmanitú flóru a živočíšne druhy. Zaujimavo poveternsotnými podmienkami vytvarované stromy. Výborný výhľad na Tríbeč, Považský Inovec, Podunajskú pahorkatinu, Záhorie a za pekného počasia aj Alpy. Zlatá studnička Štátna prírodná rezervácia, zachovalé lesné spoločenstvá na krištalických horninách.

Považský InovecPovážský Inovec patrí do karpatskej sústavy a vznikal postupne behom prvohôr a druhohôr. Rozprestiera sa na ploche asi 600 km štvorcových, je dlhý 48 km a široký 15-25 km. Pohorie Povážský Inovec sa rozkladá na západnom Slovensku na ľavom brehu rieky Váh. Na severe susedí s pohorím Biele Karpaty a so Strážovskými vrchmi, z ostatných strán ho obklopuje Podunajská pahorkatina.Západná časť pohoria Povážského Inovca patrí do povodia rieky Váh, východná strana do povodia rieky Nitry. Do týchto dvoch hlavných vodných tokov stekajú všetky potoky a riečky prameniace na svahoch Povážského Inovca.Najvyššími vrchmi sú Inovec (1042 m), Panská Javorina (943 m) a Marhát (748 m). Väčšia časť územia Povážského Inovca je pokrytá lesmi. Najviac tu rastú duby, hraby a javory, vo vyšších polohách na vápencoch a dolomitoch sú rozsiahle bučinové porasty. V zložení vegetácie prevládajú horské druhy, v nižších polohách sa hojne vyskytujú teplomilné a suchomilné rastliny. V lesoch majú svoje útočisko líšky, vlci, muflóni, mačky divoké, ale v menšej miere tu žijú i medvede a rys ostrovid. Horské lúky a okraje lesou sú kráľovstvom početných motýľov a iného hmyzu.Považský Inovec je svojou polohou a tvarom reliéfu priam predurčený k výbornej lyžovačke. Medzi veľmi známe turistické centrá patria lyžiarske strediská Bezovec, Velká Javorina, Kalnica, Inovec, Selec a Podhradie. Významným strediskom je lyžiarske stredisko Piesky, ktoré patrí medzi významné svetové strediská v lyžovaní na tráve. V letnom období patrí oblasť Považského Inovca k vyhľadávaným a veľmi vďačným oblastiam pre rekreáciu, turistiku a odpočinok. Milovníci vodných športov môžu využiť vodné nádrže a jazerá – Duchonka v obci Prašice, Striebornica v obci Krtovce, Nemečky, Svinná, Tesáre alebo sústavu vodných jazier v obci Drahovce. Najznámejšou vodnou nádržou tejto oblasti s významnou lodenicou na pravom brehu je Sĺňava pri Piešťanoch. Konajú sa tu rôzne športové súťaže. Atraktívnosť tejto oblasti zvyšujú i ďalšie zaujímavé ponuky - možnosť rybárčenia, jazda na koni, vyhliadkové lety alebo lety balónom.

Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Región Považie

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia