Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Zvolen

KováčováKováčová je podhorská obec, rozprestierajúca s v malebnom úbočí pod výbežkami Kremnického pohoria severozápadne od Zvolena v nadmorskej výške 320 m (303 m stred obce, 288-489 v chotári). Východná časť chotára, ako aj samotná obec, už leží vo Zvolenskej kotline. Chotár Kováčovej hraničí s územím obcí Zvolen, Turová a Sliač. Výhodou polohy je blízkosť štátnej cesty č. 66 Krupina - Zvolen - Banská Bystrica a štátnej cesty č. 50 Bratislava - Zvolen - Lučenec. Územie neďaleko Kováčovej pretína aj moderná štvorprúdová diaľničná komunikácia z Banskej Bystrice do Žiaru nad Hronom, k dispozícii je tiež letecké spojenie na blízke letisko Sliač. Obec ako súčasť Zvolenského okresu a Banskobystrického kraja patrí v súčasnosti medzi obce s najväčšou dynamikou rozvoja.Obecný úrad vynakladá značné úsilie, aby obec mala estetický vzhľad, a tak problematika životného prostredia figuruje v centre záujmu. V roku 1995 bola dokončená výstavba kostola. O rok nato prijalo vedenie obce VZN o nakladaní s komunálnym odpadom, pričom sa v ňom objavil zákaz spaľovania materiálov s negatívnym dosahom na ekológiu. Ekológia sa v ostatnom období dostala do popredia záujmu obecného úradu. Medzi stavby všeobecného významu tohto obdobia patrí kanalizačný zberač, pribudol aj orientačno-informačný systém, potrebný najmä z hľadiska turistického ruchu. Obec sa postupne stala atraktívnou aj pre individuálnu bytovú výstavbu, autoturistiku, výstavbu podnikových a súkromných chát. V roku 1999 sa uznesením ObZ dostalo ploche oproti obecnému úradu pomenovania Námestie SNP. Nové milénium, rok 2000 a 21. storočie sme privítali najprv ekumenickou bohoslužbou v kostole, potom na Námestí SNP ohňostrojom, cimbalovou muzikou, spevokolom a príhovorom starostu. Vzápätí sme si vysúkali rukávy a pustili sa do vážnej investičnej akcie, výstavby tribúny futbalového štadióna TJ Prameň.Na ploche so zámkovou dlažbou okrem oddychovej zóny, ktorú privítali tak občania ako aj pacienti a hostia, vyrástla malá tržnica, autobusová čakáreň, novinový stánok a informačné tabule, všetko vo večerných hodinách zvýrazňujú štyri dobové svietidlá.Výhodná poloha, dobré klimatické podmienky, malebnosť krajiny bohatej na lesy, dostatočné množstvo vynikajúcej termálnej vody a prudká investičná činnosť predurčili našej obci veľké perspektívne možnosti.

BudčaObec leží juhozápadne 6 km od okresného mesta Zvolen, na pravom brehu rieky Hron. Táto obec ležiaca na území, kde sa Kremnické pohorie stretáva so Štiavnickým pohorím, je zo všetkých strán lemovaná horami. V obecnom úrade je aj sídlo združenia. Najvýhodnejšiu polohu z hľadiska viditeľnosti i napojenia z hlavných dopravných trás má obec Budča. Sídlo Budča je najnižšie položenou obcou, leží priamo na nive Hrona, ako nížinné sídlo s pôvodnou kruhovou zástavbou okolo kostola. Budča je moderné sídlo a je najväčším sídlom mikroregiónu. Rozsiahla nová výstavba nesie znaky mestskej architektúry - obecný úrad, MŠ, ZŠ, zdravotné stredisko, nová IBV. Budča plní v osídlení mikroregiónu Adela funkciu centra lokálneho významu.

BrezinyLežia v severovýchodnej časti Pliešovskej kotliny na toku Neresnice, pred jej vstupom do Javoria, na rozhraní Štiavnických vrchov a Zvolenskej kotliny. Obec sa delí na Dolné Breziny, Horné Breziny.

BacúrovObec sa nachádza 13 km juhozápadne od Zvolena, na príkrove čadiča Ostrolúckej planiny v Pliešovskej kotline. Susedí s obcami Dubové, Ostrá Lúka a Breziny. Oblasť Bacúrovskej terasy má pahorkatinový reliéf s relatívnym prevýšením 50 - 100 m, v nadmorskej výške okolo 450 m. Terasa je pravdepodobne výsledkom výmoľovej činnosti tokov Neresnice a Hrona. Terasovitý charakter oblasti je zrejmý hlavne na severe územia, kde v rozpätí 1300 m nadmorská výška stúpne z 300 m n. m. na 450 m n. m., teda o 150 m. Z hľadiska základných geomorfologických tvarov ide o plošinu, teda o plochý, čiastočne zvlnený terén, nachádzajúci sa mimo dosahu vodných tokov. Od roviny sa líši tým, že má rôznu relatívnu výšku nad údolím, rôzne geologické a pedologické zloženie a rôzny hydrologický režim. V strede obce v prirodzenej zníženine sa nachádza umelé jazierko. Ide síce o požiarnu nádrž, ale poskytuje priestor mnohým rybám, obojživelníkom a plazom. Najmä v minulosti slúžila ako priestor, kde sa kúpavala vodná hydina z dediny, čo dodávalo obci malebný vidiecky ráz. Dnes je na radosť miestnych detí v zime využívaná ako klzisko. Takmer polovica územia je využívaná ako orná pôda a asi štvrtina ako lúky a pasienky, a tak aj miestne živočíšstvo a rastlinstvo zastupujú skôr druhy poľné a lúčne. Nájdeme tu zajaca, líšku, myšiaka, bažanta, mnohé druhy hmyzu ako motýle, koníky, svrčky, kobylky, bzdochy, čmeľa skalného. Na poliach rastú trnky, ruža šípová, hloh, vtáčí zob a na lúkach rôzne liečivé rastliny. Z lesných zvierat tu nájdeme srnčiu, jeleniu, danieliu, diviačiu zver, medveďa, rysa, mačku divú, jazveca, kunu a iné. Za zmienku stoja aj mohutné lipy rastúce pri kostole, ktoré túto krásnu stavbu príjemne začleňujú do krajiny.

PliešovcePrvé dôkazy existencie sídla Pliešovce sa datujú do mladšej doby bronzovej (hromadný nález predmetov). Prvý raz sa Pliešovce písomne spomínajú v roku 1256. V roku 1347 sa spomínajú v súvislosti so stavbou kostola sv. Juraja, ktorý dnes už neexistuje. V 16. storočí boli Pliešovce mestečkom a mali spoločné výsady spolu s Babinou, Dobrou Nivou a Sásou. V roku 1419 bola Pliešovciam udelená výsadná listina s privilégiami napr.: slobodná voľba kňaza, richtára, predstavenstva obce, oslobodenie od daní,... V 16.-17. storočí sa nachádzali medzi obcami poplatnými Turkom, ktorí obec pustošili. V druhej polovici 19. storočia začal klesať význam Pliešoviec ako mestečka a v roku 1849 boli Pliešovce pričlenené pod expozitúru Krupiny. Za prvej ČSR Pliešovce zaznamenali prudké vysťahovalectvo a obete na životoch. Počas druhej svetovej vojny boli jedným z prvých ohnísk prípravy SNP. Obec Pliešovce sa vyznačuje reťazovou kolonizačnou zástavbou s rozrastenou zástavbou na lazoch. Zástavba postupovala okolo toku potoka Neresnica a hlavnej komunikácie, ktorá sa pod Hálikom rozvetvila do dvoch častí. V mieste rozdelenia komunikácií vznikol centrálny priestor obce s bohatou nízkou aj vysokou zeleňou a parkovými priestormi, nadväzujúci na pôvodný brehový porast toku Neresnice. V chotári obce vzniklo veľa lazov. Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. V roku 1990 sa k Pliešovciam pričlenila obec Zaježová.

Železná BreznicaObec leží v severozápadnej časti zvolenského okresu. Väčšiu časť územia zaberá Turovske predhorie, ktoré je súčasťou Kremnických vrchov. Severne od obce v Kremnických vrchov sa nachádza prírodná rezervácia Mláčik, ktorá bola v roku 1982 vyhlásená za Štátnu prírodnú rezerváciu. V 15. stor. obec patríla k panstvu Dobrá Niva, ktoré sa vyčlenilo zo zvolenského panstva po vybudovani hradu. Názov Železnej Breznice, situovanej v blízkosti banských miest prezrádza, že už v 15. stor. predstavovala významné stredoslovesnké železorudné stredisko. Väčšina jej obyvateľov bola zamestnaná v baniach a hutách a tiež sa živili výrobou uhlia.

PodzámčokObec vznikla z majera pod Dobronivským hradom pravdepodobne až v 15. alebo 16. storočí. Pôvodne obec tvorili jednotlivé usadlosti. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1425. V druhej polovici 17. storočia bola sídlom panstva. Jej obyvatelia boli iba želiarmi, ktorí pracovali na pánskej pôde. Po spustnutí hradu, od 18. storočia bola sídlom panstva Podzámčok. Za I. ČSR bola v obci veľká nezamestnanosť. Občania obce sa zúčastnili na SNP. Po druhej svetovej vojne sa obec začala modernizovať. Obec má prevažne novú zástavbu - po roku 1945. Od roku 1990 je obec Podzámčok samostatnou obcou. Dominantou obce je hrad Dobronivá.

BabináZdruženie obcí Mikroregiónu Pliešovská kotlina: Pliešovská kotlina vznikla v mladších geologických dobách v pôvodne sopečnej krajine. V súčasnosti oddeľuje dve sopečné pohoria – Javorie a Štiavnické vrchy. Kotlinou preteká potok Neresnica, do ktorého sa vlieva viacero prítokov, ktoré pramenia v Javorí. Nachádzajú sa tu obce Pliešovce, Dobrá Niva, Sása, Babiná, Podzámčok , Bzovská Lehôtka a Breziny, ktorév rámci histórie spadali pod panstvo hradu Dobrá Niva s podobným sledom histórie od osídlenia v počiatku, cez výsady a práva, až po novodobé dejiny. Práve tento fakt podnietil starostov jednotlivých obcí k založeniu združenia pod názvom: Mikroregión „Pliešovská kotlina“. Rozloha územia mikroregiónu je 17 551 ha s počtom obyvateľov : 6034. Cieľom obcí a ich predstaviteľov je zlepšiť a zvýšiť trvalý štandard života obyvateľov v obciach so zachovaním jeho špecifika, ako aj zatraktívniť tento pekný kraj pre návštevníkov hľadajúcich príjemné životné prostredie pre turistiku, relax a oddych.

SielnicaSielnica leží v severozápadnej časti Zvolenskej kotliny v doline Sielnického potoka. Malebnosť jej dodávajú východné výbežky Kremnických vrchov. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí 299-1026 m.n.m.. Lesný porast tvoria jedľa, dub a buk. Nad obcou na vrchu Žiar sa nachádza zvláštna archeologická lokalita "Sklenný zámok", ktorá sa pre svoju originalitu dostala do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.

TŕnieNachádza sa v Kremnických vrchoch, ktoré sú sopečného pôvodu. Nadmorská výška jej umožňuje strážiť ostatné obce, mesto Zvolen i Sliač, ktoré sú z Tŕnia ako na dlani. Z prírodných zvláštností tunajšieho okolia si zaslúži pozornosť malá jaskyňa vo Farskom jarku, ktorá v začiatkoch osídlenia chotára poskytovala prístrešie tunajším obyvateľom. Pre ťažkú prístupnosť ju nebolo možné dôkladne preskúmať, ale isto skrýva veľa tajomstiev. V Skalnatej dolinke, ktorá vyúsťuje pri severnom okraji obce, sa nachádza vodopád (vysoký asi 12 metrov), ktorého miestny názov je "Padalo". Jeho podklad tvorí andezitové podložie. Tečie tu veľmi čistá voda.

TurováVznikla na dotyku juhovýchodných Kremnických vrchov so Zvolenskou kotlinou. Obcou preteká Turovský potok vlievajúci sa do Hrona. Obec vznikla v stredoveku, písomne je podložená v r. 1424 ako Twrowa, terajší názov Turová sa uvádza od roku 1786. Obec patrila Dobronivskému hradnému panstvu. Pozornosť zasluhuje výskyt drevného Opalu Diatomitov a opustená štôlňa po ťažbe Lignitu.

Bzovská LehôtkaBzovská Lehôtka je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Dobrá Niva Obec Dobrá Niva leží v nadmorskej výške 374 m nad morom, má veľmi dobrú polohu. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji 13 km južne od Zvolena, v južnej časti Pliešovskej kotliny , v údolí potoka Neresnica. Jej chotár je takmer zo všetkých strán obklopený horami. Na západe a severozápade ju ohraničujú Štiavnické vrchy s najvyšším bodom v chotári Tri kamene(834 m). Na východe a severovýchode je pohorie Javorie s najvyšším bodom v chotári Lomno (908 m). Na juhovýchod je chotár otvorený a pokračuje do severnej časti Pliešovskej kotliny. Geologicky územie patrí k Slovenskému stredohoriu. Tvoria ho mladé treťohorné sopečné vyvreliny. Prevláda v nich andezit, jeho tufy a tufity. V Štiavnických vrchoch sú zastúpené všetky typy sopečných hornín. Z neogénnych sopečných hornín sú najstaršie pyroxenicko- amfibolické andezity prvej fázy. Vystupujú v niekoľkých malých telesách na východnom úpätí pri Brezinách v Neresnickej doline. Charakteristickým minerálom pre ne je granit. Tufity vystupujú na východnom úpätí Štiavnických vrchov práve v chotári Dobrej Nivy. Hlavnú časť Javoria budujú tufy, andezity sú zastúpené v oblasti vrchu Javorie. Hydrologické pomery Celý chotár obce patrí k povodiu Neresnice s krátkymi prítokmi /Hajtmanka, Bystrô, Kalnô, Kňazov potok, Cesnakový jarok, Studničný jarok, Potôčok.../. V severozápadnej časti chotára potok Kalnô napája vybodovanú nádrž na mieste niekdajšieho panského rybníka. Toky nie sú veľmi výdatné na množstvo vody, ale v chotári obce /Bariny/ sú významné zdroje pitnej vody, ktoré zásobujú aj okolité obce a susedné mestá. Klimatické pomery V Pliešovskej kotline prevláda mierne teplá kotlinová klíma. Toto územie zasahuje aj horská klíma s malou inverziou teplôt s miernou vlhkosťou a chladnou zimou. Priemerné ročné množstvo zrážok je 600 až 800 mm. Pôdne pomery V tejto lokalite je rozšírený pôdny druh piesočnato-hlinitý až hlinitý. V kotline sa miestami vyskytujú ílovito-hlinité pôdy. Na základe materskej horniny, reliéfu a klimatických pomerov sa v chotári vyskytujú tieto pôdne typy: - Hnedá lesná pôda nenasýtená / Kráľová / - Hnedá lesná pôda oglejená / pahorkatiny v chotári / - Ilimerizovaná pôda a ilimerizovaná oglejená pôda / nižšie položené časti kotliny / - pseudoglej sa vyskytuje na málo sklonených elementoch reliéfu v nadmorských výškach 350 - 400 m v oblasti medzi Neresnicou a Kňazovým potokom - Nivná pôda na aluviálnych sedimentoch / pozdĺž Neresnice /Rastlinstvo Chotár Dobrej Nivy patrí z hľadiska fytogeografického členenia do oblasti západokarpatskej flóry. Prevládajú tu bukové lesy, dubo - bučiny, dub zimný, dub – cer. Na nive Neresnice sú zaujímavé brehové porasty, ako napríklad jelša lepkavá. Veľká časť lesov bola v minulosti vyklčovaná a zmenená na ornú pôdu. Celá flóra tejto oblasti má karpatský ráz, ovplyvnený panónskymi prvkami. Živočíšstvo V tejto oblasti sú rozšírené cicavce. Z nich najväčšie zastúpenie má poľovná zver: divá sviňa, srna a jeleň. Ďalej sú tu zastúpené mačka divá, rys ostrovid, kuna lesná, líška, jazvec, zajac a v poslednom období aj medveď. Z vtákov sú to bocian biely, kačica divá, prepelica, jarabica. Hniezdil tu dokonca aj orol krikľavý. Chránené územia Do chotára obce Dobrá Niva zasahuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, ktorá je rozmanitá z hľadiska mineralogického aj petrografického. Vyskytuje sa tu 29 druhov chránených rastlín a žije tu 116 druhov chránených živočíchov. Lokalita Gavúrky je veľmi zaujímavou oblasťou a aj napriek čiastočnej devastácii tejto lokaliky dislokovanou skupinou sovietskej armády je vyhlásená za chránené územie. Má plochu asi 100 ha a leží v Pliešovskej kotline v katastri obcí Dobrá Niva, menej Sása, v nadmorskej výške 460-475 m n.m, na JZ výbežku kóty Lomné (907,6 m n.m.) pod lesným masívom kóty Bieleho brala (727,2 m n.m.) na poľnohospodárskom pôdnom fonde na mierne klesajúcom, takmer rovinnom teréne v blízkosti kóty Gavúrky (470 m n.m.). Tvorí ju pasienok pokrytý riedkym porastom starých 150-200 ročných dubov (s prevahou Quercus robur, SLT Carpineto- Quercetum), z ktorého je vyčlenených, z pohľadu štátnej ochrany prírody, 68,2955 ha ako záujmové územie krajinárskeho charakteru a plánované biocentrum. V uvedenej lokalite sa nachádzajú dva exepláre duba letného s obvodmi 530 cm a 443 cm a výškou 25 m, ktoré majú 250 rokov. Geograficky je lokalita situovaná v Pliešovskej kotline, ktorá oddeľuje pohorie Javorie (ležiace na pravom brehu potoka Neresnica, odvodňujúceho blízke predhoria) od predhoria Štiavnických vrchov. Obe pohoria, tak ako aj medzi nimi ležiaca Pliešovská kotlina sú súčasťou Slovenského stredohoria, ktoré po treťohorách vyzdvihla eruptívna činnosť nad rozsiahle brakické more. Teda materským podkladom sú eruptívne horniny, tufy, tufity a ich aglomeráty. V neskoršom období pokryla niektoré miesta nerovnako hrubá vrstva spraše a sprašových hlín. Z týchto materiálov a ich sprašového pokryvu vznikli predovšetkým rozličné typy hnedých pôd, v spodine, hlavne na andezite minerálne dosť bohaté, ale na miestach pokrytých sprašovými materiálmi pomerne chudobné. Územie Gavúriek patrí po klimatickej stránke do okrsku mierne teplého, mierne vlhkého, vrchovinového, mierne teplej oblasti. V území sa prejavuje veľká inverzia teplôt typickej kotlinovej klímy, pričom priemerné januárové teploty vzduchu kolíšu medzi -2.5°C až -5 °C, a priemerné júlové teploty medzi 20°C až 24°C. V mnohých prípadoch sú priemerné teploty nižšie ako namerané na meteorologickej stanici Sliač. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú v rozpätí 600 až 800 mm. V území lokality nie sú pramene ani vodné toky. Lokalitu obmýva z východu Kňazov potok, ktorý v lete často vyschýna. Prioritou záujmu ochrany prírody v lokalite Gavúrky je starý pasienkový dubový les. Tento typ pasienkového lesa pravdepodobne vznikol prerúbaním pôvodnejšieho dubového lesa za účelom získania tienistejšieho pasienku, alebo racionálnou výsadbou dubov, medzi iným aj na pasienkárske účely. Túto úvahu môžeme dokumentovať (pôvodnosť dubín na tomto území v plnom zápoji) porovnávaním územia so zalesnenými územiami na paralelných stanovištiach, na ktorých dubové lesy v okolí rastú. Lokalita Gavúrky bola posledných 25 rokov využívaná útvarmi bývalej Sovietskej armády ako výcvikový priestor, v dávnejšej minulosti bola využívaná ako pasienok a tiež rekreačné miesto.

Zvolenská Slatina

DubovéNachádza sa na ostrolúckej planine v Štiavnickych vrchoch. Leží na príkrove čadiča, ktorý je súčasťou krátera začínajúceho pri Banskej Belej. Obyvatelia pálili drevené uhlie do štiavnických hút a do banských podnikov v kozelníckej doline. Nachádza sa tu neogotický kostol z rokov 1866 - 1867 a má vnútorné zeriadenie z čias výstavby. Lesy spadajú pod Chránenú Krajinnú Oblasť Štiavnické Vrchy. Turistické chodníky sú na Kozelník a Banský Studenec.

Hronská Breznica

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Zvolen

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia