Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Banskobystrický kraj

Cerová vrchovinaPohorie patrí k najmladším sopečným pohoriam na Slovensku. Vzniklo výlevmi tekutej čadičovej lávy v období pliocénu až pleistocénu. V starších štvrtohorách došlo ku klenbovitému výzdvihu územia, zvýšenej eróznej a denudačnej činnosti a v súčasnosti je v Cerovej vrchovine svojrázny inverzný reliéf. Vyvýšené sú tabuľové hory - lávový pokrov ako napr. Pohanský vrch, lávové prúdy, napr. hrebeň vrchu Ragač, prúd od kóty Guda smerom na Hodejov, východná časť Medveša. Nad okolie ostro vystupujú bralá - vypreparované výplne sopečných komínov, ako napr. Hajnáčský hradný vrch, Soví hrad v Šuriciach, nápadné sú aj zvyšky okrajov krátera napr. Fiľakovský hradný vrch. Typickú sopku -struskový kužeľ- predstavovali vrchy Ragáč, Guda, Bagova skala. Zaujímavý sopečný reliéf dopĺňa teplomilná fauna a flóra. Cerová vrchovina vznikla vulkanickou činnosťou, dodnes sú tu typické vulkanické vrchy.Cerová vrchovina leží na južnom Slovensku. Má podlhovastý tvar od západu k východu. Asi jednu polovicu územia obklopuje Juhoslovenská kotlina, druhá polovica tvorí štátnu hranicu s Maďarskom. Najvyššie miesta tejto oblasti sú Karanč (728 m), Šiator (660 m), Ragáč (536 m) a Velký Bučan (515 m).Porast je tvorený listnatými lesmi, najviac je rozšírený dub a hrab. V nížine okolo rieky Ipeľ sa vyskytujú lužné lesy.Pre náročnejšie zimné športy nie sú v tejto oblasti najvhodnejšie terény. Chýbajú tu upravené svahy i lyžiarske vleky, nenájdete tu ani žiadne zimné rekreačné strediská. Za priaznivých snehových podmienok sa dá venovať bežeckému lyžovaniu. O to viac je však táto oblasť navštevovaná od jari až do jesene. Prírodné zvláštnosti a zaujímavosti lákajú mnoho návštevníkov. Značené turistické cesty a náučné chodníky vedú do najatraktívnejších miest. Miestne lesy ponúkajú tiež možnosť lovu zvery alebo zber húb. Ak budete unavení a zatúžite po odpočinku pri vode, zavítajte do Fiľakova. Je tu kúpalisko a možnosť ubytovania v turistickej ubytovni. Kúpalisko a jazero s termálnou vodou nájdete pri Šafárikove. K ubytovaniu môžete využíť turistický hotel, zrubovú osadu, verejné táborisko a autocamping.

Muránska planinaÚzemie je priam zasypané dolinami, ktoré vynikajú pestrosťou povrchových krasových javov. Muránska planina nie je taká krásna len kôli dolinkám a povrchovým javom, ale aj vďaka jaskyniam, ktorých bolo objavených okolo 120. Pre Muránsku planinu je charakteristické to, že sa vyznačuje rozsiahlými lesnými komplexami, náhornými planinami, krasovými povrchovými i podzemnými javmi, bohatým rastlinstvom a živočíšstvom s mnohými chránenými a vzácnymi druhmi.Územie patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Slovenské rudohorie, celok-gemerský kras. Západná oblasť patrí do celku Veporské vrchy, s podcelkami Fabova hoľa a Balocké vrchy, južná do celku Stolické vrchy, s podcelkami Klenovské vrchy a Tŕstie, na juhu hraničí s Revúckou vrchovinou, na severe s Nízkymi Tatrami a na severovýchode so Slovenským rajom.Najvyšším vrchom je Fabova hoľa (1439 m) a najnižšie miesto je pri Rimavskej Píle (420 m).Z hlbokých dolín sa tu vyskytujú Furmanec, Martincová, Javorníková, Hrdzavá, Suchý dol, Trstenská, Stračník, Zlatica a iné, ktoré vznikli činnosťou vody, spätnou eróziou a v niektorých prípadoch aj zrútením jaskynných stropov. V okolí sa nachádzajú väčšie vodné toky, ako Hron, Muránka a Rimava, ktoré svojimi prítokmi odvádzajú vodu z územia.V Muránskej planine pokrývaju lesy asi 91% celkovej plochy, no aj tak sa tu vyskytuje neskutočné množstvo rastlín. Vývoj teplomilných a horských živočíšnych spoločenstiev i veľmi vzácnych druhov podmieňujú osobitné prírodné pomery. Nachádzajú sa tu, napr. mlok vrchovský, bocian čierny, orol skalný, netopier obyčajný, piskor obyčajný, medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna skalná a mnoho iných. Rastlinstvo Muránskej planiny je považované za najzaujímavejšie spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Vplyvom rôznorodých reliéfnych, geologických, pôdnych, výškových a klimatických pomerov sa vytvorili podmienky, pri ktorých sú v blízkosti seba schopné existovať druhy rôznych ekologických nárokov. Južné výslnné lesostepné svahy Muránskej planiny sú charakteristické prítomnosťou teplomilnej a suchomilnej vegetácie. Z drevín a krov na takýchto miestach rastie dub žltkastý (Quercus dalechampii), dub mnohoplodý (Quercus polycarpa), jarabina mukyňa (Sorbus aria agg.), menej je zastúpená jarabina brekyňa (Sorbus torminalis), mahalebka (Prunus mahaleb), drieň (Cornus mas), tavoľník prostredný (Spiraea media), ruža bedrovníková (Rosa pimpinellifolia), rašetliak (Rhamnus cathartica), z rastlín je tu možné nájsť poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), prilbicu jedhojovú (Aconitum anthora), zvonček sibírsky (Campanula sibirica), astru spišskú (Aster scepusiensis), dušovku roľnú (Acinos arvensis), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria) a skalničník srsnatý (Jovibarba hirta). Naproti tomu v severných častiach planiny alebo v chladných stanovištiach, sa vyskytujú mnohé vysokohorské druhy, ako napr. kosodrevina (Pinus mugo), jarabina mišpuľková (Sorbus chamaemespilus), paleoendemity lomikameň Wáhlenbergov (Saxifraga wahlenbergii) a stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum), neoendemit soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), relikt dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), iskerník alpínsky (Ranunculus alpestris), škarda Jacquinova (Crepis jacquinii), zvonček karpatský (Campanula carpatica), zvonček maličký (Campanula cochleariifolia), prvosienka holá (Primula auricula), kortúza Matthioliho (Cortusa matthioli) a ďalšie druhy. Zaujímavou inverznou lokalitou je dolina potoka Furmanec, kde rastie na veľmi obmedzenej ploche vzácna valdštajnka trojpočetná Magicova (Waldsteinia ternata subsp. magicii). Floristicky významné sú lúky a pasienky ako biotopy množstva ohrozených druhov, ktorých početnosť v posledných rokoch rapídne klesá. Najohrozenejšou skupinou sa javí najmä čeľaď vstavačovité s druhmi: Coeloglossum viride, Dactylorhiza fuchsii, D. sambucina, Gymnadenia conopsea, Orchis mascula, O. morio, O. ustulata. Veľmi hodnotné sú prameniská a ostatné mokraďné ekosystémy so zriedkavo sa vyskytujúcimi druhmi: rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), vŕba plazivá (Salix repens), prvosienka pomúčená (Primula farinosa), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), a z orchideí vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), ojedinele kruštík močiarny (Epipactis palustris) a trčníček jednolistý (Microstylis monophyllos). Na území Muránskej planiny bolo zistených približne 1150 taxónov cievnatých rastlín. Medzi nimi je 97 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov - z toho 3 západokarpatské paleoendemity a niekoľko reliktov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny je poliehavý kríček, paleostenoendemit lykovec muránsky (Daphne arbuscula), ktorý rastie väčšinou na neprístupných vápencových a dolomitových stenách a bralách. Lesnatosť územia dosahuje 90% a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov – od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Južné svahy sú príznačné výskytom porastov duba, jaseňa a buka. Na vlastnej planine prevládajú bučiny a pôvodné ihličnaté lesy smreka a jedle. Na viacerých miestach rastie tis obyčajný. Na hrebeňoch sa zachovali reliktné porasty sosny a smrekovca. Na Stožkách, Voniacej, ale aj inde rastie autochtónny ekotyp smrekovca opadavého. Zaujímavý je prirodzený ostrovčekovitý výskyt kosodreviny na Veľkej Stožke s vtrúsenou jarabinou mišpuľkovou. V Hrdzavej doline kosodrevina zostupuje do výšky 750 m n. m. Základným rysom Muránskej planiny z hľadiska zoologického je jej zoogeografická poloha na južnom okraji nášho úseku Karpát v blízkosti hranice panónskej oblasti. Táto skutočnosť podmieňuje podobne ako aj pri rastlinstve spoločné zastúpenie západokarpatských boreálnych, montánnych a submontánnych zoocenóz spoločne s niektorými panónskymi alebo všeobecne termofilnými druhmi. Bohatstvo fauny bezstavovcov reprezentuje viac ako 450 doposiaľ zistených druhov chrobákov, vyše 350 druhov motýľov, 286 druhov pavúkovcov, asi 200 druhov dvojkrídlovcov, 75 druhov mäkkýšov, 40 druhov mnohonôžok a stonôžok, pričom viaceré druhy na území Muránskej planiny dosahujú limitné hranice svojich distribučných areálov. Dva druhy mäkkýšov predstavujú endemity Západných Karpát, päť druhov mnohonôžok predstavuje karpatské endemity. Niektoré taxóny sú viazané len na toto územie, napríklad bystruškovitý jaskynný chrobák Duvalius szaboi ssp. szaboi predstavuje glaciálny relikt, vyskytujúci sa len v jedinej jaskyni v Tisovskom krase. Motýľov reprezentuje napríklad chránený vidlochvost ovocný, či jasoň červenooký. Z chránených druhov stavovcov sa na Muránskej planine vyskytuje 1 druh z triedy kruhoústnic, 7 druhov obojživelníkov, 7 druhov plazov, 98 druhov vtákov a 38 druhov cicavcov. Väčšina druhov stavovcov predstavujú typické karpatské lesné druhy. Na príklade niektorých druhov je však možné poukázať na prítomnosť teplomilných prvkov. Na príklade plazov je to možné dokumentovať výskytom jašterice múrovej (Lacerta muralis), jašterice zelenej (Lacerta viridis) alebo užovky stromovej (Elaphe longissima). Na hranici areálu rozšírenia sa tu vyskytuje západokarpatský endemit hraboš tatranský (Microtus tatricus), zriedkavá je myšovka vrchovská (Sicista betulina). Pravidelne sa tu vyskytujú všetky karpatské veľké šelmy, medveď hnedý (Ursus arctos), vlk (Canis lupus), rys (Lynx lynx) a mačka divá (Felis silvestris). V severnej časti v Hrone a v jeho prítokoch sa nachádza jedna z najpočetnejších populácií vydry (Lutra lutra) na Slovensku. Z dravých vtákov významný je hniezdny výskyt orla skalného (Aquila chrysaetos), orla krikľavého (Aquila pomarina), včelára obyčajného (Pernis apivorus) a sokola rároha (Falco cherrug). Muránska planina je tiež refúgiom zriedkavého hlucháňa (Tetrao urogallus). Severnú hranicu rozšírenia tu dosahuje strnádka cia (Emberiza cia) obývajúca xerotermné až lesostepné lokality. Tento vtáčí druh je ďalším z príkladov teplomilných mediteránnych faunistických elementov, vyskytujúcich sa na Muránskej planine. Územie Muránskej planiny predstavuje jednu z najvýznamnejších oblastí Slovenska dôležitých pre ochranu biodiverzity netopierov. Doposiaľ sa na tomto území zaznamenal výskyt 22 druhov netopierov.Muránska Planina má ideálne podmienky na vychodiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu, či športy rôznych zameraní.Z hľadiska turistky a rekreácie nie je NP Muránska planina tak výrazne zaťažená nadmernou návštevnosťou ako iné národné parky Slovenska. Súvisí to s absenciou rozvinutej infrakštruktúry voľného cestovného ruchu a s relatívnou nedostupnosťou krasovej planiny. V zmysle medzinárodných kategórií na ohodnocovanie národných parkov má preto toto územie po doriešení legislatívnych väzieb šancu stať sa modelovým národným parkom, slúžiacim predovšetkým pre sledovanie vývoja prirodzených ekosystémov a v oblasti turistky pre jej aktívne formy. Muránska planina je územím vhodným predovšetkým pre pešiu a lyžiarsku turistiku, po doriešení vhodných trás aj pre horskú cykloturistiku. Z hľadiska športového vzrastá v súčasnosti záujem o využívanie územia na horolezectvo a paragliding. Turistickými východiskami a zároveň vstupmi do národného parku sú obce po jeho obvode – najmä Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom. Okrem hustej siete značených turistických chodníkov sú v území národného parku vybudované dva náučné chodníky. Prvý chodník, ktorý bol zriadený v roku 1983, vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad a na jeho jednotlivých zastávkach možno nájsť stručné všeobecné informácie o flóre, faune, lesníctve, geológii, geomorfológii Muránskej planiny a oboznámiť sa s históriou Muránskeho hradu. Druhý náučný chodník Stožky je monotématický - venovaný lesu a lesníctvu. Vedie okolo národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka. Súčasťou chodníka je na jeho začiatku zrekonštruovaný vagónik lesnej železnice, v ktorom je inštalovaná expozícia venovaná lesným železničkám a ochrane prírody daného územia. V roku 1997 sa zriadila prvá náučná lokalita v území národného parku blízkosti obce Muráň. Ide o špecializovanú geologickú náučnú lokalitu, ktorá formou panela prezentuje zaujímavý geologický jav – muránsku brekciu. V poslednom období je možné zaznamenať zvýšený turistický záujem o územie Muránskej planiny, ktorý je niekedy spojený s nežiadúcimi efektami, napríklad so živelným táborením a zakladaním ohnísk. V roku 1997 sa realizoval projekt, ktorého cieľom je zmiernenie a usmernenie týchto negatívnych javov. Základnou filozofiou projektu bolo poskytnutie vhodného miesta pre krátkodobé prenocovanie. V rámci projektu sa na miestach s vysokou návštevnosťou vybudovali stále a bezpečné ohniská a na lokalite Nižná Kľaková bola zriadená jednuduchá turistická útulňa.

Nízke TatryÚzemie NAPANT-u tvoria horniny prvohôr a druhohôr. Vyskytujú sa tu viaceré krasové formy-závrty, škrapky, menšie jaskynné otvory a jaskynky. Nájdete tu najväčší jaskynný komplex na Slovensku vyvinutý v triasových vápencoch a dolomitoch. Okrem žuly sú tu horniny metamorfovanej rulovej série, ako ortoruly a migmatické ortoruly. Na severnej strane ďumbierskej skupiny nájdete ľadovcový reliéf. Menej výrazný je vo Vajskovej doline, na severnej strane Derešov, Poľany a Kráľovej hole. Národný park Nízke Tatry je najväčšie veľkoplošné chránené územie s typickými horskými a vysokohorskými karpatskými spoločenstvami, členitým reliéfom, výnimočnými krasovými javmi, bohatou a pestrou faunou i flórou. Súčasťou Napantu sú Nízke Tatry, ktoré sú druhým najväčším pohorím Západných Karpát. Pohorie Nízke Tatry sa rozprestiera medzi hornými tokmi riek Váhu a Hrona. Sú súčasťou pohoria Karpát. Na severe ohraničujú Liptovskú kotlinu a juhu Horehronie. Dĺžka pohoria je približne 80 km a priemerná šírka 30 km. Na západe ohraničuje Nízke Tatry riečka Revúca, sedlo Šturec (1010 m), kde susedia s pohorím Veľkej Fatry, a Starohorský potok, na východe sedlo Popová (1056 m) a cesta, spájajúca Spiš a Gemer. Vysokohorský ráz terénu prechádza do stredohorského a v predhorí je čiastočne i kopcovitý. Len niekoľko končiarov presahuje nadmorskú výšku 2000 metrov. Jemne modelovaný hlavný hrebeň si udržiava takmer stálu výšku medzi 1500 - 2000 m. Tri najznámejšie vrcholy oboch krídel a stredu rozdelili Nízke Tatry na západnú časť - masív Prašivej (1754 m), strednú časť - Ďumbierske Tatry s najvyšším vrcholom pohoria Ďumbierom (2043 m) a na východnú časť - Kráľovohoľské Tatry s dominujúcou Kráľovou hoľou (1948 m). Západná časť pohoria má väčšinou hôľnatý charakter, až na masív Ďumbiera. Dominuje jej masív Prašivej, ktorý sa rozprestiera od Hiadeľského sedla po Latiborskú horu s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa (1754 m). Významným vrcholom v západnej časti je Chabenec s výškou 1955 metrov, pod ktorým severozápadne leží najvyššie položená obec Slovenska - stará banícka osada Magurka (1050 m). Turisticky najzaujímavejšia (zrejme kvôli vysokohorskému ľadovcovému reliéfu) je stredná časť Nízkych Tatier. Tu sa nachádza najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier s výškou 2043 m. Najznámejšou dolinou je Demänovská. Jasná s masívom Chopku je najvýznamnejším zimným strediskom s ojedinelým prepojením sever-juh lanovkou cez hlavný hrebeň (pre lyžiarov je tu k dispozícii 5 sedačkových lanoviek, jedna kabínová lanovka a 7 lyžiarskych vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 11,000 osôb za hodinu, pri ktorých sa nachádza 22 km upravovaných lyžiarskych zjazdových tratí z ktorých je 7 km umelo zasnežovaných. Tri zjazdovky sú homologizované pre vrcholné športové podujatia). Skupina Ďumbiera končí v sedle Čertovica. Cez toto sedlo prebieha Bockou dolinou cesta spájajúca Liptov s Horehroním. Hrebeň tu klesá do výšky 1238 m. Od Čertovice smerom na východ pohorie stráca vysokohorský charakter a znova nadobúda hôľnatý ráz. Charakteristickými výškovými bodmi východnej časti pohoria sú Čertova svadba (1457 m), Homôľka (1661 m), Veľká Vápenica (1691 m), Andrejcová (1585 m), Orlová (1841 m) a legendárna Kráľova hoľa (1946 m). Z uvedených štítoch patria medzi najnavštevovanejšie : Chopok, Ďumbier a Kráľova hoľa. Z Ďumbiera, najvyššieho vrcholu pohoria, je prekrásny výhľad na ostatné časti Nízkych Tatier, Liptov, Západné Tatry, Vysoké Tatry, na Horehronie, Slovenské Rudohorie a ostatné pohoria Slovenska. Chopok je centrom lyžovania a turistiky najmä pre jeho ľahkú dostupnosť. Kráľova hoľa je majestátom Horehronia. Ospievali ju básnici ako symbol slobody a ľud vo svojich prekrásnych piesňach. Svojou rozlohou patrí medzi najmohutnejšie hory Slovenska. Je významným vodným predelom. Pramenia tu 4 významné slovenské rieky: na severných svahoch Čierny Váh a Hornád, na juhovýchode pramení Hron a Hnilec. Hranice NAPANT-u sa dotýkajú: na severe s Liptovskou kotlinou, na juhu s Horehronským podolím, na juhovýchode s Muránskou planinou, na východe so Slovenským rajom a na západe s Veľkou Fatrou. Národný park bol vyhlásený v roku 1978. Súčasná výmera parku a jeho ochranného pásma je 183 004 ha. Centrálna časť pohoria je tvorená kryštalickými horninami (granit, granodirit, rula, firit) a modelovaná pôsobením ľadovcov. Tam, kde ľadovce svojou činnosťou nezasiahli, vytvoril sa hladko modelovaný hôľny reliéf. Pestrá geologická stavba Nízkych Tatier podmienila aj vznik rozsiahlych krasových oblastí. Pôsobením vody na vápence a dolomity bol vytvorený Liptovský, Bystriansky a vysokohorský Ďumbiersky kras. Systém Demänovských jaskýň, ktoré sú národnou prírodnou pamiatkou, sa rozprestiera v deviatich úrovniach v celkovej dĺžke 24 km.Najvyšším vrchom NAPANT-u je Ďumbier (2043 m) a najnižšie miesto sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice (asi 40 km). Celé pohorie v smere na západ meria asi 80 km a najväčšia šírka je zhruba 30 km. Z prvohôr sa tu vyskytujú žuly a z druhohôr tu ostali dolomity a vápence.Doliny v Nízkych Tatrách vynikajú svojou tichosťou, atraktívnou krajinou, bohatými lesmi, čistými potokmi, mnohými krasovými i ľadovcovými javmi, bohatou a pestrou flórou i faunou. Oplatí sa vidieť Malužinskú, Boce, Jánsku a Demänovskú dolinu. V okolí je vybudovaná vodná nádrž Čierny Váh a nádrž Liptovská Mara. Podstatnú časť územia zaberajú lesy a zastúpenie drevín je rozdelené podľa podložia, klímy a nadmorskej výšky. Vplyvom relatívne teplejších klimatických prúdov sa vyvinuli v okolí Hrona a Váhu dubiny a zachované sú dodnes pri Banskej Bystrici a Lopeji v okolí obce Malatíny na severnej strane. Zo živočíšstva tu majú návštevníci možnosť vidieť na vlastné oči, napr. z obojživelníkov salamandru škvrnitú, mloka karpatského, zo žiab ropuchu obyčajnú, skokana hnedého, z plazov jaštericu živorodú, vretenicu obyčajnú, z vtáctva murárika červenokrídleho, drozda kolohrivého, z dravcov orla skalného, orla krikľavého, myšiaka hôrneho, z drobných cicavcov piskora obyčajného, vrchovského, z hlodavcov vevericu obyčajnú, svišťa vrchovského, zo šeliem medveďa hnedého, rysa ostrovida, líšku obyčajnú, kunu skalnú, hôrnu, lasicu obyčajnú a iné a v jaskyniach tu nájdete zopár druhov netopierov. Dominujúcim rastlinným spoločenstvom na území NAPANT je les, ktorý pokrýva asi 70% z celkovej rozlohy. Zmiešané lesy s bukom lesným (Fagus sylvatica), jedľou bielou (Abies alba) a smrekom obyčajným (Picea abies) prevládajú v západnej a južnej časti národného parku. Vo vyšších polohách na ne nadväzujú smrekové lesy. Na nevápenatých horninách v severnej a východnej časti dominujú smrečiny už od úpätia horstva. V zóne lesa sú floristicky najzaujímavejšie a najhodnotnejšie oblasti s vápenatým podložím, kde rastú napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), horcokvet Clusiov (Ciminalis clusii), astra alpínska (Aster alpinus) i plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum). Pestrú vegetáciu stretneme aj tam, kde bol les vyrúbaný a nahradený pasienkami, alebo lúkami. Na týchto stanovištiach nachádzame viaceré druhy zo skupiny vstavačovitých, nevädze, zvončeky i zákonom chránenú ľaliu cibuľkonosnú (Lilium bulbiferum), veternicu narcisokvetú (Anemone narcissiflora), alebo šafran spišský (Crocus scepusiensis). Približne od 1500 m n.m. začínajú porasty kosodreviny, ktoré boli tiež na mnohých miestach v minulosti činnosťou človeka odstránené. V tejto zóne môžeme vidieť horec bodkovaný (Gentiana punctata), poniklec biely (Pulsatilla alba), dryádku osemlupienkovú (Dryas octopetala), alebo endemický klinček lesklý (Dianthus nitidus). Najvyššie polohy horstva zasahujú do alpínskeho pásma, kde na vhodných miestach v lete kvitne kamzičník chlpatý (Doronicum styriacum), prvosienka najmenšia (Primula minima), všivec praslenatý (Pedicularis verticillata) i zvonček alpínsky (Campanula alpina). Na území NAPANT možno nájsť aj také druhy rastlín, ktoré sa na Slovensku inde nevyskytujú, prípadne len veľmi vzácne. Patrí k nim kučeravec čiarkovitý (Cryptogramma crispa), lomikameň pozmenený (Saxifraga mutata), skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens), alebo jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica). V NAPANT-e sa nachádzajú ideálne východiská ako pre turistiku, tak aj pre rekreáciu a športy rôznych zameraní a to z jednotlivých osád, ako sú napr. Ďumbier, Liptovská Lužná, Kráľová Hoľa, Poľana, Boca, Ohnište, Siná, Demänovská dolina. Turistické ciele: Bystrá dolina (Tále) Čertovica Čierny Váh Dereše Chabenec Chopok Demänovská dolina (Jasná) Ďumbier Kráľova hoľa Ohnište Stanovanie V Národnom parku Nízke Tatry je dovolené stanovať len na vyznačených miestach; ak stanujete niekde inde, riskujete konflikt s ochranármi a pokutu. Ak už však nemáte inú možnosť, vyberte si miesto, kde najmenej poničíte lesný porast a kde vás neuvidia :) Jednorazové prenocovanie a postavenie stanov počas prechodu hrebeňom Nízkych Tatier je dovolené na nasledovných miestach (z východu na sever): sedlo Andrejcová pri útulni sedlo Priehyba sedlo Ramža sedlo Čertovica v priestore za motorestom v sedle Ďurková pri útulni Hiadeľské sedlo Horské chaty, útulne a iné prístrešky Ponúkame vám popis všetkých miest, kde môžete skloniť hlavu (popis z východu na západ). TV vysielač Kráľova hoľa, 1946 m.n.m - V priestoroch budovy telekomunikácií, presnejšie povedané v predsieni asi 3x3 metre, je vyhradený priestor pre núdzové (naozaj len v núdzi!) prespanie. Sú tu dve lavice a k dispozícii je kanister s pitnou vodou. Na Kráľovej holi nás vždy zastihlo nevľúdne počasie (vietor, hmla, dážď, krúpy...), a preto krátke prichýlenie do sucha, tepla a bezvetria padlo vždy vhod. Útulňa Andrejcová, 1420 m.n.m - Ide o zrubovú útulňu bez hospodára na južnej strane poľany Andrejcová; je celoročne "otvorená", vnútri sú prične na spanie (2 poschodia), potrebný je vlastný spacák a karimatka, dnu sa vojde cca 20-25 ľudí. Priamo pred útulňou je výdatný prameň "Zimná voda" (tečie aj v zime). Za útulňou je dokonca nádoba na odpadky (ktorú pravidelne vyprázdňuje Správa Národného parku). Vnútri je okrem priční na spanie aj stôl s lavicami, liatinová pec a ďalšia miestnosť/predsieň, v ktorej sa dá prespať. Útulňa funguje od roku 1968. Prístup: z Horehronskej obce Pohorelá po modrej značke a žltej značke; z obce Liptovská Teplička po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu do Ždiarskeho sedla alebo po zelenej a modrej značke cez Ždiarsku dolinu po horáreň Staníkovo a od horárne po neznačenej lesnej ceste až k útulni. Na blízkych lúkách v okolí útulne Andrejcová nájdete niekoľko (2?) drevených objektov - krytých konštrukcií, kde sa tiež dá zložiť. Ide zrejme o sezónne salaše (ak o týchto objektoch viete niečo viac, napíšte nám!). Sedlo Priehyba - V tomto sedle je len turistický prístrešok (informácia z roku 2002: prístrešok je zdemolovaný) - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené proti vetru. Treba samozrejme vlastný spacák a karimatku, miesta je tu tak pre 5 osôb. V blízkosti je voda z potoka, ktorý steká z Veľkej Vápenice. Útulňa Ramža, 1290 m.n.m - Ramža je útulňa bez hospodára, tiež "celoročne otvorená"; nachádza sa na poľane Ramža asi 2 minúty po neznačenej ceste od hlavného hrebeňa (červenej značky): pri značke "Ramža" treba odbočiť (ak idete z východu od Kráľovej hole, tak doprava; ak idete zo západu od Čertovice, tak doľava) do lesa a ísť asi 70m po cestičke. Miesta na spanie je asi pre cca 15-20 osôb na poschodových pričniach, potrebný je vlastný spacák a karimatka. V zrube je murovaná pec. Pred útulňou nájdete nádobu na odpadky (vyprázdňuje Správa nár. parku), suché WC (klasická "kadibudka"). Voda - upravený prameň - je asi 5 minút od chaty po lesnej zvážnici. Prístup: Z liptovskej obce Vyšná Boca po modrej značke do Bacúšskeho sedla a odtiaľ po hlavnom hrebeni (červená), cca 2 1/3 hodiny. Z horehronskej obce Bacúch po modrej značke cez Bacúšsku dolinu a Jánov grúň do Bacúšskeho sedla, odtiaľto po hlavnom hrebeni; spolu za 3 2/3 hodiny. Ďalšou možnosťou je ísť cez Bacúšsku (modrá) a Ramžovú dolinu po lesných cestách bez značenia do sedla Ramža za cca 3 hodiny, potom zo sedla Ramža cca 10 minút k útulni. Prípadne z liptovskej obce Malužiná cez Malužinskú (modrá) a Chorupiansku dolinu, potom po lesných cestách bez značky do sedla Ramža za cca 3 hodiny. Sedlo Čertovica - Sedlo Čertovica je frekventovaný horský priechod a lyžiarske stredisko. Je tu motorest, niekoľko bufetov a penzión. V priestore za motorestom je vyhradený priestor na rozloženie stanov. Doporučujeme prespať buď na chate M. R. Štefánika alebo v útulni Ramža. Nad Čertovicou smerom na Chopok pred Lajštrochom za lyžiarskym vlekom sa vraj na pravej strane nachádza turistický prístrešok. Chata gen. M. R. Štefánika, 1740 m.n.m. - (tel. 048/6195120) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni, na južnej strane medzi Králičkou a Ďumbierom. Má 50 lôžok s prádlom vo vykurovanej časti a 20 lôžok v nevykurovanej časti. Ak je chata plne obsadená poskytuje sa núdzové prespanie (vlastný karimat, spacák). K dispozícii je voda (predáva sa len ak zamrzne zdroj), teplá sprcha, WC. Chata je celoročne otvorená. Prístup na chatu je z Trangošskej doliny horný úsek a v okolie Halašovej jamy sú v zime ohrozované lavínami pri 4. a 5. stupni lavínového nebezpečenstva) po zelenej značke za 1 3/4 hodiny; z dediny Mýto pod Ďumbierom po žltej značke za 3 1/4 hodiny; z mesta Liptovský Mikuláš po modrej značke 4 1/4 hodiny; zo sedla Čertovica po červenej značke 2 3/4 hodiny. Ceny (r. 2002): Chata poskytuje na danú výšku absolútny luxus - zrekonštruované WC, teplo, teplá voda, sprcha. Chata je veľmi príjemná, večer je v jedálni jedinečná útulná atmosféra (najmä v zime). Hrebeňovkárov poteší aj taká maličkosť akou je novo zriadené (r. 2002) elektrické vyhrievanie/sušenie mokrých topánok! Všetko jedlo a materiál na chatu vynášajú nosiči, vidieť ich pri "práci" je tiež zážitok.. Z chaty je nádherný výhľad na južnú časť Nízkych Tatier. Určite sa tu zastavte aspoň na jednu noc! Z jedál doporučujeme na raňajky krupicovú kašu a na pitie jedinečný vysokohorský bylinkový čaj. Po zelenej značke smerom na Trangošku je Jaskyňa mŕtvych netopierov. Kamenná chata pod Chopkom, 2000 m.n.m. - (tel. 048/6170039, www.kamennachata.sk) Chata sa nachádza na hlavnom hrebeni iba niekoľko metrov pod vrcholom Chopku. Chata bola postavená začiatkom 50-tych rokov pôvodne ako ubytovňa pre robotníkov, ktorí stavali lanovky. Prístup na chatu je z dolín alebo po hrebeni, zo severu je prístupná z Demänovskej doliny (Liptovský Mikuláš) cez stredisko Jasná, lanovkou alebo pešo po modrej značke. Z juhu (Brezno, Podbrezová, Tále) je prístup lanovkou zo stanice Srdiečko alebo pešo po žltej značke. V súčasnosti je však chata dostupná iba pešo, zo severu lanovka premáva iba po stanicu Luková, z juhu iba po Kosodrevinu. Zostup do Jasnej pešo 1,45 hod; na lyžiach min. Na chate nie je zdroj vody, takže si ju treba priniesť so sebou, alebo kúpiť na chate. Chata je otvorená celoročne. Ubytovanie: spoločná nocľaháreň pre 15 ľudí. Možnosť núdzového prenocovania v jedálni (potrebný vlastný spacák a karimatka). K dispozícii je suché WC. Ceny (z r. 2001): 120,- Sk/noc. Voda sa na chate kupuje - 1l studenej za 5,- a zovretej za 30,- Sk. Jedlá v dennej ponuke (polievky, párky, vyprážaný syr, praženica) od 30,- do 115,- Sk. Ubytovanie s polpenziou 300,-. Chata Ďurková pod Chabencom, 1739 m.n.m. - (kedysi útulňa v sedle Ďurkovej) Táto zrekonštruovaná útulňa, teraz už chata, sa nachádza asi 5 minút pod hrebeňom v sedle Ďurková; je celoročne otvorená. Ubytovacia kapacita cca 25 ľudí v spoločnej nocľahárni na zemi na poschodí (ďalšie miesta pre núdzové prespanie v jedálni). V ponuke sú niektoré základné jedlá a nápoje (polievka, guláš, pivo, čaj, malinovica...). K dispozícii je suché WC; voda je asi 2 minúty od chaty, je tu možnosť zanechať odpadky (materiál a jedlo sa vozí motorkou z doliny). Prístup: Z horehronskej obce Jasenie po modrej značke cez Jaseniansku dolinu za 4 3/4 h. Z obce Jasenie po zelenej značke cez Lomnistú dolinu za 4 h. Z horskej osady Magurka po zelenej značke za 2 1/4 hodiny. Kedysi na mieste terajšej chaty stála jedna z prvých chát v Nízkych Tatrách, mala 84 lôžok a dokonca splachovacie záchody (písal sa rok 1932!). Chata počas prvej ČSR vyhorela, neskôr ju definitívne vypálili fašisti. Na starých základoch bol postavený salaš (drevená koliba), po opustení salaša pastiermi bola z búdy s plechovou strechou v r. 2001 postavená súčasná chata - turistická útulňa. Hiadeľské sedlo V tomto sedle, ktoré je mimochodom hranicou Starohorských vrchov a Nízkych Tatier, nájdete turistický prístrešok - lavice a stôl pod strechou, steny sú však nechránené pred vetrom. Potrebujete spacák a karimatku, miesta je tu pre cca 5-10 osôb. Voda je neďaleko na južnej strane sedla alebo výdatný prameň po žltej značke na traverze Kozieho chrbta. Pre zaujímavosť: na celom Slovensku fašisti vypálili 56 turistických chát KST (Klub Slovenských Turistov) z celkového počtu 86 chát. Kempy Pod Nízkymi Tatrami nájdete nasledujúce kempy: ATC Bystrina - Pavčina Lehota, ATC Tále, ATC Kamzík - Donovaly, ATC Poľana - Malužiná, ATC Vavrišovo, ATC Pohorelská Maša, ATC Nemecká, ATC Borová Sihoť. Hotelmi, chatami a chatkami najlepšie vybavené strediská turistického ruchu sa nachádzajú uprostred Nízkych Tatier, v dvoch dolinách pod Chopkom, pod najkrajším úsekom hlavného hrebeňa. V severnej časti leží Demänovská dolina s rekreačnými osadami pri vstupe do doliny, na Lúčkach, na Záhradkách a v Jasnej. Na juhu sa rozprestiera Bystrá dolina so strediskami Tále, Srdiečko a Kosodrevina a rekreačnou obcou Mýto pod Ďumbierom. V strednej časti pohoria je lyžiarske stredisko v sedle Čertovica. Ďalšie možnosti ubytovania sú v Bocianskej doline, v malebne položených obciach Vyšná Boca a Nižná Boca. V západnej časti pohoria je hlavným východiskom na túry obec Donovaly, vo východnej časti Liptovská Teplička a Telgárt. Hlavným turistickým východiskom do oblastí Chopok-sever ( Demänovská dolina) je Liptovský Mikuláš, do oblastí Chopok-juh ( Bystrá dolina) zas Podbrezová a Brezno. V roku 1964 sa pre turistické strediská v Demänovskej doline vytvorila samostatná administratívna jednotka - obec Demänovská Dolina. (1)Základné práva a povinnosti návštevníkov národného parku ustanovujú osobitné predpisy.1) 2) Územie národného parku, chránených areálov, prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, prírodných pamiatok a národných prírodných pamiatok je po obvode na prístupových komunikáciách a trasách turistických a náučných chodníkov označené tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky a nápisom s uvedením príslušnej kategórie chráneného územia a jeho ochranného pásma, prípadne doplňujúcou informačnou tabuľou. (3) Územie národného parku je prístupné návštevníkom, najmä za účelom poznania prírody a výchovy k nej. (4) V národnom parku sú návštevníci povinní sa správať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodeniu, alebo k úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich životného prostredia, vrátane jeho znečisťovania odpadkami a rušenia pokoja a ticha. Je zakázané poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať a zbierať chránené rastliny a rušiť chránené živočíchy, najmä ich usmrcovať, zraňovať, chytať, premiestňovať, ničiť a poškodzovat' ich biotopy a obydlia. Zakazuje sa poškodzovat' a ničit' dreviny. (5) Na území národného parku sa môžu návštevníci voľne pohybovať po turistických, náučných a cykloturistických chodníkoch a po verejných pozemných komunikáciách s výnimkou tých, na ktorých bol pohyb obmedzený alebo vylúčený orgánom ochrany prírody a krajiny, pričom sú povinní rešpektovať všetky obmedzenia pohybu vydané orgánom ochrany prírody a krajiny alebo Horskou službou. Sezónne uzávery turistických a náučných chodníkov sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky. Orgán ochrany prírody a krajiny môže podľa snehových podmienok upraviť rozsah sezónneho uzáveru turistických a náučných chodníkov. (6) Na vjazd a státie motorového vozidla v národnom parku s výnimkou verejných pozemných komunikácií s neobmedzenou automobilovou premávkou sa vyžaduje súhlas okresného úradu. V prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa na vjazd a státie dopravnými prostriedkami návštevníkov za účelom kultúrno-výchovného využívania národného parku vyžaduje výnimka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Nedotknuté, zostávajú osobitné právne predpisy, 2) podľa ktorých je vjazd a státie motorového vozidla vylúčený alebo viazaný na osobitný súhlas alebo povolenie. Parkovanie motorových vozidiel je dovolené na označených parkoviskách do výšky ich kapacity. (7) Na účely kultúrno-výchovného využívania sa na území národného parku určujú a vyhradzujú trasy a miesta, na ktorých sa súhlas alebo výnimka orgánu ochrany prírody a krajiny nevyžaduje na zjazdové lyžovanie, horolezectvo, skalolezectvo, skialpinizmus, cykloturistiku, vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými dopravnými prostriedkami (kĺzavé padáky a závesné klzáky), táborenie a stanovanie. Určené a vyhradené trasy a miesta sú uvedené v prílohe č. 3 tejto vyhlášky; miesta uvedené v tejto prílohe sa zároveň považujú za vyhradené športové a rekreačné areály. (8)Masové športové, rekreačné a iné spoločenské podujatia a výkon činností uvedených v odseku 7 mimo určených a vyhradených trás a miest možno vykonávat' len so súhlasom alebo výnimkou orgánu ochrany prírody a krajiny. (9) Návštevníkom národného parku sa zakazuje vodiť psy bez ochranného koša a vodiaceho remeňa. V chránených areáloch, v prírodných rezerváciách, v národných prírodných rezerváciách, v prírodných pamiatkach a v národných prírodných pamiatkach sa návštevníkom zakazuje vodit' psy. (10) Vyhliadkové a cvičné nízke lety vzdušnými motorovými dopravnými prostriedkami a vetroňmi sú nad územím národného parku zakázané. (11) Plavba na člnoch vrátane splavovania horských potokov je na území národného parku zakázaná. (12) Zakladať oheň je povolené len vo vymedzených priestoroch rekreačných objektov a chát a na vyhradených táboriskách. (13) Na území prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií a národných prírodných pamiatok platí piaty stupeň ochrany a okrem dodržiavania vyššie uvedených podmienok ochrany je zakázané vykonávat' činnosti uvedené v § 17 zákona, najmä pohybovat' sa mimo označených miest a trás, zbierať rastliny a ich plody, zbierať nerasty a skameneliny, poškodzovat' vegetačný a pôdny kryt, vstupovat' do priepastí a nesprístupnených jaskýň, fajčiť, rušit' pokoj a ticho, znečisťovať územie odpadkami. (14) Vstup návštevníkov na územie s piatym stupňom ochrany je dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka. (15) Na území národného parku sa môžu lesné plody zbierať pre vlastnú potrebu. V územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany platí zákaz zberu lesných plodín. Výnimku zo zákazu zberu lesných plodín môže v odôvodnených prípadoch povolit' orgán ochrany prírody a krajiny.

Štiavnické vrchyŠtiavnické vrchy sa nachádzajú na juhu treťohorných sopečných pohorí Vnútorných Západných Karpát. Z geologického hľadiska ich budujú andezity a ryolity, ich brekcie a tufy. Je tu bohatý výskyt minerálov - až okolo 120 žíl. Vyniká veľkoplošnými chránenými územiami s množstvom stavebnote_allchnických a kultúrnohistorických pamiatok. Územie patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, do oblasti Slovenské rudohorie, celok Štiavnické vrchy, s časťami Sitnianska vrchovina, Skalka, Hodrušská hornatina a Kozmálovské vŕšky. Zo severu ju obklopujú Kremnické vrchy, Žiarska a Zvolenská kotlina, zo severovýchodu Pliešovská kotlina, z juhovýchodu Krupinská planina, z juhu Podunajská pahorkatina a zo západu Pohronský Inovec a Vtáčnik. Najvyšším vrchom je Sitno - 1009 m a najnižšie miesto je v údolí Hrona pri Kozárovciach - asi 200 m. Nachádzajú sa tu vrcholové andezitové bralá. V severozápadnej časti pohoria sa nachádza najstarší chránený geologický objekt - Szabóova skala.Územie má nepravidelný tvar, na severe a západe ho ohraničuje Hron, na východe Neresnica a Krupinka. Po sopečnej činnosti bolo územie zarovnané a znížené. Sopečný reliéf sa nezachoval, zničila ho erózia vodných tokov. Zvetrávaním a rozpadom andezitových a ryolitových prúdov vznikli skalné steny, veže a kamenné moria. Územie má pomerne málo zrážok a veľký výpar, preto bolo nútené vybudovať umelé vodné nádrže. Sopečné územie je bohaté na minerálne a liečivé vody. Najznámejšie jazerá sú Počúvadelské a Richnavské jazero. Územie patrí do teplej až mierne chladnej klimatickej oblasti. Nižšie položené doliny a údolia majú chladnejšiu a vlhkú klímu.Na andezitoch sa vyvinuli hnedé lesné pôdy. Nachádzajú sa tu teplomilné druhy rastlín, a to na južných úpätiach a stráňach. Štiavnické vrchy boli pôvodne pokryté listnatými lesmi. V južnej časti sa vyvinuli spoločenstvá dubín s bukom. Severná časť bola pokrytá zmiešanými lesmi a na skalnatejších miestach sa vyskytovala borovica a smrekovec. Porasty boli vyťažené a dnes má prevahu vysadený smrek. V lesoch CHKO je najviac cudzokrajných drevín. Zo živočíšstva je najbohatšie zastúpený hmyz, najmä motýle. Nachádza sa tu okolo 116 druhov chránených živočíchov a mnoho zaujímavých druhov rastlín. Botanický a zoologický výskum má vyše 200-ročnú tradíciu. Štiavnické vrchy majú ideálne podmienky pre šport, turistiku a taktiež rekreáciu. Je tu vybudovaných mnoho turistických chodníčkov.

Horná OravaV geologickej skladbe sú na území horniny paleogénneho magurského flyšu. V Oravskej kotline sú neogénne sedimenty a holocénne rašeliny. Prevahu majú pieskovce, ílovce a bridlice. Vznikol tu zaoblený reliéf bez skalných útvarov, kaňonov a krasových javov. V chladnejších klimatických oblastiach vznikli rozsiahle kamenné moria. Je to najvyššie flyšové pohorie Západných Karpát. Má horské a subalpínske rastlinné a živočíšne spoločenstvá, pralesovité smrečiny, zachovalú rozptýlenú voľnú zeleň a vzácne druhy vodných živočíchov v okolí Oravskej vodnej nádrže. Toto chránené územie ortograficky patrí do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, oblasť Stredné Beskydy, celok Oravské Beskydy s podcelkami Ošust, Pilsko, Polhoranská vrchovina, Babia hora a celok Oravská Magura s podcelkami Paráč, Kubínska hoľa a Budín. Na územie tiež zasahuje Oravská kotlina. Najvyšším vrchom je Babia hora - 1725 m a najnižším miestom je hladina Oravskej vodnej nádrže - asi 600 m. Chránené územie je bohaté na povrchovú vodu. Najväčším vodným tokom je Biela Orava, ktorá sa vlieva do Oravskej vodnej nádrže. Najvýznamnejšími prítokmi Bielej Oravy sú Flajšová, Mútňanka, Veselianka a Hruštinka. Roku 1863 sa tu vybudovali kúpele, ktoré sa využívali na liečivé účinky. Na flyšových horninách vznikajú pôdy rozličnej minerálnej hodnoty. Výnimočným javom územia sú rašeliniská, ktoré namajú obdobu. V rastlinnom kryte majú prevahu ihličnaté lesy, najmä smrečiny. Pôvodné jedľovobukové boli v minulosti vyťažené a nahradené nezmiešanými smrečinami. Vo vyšších polohách sú zachované pralesovité smrečiny, najvyššie časti tvorí kosodrevinový vegetačný stupeň. Vyskytuje sa tu typické horské živočíšstvo so západokarpatskými druhmi. Po vybudovaní Oravskej nádrže sa tu objavilo nové vodné vtáctvo. Horná Orava má ideálne predpoklady pre šport, turistiku a rekreáciu a hlavne cestovný ruch pri Oravskej vodnej nádrži.

Kremnické vrchyKremnické vrchy sú vďaka množstvu prírodných zvláštností a rozmanitostí zaradené medzi veľmi vyhľadávané, atraktívne a vysoko hodnotené oblasti. Návštevníci si môžu prehliadnuť početné prírodné výtvory a zaujímavosti sústredené predovšetkým do štátnych prírodných rezervácií - Boky a Harmanecká tíšina. Medzi chránené prírodné výtvory patrí Turovský sopúch v obci Turová, Jastrabská skala, Čertova skala. Kremnické vrchy vznikli sopečnou činnosťou, základom geologickej stavby sú lávové telesá. Môžeme ich rozdeliť do 5 menších častí - Flochovský chrbát, Kunešovská planina, Jastrabia vrchovina, Turovské predhorie a Malachovské predhorie.Kremnické vrchy sú súčasťou Slovenského stredohoria. Na severe hraničia s Veľkou Fatrou a Turčianskou kotlinou, na východe so Zvolenskou kotlinou, na juhu sú od Štiavnických vrchov oddelené údolím Hronu a na západe susedia s pohorím Vtáčnik. Najvyššími vrchmi tejto oblasti sú Flochová (1318 m), Zlatá studňa (1265 m), Horný Chlum (1012 m).Pôvodný porast tvorili na väčšine územia prerastlé jedlo-bučiny, dnes sa na mnohých miestach lesnaté porasty striedajú s travnatými plochami. Z ďalších drevín sa vyskytuje javor a brest, v nižších polohách sa nachádzajú porasty tisu. Ďaľšia vegetácia je pomerne jednotvárna, pestrejšia je iba v okrajových častiach, horské druhy bylín sa objavujú pravidelnejšie iba pod hlavným hrebeňom. V súvislých lesných porastoch môžete naraziť na medveďa hnedého, mačku divokú alebo kunu lesnú.Kremnické vrchy patria k turisticky veľmi príťažlivým a využívaným oblastiam. Uspokoja svojich návštevníkov ako v zimnom období, tak i v lete. Prírodné podmienky sú veľmi priaznivé pre cestovný ruch, rekreáciu a kúpele. Vyznávači zimných športov môžu využiť zjazdovky a lyžiarske vleky v rekreačných oblastiach Skalka a Krahule. Menšie lyžiarské vleky sú v obci Hronská Dúbrava, Repište, Vyhne, Nevolné, a Slaská. V okolí týchto stredísk je bohatá paleta dobre upravených tratí pre bežecké lyžovanie. V letnom období ponúkajú Kremnické vrchy návštevníkom dostatok možností pre aktívny odpočinok, relaxáciu i náročnejšiu turistiku, najmä vo vyšších nadmorských výškach nad 900 metrov. Nachádza sa tu velmi veľa a dobre značených a upravených turistických trás, väčšina z nich je vhodná pre horskú cyklistiku. Milovníkom vodných športov a vodnej turistiky nemusíme predstavovať rieku Hron, ktorá poskytuje pre tieto záľuby veľmi ideálne podmienky. Tí, čo majú radšej kľudnejšiu vodu, môžu využiť kompletné služby krytej plavárne v Žiari nad Hronom. Celkový charakter tejto krajiny je vhodný pre individuálnu turistiku, rodinú rekreáciu, oddychové a relaxačné činnosti, ale tiež pre špecifické záľuby ako je rybolov, lov alebo rekreačná jazda na koni.

Stolické vrchy

Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Parky - Banskobystrický kraj

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia