Šport turistika - Slovensko - Turistika Nízke Tatry - západ

Račkova dolina Račkova dolina sa nachádza na úpätí Západných Tatier. Ponúka možnosť zjazdového a bežeckého lyžovania, zimnú a letnú turistiku, reštauračné zariadenia, štýlové posedenie, jazdu na koňoch. Je to výborný východiskový bod na túry do Tatranskej Magistrály. Stredisko má vybudované technické zasnežovanie.

Pavčina Lehota Lyžiarsky areál Žiarce sa nachádza v blízkosti liptovskej obce Pavčina Lehota na úpätí Nízkych Tatier, pri vstupe do Demänovskej Doliny, v nadmorskej výške 760 m. Svojou orientáciou na sever vytvára podmienky pre udržiavanie kvalitnej snehovej pokrývky až do začiatku jari. Peknú lyžovačku na upravených svahoch znásobuje prekrásna scenéria Liptovskej kotliny, pohorí Západných Tatier, Roháčov a Chočských vrchov. Ako prímestské lyžiarske stredisko je od centra mesta Liptovský Mikuláš vzdialené len 8 km s veľmi dobrou prístupovou komunikáciou a bezplatným parkoviskom.

Turecká - Krížna SKI Turecká ponúka možnosti športového, rekreačného a turistického vyžitia pod vrcholom Krížnej /1574 m.n.m./ v národnom parku Veľká Fatra, 18 km od Banskej Bystrice smerom na RužomberokLyžiarske stredisko Turecká - Krížna je vzdialené od centra Banskej Bystrice 16 km. Rozprestiera sa na juhovýchodných a južných svahoch Krížnej (1574). Prístup do strediska je z obce Staré Hory – odbočka (3 km) do obce Turecká. Stredisko je vhodné na rekreačné a výkonnostné lyžovanie. Ponúka výborné podmienky na snowboarding, freeriding a skialpinizmus. Zjazdovka č.1 patrí k najdlhším (3450 m) a najkrajším upraveným zjazdovým tratiam v Slovenskej republike. Celková dĺžka zjazdových tratí v stredisku je 9950 m.

Šachtičky Lyžiarske stredisko je vhodné na rekreačné, ale aj pre profesionálne lyžovanie. K dispozícii je 7 tratí rôznej náročnosti so štyrmi vlekmi a jedným lanovým vlekom pre našich malých lyžiarikov. Nerušene si môžu zimné radovánky užívať aj naši snowboardisti, ktorí majú tiež k dispozícii servis a požičovňu snowboardov. O krásach okolitej prírody sa môžu presvedčiť „bežci“. Bežecké trate dlhé 14km Vám ponúkajú pohľad na nevídanú krásu našich zasnežených hôr a dolín. Naše lyžiarske stredisko myslí aj na milovníkov sánkovania, lopárovania a iných radovánok bieleho športu. Tí majú vyhradené nerušené miesto na hlavnom svahu Panskeho diela.

Mýto pod Ďumbierom - lyžiarské strediskoLyžiarske stredisko je situované na severných svahoch predhoria Nízkych Tatier, tesne pri dôležitom cestnom ťahu z Banskej Bystrice cez Podbrezovú, smerom na Poprad.Orientácia, kofigurácia a výnimočný charakter kopca, ktorý spĺňa svojimi parametrami (homologizácia pre FIS preteky ) všetky predpoklady pre kvalitnú lyžovačku nielen pre náročných, aktívnych lyžiarov, ale aj menej zdatných a začiatočníkov. Prepravu lyžiarov zabezpečuje nová štvorsedačka POMA UNIFIX s kapacitou 2000 osôb / hod, ako aj 3 vleky, ktoré zvýšia celkovú prepravnú kapacitu na 3 600 osôb / hod. Predpokladom dobrej lyžiarskej sezóny sú kvalitné snehové podmienky, ktoré zabezpečujeme vybudovaným zasnežovacím systémom pozdĺž všetkých lyžiarskych tratí v celkovej dĺžke 2,5 km. Všetky lyžiarske trate sa denne upravujú najmodernejšou technikou a zaškoleným personálom. Dnes si nevieme predstaviť kvalitnú lyžovačku bez doplnkových služieb, ku ktorým patrí novovybudované reštauračné zariadenie s kapacitou 250 ľudí so širokou ponukou jedál a nápojov, bufety, sociálne zariadenia, lyžiarska škola, škôlka s fundovanými inštruktormi, požičovňa lyžiarskych potrieb, ktorá zabezpečuje aj sprievodný servis. Veľkokapacitné bezplatné parkovisko sa nachádza priamo v lyžiarskom areáli. Nový čípový lístkový systém so všetkými spomínanými službami vedia vytvoriť dobrú atmosféru pre kvalitnú lyžovačku.

Liptovský Mikuláš - Podbreziny Lyžiarske stredisko je v prevádzke, výška snehu je 55 cm.

Liptovský Ján za Štartom Lyžiarsky vlek a priľahlá zjazdovka sú vhodné pre deti, začiatočníkov a lyžiarske výcviky.

Liptovský Ján - Javorovica Lyžiarske stredisko je v prevádzke, podmienky na lyžovanie sú veľmi dobré.

Jasná Chopok sever Stredisko JASNÁ - CHOPOK SEVER leží na území regiónu LIPTOV, v Demänovskej Doline, južne od Liptovského Mikuláša, na severných svahoch Nízkych Tatier, ktorých hlavný hrebeň sa tiahne 82 km smerom východ-západ. Najvyššie končiare presahujú nadmorskú výšku 2000 m. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier - Demänovská Dolina - meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1927 m, Chopok 2024 m, Dereše 2003 m, Poľana 1889 m na sever od Liptovskej kotliny. Popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcennejší Demänovský kras a Vrbické pleso. Demänovská dolina leží vo vlastnom chránenom území NAPANT-u a sú tu vybudované rozsiahle ubytovacie a stravovacie kapacity, lanovky, lyžiarske vleky a zjazdovky. Vleky a lanovky stúpajú z Lúčok z nadmorskej výšky 900 m n.m. až na Chopok do výšky 2004 m n.m.. Infraštruktúrne je Jasná Chopok sever rozdelená na 3 menšie strediská prepojené lanovkami a vlekmi: STREDISKO ZÁHRADKY 900 - 2004 m n.m. STREDISKO BIELA PÚŤ 1117 - 2004 m n.m. STREDISKO OTUPNÉ 1141 - 2004 m n.m.

Jasná Chopok juh Chopok Juh je veľmi známe a obľúbené stredisku najmä medzi nadšencami voľných terénov a freeridu vďaka širokým a zväčša a bezpečným pláňam v 2 freeridových zónach mimo 10 km vyznačených a upravených zjazdoviek. Stredisko CHOPOK JUH je protipólom strediska Jasná - Chopok sever. Nachádza sa v Nízkych Tatrách na južných svahoch Chopka, v regióne HOREHRONIE, v závere Bystrej doliny, vo vzdialenosti len 9 km od obce Bystrá a 22 km od mesta Brezno. SRDIEČKO (z Krúpovej po Kosodrevinu) 1080 - 1494 m n.m. KOSODREVINA (z Kosodreviny na Chopok) 1494 - 2004 m n.m

Čachovo - Selce V príjemnom prostredí Selčianskej doliny Vám aj v tejto zimnej sezóne ponúkame fantastickú rodinnú lyžovačku na permanentne udržovaných lyžiarskych svahoch. Naše stredisko ponúka vynikajúci lyžiarsky terén pre náročného, ale aj začínajúceho lyžiara. Široká ponuka služieb Vám spríjemní pobyt v našom stredisku. Tešíme sa na Vašu návštevu.

Bačova roveň*** Lyžiarske stredisko sa teší veľkej obľube u návštevníkov hlavne pre svoju polohu bezprostredne na svahu za Hotelom** Barbora, ale samozrejme aj pre kvalitne upravované zjazdové trate. V stredisku sa nachádzajú zjazdové trate s celkovou dĺžkou 2,96 km, 3 vleky s dĺžkami 1450, 1350, 160 metrov (detský vlek) s prepravnou kapacitou 1 800 osôb/hodina. Zjazdovky sú technicky zasnežované a denne upravované. Stredisko ponúka návštevníkom aj možnosť večerného lyžovania.V bezprostrednej blízkosti strediska sa nachádza Hotel**Barbora, ktorý ponúka ubytovanie, reštauráciu, PIZZA bar, relax centrum a športové možnosti.

Važecká jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou, na západnom okraji obce Važec. Vchod do jaskyne, ležiaci 8 m nad údolnou nivou Bieleho Váhu, je v nadmorskej výške 784 m. Prístup k jaskyni Nachádza sa vo Važeckom krase na západnom okraji obce Važec medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Parkovisko sa nachádza bezprostredne pred vchodom do jaskyne. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch bielovážskej série chočského príkrovu bývalými ponornými vodami bočného ramena Bieleho Váhu. Dosahuje dĺžku 530 m. Na viacerých miestach pôvodné riečne modelované chodby sú pozmenené rútením najmä pozdĺž medzivrstevných plôch vápencov. Podzemné priestory dekorujú najmä stalaktity, stalagmity a sintrové jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách. Teplota vzduchu je 6,5 až 7,1 °C, relatívna vlhkosť 94 až 96 %. Vstupné časti jaskyne sú počas roka ovplyvňované klimatickými zmenami na povrchu, ktoré sa v zime prejavujú mrazovým zvetrávaním vápencov. Významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný až unikátny nález šťúrovky Eukoenenia spelaea – najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím Važecká jaskyňa patrí medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Ojedinele sa v jaskyni zistil výskyt niekoľkých druhov netopierov. História a súčasnosť Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavil v roku 1922 O. A. Húska za spolupráce A. Somra. Podľa F. Havránka, ktorý si v roku 1922 jaskyňu prenajal od važeckého urbáru, bola provizórne sprístupnená už v roku 1928. Úradný výmer povoľujúci sprístupnenie jaskyne pre verejnosť je z roku 1934. Priestory za Kamenným dómom objavil F. Havránek a členovia Speleologického klubu v Brne (O. Ondroušek, E. Coufalík, J. Balák a R. Kunc) v roku 1952. Po rekonštrukcii prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia je jaskyňa v prevádzke od roku 1954. Do bočnej chodby za Galériou prenikli prieskumníci Turistu, n. p., v rokoch 1962 – 1963 a jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš v rokoch 1988 – 1989. Sprístupnených je 235 m. Medzi Liptovským Mikulášom a Popradom sa nachádza Važecká jaskyňa, ktorá predstavuje významné paleontologické nálezisko kostí jaskynného medveďa (ursus spelaeus), ktorý bol väčší a ťažší ako dnešný medveď hnedý a ktorého maketu môžu návštevníci v jaskyni vidieť. Mapa

Demänovská ľadová jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne v brale Bašta je v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny. Prístup k jaskyni Jaskyňa sa nachádza asi 10 km južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách, na pravej strane Demänovskej doliny, niekoľko kilometrov pod známym lyžiarskym strediskom Jasná. Od parkoviska pod jaskyňou je vidieť vstupný areál asi 90 m nad dnom doliny, ku ktorému sa vystupuje serpentínovým chodníkom. Okolo Kamennej chaty pokračuje lesná cesta (600 m) s tabuľami náučného chodníka a dvomi odpočívadlami. Výstup k jaskyni trvá približne 20 min. Prírodné pomery Vytvorená je v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Demänovky, ktorý pritekal z Demänovskej jaskyne mieru. Predstavuje severnú, niekdajšiu výverovú časť Demänovského jaskynného systému. Niektoré horné časti jaskyne sú vytvorené vodami bočného ponorného ramena Demänovky, ktoré prenikali z priľahlej jaskyne Dvere a z Novej jaskyne v Bašte. Dĺžka zameraných častí jaskyne je 1975 m s výškovým rozdielom 57 m. Jaskynné priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných chodieb so stropnými a bočnými korytami (Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba) a dómovitých priestorov dotvorených rútením a mrazovým zvetrávaním (Štrkový dóm, Veľký dóm, Kmeťov dóm, Belov dóm, Halašov dóm, Dóm trosiek). Od vchodu klesajú do hĺbky 40 až 50 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne, najmä v Kmeťovom dóme. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Podmienky na zaľadnenie nastali po zasypaní povrchových otvorov svahovými procesmi, čím sa obmedzila výmena vzduchu. Ťažší chladný vzduch sa udržuje v spodných častiach jaskyne. Presakujúca zrážková voda v prechladených podzemných priestoroch zamŕza. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach sa pohybuje okolo 0 °C, smerom do zadných nezaľadnených častí narastá na 1,3 až 5,7 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu je 92 až 98 %. Na viacerých miestach jaskyne sa zachovala pôvodná sintrová výplň (stalaktity, stalagmity, náteky na stenách, podlahové kôry a i.), ktorá je však v zaľadnenej časti značne deštruovaná mrazovým zvetrávaním. Sintrové útvary sú na povrchu sfarbené do siva až čierna od sadzí smolných fakieľ, olejových kahancov a petrolejových lámp, pri ktorých sa do jaskyne chodievalo až do roku 1924. V prípade Demänovskej ľadovej jaskyne možno tento jav považovať za kultúrny fenomén viažuci sa na jej bohatú históriu. V jaskyni je dávno známe nálezisko kostí rôznych stavovcov vrátane jaskynného medveďa (Ursus spelaeus), ktoré v prvej polovici 18. storočia považovali za kosti drakov. Preto sa nazývala aj Dračia jaskyňa. Doteraz sa v jaskyni zistilo 8 druhov netopierov. Predstavuje najvýznamnejšie zimovisko večernice severskej (Eptesicus nilssonii) a druhé najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého/Brandtovho (Myotis mystacinus/brandtii) na Slovensku. Druhové zastúpenie drobnej jaskynnej fauny – bezstavovcov je v zaľadnenej časti jaskyne výrazne nižšie ako v jej nezaľadnených častiach. História a súčasnosť Traduje sa, že Demänovská ľadová jaskyňa je známa odnepamäti. Prvá zmienka o otvoroch do jaskýň v Demänovskej doline je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1299. Nemožno ju však vzťahovať na konkrétnu jaskyňu. Prvá písomná zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni sa vzťahuje na opis jaskyne neďaleko Liptovského Mikuláša z roku 1672 od J. P. Haina, ktorý sa zaujímal o kosti jaskynných medveďov a považoval ich za kosti drakov. Ďalšie zmienky o Demänovskej ľadovej jaskyni sa viažu na G. Buchholtza ml., ktorý v roku 1719 preskúmal jej priestory. Ich opis spolu s nákresom jaskyne poslal M. Belovi, ktorý tieto údaje zverejnil v roku 1723. V roku 1751 si jaskyňu prezreli členovia cisárskej komisie, ktorí skúmali Tatry a priľahlé pohoria. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Na stenách sú aj podpisy významných osobností slovenských dejín (M. M. Hodža, S. Chalupka, G. Fejérpataky-Belopotocký a i.). Prvotné turistické sprístupnenie jaskyne sa udialo asi v polovici 19. storočia, hoci už predtým sa zásluhou demänovského komposesorátu upravili vstupné strmé a zľadovatené časti jaskyne. V úpravách podzemia pokračovala Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku, ktorá v roku 1885 pod jaskyňou vybudovala prvú útulňu a začala sa starať o rozvoj turistického ruchu v Demänovskej doline. V roku 1909 A. Žuffa ml. objavil Dóm trosiek. Záujem o jaskyňu upadol po sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody v roku 1924. A. Král a V. Benický objavili v roku 1926 horné kvapľové časti jaskyne. Jaskyňa sa nanovo sprístupnila v rokoch 1950 – 1952, vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. Z Jazernej chodby v roku 1952 S. Šrol, P. Revaj a P. Droppa objavili Demänovskú jaskyňu mieru. Keďže týmito zásahmi sa nepriaznivo narušil tepelný režim jaskyne, v rokoch 1953 – 1954 sa vykonali opatrenia na obnovu ľadovej výplne (uzavretie prekopaného otvoru do Dómu trosiek, postavenie múru na oddelenie zaľadnených a nezaľadnených častí a i.). V rokoch 1974 – 1976 sa rekonštruovala prehliadková trasa a sprístupnil sa Štrkový dóm. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina v roku 1983 objavili priestory nad Kmeťovým dómom. Sprístupnených je 650 m s výškovým rozdielom -48 m. "> Vchod do jaskyne sa nachádza v brale Bašta na severnej strane Nízkych Tatier, len dva kilometre severne od Demänovskej jaskyne slobody. Ľadová výplň vzniká v jaskyni asi posledných 500 rokov a v kombinácii so sintrovou výzdobou vytvára mimoriadne zaujímavý prehliadkový okruh. Mapa

Demänovská jaskyňa slobodyPoloha jaskyne Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne v dolinke Točište je v nadmorskej výške 870 m. Prístup k jaskyni Jaskyňa sa nachádza 13 km južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách, na pravej strane Demänovskej doliny, niekoľko kilometrov pod známym lyžiarskym strediskom Jasná. Serpentínový chodník od parkoviska k jaskyni má dĺžku asi 400 m a prevýšenie 67 m. Výstup k jaskyni trvá 10 - 15 min. Na výstupovej trase je náučný chodník. Prírodné pomery Predstavuje morfologicky najpestrejšiu časť Demänovského jaskynného systému. Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch ponorným tokom Demänovky a jej bočnými visutými ponornými prítokmi. Dĺžka jaskyne je 8126 m s výškovým rozdielom 120 m. Dolné, riečne modelované chodby predstavujú štyri horizontálne vývojové úrovne (Mramorové riečisko, Hlinená chodba, Suchá chodba, Prízemie, Králova galéria). Miestami sú rozšírené rútením (Veľký a Chrličový dóm, Ružová sieň, Pekelný dóm). Na jaskynné úrovne vo visutej polohe ústia strmo klesajúce chodby, najmä od terajšieho vchodu a východu z jaskyne. Okrem menších oválnych chodieb (Chodba utrpenia, Panenská chodba, Medvedia chodba, Klenotnica) zahrnujú i väčšie priestory (Guľový dóm, Priepasť parašutistov, Jánošíkov a Hviezdoslavov dóm, Hlboký dóm). Puklinový charakter bez výraznejších znakov riečnej modelácie majú Zázračné siene, Čarovná chodba a Kamenný vinohrad. Z bohatej sintrovej výplne sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy (špongiovité, koralovité, hroznovité) i excentrické stalaktity. Upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy. Vo Veľkom dóme je mocný nátek bieleho mäkkého sintra. Jaskyňou preteká podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na nekrasovom území a do podzemia sa ponára na Lúčkach. Na povrch sa dostáva jaskyňou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne slobody. Veľké jazero má dĺžku 52 m, šírku 5 až 12 m a hĺbku vyše 7 m. Teplota vzduchu je 6,1 až 7,0 °C, relatívna vlhkosť 94 až 99 %. V Medvedej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Nález šťúrovky Eukoenenia spelaea predstavuje jeden z najsevernejších výskytov zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím sa Demänovské jaskyne radia medzi biospeleologické lokality európskeho významu. Z drobných bezstavovcov sú ďalej významné najmä mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx (endemit jaskýň stredného Slovenska), rôznonožky Synurella intermedia a Niphargus tatrensis. História a súčasnosť Jaskyňu objavil A. Král za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921. V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, ktorá začala sprístupňovacie práce. V roku 1923 inštalovali dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko sprístupnili v roku 1924. V roku 1925 vzniklo Družstvo Demänovských jaskýň, ktoré pokračovalo v práci Komisie. Výprava vedená A. Králom objavila v roku 1926 Jánošíkov dóm, Panenskú chodbu, Chodbu utrpenia a Červenú galériu. V. Benický a A. Lutonský objavili v roku 1927 Čarovnú chodbu a Fialový dóm, v roku 1929 Svantovítove siene, o rok neskôr Zázračné siene. V roku 1928 bol vyrazený nový vchod do jaskyne v dolinke Točište, v prevádzke je od roku 1930. V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu. V tom istom roku J. Zelinka objavil Medvediu chodbu a zistil jej komunikáciu s povrchom. V roku 1933 sa z Medvedej chodby prekopal nový východ z jaskyne, ktorý zmenil prehliadkovú trasu. Horné časti od Hviezdoslavovho dómu sa sprístupnili v rokoch 1931 – 1933. V rokoch 1948 – 1955 jaskyne Demänovskej doliny skúmal a komplexne zameral A. Droppa. V roku 1951 pod jeho vedením prepojili Demänovskú jaskyňu slobody s Pustou jaskyňou, v roku 1983 ju speleopotápači V. Žikeš a Ľ. Kokavec spojili s jaskyňou Vyvieranie. Po neúspešných pokusoch v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983 sa na prelome rokov 1986 a 1987 dosiahlo jej prirodzené spojenie aj s Demänovskou jaskyňou mieru. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina v roku 1989 dosiahli prepojenie jaskyne s Jaskyňou pod Útesom a Údolnou jaskyňou a v roku 1992 s Jaskyňou trosiek. Dĺžka prevádzkovaného sprístupneného úseku je 1800 m. Prevýšenie medzi vchodom a Prízemím je -66 m, medzi Prízemím a východom z jaskyne +85 m. Nachádza sa na severnej strane Nízkych Tatier v Demänovskej doline medzi Liptovským Mikulášom a známym lyžiarskym strediskom Jasná. Vyniká neuveriteľnou pestrosťou farieb a tvarov sintrovej výzdoby, unikátne sú sintrové lekná a ďalšie jazerné formy sintrovej výplne. Mapa

Bystrianska jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m. Prístup k jaskyni Jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Vchod do jaskyne je od parkoviska vzdialený asi 120 m s minimálnym prevýšením. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu s vložkami rohovcov. Striedajú sa v nich i polohy svetlosivých dolomitov. Smer jaskynných chodieb je výrazne predurčený strmými tektonickými poruchami.Jaskyňa dosahuje dĺžku vyše 2600 m a vertikálne rozpätie 95 m. V závislosti od zahlbovania dna doliny ju vo viacerých vývojových štádiách vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Najstaršie je meandrovité riečisko v Starej jaskyni, ktorej vchod je 70 m nad terajším tokom Bystrianky. V súčasnosti ponorný vodný tok preteká najnižšími a najmladšími časťami Novej jaskyne, ktoré ležia 14 m nižšie ako 160 m vzdialený ponor Bystrianky pred jaskyňou. Vodný tok sa objavuje aj na dne neďalekého Bystrianskeho závrtu, ktorého priepasťovité podzemné priestory dosahujú dĺžku vyše 650 m a hĺbku 165 m. Vyvieračky vo Valaskej sú od ponorov vzdialené 3300 m pri výškovom rozdiele vyše 70 m.Hlavné priestory Novej jaskyne predstavujú zväčša úzke a vysoké puklinové chodby rozšírené koróziou a eróziou vodného toku. Kratšie oválne chodby sú prevažne predurčené medzivrstevnými plochami hornín a miestami prepájajú puklinové chodby. Horné časti tektonických porúch sú na viacerých miestach rozšírené koróziou presakujúcich atmosférických vôd. Vyskytujú sa aj väčšie, sieňovité a dómovité priestory, zväčša rútivého charakteru (Zrútený dóm, Mostárenské siene). Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m.Zo sintrovej výplne dominujú záclony (Kaplnka), ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch (Baldachýn). Pod Peklom sa miestami vyskytuje aragonit.Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. V jaskyni sa zistilo 8 druhov netopierov, najhojnejšie podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis). História a súčasnosť O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. V prieskume priepasti pokračovali členovia jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici v roku 1927. Dolný vchod do Novej jaskyne (východ terajšej prehliadkovej trasy) sa odkryl v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955. Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Spodná partizánska sieň využíva na speleoterapiu. Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, neďaleko známych stredísk cestovného ruchu Tále a Mýto pod Ďumbierom. Jaskyňa má priepasťový charakter, zo sintrovej výzdoby dominujú záclony visiace na sintrových kôrach, od roku 1971 sa niektoré časti podzemia Bystrianskej jaskyne využívajú na speleoterapiu. Mapa

Liptovský Ján Kúpalisko nájdete v pohorí Nízke Tatry zo severnej strany v Jánskej doline. Ľudia nazývajú kúpalisko už od pradávna studenšie pramene mädokýšmi a teplé teplicou. Termálna voda lieči kožné choroby,choroby pohybových ústrojov, látkovej výmeny, ženské, nervové ba aj choroby srdca a ciev. Možnosti okolia: túry do krasovej Jánskej doliny, ako i na okolité vrchy. Obec poskytuje cca 2500 lôžok v hoteloch, penziónoch, rekreačných zariadeniach a privátoch.

Bešeňová Termálne kúpalisko Bešeňová leží v malebnom prostredí Liptovskej kotliny obkolesenej masívmi Chočských vrchov, Nízkych a Vysokých Tatier. Je situované 12 km východne od mesta Ružomberok. Kúpele vznikli na báze horúcich prameňov liečivých vôd, ktoré vyvierajú z hĺbky 1980 m s teplotou 62 stupňov Celzia. V bazénoch je voda, ktorej teplota je 36 -40 stupňov Celzia, podľa ročného obdobia. Minerálny prameň blahodárne pôsobí na ľudský organizmus, hlavne na pohybové a urologické ústrojenstvo, horné cesty dýchacie a má výrazne kozmetické účinky. Termálne kúpalisko Bešeňová ponúka po celý rok okrem kúpania aj relaxačné masáže a ďalšie možnosti pre aktívny oddych a regeneráciu.

Šport turistika - Slovensko - Turistika Nízke Tatry - západ

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia