Okresný úradOkresný úrad Martin

Martin
KrajinaSlovenskoOdkazwww.vs.sk/Skripty/vs_frame.htm
MestoMartin
UlicaNám.S.H.Vajanského č.1
Hodnotenia
3
Kvalita
3
Solventnosť
3
Dostupnosť
3

Poloha a opis

Okresný úradOkresný úrad Martin
Skryť
Objekty v okolí
Slovenské národné múzeumSlovenské národné múzeum v Martine patrí k najstarším a najväčším zložkám súčasného Slovenského národného múzea. Od svojho vzniku (1893) budovalo zbierky vlastivedného charakteru (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) dokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí. V súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov. V roku 1961 po zlúčení so Slovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom.K 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s Múzeom Andreja Kmeťa do spoločného organizačného útvaru Slovenské národné múzeum v Martine. Ut-Ne 9.00 - 17.00posledný vstup o 16.30 Prvé expozície národného múzea Slovákov boli sprístupnené v dnes už historických priestoroch Matice slovenskej (r. 1870), v prvej budove Slovenského národného múzea (1908) a dnešnej, druhej budove Slovenského národného múzea (r. 1933 - 1938). Popri národnej galérii slovenskej, expozícii národnej histórie slovenskej, pravekej a včasne historickej archeológie a numizmatiky, najrozsiahlejšou bola národopisná expozícia sprístupnená v roku 1938, ktorá s menšími reinštaláciami (1953) trvala až do sedemdesiatych rokov. V rokoch 1974 - 1975 bola sprístupnená nová národopisná expozícia , ktorá aj po desiatich rokoch patrí k najmodernejším národopisným expozíciám na Slovensku. Svojím ideovým zámerom, obsahovým naplnením, architektonicko-výtvarným a priekopníckym činom súčasného národopisného múzejníctva. Celá expozícia je rozdelená do troch častí. Každá časť tvorí samostatnú skupinu so spoločnou myšlienkou - ukázať prostredníctvom predmetov - exponátov - dokumentov tradičnú ľudovú kultúru slovenskej dediny v celej jej výrazovej bohatosti, funkčných a časových premenách. Je riešená modernými výstavnými prostriedkami s použitím diapozitívov, zvukovo podfarebných autentickými nahrávkami ľudových piesní. Časti expozície: Človek a pôda, Človek a materiál, Človek a odev. Slovenské národné múzeum - Etnografické múzeum Malá Hora 2, 036 80 MARTIN Tel.: + 421 43/413 10 11, 413 10 12 - ústredňaTel.: + 421 43/413 30 96 - sekretariát fax: +421 43/422 20 90email: snm-em@bb.telecom.skOtvorené denne okrem pondelka od 9,00 do 17,30 hod.Vstupné: dospelí 30,- Sk (na výstavy 15,- Sk):deti, vojaci, študenti 15,- Sk (na výstavy 8,- Sk)V priestoroch hlavnej budovy SNM-EM v Martine sa každoročne pripraví niekoľko krátkodobých výstav, ktoré prezentujú vlastný zbierkový fond, alebo materiál iných múzeí a galérií. K výstavným aktivitám sa občas vydávané katalógy, skladačky zo zbierok a expozícií múzea, pohľadnice a iný propagačný materiál je k dispozícií pre návštevníka v priestoroch vestibulu hlavnej budovy. 1. Človek a pôda Najrozsiahlejšia časť expozície rozdelená do niekoľkých vzájomne na seba nadväzujúcich obrazov práce a života našich predkov. Výber predstavuje nielen ich funkčné využitie, ale aj výtvarnú hodnotu svedčiacu o vrodenej šikovnosti rúk nášho ľudu. 2. Človek a materiál Organicky nadväzujú na prvú časť expozície ďalšie dve časti "Človek a materiál" a Človek a odev". V časti Človek a materiál sú zastúpené predmety domáckej a remeselnej výroby zhotovené zo surovín voľne dostupných v prírode, alebo dopestovaných. Zastúpená je i zručnosť a precíznosť kováčskej práce, ľahkosť a krehkosť sklárskych výrobkov a nakoniec kameň - materiál využívaný najmä v stavebníctve.3. Človek a odev Záverečná časť národopisnej expozície obsahujúca reprezentatívny výber ľudového odevu z celého Slovenska. Jej cieľom je ukázať základné funkcie odevu v minulosti s prihliadnutím na geografické, hospodárske, spoločenské rozdielnosti jednotlivých častí Slovenska. Martin
Slovenské komorné divadloPo roku 1918 zosilneli úvahy o potrebe vytvorenia profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Pôvodne sa počítalo s transformáciou Slovenského spevokolu na profesionálne teleso, nakoniec však dostalo prednosť založenie Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1921. Až v roku 1944 dostali úvahy o vzniku profesionálneho divadla v Martine reálnu podobu. Vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Slovenského zväzu ochotníkov Jozef Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Thurzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar sa začala transformácia Slovenského spevokolu a vzniká Slovenské komorné divadlo, sídliace v Národnom dome. Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila 22. januára 1944. Divadlo uviedlo Verhaerenovho Filipa II. v réžii Andreja Bagara. Inscenácia pre jej protitotalitný a protiklerikálny charakter vyvolala škandál. Inscenácia bola okamžite zakázaná a existencia divadla bola vážne ohrozená. Štátne subvencie divadlu boli zastavené a divadlo prežilo len vďaka finančnej podpore Matice slovenskej, tlačiarni Neografia a iných martinských firiem. Počas SNP sa pod vedením Andreja Bagara formuje z divadla Frontové divadlo, ktoré svojou zájazdovou činnosťou a pestrým programom snažilo podporiť a posilniť odvahu povstalcov. V druhej polovici 40. rokov divadlo naplno obnovuje svoju činnosť a ako interní režiséri tu začínajú pôsobiť Ivan Kusý a Martin Hollý st.. V roku 1948 do divadla nastupuje aj legenda slovenského herectva Jozef Kroner. Dňa 29. augusta 1950 sa vedenie divadla rozhodlo o zmene názvu divadla na Divadlo Slovenského národného povstania. Martinské divadlo však nieslo tento názov len desať mesiacov. Divadlo bolo prenesené pod armádnu správu a pri príležitosti osláv dňa Československej ľudovej armády, bolo roku 1951 premenované na Armádne divadlo. V tomto období si v Martine mnohí herci odsluhovali povinnú základnú vojenskú službu, medzi nimi napr. aj Karol Machata a iní. V 70. rokoch tu pôsobil inscenačný tandem - režisér Ľubomír Vajdička a scénograf Jozef Ciller, ktorý spoločne vytvorili radu inscenácii hier slovenskej a ruskej klasiky. V 80. rokoch tu pôsobil dramaturg Martin Porubjak, v 90. rokoch režisér Dodo Gombár. 1. augusta 1960 divadlo opäť prešlo pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania, ktorý divadlu ostal až do sezóny 2003/2004, keď sa vedenie divadla rozhodlo pri príležitosti 60. výročia založenia divadla vrátiť k prapôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo. V roku 1994 bola otvorená budova Štúdia, ako alternatívnej scény pre 178 divákov. Avšak počas rozsiahlej rekonštrukcie Národného domu je Štúdio jediným hracím priestorom divadla. Martin
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia