MestoPoprad

Okres Poprad patrí z hľadiska cestovného ruchu k najvýznamnejším a najnavštevovanejším okresom Slovenska. Ponúka turistiku, rekreácie, liečenie a šport. Na severe sa nachádzajú najvyššie hory Slovenska - Vysoké Tatry s najvyšším vrcholom Gerlachovský štít. Rozprestiera sa na území troch národných parkov bohatých na prírodné krásy s jedinečnou faunou a flórou. Nachádzajú sa tu mnohé kultúrno-historické pamiatky, ktoré sú znakom remeselnej činnosti a zručnosti tu žijúcich ľudí. Vynikajúce klimatické podmienky podmienili vznik klimatických kúpeľov, sanatórií a liečebných ústavov pre liečbu tuberkulózy a respiračných chorôb.

Poprad je dopravným uzlom železničnej, autobusovej a leteckej dopravy s medzinárodnou prevádzkou. Významnými archeologickými pamiatkami sú: gotický kaštieľ sv. Egídia, renesančná zvonica so štítovou atikou, barokový mariánsky stĺp. Mestskou pamiatkovou rezerváciou sa stala Spišská Sobota, kde sú gotické, renesančné i barokové meštianske domy, kostol sv. Juraja z roku 1273 s neskorogotickým oltárom z dielne majstra Pavla z Levoče.

Z administratívneho hľadiska sa Poprad rozdeľuje na 6 častí: Kvetnicu, ktorá bola k Popradu pripojená v 40-tych rokoch, Matejovce (1974), Spišskú Sobotu (1945), Stráže pod Tatrami (1974) a Veľkú (1945). Počet obyvateľov k 31.12. 1996 bol 55 303, z čoho žien bolo 26 631 (51,5% žien) a mužov 28 672 (48,5%). Hustota obyvateľstva k roku 1998 bola 873 obyvateľov na 1 km štvorcový, pričom najväčšia koncentrácia obyvateľov bola na sídlisku Juh 1-6 a najmenšia v okrajových štvrtiach. Zastavaná plocha činí 594 ha, kde je hustota obyvateľstva 93/ha.

✒História

V minulosti mal Poprad vo svojom pečatnom poli obraz sv. Egídia, patróna mesta už od šestnásteho storočia. Tento symbol sa objavoval v pečatiach mesta až do devätnásteho storočia. Roku 1949 si mesto vytvorilo znak združením symbolov troch zlúčených obcí: Popradu, Veľkej a Spišskej Soboty, ku ktorým pridalo ešte motív veže a zvonice. O dvanásť rokov neskôr vznikol ďalší znak mesta, neheraldický novotvar s motívom Tatier, hviezdy, ozubeného kolesa, klasu, zvonice a rieky. Keďže znak v tejto podobe nemohol plniť funkciu mestského erbu, Poprad na návrh heraldickej komisie vytvoril novotvar, ktorý korení v historickom symbole mesta zo 16. storočia. Za hlavnú erbovú figúru si zvolil jeden z atribútov patróna mesta-šíp. Mesto prijalo svoj erb 19. septembra 1985. Ďalšia menšia úprava bola v roku 1993 a posledná zmena na úplne nový erb v roku 1997.

Najstaršou stavebnou pamiatkou je ranogotický kostol z polovice 13. storočia. Vedľa kostola je zvonica s peknou renesančnou atikou. Blízko zvonice na Námestí sv. Egídia stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty z roku 1728. Evanjelický kostol je klasicistický, postavený v rokoch 1829-1834. Na Vajanského ulici v parku stojí budova Podtatranského múzea. Postavili ju v roku 1886 v pseudorenesančnom slohu pre muzeálne účely.

Veľká
Na námestí stojí katolícky kostol Jána Evanjelistu. Z jeho pôvodnej neskororománskej stavby z druhej polovice 13. storočia sa zachovala veža a múry lode. Z prvej stavebnej etapy sa zachoval portál na južnej strane lode z ústupkovým profilovaným ostením. Jeho dva polygonálne polostĺpy majú hlavice zdobené rastlinným ornamentom a hlavice pri vchode zdobia hlavy. Neďaleko kostola stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty, postavený okolo roku 1724-1730.

Stráže pod Tatrami
Vretenovité námestie obkolesujú renesančné priechodové a podchodové domy. Veľa renesančných domov si ešte zachovalo svoj pôvodný vzhľad s charakteristickými sypancami na poschodí. Na konci 18. a začiatku 19. storočia niektoré domy dostali barokovú alebo klasicistickú štukovú výzdobu nad oknami a portámi s letopočtom a iniciálkami majiteľa. V hornej časti námestia stojí rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne gotický, zo 14. storočia. Vedľa kostola stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Panny Márie z rokov 1724-1730.

Matejovce
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1287. Ďalšou významnou pamiatkou na námestí je renesančná zvonica zo 17. storočia. Aj Matejovce majú pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty z roku 1728, renovovaný v roku 1873.

Spišská Sobota
Spišskú Sobotu roku 1954 vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu pre svoj nenarušený stredoveký charakter. Obývaním sa vytvorilo námestie v tvare trojuholníka ako trhový priestor. Toto námestie lemujú domy postavené v gotickom štýle. Najviac je zastúpený typ domu s podchodom, druhým typom je dom priechodový, tretím typom je dom sieňový. Kostol sv. Juraja stojí v hornej časti námestia. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica z roku 1598. Dole je zachovaný portál s renesančnou rímsou. V blízkosti zvonice stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty.