Šport turistika - Slovensko - Turistika Kremnické vrchy

Turecká - Krížna SKI Turecká ponúka možnosti športového, rekreačného a turistického vyžitia pod vrcholom Krížnej /1574 m.n.m./ v národnom parku Veľká Fatra, 18 km od Banskej Bystrice smerom na RužomberokLyžiarske stredisko Turecká - Krížna je vzdialené od centra Banskej Bystrice 16 km. Rozprestiera sa na juhovýchodných a južných svahoch Krížnej (1574). Prístup do strediska je z obce Staré Hory – odbočka (3 km) do obce Turecká. Stredisko je vhodné na rekreačné a výkonnostné lyžovanie. Ponúka výborné podmienky na snowboarding, freeriding a skialpinizmus. Zjazdovka č.1 patrí k najdlhším (3450 m) a najkrajším upraveným zjazdovým tratiam v Slovenskej republike. Celková dĺžka zjazdových tratí v stredisku je 9950 m.

Šachtičky Lyžiarske stredisko je vhodné na rekreačné, ale aj pre profesionálne lyžovanie. K dispozícii je 7 tratí rôznej náročnosti so štyrmi vlekmi a jedným lanovým vlekom pre našich malých lyžiarikov. Nerušene si môžu zimné radovánky užívať aj naši snowboardisti, ktorí majú tiež k dispozícii servis a požičovňu snowboardov. O krásach okolitej prírody sa môžu presvedčiť „bežci“. Bežecké trate dlhé 14km Vám ponúkajú pohľad na nevídanú krásu našich zasnežených hôr a dolín. Naše lyžiarske stredisko myslí aj na milovníkov sánkovania, lopárovania a iných radovánok bieleho športu. Tí majú vyhradené nerušené miesto na hlavnom svahu Panskeho diela.

Ski Centrum Kordíky Stredisko sa nachádza v obci Kordíky obklopené horami Kremnických vrchov. Prístup z mesta Banská Bystrica je po ceste II. triedy cez obec Tajov. Po 10-tich km cesty z Banskej Bystrice, po ľavej strane obce prídete priamo do strediska. Prístup motorovými vozidlami je až na parkovisko, ktoré je 50 m od lyžiarskych vlekov. Zjazdové trate sú denne upravované. Pre bežkárov je pripravená bežecká trať.

Králiky Radi Vás uvítame v krásnej zimnej scenérii na svahoch Kremnických vrchov, kde sú pre Vás pripravené lyžiarske trate pre zjazdové a bežecké lyžovanie. Ponúkame Vám zjazdovku v polohe 829 - 929 m.n.m s prevýšením 100 m. Dĺžka veľkého vleku je 500 m, detský velk 150m . Pre spríjemnenie oddychu je možné využť aj jazdu na koňoch v neďalekom areáli jazdeckého klubu. Spoločnosť SKI Lift, s r. o. ponúka výhodné cenové podmienky pre skupinové lyžovanie, kurzy základných a stredných škôl a organizované skupinové zájazdy. Pri týchto akciách zároveň ponúkame bezplatné uloženie lyží. K dispozícii je požičovňa lyží so základným servisom ako aj možnosť využit služby lyžiarskej školy. V blízkosti vlekov je dostatočná ponuka rýchleho občerstvenia s príjemným posedením v zrubovej kolibe.Stredisko Králiky sa nachádza v krásnej prírodnej scenérii v pohorí Kremnických vrchov, 10 km od Banskej Bystrice a návštevníkovi ponúka lyžiarske trate pre zjazdové ako aj bežecké lyžovanie. Prístup je možný po asfaltovej ceste priamo k vlekom. V stredisku je vybudovaný zasnežovací systém, zjazdové trate sú denne upravované.

Krahule Geografická poloha "STREDU EURÓPY" umožnuje využívanie zariadenia po celý rok. V okolí je mnoho vyznačených turistických trás pre rekreačných, ale aj náročnejších turistov. Rekreačné stredisko je umiestnené v strede obce Krahule v bezprostrednej blízkosti nástupnej stanice vlekov.

Čachovo - Selce V príjemnom prostredí Selčianskej doliny Vám aj v tejto zimnej sezóne ponúkame fantastickú rodinnú lyžovačku na permanentne udržovaných lyžiarskych svahoch. Naše stredisko ponúka vynikajúci lyžiarsky terén pre náročného, ale aj začínajúceho lyžiara. Široká ponuka služieb Vám spríjemní pobyt v našom stredisku. Tešíme sa na Vašu návštevu.

Harmanecká JaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od Banskej Bystrice, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny. Prístup k jaskyni Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec - Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min. Na výstupovej trase sú nainštalované tabule náučného chodníka. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch chočského príkrovu pozdĺž tektonických porúch, miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy. Dosahuje dĺžku 2763 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Okrem mohutných rútivých priestorov (Dóm pagod, Vysoký dóm, Bludný dóm a i.) sa vyskytujú horizontálne a šikmé chodby s nepravidelnými oválnymi tvarmi, avšak bez typických znakov riečnej modelácie. Zastúpené sú i menej výrazné rútivé a špirálovité priepasti. Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stagnujúcej vody, keď boli úplne zaplavené. Zmiešanou koróziou a pomalou konvekciou vody sa vytvorili nepravidelné špongiovité a oválne kupolovité vyhĺbeniny. Po poklese hladiny podzemných vôd, o čom svedčia miestami zachované hladinové vyhĺbeniny, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej oblasti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavené z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách. Neskôr sa pôvodné oválne tvary deštruovali a remodelovali výrazným rútením skalných stropov a stien, pričom sa vytvorili úsypiskové kužele, kopy a valy. Koróznym pôsobením presakujúcich atmosférických vôd vznikli úzke puklinové chodby a komíny. Jaskyňa je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz sa tu zistilo 11 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis) a netopier ostrouchý (Myotis blythii), viackrát v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). Medzi často sa vyskytujúce druhy patrí aj netopier vodný (Myotis daubentonii). Z bezstavovcov sú najvýznamnejšie mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx a hlbinovka Bathynella natans. História a súčasnosť Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica, ktorý využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv. chodbou objaviteľa do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Pozoruhodným je poznatok, že spomínaný objaviteľ dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. Dóm pagod, Riečisko a Bludný dóm boli objavené v roku 1938 V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom.V roku 1944, počas druhej svetovej vojny, jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu. Na podnet jaskyniarskej skupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Banskej Bystrici bola jaskyňa a okolitý terén zamerané v roku 1949, čo súviselo s jej plánovaným sprístupnením. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvýkrát v roku 1950. Do priestorov za Bludným dómom prenikli pracovníci Turistu, n.p., v roku 1959. Ďalšie pokračovanie podzemných priestorov našli v roku 1987 jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Banská Bystrica. V súčasnosti je sprístupnených 720 m. Od štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami sa serpentínovým chodníkom dá dostať k Harmaneckej jaskyni. Vstupnú chodbu zvanú Izbica poznali tunajší drevorubači a robotníci oddávna, jaskyňa však bola objavená až v roku 1932. Dominuje v nej biely mäkký sinter a jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Mapa

KremnicaKremnica sa nachádza vo výške 561 m n. m. a na severe je ohraničená hradbou vrchov, ktorá bráni vzdušným prúdom zasiahnuť do tepelných pomerov. Voda je mierne radioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami najmä na bolesti kĺbov, svalovej únavy, ako aj celého pohybového ústrojenstva. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46 °C, teplota vody pri výtoku 36 °C. Možnosti okolia: bazény, fitnes, sauna, bufety, ubytovanie v trojposteľových zrubových chatkách, tenisové kurty, telocvičňa, ľahkoatletické a futbalové ihrisko.

Nízke TatryÚzemie NAPANT-u tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Vyskytujú sa tu viaceré krasové formy-závrty, škrapky, menšie jaskynné otvory a jaskynky. Nájdete tu najväčší jaskynný komplex na Slovensku vyvinutý v triasových vápencoch a dolomitoch. Okrem žuly sú tu horniny metamorfovanej rulovej série, ako ortoruly a migmatické ortoruly. Na severnej strane ďumbierskej skupiny nájdete ľadovcový reliéf. Menej výrazný je vo Vajskovej doline, na severnej strane Derešov, Poľany a Kráľovej hole. Národný park Nízke Tatry je najväčšie veľkoplošné chránené územie s typickými horskými a vysokohorskými karpatskými spoločenstvami, členitým reliéfom, výnimočnými krasovými javmi, bohatou a pestrou faunou i flórou. Súčasťou Napantu sú Nízke Tatry, ktoré sú druhým najväčším pohorím Západných Karpát. Pohorie Nízke Tatry sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Sú súčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km. Na západe ohraničuje Nízke Tatry riečka Revúca, sedlo Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry, a Starohorský potok, na východe sedlo Popová (1056 m) a cesta, spájajúca Spiš a Gemer. Vysokohorský ráz terénu prechádza do stredohorského a v predhorí je čiastočne i kopcovitý. Len niekoľko končiarov presahuje nadmorskú výšku 2000 metrov. Jemne modelovaný hlavný hrebeň si udržiava takmer stálu výšku medzi 1500 - 2000 m. Tri najznámejšie vrcholy oboch krídel a stredu rozdelili Nízke Tatry na západnú časť - masív Prašivej (1754 m), strednú časť - Ďumbierske Tatry s najvyšším vrcholom pohoria Ďumbierom (2043 m) a na východnú časť - Kráľovohoľské Tatry s dominujúcou Kráľovou hoľou (1948 m). Západná časť pohoria má väčšinou hôľnatý charakter, až na masív Ďumbiera. Dominuje jej masív Prašivej, ktorý sa rozprestiera od Hiadeľského sedla po Latiborskú horu s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1754 m). Významným vrcholom v západnej časti je Chabenec s výškou 1955 metrov, pod ktorým severozápadne leží najvyššie položená obec Slovenska - stará banícka osada Magurka (1050 m). Turisticky najzaujímavejšia (zrejme kvôli vysokohorskému ľadovcovému reliéfu) je stredná časť Nízkych Tatier. Tu sa nachádza najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier s výškou 2043 m. Najznámejšou dolinou je Demänovská. Jasná s masívom Chopku je najvýznamnejším zimným strediskom s ojedinelým prepojením sever-juh lanovkou cez hlavný hrebeň (pre lyžiarov je tu k dispozícii 5 sedačkových lanoviek, jedna kabínová lanovka a 7 lyžiarskych vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 11,000 osôb za hodinu, pri ktorých sa nachádza 22 km upravovaných lyžiarskych zjazdových tratí z ktorých je 7 km umelo zasnežovaných. Tri zjazdovky sú homologizované pre vrcholné športové podujatia). Skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica. Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou cesta spájajúca Liptov s Horehroním. Hrebeň tu klesá do výšky 1238 m. Od Čertovice smerom na východ pohorie stráca vysokohorský charakter a znova nadobúda hôľnatý ráz. Charakteristickými výškovými bodmi východnej časti pohoria sú Čertova svadba (1457 m), Homôľka (1661 m), Veľká Vápenica (1691 m), Andrejcová (1585 m), Orlová (1841 m) a legendárna Kráľova hoľa (1946 m). Z uvedených štítoch patria medzi najnavštevovanejšie : Chopok, Ďumbier a Kráľova hoľa. Z Ďumbiera, najvyššieho vrcholu pohoria, je prekrásny výhľad na ostatné časti Nízkych Tatier, Liptov, Západné Tatry, Vysoké Tatry, na Horehronie, Slovenské Rudohorie a ostatné pohoria Slovenska. Chopok je centrom lyžovania a turistiky najmä pre jeho ľahkú dostupnosť. Kráľova hoľa je majestátom Horehronia. Ospievali ju básnici ako symbol slobody a ľud vo svojich prekrásnych piesňach. Svojou rozlohou patrí medzi najmohutnejšie hory Slovenska. Je významným vodným predelom. Pramenia tu 4 významné slovenské rieky: na severných svahoch Čierny Váh a Hornád, na juhovýchode pramení Hron a Hnilec. Hranice NAPANT-u sa dotýkajú: na severe s Liptovskou kotlinou, na juhu s Horehronským podolím, na juhovýchode s Muránskou planinou, na východe so Slovenským rajom a na západe s Veľkou Fatrou. Národný park bol vyhlásený v roku 1978. Súčasná výmera parku a jeho ochranného pásma je 183 004 ha. Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, firit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, vytvoril sa hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Pôsobením vody na vápence a dolomity bol vytvorený Liptovský, Bystriansky a vysokohorský Ďumbiersky kras. Systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou, sa rozprestiera v deviatich úrovniach v celkovej dĺžke 24 km.Najvyšším vrchom NAPANT-u je Ďumbier (2043 m) a najnižšie miesto sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice (asi 40 km). Celé pohorie v smere na západ meria asi 80 km a najväčšia šírka je zhruba 30 km. Z prvohôr sa tu vyskytujú žuly a z druhohôr tu ostali dolomity a vápence.Doliny v Nízkych Tatrách vynikajú svojou tichosťou, atraktívnou krajinou, bohatými lesmi, čistými potokmi, mnohými krasovými i ľadovcovými javmi, bohatou a pestrou flórou i faunou. Oplatí sa vidieť Malužinskú, Boce, Jánsku a Demänovskú dolinu. V okolí je vybudovaná vodná nádrž Čierny Váh a nádrž Liptovská Mara. Podstatnú časť územia zaberajú lesy a zastúpenie drevín je rozdelené podľa podložia, klímy a nadmorskej výšky. Vplyvom relatívne teplejších klimatických prúdov sa vyvinuli v okolí Hrona a Váhu dubiny a zachované sú dodnes pri Banskej Bystrici a Lopeji v okolí obce Malatíny na severnej strane. Zo živočíšstva tu majú návštevníci možnosť vidieť na vlastné oči, napr. z obojživelníkov salamandru škvrnitú, mloka karpatského, zo žiab ropuchu obyčajnú, skokana hnedého, z plazov jaštericu živorodú, vretenicu obyčajnú, z vtáctva murárika červenokrídleho, drozda kolohrivého, z dravcov orla skalného, orla krikľavého, myšiaka hôrneho, z drobných cicavcov piskora obyčajného, vrchovského, z hlodavcov vevericu obyčajnú, svišťa vrchovského, zo šeliem medveďa hnedého, rysa ostrovida, líšku obyčajnú, kunu skalnú, hôrnu, lasicu obyčajnú a iné a v jaskyniach tu nájdete zopár druhov netopierov. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba) a smrekom obyčajným (Picea abies) prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Vo vyšších polohách na ne nadväzujú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti dominujú smrečiny už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský (Crocus scepusiensis). Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli tiež na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. V tejto zóne môžeme vidieť horec bodkovaný (Gentiana punctata), poniklec biely (Pulsatilla alba), dryádku osemlupienkovú (Dryas octopetala), alebo endemický klinček lesklý (Dianthus nitidus). Najvyššie polohy horstva zasahujú do alpínskeho pásma, kde na vhodných miestach v lete kvitne kamzičník chlpatý (Doronicum styriacum), prvosienka najmenšia (Primula minima), všivec praslenatý (Pedicularis verticillata) i zvonček alpínsky (Campanula alpina). Na území NAPANT možno nájsť aj také druhy rastlín, ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne. Patrí k nim kučeravec čiarkovitý (Cryptogramma crispa), lomikameň pozmenený (Saxifraga mutata), skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens), alebo jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). V NAPANT-e sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní a to z jednotlivých osád, ako sú napr. Ďumbier, Liptovská Lužná, Kráľová Hoľa, Poľana, Boca, Ohnište, Siná, Demänovská dolina. Turistické ciele: Bystrá dolina (Tále) Čertovica Čierny Váh Dereše Chabenec Chopok Demänovská dolina (Jasná) Ďumbier Kráľova hoľa Ohnište Stanovanie V Národnom parku Nízke Tatry je dovolené stanovať len na vyznačených miestach; ak stanujete niekde inde, riskujete konflikt s ochranármi a pokutu. Ak už však nemáte inú možnosť, vyberte si miesto, kde najmenej poničíte lesný porast a kde vás neuvidia :) Jednorazové prenocovanie a postavenie stanov počas prechodu hrebeňom Nízkych Tatier je dovolené na nasledovných miestach (z východu na sever): sedlo Andrejcová pri útulni sedlo Priehyba sedlo Ramža sedlo Čertovica v priestore za motorestom v sedle Ďurková pri útulni Hiadeľské sedlo Horské chaty, útulne a iné prístrešky Ponúkame vám popis všetkých miest, kde môžete skloniť hlavu (popis z východu na západ). TV vysielač Kráľova hoľa, 1946 m.n.m - V priestoroch budovy telekomunikácií, presnejšie povedané v predsieni asi 3x3 metre, je vyhradený priestor pre núdzové (naozaj len v núdzi!) prespanie. Sú tu dve lavice a k dispozícii je kanister s pitnou vodou. Na Kráľovej holi nás vždy zastihlo nevľúdne počasie (vietor, hmla, dážď, krúpy...), a preto krátke prichýlenie do sucha, tepla a bezvetria padlo vždy vhod. Útulňa Andrejcová, 1420 m.n.m - Ide o zrubovú útulňu bez hospodára na južnej strane poľany Andrejcová; je celoročne "otvorená", vnútri sú prične na spanie (2 poschodia), potrebný je vlastný spacák a karimatka, dnu sa vojde cca 20-25 ľudí. Priamo pred útulňou je výdatný prameň "Zimná voda" (tečie aj v zime). Za útulňou je dokonca nádoba na odpadky (ktorú pravidelne vyprázdňuje Správa Národného parku). Vnútri je okrem priční na spanie aj stôl s lavicami, liatinová pec a ďalšia miestnosť/predsieň, v ktorej sa dá prespať. Útulňa funguje od roku 1968. Prístup: z Horehronskej obce Pohorelá po modrej značke a žltej značke; z obce Liptovská Teplička po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu do Ždiarskeho sedla alebo po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu po horáreň Staníkovo a od horárne po neznačenej lesnej ceste až k útulni. Na blízkych lúkách v okolí útulne Andrejcová nájdete niekoľko (2?) drevených objektov - krytých konštrukcií, kde sa tiež dá zložiť. Ide zrejme o sezónne salaše (ak o týchto objektoch viete niečo viac, napíšte nám!). Sedlo Priehyba - V tomto sedle je len turistický prístrešok (informácia z roku 2002: prístrešok je zdemolovaný) - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené proti vetru. Treba samozrejme vlastný spacák a karimatku, miesta je tu tak pre 5 osôb. V blízkosti je voda z potoka, ktorý steká z Veľkej Vápenice. Útulňa Ramža, 1290 m.n.m - Ramža je útulňa bez hospodára, tiež "celoročne otvorená"; nachádza sa na poľane Ramža asi 2 minúty po neznačenej ceste od hlavného hrebeňa (červenej značky): pri značke "Ramža" treba odbočiť (ak idete z východu od Kráľovej hole, tak doprava; ak idete zo západu od Čertovice, tak doľava) do lesa a ísť asi 70m po cestičke. Miesta na spanie je asi pre cca 15-20 osôb na poschodových pričniach, potrebný je vlastný spacák a karimatka. V zrube je murovaná pec. Pred útulňou nájdete nádobu na odpadky (vyprázdňuje Správa nár. parku), suché WC (klasická "kadibudka"). Voda - upravený prameň - je asi 5 minút od chaty po lesnej zvážnici. Prístup: Z liptovskej obce Vyšná Boca po modrej značke do Bacúšskeho sedla a odtiaľ po hlavnom hrebeni (červená), cca 2 1/3 hodiny. Z horehronskej obce Bacúch po modrej značke cez Bacúšsku dolinu a Jánov grúň do Bacúšskeho sedla, odtiaľto po hlavnom hrebeni; spolu za 3 2/3 hodiny. Ďalšou možnosťou je ísť cez Bacúšsku (modrá) a Ramžovú dolinu po lesných cestách bez značenia do sedla Ramža za cca 3 hodiny, potom zo sedla Ramža cca 10 minút k útulni. Prípadne z liptovskej obce Malužiná cez Malužinskú (modrá) a Chorupiansku dolinu, potom po lesných cestách bez značky do sedla Ramža za cca 3 hodiny. Sedlo Čertovica - Sedlo Čertovica je frekventovaný horský priechod a lyžiarske stredisko. Je tu motorest, niekoľko bufetov a penzión. V priestore za motorestom je vyhradený priestor na rozloženie stanov. Doporučujeme prespať buď na chate M. R. Štefánika alebo v útulni Ramža. Nad Čertovicou smerom na Chopok pred Lajštrochom za lyžiarskym vlekom sa vraj na pravej strane nachádza turistický prístrešok. Chata gen. M. R. Štefánika, 1740 m.n.m. - (tel. 048/6195120) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni, na južnej strane medzi Králičkou a Ďumbierom. Má 50 lôžok s prádlom vo vykurovanej časti a 20 lôžok v nevykurovanej časti. Ak je chata plne obsadená poskytuje sa núdzové prespanie (vlastný karimat, spacák). K dispozícii je voda (predáva sa len ak zamrzne zdroj), teplá sprcha, WC. Chata je celoročne otvorená. Prístup na chatu je z Trangošskej doliny horný úsek a v okolie Halašovej jamy sú v zime ohrozované lavínami pri 4. a 5. stupni lavínového nebezpečenstva) po zelenej značke za 1 3/4 hodiny; z dediny Mýto pod Ďumbierom po žltej značke za 3 1/4 hodiny; z mesta Liptovský Mikuláš po modrej značke 4 1/4 hodiny; zo sedla Čertovica po červenej značke 2 3/4 hodiny. Ceny (r. 2002): Chata poskytuje na danú výšku absolútny luxus - zrekonštruované WC, teplo, teplá voda, sprcha. Chata je veľmi príjemná, večer je v jedálni jedinečná útulná atmosféra (najmä v zime). Hrebeňovkárov poteší aj taká maličkosť akou je novo zriadené (r. 2002) elektrické vyhrievanie/sušenie mokrých topánok! Všetko jedlo a materiál na chatu vynášajú nosiči, vidieť ich pri "práci" je tiež zážitok.. Z chaty je nádherný výhľad na južnú časť Nízkych Tatier. Určite sa tu zastavte aspoň na jednu noc! Z jedál doporučujeme na raňajky krupicovú kašu a na pitie jedinečný vysokohorský bylinkový čaj. Po zelenej značke smerom na Trangošku je Jaskyňa mŕtvych netopierov. Kamenná chata pod Chopkom, 2000 m.n.m. - (tel. 048/6170039, www.kamennachata.sk) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni iba niekoľko metrov pod vrcholom Chopku. Chata bola postavená začiatkom 50-tych rokov pôvodne ako ubytovňa pre robotníkov, ktorí stavali lanovky. Prístup na chatu je z dolín alebo po hrebeni, zo severu je prístupná z Demänovskej doliny (Liptovský Mikuláš) cez stredisko Jasná, lanovkou alebo pešo po modrej značke. Z juhu (Brezno, Podbrezová, Tále) je prístup lanovkou zo stanice Srdiečko alebo pešo po žltej značke. V súčasnosti je však chata dostupná iba pešo, zo severu lanovka premáva iba po stanicu Luková, z juhu iba po Kosodrevinu. Zostup do Jasnej pešo 1,45 hod; na lyžiach min. Na chate nie je zdroj vody, takže si ju treba priniesť so sebou, alebo kúpiť na chate. Chata je otvorená celoročne. Ubytovanie: spoločná nocľaháreň pre 15 ľudí. Možnosť núdzového prenocovania v jedálni (potrebný vlastný spacák a karimatka). K dispozícii je suché WC. Ceny (z r. 2001): 120,- Sk/noc. Voda sa na chate kupuje - 1l studenej za 5,- a zovretej za 30,- Sk. Jedlá v dennej ponuke (polievky, párky, vyprážaný syr, praženica) od 30,- do 115,- Sk. Ubytovanie s polpenziou 300,-. Chata Ďurková pod Chabencom, 1739 m.n.m. - (kedysi útulňa v sedle Ďurkovej) Táto zrekonštruovaná útulňa, teraz už chata, sa nachádza asi 5 minút pod hrebeňom v sedle Ďurková; je celoročne otvorená. Ubytovacia kapacita cca 25 ľudí v spoločnej nocľahárni na zemi na poschodí (ďalšie miesta pre núdzové prespanie v jedálni). V ponuke sú niektoré základné jedlá a nápoje (polievka, guláš, pivo, čaj, malinovica...). K dispozícii je suché WC; voda je asi 2 minúty od chaty, je tu možnosť zanechať odpadky (materiál a jedlo sa vozí motorkou z doliny). Prístup: Z horehronskej obce Jasenie po modrej značke cez Jaseniansku dolinu za 4 3/4 h. Z obce Jasenie po zelenej značke cez Lomnistú dolinu za 4 h. Z horskej osady Magurka po zelenej značke za 2 1/4 hodiny. Kedysi na mieste terajšej chaty stála jedna z prvých chát v Nízkych Tatrách, mala 84 lôžok a dokonca splachovacie záchody (písal sa rok 1932!). Chata počas prvej ČSR vyhorela, neskôr ju definitívne vypálili fašisti. Na starých základoch bol postavený salaš (drevená koliba), po opustení salaša pastiermi bola z búdy s plechovou strechou v r. 2001 postavená súčasná chata - turistická útulňa. Hiadeľské sedlo V tomto sedle, ktoré je mimochodom hranicou Starohorských vrchov a Nízkych Tatier, nájdete turistický prístrešok - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené pred vetrom. Potrebujete spacák a karimatku, miesta je tu pre cca 5-10 osôb. Voda je neďaleko na južnej strane sedla alebo výdatný prameň po žltej značke na traverze Kozieho chrbta. Pre zaujímavosť: na celom Slovensku fašisti vypálili 56 turistických chát KST (Klub Slovenských Turistov) z celkového počtu 86 chát. Kempy Pod Nízkymi Tatrami nájdete nasledujúce kempy: ATC Bystrina - Pavčina Lehota, ATC Tále, ATC Kamzík - Donovaly, ATC Poľana - Malužiná, ATC Vavrišovo, ATC Pohorelská Maša, ATC Nemecká, ATC Borová Sihoť. Hotelmi, chatami a chatkami najlepšie vybavené strediská turistického ruchu sa nachádzajú uprostred Nízkych Tatier, v dvoch dolinách pod Chopkom, pod najkrajším úsekom hlavného hrebeňa. V severnej časti leží Demänovská dolina s rekreačnými osadami pri vstupe do doliny, na Lúčkach, na Záhradkách a v Jasnej. Na juhu sa rozprestiera Bystrá dolina so strediskami Tále, Srdiečko a Kosodrevina a rekreačnou obcou Mýto pod Ďumbierom. V strednej časti pohoria je lyžiarske stredisko v sedle Čertovica. Ďalšie možnosti ubytovania sú v Bocianskej doline, v malebne položených obciach Vyšná Boca a Nižná Boca. V západnej časti pohoria je hlavným východiskom na túry obec Donovaly, vo východnej časti Liptovská Teplička a Telgárt. Hlavným turistickým východiskom do oblastí Chopok-sever ( Demänovská dolina) je Liptovský Mikuláš, do oblastí Chopok-juh ( Bystrá dolina) zas Podbrezová a Brezno. V roku 1964 sa pre turistické strediská v Demänovskej doline vytvorila samostatná administratívna jednotka - obec Demänovská Dolina. (1)Základné práva a povinnosti návštevníkov národného parku ustanovujú osobitné predpisy.1) 2) Územie národného parku, chránených areálov, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, prírodných pamiatok a národných prírodných pamiatok je po obvode na prístupových komunikáciách a trasách turistických a náučných chodníkov označené tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky a nápisom s uvedením príslušnej kategórie chráneného územia a jeho ochranného pásma, prípadne doplňujúcou informačnou tabuľou. (3) Územie národného parku je prístupné návštevníkom, najmä za účelom poznania prírody a výchovy k nej. (4) V národnom parku sú návštevníci povinní sa správať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodeniu, alebo k úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich životného prostredia, vrátane jeho znečisťovania odpadkami a rušenia pokoja a ticha. Je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať a zbierať chránené rastliny a rušiť chránené živočíchy, najmä ich usmrcovať, zraňovať, chytať, premiestňovať, ničiť a poškodzovat' ich biotopy a obydlia. Zakazuje sa poškodzovat' a ničit' dreviny. (5) Na území národného parku sa môžu návštevníci voľne pohybovať po turistických, náučných a cykloturistických chodníkoch a po verejných pozemných komunikáciách s výnimkou tých, na ktorých bol pohyb obmedzený alebo vylúčený orgánom ochrany prírody a krajiny, pričom sú povinní rešpektovať všetky obmedzenia pohybu vydané orgánom ochrany prírody a krajiny alebo Horskou službou. Sezónne uzávery turistických a náučných chodníkov sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky. Orgán ochrany prírody a krajiny môže podľa snehových podmienok upraviť rozsah sezónneho uzáveru turistických a náučných chodníkov. (6) Na vjazd a státie motorového vozidla v národnom parku s výnimkou verejných pozemných komunikácií s neobmedzenou automobilovou premávkou sa vyžaduje súhlas okresného úradu. V prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa na vjazd a státie dopravnými prostriedkami návštevníkov za účelom kultúrno-výchovného využívania národného parku vyžaduje výnimka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Nedotknuté, zostávajú osobitné právne predpisy, 2) podľa ktorých je vjazd a státie motorového vozidla vylúčený alebo viazaný na osobitný súhlas alebo povolenie. Parkovanie motorových vozidiel je dovolené na označených parkoviskách do výšky ich kapacity. (7) Na účely kultúrno-výchovného využívania sa na území národného parku určujú a vyhradzujú trasy a miesta, na ktorých sa súhlas alebo výnimka orgánu ochrany prírody a krajiny nevyžaduje na zjazdové lyžovanie, horolezectvo, skalolezectvo, skialpinizmus, cykloturistiku, vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými dopravnými prostriedkami (kĺzavé padáky a závesné klzáky), táborenie a stanovanie. Určené a vyhradené trasy a miesta sú uvedené v prílohe č. 3 tejto vyhlášky; miesta uvedené v tejto prílohe sa zároveň považujú za vyhradené športové a rekreačné areály. (8)Masové športové, rekreačné a iné spoločenské podujatia a výkon činností uvedených v odseku 7 mimo určených a vyhradených trás a miest možno vykonávat' len so súhlasom alebo výnimkou orgánu ochrany prírody a krajiny. (9) Návštevníkom národného parku sa zakazuje vodiť psy bez ochranného koša a vodiaceho remeňa. V chránených areáloch, v prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa návštevníkom zakazuje vodit' psy. (10) Vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými motorovými dopravnými prostriedkami a vetroňmi sú nad územím národného parku zakázané. (11) Plavba na člnoch vrátane splavovania horských potokov je na území národného parku zakázaná. (12) Zakladať oheň je povolené len vo vymedzených priestoroch rekreačných objektov a chát a na vyhradených táboriskách. (13) Na území prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií a národných prírodných pamiatok platí piaty stupeň ochrany a okrem dodržiavania vyššie uvedených podmienok ochrany je zakázané vykonávat' činnosti uvedené v § 17 zákona, najmä pohybovat' sa mimo označených miest a trás, zbierať rastliny a ich plody, zbierať nerasty a skameneliny, poškodzovat' vegetačný a pôdny kryt, vstupovat' do priepastí a nesprístupnených jaskýň, fajčiť, rušit' pokoj a ticho, znečisťovať územie odpadkami. (14) Vstup návštevníkov na územie s piatym stupňom ochrany je dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka. (15) Na území národného parku sa môžu lesné plody zbierať pre vlastnú potrebu. V územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany platí zákaz zberu lesných plodín. Výnimku zo zákazu zberu lesných plodín môže v odôvodnených prípadoch povolit' orgán ochrany prírody a krajiny.

Skalka pri Kremnici - lanovka Dovoľujeme si Vás srdečne pozvať do srdca Slovenska – do Kremnických vrchov – na Skalku pri Kremnici. Stredisko vo výške 1 232 m.n.m. nad historickým mestom Kremnica, leží v srdci Slovenska v pohorí Veľká Fatra v Kremnických vrchoch. Má vynikajúcu polohu v rámci Slovenska. Je najbližším lyžiarsky strediskom s kvalitnými snehovými podmienkami zo západného Slovenska, ale aj od všetkých južných regiónov. Skalka arena je názov pre časť rekreačnej oblasti strediska Skalka pri Kremnici, ktorá sa komplexne začala dobudovávať v roku 2006. Novinkou tohtoročnej zimnej sezóny v stredisku Skalka pri Kremnici je nová zjazdovka so štvorsedačkovou lanovkou s umelým zasnežovaním. Meno zjazdovky - „Pekná vyhliadka“ je skutočne oprávnené. Z vrchnej stanice v nadmorskej výške 1 228 m.n.m. každého uchváti nádherná panoráma širokého okolia. Dĺžka zjazdovky: Šírka zjazdovky: Plocha zjazdovky: Prevýšenie: Horná stanica: Dolná stanica: Kapacita zjazdovky: Prepravná kapacita sedačky: cca 1 000 m. 80 - 120 m. cca 9 ha 241 m. 1228 m.n.m. 987 m.n.m. 830 lyžiarov 2300 osôb/hod. Stredisko Skalka pri Kremnici leží v srdci Slovenska v pohorí Veľká Fatra v Kremnických vrchoch. S nadmorskou výškou 1232 metrov nad morom a výhodnou geografickou polohou má stredisko vynikajúce prírodné snehové podmienky. Tie mu zabezpečujú dlhotrvajúcu zimnú lyžiarsku sezónu.

Skicentrum Tajov Služby: požičovňa lyžía a ski servis, bufet, detský vlek, ubytovanie a stravovanie v miestnych reštauračných zariadeniach, penziónoch, kempingu a v chatách.Stredisko sa nachádza asi 7 km od Banskej Bystrice smer Králiky, Kordíky.

Kremnické vrchyKremnické vrchy sú vďaka množstvu prírodných zvláštností a rozmanitostí zaradené medzi veľmi vyhľadávané, atraktívne a vysoko hodnotené oblasti. Návštevníci si môžu prehliadnuť početné prírodné výtvory a zaujímavosti sústredené predovšetkým do štátnych prírodných rezervácií - Boky a Harmanecká tíšina. Medzi chránené prírodné výtvory patrí Turovský sopúch v obci Turová, Jastrabská skala, Čertova skala. Kremnické vrchy vznikli sopečnou činnosťou, základom geologickej stavby sú lávové telesá. Môžeme ich rozdeliť do 5 menších častí - Flochovský chrbát, Kunešovská planina, Jastrabia vrchovina, Turovské predhorie a Malachovské predhorie.Kremnické vrchy sú súčasťou Slovenského stredohoria. Na severe hraničia s Veľkou Fatrou a Turčianskou kotlinou, na východe so Zvolenskou kotlinou, na juhu sú od Štiavnických vrchov oddelené údolím Hronu a na západe susedia s pohorím Vtáčnik. Najvyššími vrchmi tejto oblasti sú Flochová (1318 m), Zlatá studňa (1265 m), Horný Chlum (1012 m).Pôvodný porast tvorili na väčšine územia prerastlé jedlo-bučiny, dnes sa na mnohých miestach lesnaté porasty striedajú s travnatými plochami. Z ďalších drevín sa vyskytuje javor a brest, v nižších polohách sa nachádzajú porasty tisu. Ďaľšia vegetácia je pomerne jednotvárna, pestrejšia je iba v okrajových častiach, horské druhy bylín sa objavujú pravidelnejšie iba pod hlavným hrebeňom. V súvislých lesných porastoch môžete naraziť na medveďa hnedého, mačku divokú alebo kunu lesnú.Kremnické vrchy patria k turisticky veľmi príťažlivým a využívaným oblastiam. Uspokoja svojich návštevníkov ako v zimnom období, tak i v lete. Prírodné podmienky sú veľmi priaznivé pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpele. Vyznávači zimných športov môžu využiť zjazdovky a lyžiarske vleky v rekreačných oblastiach Skalka a Krahule. Menšie lyžiarské vleky sú v obci Hronská Dúbrava, Repište, Vyhne, Nevolné, a Slaská. V okolí týchto stredísk je bohatá paleta dobre upravených tratí pre bežecké lyžovanie. V letnom období ponúkajú Kremnické vrchy návštevníkom dostatok možností pre aktívny odpočinok, relaxáciu i náročnejšiu turistiku, najmä vo vyšších nadmorských výškach nad 900 metrov. Nachádza sa tu velmi veľa a dobre značených a upravených turistických trás, väčšina z nich je vhodná pre horskú cyklistiku. Milovníkom vodných športov a vodnej turistiky nemusíme predstavovať rieku Hron, ktorá poskytuje pre tieto záľuby veľmi ideálne podmienky. Tí, čo majú radšej kľudnejšiu vodu, môžu využiť kompletné služby krytej plavárne v Žiari nad Hronom. Celkový charakter tejto krajiny je vhodný pre individuálnu turistiku, rodinú rekreáciu, oddychové a relaxačné činnosti, ale tiež pre špecifické záľuby ako je rybolov, lov alebo rekreačná jazda na koni.

Šport turistika - Slovensko - Turistika Kremnické vrchy

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia