Šport turistika - Slovensko - Turistika Chočské vrchy

Meander Skipark Oravice Stredisko sa nachádza v Západných Tatrách časť Oravice. Novovybudovaná 4-sedačková odopínateľná lanová dráha s vyhrievanými lavicami má dľžku 1100 m. 50 m od Meander Skipark sa nachádza aquapark Meander park, v ktorom Vám ponúkame, po kvalitnej lyžovačke, lahodný relax v geotermálnej vode s kompletnou ponukou služieb.

Liptovský Mikuláš - Podbreziny Lyžiarske stredisko je v prevádzke, výška snehu je 55 cm.

Jasná Chopok sever Stredisko JASNÁ - CHOPOK SEVER leží na území regiónu LIPTOV, v Demänovskej Doline, južne od Liptovského Mikuláša, na severných svahoch Nízkych Tatier, ktorých hlavný hrebeň sa tiahne 82 km smerom východ-západ. Najvyššie končiare presahujú nadmorskú výšku 2000 m. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier - Demänovská Dolina - meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1927 m, Chopok 2024 m, Dereše 2003 m, Poľana 1889 m na sever od Liptovskej kotliny. Popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcennejší Demänovský kras a Vrbické pleso. Demänovská dolina leží vo vlastnom chránenom území NAPANT-u a sú tu vybudované rozsiahle ubytovacie a stravovacie kapacity, lanovky, lyžiarske vleky a zjazdovky. Vleky a lanovky stúpajú z Lúčok z nadmorskej výšky 900 m n.m. až na Chopok do výšky 2004 m n.m.. Infraštruktúrne je Jasná Chopok sever rozdelená na 3 menšie strediská prepojené lanovkami a vlekmi: STREDISKO ZÁHRADKY 900 - 2004 m n.m. STREDISKO BIELA PÚŤ 1117 - 2004 m n.m. STREDISKO OTUPNÉ 1141 - 2004 m n.m.

Jasná Chopok juh Chopok Juh je veľmi známe a obľúbené stredisku najmä medzi nadšencami voľných terénov a freeridu vďaka širokým a zväčša a bezpečným pláňam v 2 freeridových zónach mimo 10 km vyznačených a upravených zjazdoviek. Stredisko CHOPOK JUH je protipólom strediska Jasná - Chopok sever. Nachádza sa v Nízkych Tatrách na južných svahoch Chopka, v regióne HOREHRONIE, v závere Bystrej doliny, vo vzdialenosti len 9 km od obce Bystrá a 22 km od mesta Brezno. SRDIEČKO (z Krúpovej po Kosodrevinu) 1080 - 1494 m n.m. KOSODREVINA (z Kosodreviny na Chopok) 1494 - 2004 m n.m

Demänovská ľadová jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne v brale Bašta je v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny. Prístup k jaskyni Jaskyňa sa nachádza asi 10 km južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách, na pravej strane Demänovskej doliny, niekoľko kilometrov pod známym lyžiarskym strediskom Jasná. Od parkoviska pod jaskyňou je vidieť vstupný areál asi 90 m nad dnom doliny, ku ktorému sa vystupuje serpentínovým chodníkom. Okolo Kamennej chaty pokračuje lesná cesta (600 m) s tabuľami náučného chodníka a dvomi odpočívadlami. Výstup k jaskyni trvá približne 20 min. Prírodné pomery Vytvorená je v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Demänovky, ktorý pritekal z Demänovskej jaskyne mieru. Predstavuje severnú, niekdajšiu výverovú časť Demänovského jaskynného systému. Niektoré horné časti jaskyne sú vytvorené vodami bočného ponorného ramena Demänovky, ktoré prenikali z priľahlej jaskyne Dvere a z Novej jaskyne v Bašte. Dĺžka zameraných častí jaskyne je 1975 m s výškovým rozdielom 57 m. Jaskynné priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných chodieb so stropnými a bočnými korytami (Čierna galéria, Jazerná chodba, Medvedia chodba) a dómovitých priestorov dotvorených rútením a mrazovým zvetrávaním (Štrkový dóm, Veľký dóm, Kmeťov dóm, Belov dóm, Halašov dóm, Dóm trosiek). Od vchodu klesajú do hĺbky 40 až 50 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne, najmä v Kmeťovom dóme. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Podmienky na zaľadnenie nastali po zasypaní povrchových otvorov svahovými procesmi, čím sa obmedzila výmena vzduchu. Ťažší chladný vzduch sa udržuje v spodných častiach jaskyne. Presakujúca zrážková voda v prechladených podzemných priestoroch zamŕza. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach sa pohybuje okolo 0 °C, smerom do zadných nezaľadnených častí narastá na 1,3 až 5,7 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu je 92 až 98 %. Na viacerých miestach jaskyne sa zachovala pôvodná sintrová výplň (stalaktity, stalagmity, náteky na stenách, podlahové kôry a i.), ktorá je však v zaľadnenej časti značne deštruovaná mrazovým zvetrávaním. Sintrové útvary sú na povrchu sfarbené do siva až čierna od sadzí smolných fakieľ, olejových kahancov a petrolejových lámp, pri ktorých sa do jaskyne chodievalo až do roku 1924. V prípade Demänovskej ľadovej jaskyne možno tento jav považovať za kultúrny fenomén viažuci sa na jej bohatú históriu. V jaskyni je dávno známe nálezisko kostí rôznych stavovcov vrátane jaskynného medveďa (Ursus spelaeus), ktoré v prvej polovici 18. storočia považovali za kosti drakov. Preto sa nazývala aj Dračia jaskyňa. Doteraz sa v jaskyni zistilo 8 druhov netopierov. Predstavuje najvýznamnejšie zimovisko večernice severskej (Eptesicus nilssonii) a druhé najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého/Brandtovho (Myotis mystacinus/brandtii) na Slovensku. Druhové zastúpenie drobnej jaskynnej fauny – bezstavovcov je v zaľadnenej časti jaskyne výrazne nižšie ako v jej nezaľadnených častiach. História a súčasnosť Traduje sa, že Demänovská ľadová jaskyňa je známa odnepamäti. Prvá zmienka o otvoroch do jaskýň v Demänovskej doline je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1299. Nemožno ju však vzťahovať na konkrétnu jaskyňu. Prvá písomná zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni sa vzťahuje na opis jaskyne neďaleko Liptovského Mikuláša z roku 1672 od J. P. Haina, ktorý sa zaujímal o kosti jaskynných medveďov a považoval ich za kosti drakov. Ďalšie zmienky o Demänovskej ľadovej jaskyni sa viažu na G. Buchholtza ml., ktorý v roku 1719 preskúmal jej priestory. Ich opis spolu s nákresom jaskyne poslal M. Belovi, ktorý tieto údaje zverejnil v roku 1723. V roku 1751 si jaskyňu prezreli členovia cisárskej komisie, ktorí skúmali Tatry a priľahlé pohoria. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Na stenách sú aj podpisy významných osobností slovenských dejín (M. M. Hodža, S. Chalupka, G. Fejérpataky-Belopotocký a i.). Prvotné turistické sprístupnenie jaskyne sa udialo asi v polovici 19. storočia, hoci už predtým sa zásluhou demänovského komposesorátu upravili vstupné strmé a zľadovatené časti jaskyne. V úpravách podzemia pokračovala Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku, ktorá v roku 1885 pod jaskyňou vybudovala prvú útulňu a začala sa starať o rozvoj turistického ruchu v Demänovskej doline. V roku 1909 A. Žuffa ml. objavil Dóm trosiek. Záujem o jaskyňu upadol po sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody v roku 1924. A. Král a V. Benický objavili v roku 1926 horné kvapľové časti jaskyne. Jaskyňa sa nanovo sprístupnila v rokoch 1950 – 1952, vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. Z Jazernej chodby v roku 1952 S. Šrol, P. Revaj a P. Droppa objavili Demänovskú jaskyňu mieru. Keďže týmito zásahmi sa nepriaznivo narušil tepelný režim jaskyne, v rokoch 1953 – 1954 sa vykonali opatrenia na obnovu ľadovej výplne (uzavretie prekopaného otvoru do Dómu trosiek, postavenie múru na oddelenie zaľadnených a nezaľadnených častí a i.). V rokoch 1974 – 1976 sa rekonštruovala prehliadková trasa a sprístupnil sa Štrkový dóm. Jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina v roku 1983 objavili priestory nad Kmeťovým dómom. Sprístupnených je 650 m s výškovým rozdielom -48 m. "> Vchod do jaskyne sa nachádza v brale Bašta na severnej strane Nízkych Tatier, len dva kilometre severne od Demänovskej jaskyne slobody. Ľadová výplň vzniká v jaskyni asi posledných 500 rokov a v kombinácii so sintrovou výzdobou vytvára mimoriadne zaujímavý prehliadkový okruh. Mapa

Liptovská MaraPriehrada Liptovská Mara je často navštevovanou lokalitou LIPTOVA. V lete ponúka široké možnosti pre vodné športy ( člnky, vodné bicykle, surfy, skútre a iné ), kúpanie, golf, či najnovšie extrémne športy. Na Liptovskej Mare sú široké možnosti rybolovu, taktiež tu môžete absolvovať výhliadkovú plavbu ľodou s kapacitou 80 miest. Pre tých, ktorých láka windsurfing je v lete otvorená škola windsurfingu. V Trnovci je umiestnený autocamping s kapacitou 140 stanov, v ktorom nájdete všetko potrebné pre strávenie tichej dovolenky so svojou rodinou, alebo pre aktívnu dovolenku s vašimi priateľmi. K dispozícii je bufet, kuchynka, ubytovacie bunky, požičovňa športových potrieb, minigolf, požičovňa člnov, výcvikové stredisko potápačov a trávnatá pláž. Motoristov na diaľnici medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom poteší salaš Dechtáre, ktorý je príjemným miestom pre odpočínok na cestách a vyskúšanie špecialít liptovskej kuchyne.

Kuzmínovo Lyžiarske stredisko je v prevádzke,podmienky na lyžovanie sú veľmi dobré.

Chočské vrchyPohorie má nesúvislý hrebeň, ktorý je rozdelený hlbokými krasovými dolinami. Miesto obvyklých hrebeňoviek ponúka celú radu okružných túr, či výstupov na jednotlivé vrcholy. Morfologicky sa Chočské vrchy delia na tri relatívne samostatné podcelky - Choč, Sielnické vrchy a Prosečné. Geologický podklad je tvorený predovšetkým vápencom a dolomitovými vápencami a v niektorých miestach bridlicami, pieskovcom a zlepencom. Chočské vrchy sú síce málo známym horským celkom v Tatransko-fatranskej oblasti, ale napriek tomu je to pohorie značne výrazné a ostro ohraničené. Chočské vrchy sú akýmsi spojovacím článkom medzi Fatrou (ako Veľkou, tak i Malou) a Západnými Tatrami. Chočské vrchy nájdeme na Slovensku medzi masívmi Tatier a Fatry. Vyčnievajú vysoko nad Liptovskou dolinou a ich najvyšší vrchol poskytuje krásny výhľad. Najbližšími väčšími mestami sú Ružomberok, ktorý leží len niekoľko kilometrov južne od Veľkého Choču a Liptovský Mikuláš. Najvyšším vrcholom celej tejto oblasti je Veľký Choč (1611 m), ktorý je jednou z typických dominant Dolného Liptova. Ďaľšími významnými vrchmi sú Prosečné (1372 m), Lomno (1278 m) a Pravnáč (1206 m). Prosečné je najvýchodnejšia časť Chočských vrchov. Je rozryté hlbokými kaňonovitými dolinami - Prosieckou a Kvačianskou dolinou, ktoré delia tento podcelok na masívy Pravnáča (1206 m), Prosečné (1372 m) a Lomného (1278 m). Rôznorodosť geologických, geomorfologických, pôdnych a orografických pomerov značne vplýva na pestrosť a druhovú skladbu flóry. Veľmi výrazný vplyv na rastlinstvo má drsná klíma. Prevažnú časť územia však zaberajú smrekové lesy, ktoré zaraďujeme do tzv. Vaccinio-Piceion Br.-BI. 39. V nadmorskej výške od 800-1200 m sa vyskytujú jedľové smrečiny, v nadmorskej výške nad 1 200 m pravé horské smrečiny. Faunu predstavuje vyše 2600 druhov, tiež vysokohorských. Vyskytujú sa tu všetky veľké šelmy (medveď, vlk, rys), jelenia, srnčia a diviačia zver. V poslednom období začal z Poľska prenikať do podhoria aj los. Z vtákov všetky kurovité druhy (hlucháň, tetrov, jariabok), dravé vtáky (orly, sokoly, jastraby, myšiaky, sovy), spevavce a iné druhy.K turisticky najatraktívnejším miestam určite patrí Prosiecka a Kvačianska dolina, Veľký Choč a Liptovský hrad, ktorý je najvyššie položeným hradom (resp. zrúcaninou) na Slovensku. Sú tu výborne podmienky na zimné športy a letnú turistiku.

Šport turistika - Slovensko - Turistika Chočské vrchy

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia