Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Jaskyne - Banskobystrický kraj

Harmanecká JaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od Banskej Bystrice, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny. Prístup k jaskyni Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec - Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min. Na výstupovej trase sú nainštalované tabule náučného chodníka. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch chočského príkrovu pozdĺž tektonických porúch, miestami sa uplatnili i medzivrstevné plochy. Dosahuje dĺžku 2763 m a vertikálne rozpätie asi 75 m. Okrem mohutných rútivých priestorov (Dóm pagod, Vysoký dóm, Bludný dóm a i.) sa vyskytujú horizontálne a šikmé chodby s nepravidelnými oválnymi tvarmi, avšak bez typických znakov riečnej modelácie. Zastúpené sú i menej výrazné rútivé a špirálovité priepasti. Prvotné jaskynné priestory vznikli koróziou pomaly prúdiacej až takmer stagnujúcej vody, keď boli úplne zaplavené. Zmiešanou koróziou a pomalou konvekciou vody sa vytvorili nepravidelné špongiovité a oválne kupolovité vyhĺbeniny. Po poklese hladiny podzemných vôd, o čom svedčia miestami zachované hladinové vyhĺbeniny, boli jaskynné priestory zaplavené iba čiastočne. Doba vytvárania jaskynných priestorov pravdepodobne súvisí s dávnym prítokom vôd z okrajovej oblasti Kremnických vrchov (v podzemí sa našli cudzorodé sedimenty splavené z nekrasového územia) a vytváraním okolitého zarovnaného povrchu v treťohorách. Neskôr sa pôvodné oválne tvary deštruovali a remodelovali výrazným rútením skalných stropov a stien, pričom sa vytvorili úsypiskové kužele, kopy a valy. Koróznym pôsobením presakujúcich atmosférických vôd vznikli úzke puklinové chodby a komíny. Jaskyňa je známa bohatým výskytom bieleho mäkkého sintra. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 °C, relatívna vlhkosť 94 až 97 %. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz sa tu zistilo 11 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis) a netopier ostrouchý (Myotis blythii), viackrát v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá (Pipistrellus pipistrellus). Medzi často sa vyskytujúce druhy patrí aj netopier vodný (Myotis daubentonii). Z bezstavovcov sú najvýznamnejšie mnohonôžka Allorhiscosoma sphinx a hlbinovka Bathynella natans. História a súčasnosť Vstupný priestor v podobe priepasťového otvoreného dómu nazývaný Izbica, ktorý využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv. chodbou objaviteľa do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa. Pozoruhodným je poznatok, že spomínaný objaviteľ dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne. Dóm pagod, Riečisko a Bludný dóm boli objavené v roku 1938 V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom.V roku 1944, počas druhej svetovej vojny, jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu. Na podnet jaskyniarskej skupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Banskej Bystrici bola jaskyňa a okolitý terén zamerané v roku 1949, čo súviselo s jej plánovaným sprístupnením. Jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvýkrát v roku 1950. Do priestorov za Bludným dómom prenikli pracovníci Turistu, n.p., v roku 1959. Ďalšie pokračovanie podzemných priestorov našli v roku 1987 jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Banská Bystrica. V súčasnosti je sprístupnených 720 m. Od štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami sa serpentínovým chodníkom dá dostať k Harmaneckej jaskyni. Vstupnú chodbu zvanú Izbica poznali tunajší drevorubači a robotníci oddávna, jaskyňa však bola objavená až v roku 1932. Dominuje v nej biely mäkký sinter a jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Mapa

Bystrianska jaskyňaPoloha jaskyne Nachádza sa v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m. Prístup k jaskyni Jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Vchod do jaskyne je od parkoviska vzdialený asi 120 m s minimálnym prevýšením. Prírodné pomery Vytvorená je v druhohorných strednotriasových tmavosivých vápencoch chočského príkrovu s vložkami rohovcov. Striedajú sa v nich i polohy svetlosivých dolomitov. Smer jaskynných chodieb je výrazne predurčený strmými tektonickými poruchami.Jaskyňa dosahuje dĺžku vyše 2600 m a vertikálne rozpätie 95 m. V závislosti od zahlbovania dna doliny ju vo viacerých vývojových štádiách vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Najstaršie je meandrovité riečisko v Starej jaskyni, ktorej vchod je 70 m nad terajším tokom Bystrianky. V súčasnosti ponorný vodný tok preteká najnižšími a najmladšími časťami Novej jaskyne, ktoré ležia 14 m nižšie ako 160 m vzdialený ponor Bystrianky pred jaskyňou. Vodný tok sa objavuje aj na dne neďalekého Bystrianskeho závrtu, ktorého priepasťovité podzemné priestory dosahujú dĺžku vyše 650 m a hĺbku 165 m. Vyvieračky vo Valaskej sú od ponorov vzdialené 3300 m pri výškovom rozdiele vyše 70 m.Hlavné priestory Novej jaskyne predstavujú zväčša úzke a vysoké puklinové chodby rozšírené koróziou a eróziou vodného toku. Kratšie oválne chodby sú prevažne predurčené medzivrstevnými plochami hornín a miestami prepájajú puklinové chodby. Horné časti tektonických porúch sú na viacerých miestach rozšírené koróziou presakujúcich atmosférických vôd. Vyskytujú sa aj väčšie, sieňovité a dómovité priestory, zväčša rútivého charakteru (Zrútený dóm, Mostárenské siene). Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m.Zo sintrovej výplne dominujú záclony (Kaplnka), ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr vytvorených na bývalých, neskôr rozplavených riečnych sedimentoch (Baldachýn). Pod Peklom sa miestami vyskytuje aragonit.Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. V jaskyni sa zistilo 8 druhov netopierov, najhojnejšie podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyčajný (Myotis myotis). História a súčasnosť O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. V prieskume priepasti pokračovali členovia jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici v roku 1927. Dolný vchod do Novej jaskyne (východ terajšej prehliadkovej trasy) sa odkryl v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955. Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Spodná partizánska sieň využíva na speleoterapiu. Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, neďaleko známych stredísk cestovného ruchu Tále a Mýto pod Ďumbierom. Jaskyňa má priepasťový charakter, zo sintrovej výzdoby dominujú záclony visiace na sintrových kôrach, od roku 1971 sa niektoré časti podzemia Bystrianskej jaskyne využívajú na speleoterapiu. Mapa

Šport turistika - Slovensko , Zoznam objektov - Jaskyne - Banskobystrický kraj

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia