Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Región Liptov

Vysoké TatryVysoké Tatry vznikli v treťohorách, zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy ( Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny ( Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá ( Štrbské pleso, Skalnaté pleso ). Najvyššie horstvo karpatského oblúka s neopakovateľnými prírodnými krásami, jedinečnou faunou a flórou, výbornými klimatickými podmienkami; stredisko zimných i letných športov, rekreácie, turistiky, kúpeľnej liečby, ale i chránené územie Tatranského národného parku s najväčším počtom pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov (endemitov) v Karpatoch.Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom.Dĺžka hlavného hrebeňa Vysokých Tatier je 27 km. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh bočné hrebene. V nich sa nachádzajú najvýznamnejšie štíty - Kriváň (2494 m), Končistá (2535 m), Gerlachovský štít (2655 m), Slavkovský štít (2452 m), Lomnický štít (2632 m). Najznámejšie štíty: Gerlachovský štít Jahňací štít Kôprový štít Kriváň Lomnický štít Ostrva Predné Solisko Rysy Slavkovský štít Veľká Svišťovka Východná Vysoká Nachádza sa tu ešte celý rad kratších hrebeňov; medzi nimi leží 35 tatranských dolín. Na severnej strane je najdlhšia dolina Bielovodská, na južnej Kôprova dolina. Takmer v každej doline sa nachádza jedno alebo viacero jazier - plies. Tri najväčšie plesá v slovenskej časti Tatier sú: Veľke Hincovo pleso (1946 m, rozloha 20,1 ha, hĺbka 53 m), Štrbské pleso (1346 m, rozloha 19,8 ha, hĺbka 20 m) a Nižné Temnosmrečianske pleso (1674 m, rozloha 12,0 ha, hĺbka 38 m). Najznámejšie doliny: Bielovodská dolina Dolina Siedmych prameňov Dolina Zeleného plesa Furkotská dolina Javorová dolina Kôprová dolina Malá Studená dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Skalnatá dolina Tichá dolina Velická dolina Veľká Studená dolina Na Slovensku je okolo 3000 druhov rastlín, z ktorých na území Tatier možno nájsť približne 1300. Sú rozšírené v zónach podľa nadmorskej výšky. Väčšina druhov má svoj pôvod v iných európskych horách a do Tatier sa dostali z Álp po ústupe ľadovca. Na území Tatier je najviac plošne zastúpená kosodrevina (26,8 %), nasledujú kyslé jedľovo bukové-smrečiny (23,4 %), vysokohorské smrečiny (18,4 %), podmáčané jedľové smrečiny (12,6 %). V súčasnom tatranskom lese dominuje smrek obyčajný, ktorý má takmer 50-percentné zastúpenie. Nasleduje borovica, kosodrevina so zastúpením okolo 18 %, ďalej smrekovec opadavý, borovica sosna a jedľa biela. Z listnáčov prevládajú buk, javor a jelša. Podľa biotopov možno tatranskú faunu triediť na: živočíšstvo lesa, drobné živočíšstvo lesnej pôdy, živočíšstvo rastlinného pokryvu v lese, živočíšstvo kosodreviny a horských lúk, živočíšstvo trávnatých holí, sutín a brál, vodné živočíšstvo. Napr. diviak, kamzík vrchovský, rôzne kôrovce, medveď hnedý, orol skalný, rys ostrovid, svišť vrchovský tatranský, vydra riečna, žaby, žiabronôžka severská,...Vysoké Tatry sú najvýznamnejšou turistickou oblasťou Slovenska. Okrem vysokohorskej turistiky poskytujú aj možnosti na zjazdové a krajinné lyžovanie, horolezectvo v súčasnej dobe aj bungee - jumping, závesné lietanie a snowboarding. Horská klíma je vo Vysokých Tatrách prírodným liečebným faktorom. Významné kúpeľné liečebne a liečebné ústavy sú na Štrbskom Plese, v Novom a Hornom Smokovci, vo Vyšných Hágoch, Novej Polianke, Tatranskej Polianke a Tatranskej Kotline. Ozdobou Vysokých Tatier sú nespočetné priezračné tatranské plesá (najvyššie položené je v n. v. 2157 m) a vodopády. Vyše 200 kilometrová sieť dobre udržiavaných značkovaných chodníkov umožňuje prístup do väčšiny tatranských dolín od nenáročných pohodlných vychádzok a túr po náročné vysokohorské túry s horským vodcom (napr. na najvyšší Gerlachovský štít 2655 m) i horolezecké výstupy. Najvýznamnejšia a najdlhšia tatranská turistická značkovaná cesta je Magistrála, východisko do mnohých tatranských dolín s neopísateľne krásnymi vyhliadkovými miestami. Iné zaujímavé miesta: Belianska jaskyňa Belianske Tatry Hrebienok Múzeum liptovskej dediny Skalnaté pleso Symbolický cintorín Štrbské pleso Vodopády Studeného potoka Veľké Hincovo pleso Vo všetkých turistických či športových strediskách, ale i v malebných tichých miestach je množstvo penziónov, hotelov s kvalitnými službami. Okolité mestá a obce disponujú populárnymi penziónmi a pre tých čo majú radi rodinnú atmosféru množstvom ubytovania v súkromí. Pre najnáročnejších je možné ubytovanie vo vysokohorských chatách, ktoré je ale kapacitne a sezónne obmedzené. Horské chaty: Bilíkova chata Hrebienok Chata Plesnivec Chata pod Rysmi Chata pod Soliskom Chata pri Popradskom plese Chata pri Zelenom plese Rainerova chata Skalnatá chata Sliezsky dom Téryho chata Zamkovského chata Zbojnícka chata Slovenské špeciality ale aj rýchle občerstvenie je návštevníkom parku k dispozícii väčšinou v letnej a zimnej sezóne vo všetkých turistických a športových strediskách Vysokých Tatier.Horolezectvo, skalolezectvo a skialpinizmus na území národného parku Horolezectvo a skalolezectvo sa môže vykonávať na celom území národného parku okrem lokalít: masív Širokej javorinskej až po severozápadný Žabí vrch, Rovienky, Svišťová dolina a záver Bielovodskej doliny; južnú hranicu tejto oblasti tvorí spojnica Veľký Žabí štít - České pleso - Hviezdoslavov vodopád - Litvorové pleso - Prielom (obmedzenie sa nevzťahuje na prístup do Českej doliny okolo Českého potoka a v oblasti Malého Mlynára od 21.decembra do 20.marca [21.12.-20.3.] so zostupom cez Mlynárovo sedlo), Kolová dolina so všetkými priľahlými kotlami a stenami, severovýchodná časť Čiernej Javorovej doliny ohraničená z juhu Čiernym Javorovým potokom a hrebeňom Snehových veží (obmedzenie sa nevzťahuje na nástup do Ľadových doliniek z Malej Studenej doliny cez Ľadové sedlo obídením Snehových veží zo severu), Belianske Tatry, Huncovská kotlinka vrátane juhovýchodnej časti Veľkej Svišťovky, Slavkovská dolinka vrátane skalných stien až po Granátovú lávku, Štôlska dolina ohraničená zo severu hrebeňom Ostrva - Končistá a z juhu turistickým chodníkom (magistrálou), oblasť Kriváňa so všetkými priľahlými hrebeňmi a dolinami (Nefcerka, Kotliny, Škaredý žľab, Za Handel, Suchá Voda), zo severovýchodu tvorí hranicu hrebeň Hrubô a východnú hranicu hrebeň Furkotských veží a Kozí chrbát (obmedzenie sa nevzťahuje na Rameno Kriváňa z doliny Nefcerka od 21.decembra do 20.marca [21.12.-20.3.] s nástupom spod steny cez Furkotské sedlo ), všetky národné prírodné rezervácie Západných Tatier. Vyhradené trasy pre skialpinizmus vo Veľkej Studenej doline od Zbojníckej chaty cez kotol Sivých plies do Priečneho sedla, z neho k Téryho chate v Malej Studenej doline a ďalej popod Mačaciu vežu do Baranieho sedla a Veľkou Zmrzlou dolinou na Chatu pri Zelenom plese, v Mlynickej doline od vodopádu Skok do Soliskového sedla a tou istou trasou späť, prípadne s prechodom zo sedla na zjazdovku od Chaty pod Soliskom, v Žiarskej doline - Veľké Závraty a Malé Závraty, východiskovým miestom je Žiarska chata, Bobrovecká Vápenica - Červenec - Babky - Veľká Kopa - sedlo Priehyba a späť, Spálená dolina zjazdovka Spálená - Salatínska dolina. Podmienky pre vykonávanie norolezectva a skalolezectva na vyhradených miestach 1. Horolezeckú činnosť môžu vykonávať horolezci organizovaní v horolezeckých zväzoch. 2. Horolezci môžu vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov a v čase sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov len za účelom nástupu na horolezeckú túru so stupňom ťažkosti horolezeckej klasifikácie vyšším ako II.stupeň, pričom použijú trasu čo najšetrnejšiu z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Pri samostatných výstupoch môžu horolezci použiť hrebeňové túry od II. stupňa ťažkosti horolezeckej klasifikácie s výnimkou úsekov Kopské sedlo - Jahňací štít, Veľká Svišťovka - Kežmarský štít. Horolezecké túry s I. a II. stupňom ťažkosti sa môžu vykonávať len v letnom období, ak je to nevyhnutné na zostup a v zimnom období od 21.decembra do 20.marca [21.12.-20.3.] v obidvoch smeroch, keď terén tejto ťažkosti sa metodicky využíva na zimný výcvik. 3. Horolezci sú povinní mať pri sebe platný preukaz svojej horolezeckej organizácie a na požiadanie sa ním v teréne preukázať pracovníkom orgánov ochrany prírody a krajiny, pracovníkom Správy národného parku, ktorí majú oprávnenia člena stráže prírody a členom stráže prírody (§ 5). Počas výcviku začiatočníkov musí byť osoba, ktorá sa nemôže preukázať takýmto preukazom, sprevádzaná inštruktorom horolezectva. 4. Prenocovanie individuálnych horolezcov mimo ubytovacieho zariadenia nie je dovolené. Pre organizované skupiny horolezcov je k dispozícii vysokohorské táborisko v Bielovodskej doline, ktoré slúži výlučne pre účely výkonnostného horolezectva a nie je prístupné verejnosti. Náročnejšie viacdňové podujatia (napríklad zimný prechod hlavného hrebeňa) sa musia vopred nahlásiť Správe národného parku. 5. Pred odchodom na túru sú horolezci povinní zanechať záznam o smere a cieli túry vo východiskovom zariadení alebo v táborovej knihe. V prípade uvedenia času návratu sa považuje jeho prekročenie o viac ako 6 hodín za priamu žiadosť o záchranu. Vedúci organizovanej skupiny je povinný s ostatnými členmi skupiny bezodkladne po prekročení predpokladaného návratu svojho lanového družstva vykonať po ňom pátranie. 6. Podmienky uvedené v bode 1 až 5 sa primerane vzťahujú na skalolezectvo. Podmienky na vykonávanie skialpinizmu na vyhradených miestach 1. Skialpinizmus môžu vykonávať skialpinisti a horolezci organizovaní v horolezeckých zväzoch (ďalej len „skialpinista"). 2. Skialpinista môže vstupovať do vysokohorského prostredia aj mimo turistických a náučných chodníkov a v čase sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov len za účelom nástupu na skialpinistickú túru. Skialpinizmus možno vykonávať od 21.decembra do 15.apríla [21.12.-15.4.] za priaznivých snehových podmienok, ak nebolo vyhlásené lavínové nebezpečenstvo. 3. Maximálny počet skialpinistov na jednom mieste za jeden deň sa stanovuje na 30 osôb. 4. Skialpinista je povinný sa nahlásiť vhodným spôsobom (telefonicky, vysielačkou alebo osobne) najneskôr v deň začatia plánovanej túry na Správe národného parku s uvedením svojho mena, priezviska a miesta, na ktorý má viesť plánovaná túra, prípadne jej alternatívy závislé od počasia. Skialpinista sa presvedčí, či plánovaná túra je v rámci limitu stanoveného v bode 3. 5. Skialpinista je povinný mať pri sebe platný preukaz svojej horolezeckej organizácie a na požiadanie sa ním v teréne preukázať pracovníkom orgánov ochrany prírody a krajiny, pracovníkom Správy národného parku, ktorí majú oprávnenia člena stráže prírody a členom stráže prírody (§ 5).

Chočské vrchyPohorie má nesúvislý hrebeň, ktorý je rozdelený hlbokými krasovými dolinami. Miesto obvyklých hrebeňoviek ponúka celú radu okružných túr, či výstupov na jednotlivé vrcholy. Morfologicky sa Chočské vrchy delia na tri relatívne samostatné podcelky - Choč, Sielnické vrchy a Prosečné. Geologický podklad je tvorený predovšetkým vápencom a dolomitovými vápencami a v niektorých miestach bridlicami, pieskovcom a zlepencom. Chočské vrchy sú síce málo známym horským celkom v Tatransko-fatranskej oblasti, ale napriek tomu je to pohorie značne výrazné a ostro ohraničené. Chočské vrchy sú akýmsi spojovacím článkom medzi Fatrou (ako Veľkou, tak i Malou) a Západnými Tatrami. Chočské vrchy nájdeme na Slovensku medzi masívmi Tatier a Fatry. Vyčnievajú vysoko nad Liptovskou dolinou a ich najvyšší vrchol poskytuje krásny výhľad. Najbližšími väčšími mestami sú Ružomberok, ktorý leží len niekoľko kilometrov južne od Veľkého Choču a Liptovský Mikuláš. Najvyšším vrcholom celej tejto oblasti je Veľký Choč (1611 m), ktorý je jednou z typických dominant Dolného Liptova. Ďaľšími významnými vrchmi sú Prosečné (1372 m), Lomno (1278 m) a Pravnáč (1206 m). Prosečné je najvýchodnejšia časť Chočských vrchov. Je rozryté hlbokými kaňonovitými dolinami - Prosieckou a Kvačianskou dolinou, ktoré delia tento podcelok na masívy Pravnáča (1206 m), Prosečné (1372 m) a Lomného (1278 m). Rôznorodosť geologických, geomorfologických, pôdnych a orografických pomerov značne vplýva na pestrosť a druhovú skladbu flóry. Veľmi výrazný vplyv na rastlinstvo má drsná klíma. Prevažnú časť územia však zaberajú smrekové lesy, ktoré zaraďujeme do tzv. Vaccinio-Piceion Br.-BI. 39. V nadmorskej výške od 800-1200 m sa vyskytujú jedľové smrečiny, v nadmorskej výške nad 1 200 m pravé horské smrečiny. Faunu predstavuje vyše 2600 druhov, tiež vysokohorských. Vyskytujú sa tu všetky veľké šelmy (medveď, vlk, rys), jelenia, srnčia a diviačia zver. V poslednom období začal z Poľska prenikať do podhoria aj los. Z vtákov všetky kurovité druhy (hlucháň, tetrov, jariabok), dravé vtáky (orly, sokoly, jastraby, myšiaky, sovy), spevavce a iné druhy.K turisticky najatraktívnejším miestam určite patrí Prosiecka a Kvačianska dolina, Veľký Choč a Liptovský hrad, ktorý je najvyššie položeným hradom (resp. zrúcaninou) na Slovensku. Sú tu výborne podmienky na zimné športy a letnú turistiku.

Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Región Liptov

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia