Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
Múzeum, výstavaAntická Gerulata
| Mesto | Rusovce | Telefón | +421 2 628 59 332 |
| Ulica | Gerulatská 69 | ||
| Psč | 81518 | ||
✎Poloha a opis
V areáli múzea sa nachádzajú základy stavieb z 2. až 4. storočia. Je to miesto, kde stál rímsky vojenský tábor Gerulata. Vo výstavnej sieni sú umiestnené nálezy z archeologických výskumov.
Národná kultúrna pamiatka kastel Gerulata - rímsky vojenský tábor v Rusovciach
Na severnom okraji Rímskej ríše Rimania vybudovali dômyselný pevnostný systém LIMES ROMANUS. Dnešného Slovenska sa dotkol kastelom Gerulata, a tak dnešné územie Bratislavy je prostredníctvom mestskej časti Bratislava Rusovce súčasťou významnej histórie doby rímskej ako napríklad Viedeň, či Budapešť.
LIMES je najveľkolepejšou pamiatkou rímskeho impéria, ktorá existovala na jeho severných hraniciach viac ako 400 rokov. V rámci Európy má dĺžku okolo 3 000 kilometrov a rozkladá sa na území od severnej Británie po Balkán. Táto transeurópska pamiatka je natoľko významná, že Komisia pre kultúrne dedičstvo v Paríži už časť germánskeho limesu zapísala do Zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO a ďalšie národné projekty sa pripravujú na zápis.
Gerulata v Rusovciach sa tak stala súčasťou unikátneho európskeho reťazca opevnení na rímskej hranici. Bola prvým kastelom v línii Carnuntum – Bad Deutsch Altenburg-Petronell v Rakúsku, Ad Flexum - Mosonmagyaróvár v Maďarsku.
Meno Gerulata Rimania pravdepodobne prevzali od autochtónneho keltského obyvateľstva. Na základe doterajších archeologicky skúmaných častí kastela Gerulata možno v kontexte zaužívanej schémy stavby rímskych kastelov na Dunaji rekonštruovať jeho štyri stavebné etapy, polohu pohrebísk a civilných osád – vicusov ako aj poľnohospodárskych usadlostí a villy rustici. Je možné, že sa v blízkosti tábora nachádzal brod, ktorý však nie je takisto ako prístav zatiaľ archeologicky doložený.
Vznik Gerulaty kladieme do obdobia vlády Flavijovcov. Na budovaní tábora Gerulaty sa podieľali carnuntské posádky X, XIV a XV légie. Od začiatku 2. stor. po Kr. tu mala stálu posádku elitná jazdecká jednotka ALA PRIMA CANANNEFATUM. Ďalšie kolky na rímskej strešnej krytine a epigrafické nápisy na votívnych oltároch svedčia o prítomnosti jednotiek II légie ako aj XVIII kohorty dobrovoľníkov, kohorty V Lucensium Callaecorum a prvej kohorty lukostrelcov Aelia Sagittariorum. Posledné prestavby Gerulaty kladieme do povalentiniánovského obdobia. Stavebný complex kastelu Gerulata využili i Gótski federáti. Výskum longobardského pohrebiska so 166 hrobmi v extraviláne Rusoviec svedčí o výhodnej polohe a obľúbenosti tejto lokality aj v nasledujúcom historickom období.
Výsledkom dlhoročného archeologického výskumu v Rusovciach je vznik rozsiahleho fondu archeologických nálezov, niektoré s výnimočnou výpovednou hodnotou. Mimoriadna je zbierka kamenných výtvarných diel - votívnych oltárov s nápismi a sepulkrálnych pamiatok s bohatou figurálnou i rastlinnou výzdobou. Množstvo nálezov tvoria militárie, čo súvisí s prítomnosťou vojska v Gerulate. Dochovali sa aktívne i pasívne časti výzbroje. Šperky zdobili telo, odev alebo boli súčasťou odevu. Medzi nimi vynikajú gemy, spony, náramky, prívesky, prstene, amulety. Pozoruhodná je i zbierka mincí, kde s výnimkou krátkeho hiátu v prvej polovici 3. storočia sú zastúpené razby rímskych cisárov. Z hľadiska európskych dejín vyniká medzi mincami legionársky denár s razbou XIX légie, ktorá bola ničivo porazená v Teutoburskom lese v roku 6 po Kr. O každodennom živote svedčia nálezy nástrojov a náradia – kosák, nožnice, dláto, kľúče, skoby, kovania. Svedectvom prítomnosti vojakov sú i nálezy hracích žetónov a kociek.
Kastel Gerulata je v plnom zmysle slova príkladom kozmopolitnosti Ríma, ktorý obsadením a ovládnutím dovtedy známych území si podmanil celý vtedy známy svet. Sídlila tu elitná jazdecká jednotka kmeňa Canannefatov z Dolného Porýnia, predkovia dnešných Holanďanov. Títo boli predtým stacionovaní v germánskom Lopodunume, dnešnom nemeckom Ladenburgu a odtiaľ prevelení do Gerulaty. V 2. storočí po Kr. sa Cannanefati dokonca zúčastnili vojenského ťaženia v Afrike. Ďalším dokladom svetovosti je i rôznorodosť kultových predstáv, s akými sa v pamiatkach z Rusoviec stretávame.
V odkaze rímskej Gerulaty vystupujú božstvá a mýtickí hrdinovia oficiálneho rímskeho panteónu, náboženstva Etruskov, ktorí verili, že mŕtvi sa dopravujú na ostrovy blažených na delfínoch a hipokampoch, náboženstva starovekého Grécka, reliéf s Daidalom a Ikarom, kovanie s rytou kresbou Pegasa, okrídleného koňa, ďalej sú to kulty z východných provincií, maloázijské frýgické božstvo Attis a Kybele, sýrsky Jupiter Dolichénsky, indoiránsky Mithra či Diovi psi – grifovia, Isida z Afriky i Augusta Salus galorímskeho náboženstva. V archeologickom dedičstve Gerulaty už nachádzame aj prvé stopy kresťanstva.
Národná kultúrna pamiatka kastel Gerulata - rímsky vojenský tábor v Rusovciach
Na severnom okraji Rímskej ríše Rimania vybudovali dômyselný pevnostný systém LIMES ROMANUS. Dnešného Slovenska sa dotkol kastelom Gerulata, a tak dnešné územie Bratislavy je prostredníctvom mestskej časti Bratislava Rusovce súčasťou významnej histórie doby rímskej ako napríklad Viedeň, či Budapešť.
LIMES je najveľkolepejšou pamiatkou rímskeho impéria, ktorá existovala na jeho severných hraniciach viac ako 400 rokov. V rámci Európy má dĺžku okolo 3 000 kilometrov a rozkladá sa na území od severnej Británie po Balkán. Táto transeurópska pamiatka je natoľko významná, že Komisia pre kultúrne dedičstvo v Paríži už časť germánskeho limesu zapísala do Zoznamu európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO a ďalšie národné projekty sa pripravujú na zápis.
Gerulata v Rusovciach sa tak stala súčasťou unikátneho európskeho reťazca opevnení na rímskej hranici. Bola prvým kastelom v línii Carnuntum – Bad Deutsch Altenburg-Petronell v Rakúsku, Ad Flexum - Mosonmagyaróvár v Maďarsku.
Meno Gerulata Rimania pravdepodobne prevzali od autochtónneho keltského obyvateľstva. Na základe doterajších archeologicky skúmaných častí kastela Gerulata možno v kontexte zaužívanej schémy stavby rímskych kastelov na Dunaji rekonštruovať jeho štyri stavebné etapy, polohu pohrebísk a civilných osád – vicusov ako aj poľnohospodárskych usadlostí a villy rustici. Je možné, že sa v blízkosti tábora nachádzal brod, ktorý však nie je takisto ako prístav zatiaľ archeologicky doložený.
Vznik Gerulaty kladieme do obdobia vlády Flavijovcov. Na budovaní tábora Gerulaty sa podieľali carnuntské posádky X, XIV a XV légie. Od začiatku 2. stor. po Kr. tu mala stálu posádku elitná jazdecká jednotka ALA PRIMA CANANNEFATUM. Ďalšie kolky na rímskej strešnej krytine a epigrafické nápisy na votívnych oltároch svedčia o prítomnosti jednotiek II légie ako aj XVIII kohorty dobrovoľníkov, kohorty V Lucensium Callaecorum a prvej kohorty lukostrelcov Aelia Sagittariorum. Posledné prestavby Gerulaty kladieme do povalentiniánovského obdobia. Stavebný complex kastelu Gerulata využili i Gótski federáti. Výskum longobardského pohrebiska so 166 hrobmi v extraviláne Rusoviec svedčí o výhodnej polohe a obľúbenosti tejto lokality aj v nasledujúcom historickom období.
Výsledkom dlhoročného archeologického výskumu v Rusovciach je vznik rozsiahleho fondu archeologických nálezov, niektoré s výnimočnou výpovednou hodnotou. Mimoriadna je zbierka kamenných výtvarných diel - votívnych oltárov s nápismi a sepulkrálnych pamiatok s bohatou figurálnou i rastlinnou výzdobou. Množstvo nálezov tvoria militárie, čo súvisí s prítomnosťou vojska v Gerulate. Dochovali sa aktívne i pasívne časti výzbroje. Šperky zdobili telo, odev alebo boli súčasťou odevu. Medzi nimi vynikajú gemy, spony, náramky, prívesky, prstene, amulety. Pozoruhodná je i zbierka mincí, kde s výnimkou krátkeho hiátu v prvej polovici 3. storočia sú zastúpené razby rímskych cisárov. Z hľadiska európskych dejín vyniká medzi mincami legionársky denár s razbou XIX légie, ktorá bola ničivo porazená v Teutoburskom lese v roku 6 po Kr. O každodennom živote svedčia nálezy nástrojov a náradia – kosák, nožnice, dláto, kľúče, skoby, kovania. Svedectvom prítomnosti vojakov sú i nálezy hracích žetónov a kociek.
Kastel Gerulata je v plnom zmysle slova príkladom kozmopolitnosti Ríma, ktorý obsadením a ovládnutím dovtedy známych území si podmanil celý vtedy známy svet. Sídlila tu elitná jazdecká jednotka kmeňa Canannefatov z Dolného Porýnia, predkovia dnešných Holanďanov. Títo boli predtým stacionovaní v germánskom Lopodunume, dnešnom nemeckom Ladenburgu a odtiaľ prevelení do Gerulaty. V 2. storočí po Kr. sa Cannanefati dokonca zúčastnili vojenského ťaženia v Afrike. Ďalším dokladom svetovosti je i rôznorodosť kultových predstáv, s akými sa v pamiatkach z Rusoviec stretávame.
V odkaze rímskej Gerulaty vystupujú božstvá a mýtickí hrdinovia oficiálneho rímskeho panteónu, náboženstva Etruskov, ktorí verili, že mŕtvi sa dopravujú na ostrovy blažených na delfínoch a hipokampoch, náboženstva starovekého Grécka, reliéf s Daidalom a Ikarom, kovanie s rytou kresbou Pegasa, okrídleného koňa, ďalej sú to kulty z východných provincií, maloázijské frýgické božstvo Attis a Kybele, sýrsky Jupiter Dolichénsky, indoiránsky Mithra či Diovi psi – grifovia, Isida z Afriky i Augusta Salus galorímskeho náboženstva. V archeologickom dedičstve Gerulaty už nachádzame aj prvé stopy kresťanstva.
Otvorené:
denne okrem pondelka
počas sezóny: apríl – október
utorok - nedeľa: 10.00 – 17.00 h
Vstupné:
Konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk
plné vstupné: 2,30 € 69,29,-Sk
zľavnené vstupné (deti, študenti, dôchodcovia): 1,30 € 39,16,- Sk
rodinné vstupné: 4,60 €,
deti do 14 rokov 138,58,- Sk
školské skupiny: 1,30 € 39,16,- Sk
Múzeum, výstavaAntická Gerulata
Skryť
Objekty v okolí
