Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Žarnovica

Nová BaňaMesto leží v malebnom prostredí stredného Pohronia na styku pohorí Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Dominantným pohorím tejto oblasti je Pohronský Inovec(901 m n. m.), ktorý sa rozprestiera medzi Tríbečom a Štiavnickými vrchmi. Nadmorská výška mesta je 221 m n. m.. Podnebie v tejto oblasti možno charakterizovať ako mierne teplé. Kataster mesta je veľmi rozsiahly, pretože k nemu patrí aj niekoľko osád a má aj veľký počet pomerne rozľahlých chotárnych častí.

BrehyBrehy ležia na západných svahoch Štiavnických vrchov, v nadmorskej výške 248 m, na ľavom brehu Hrona. Najvyššou výškou z okolitých vrchov dosahuje Chlm (726 m n. m.). V geologickej skladbe územia sú zastúpené pyroxenické andezity s ryolitom a čadičové útvary.

Horné HámreHistorickým znakom obce je patrón farského kostola sv. Martin. V modrom štíte v zelenej pažiti, preloženej v dolnej polovici dvomi zlatými písmenami H stojaci strieborný kôň so zlatou ohlávkou a uzdou, v sedle so striebroodetým rytierom v rovnakej prilbe v pravici pred sebou so strieborným položeným obráteným mečom a ním roztínajúci červený plášť, pod koňom v pažiti na ľavom kolene kľačiaci nahý žobrák. Erb je zapísaný v Heraldickom registri SR. Horné Hámre ležia v doline Kľakovského potoka, 17 kilometrov od Novej Bane. Chotár je zväčša odlesnený, hornatý a má viaceré zlomové línie s hlbokými údoliami, v ktorých tečú menšie horské bystriny a potôčky. Najstarší písomne doložený údaj o existencii obce pochádza z roku 1391. Staré a inojazyčné pomenovanie obce bolo Hamor, Hornie Hamry, Felsohámor, Oberhammer. Koncom 15. storočia mala obec 55 zdanených domov, čo nasvedčuje tomu, že už vtedy vznikali rozsiahle okolité lazy. Medzi najväčšie z nich patria: Kostivrch, Majer, Horný a Dolný Pajer, Oslanovci, Lipie, Morasdolina, Jančokovci, Cvangovci. Obyvatelia boli pôvodom drevorubači a uhliari, neskôr baníci a spracovatelia vyťaženej rudy z miestnych a iných baní. Dodnes sa nachádzajú v základoch starých domov, ciest a po trase bývalej lesnej železnice zostatky tavenej rudy – struska a množstvo hlinených kelímkov na odlievanie drahých kovov, hlavne striebra. Rímsko-katolícky kostol v obci bol vysvätený patrónovi obce, svätému Martinovi biskupovi, a tak má obec 11. novembra sviatok. V deväťdesiatych rokoch devätnásteho storočia sa začala plánovaná, tvrdá a bezohľadná maďarizácia Slovenska. Pomaďarčovali sa mená, názvy obcí a čo bolo najhoršie, začalo sa i maďarsky vyučovať. Zavádzal sa prísny režim a uhorský poriadok. Prísne poriadky boli vnesené i do zákonov a predpisov a tak sa stalo, že i Horné Hámre si museli rozhodnutia richtárov a obecnej rady zapisovať po maďarsky. Vďaka týmto prísnym nariadeniam vtedajšie zastupiteľstvá a richtári obce, počnúc rokom 1897, museli všetky svoje porady zapisovať veľmi podrobne. Tým sa vlastne zachovali presné údaje o živote v obci až podnes.

Hronský BeňadikObec Hronský Beňadik leží medzi výbežkami Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov, v údolí rieky Hron. Je to dávna križovatka ciest z juhu a zo západu, spájajúca Pohronie s Ponitrím. Ide o priestor stredného Pohronia severne od Slovenskej brány, oddeľujúcu teplú úrodnú pôdu a vinohradu od kopcovitého terénu s bohatými náleziskami rúd, najmä drahých kovov. Táto ťažisková geografická poloha určovala významné postavenie obce už v dávnej minulosti.

Malá LehotaObec Malá Lehota sa nachádza v severnej časti Pohronského Inovca. Najvyšší vrch Vojšín má nadmorskú výšku 819 m a stred obce 625 m n. m. Pramení tu riečka Žitava. Približne 50 ha z územia obce je súčasťou Prírodnej rezervácie Sokolec. V súčasnosti má obec Malá Lehota rozlohu 2284 ha, má 17 štálov, v ktorých žije 1060 obyvateľov. Jednotlivé štály spája 25 km miestnych komunikácií. V obci je 550 rodinných domov, z toho skoro 120 osídlených chlupármi, najmä z Nitiranskeho a Bratislavského kraja. Obec je vybudovaná, nachádza sa tu kultúrny dom, kákladná a materská škola, pošta, dom smútku, požiarna zbrojnica, štyri predajne potravín, priemyselný tovar, pohostinstvo a zdravotná ambulancia. V obci sú dva rímsko-katolícke kostoly. Má tri vlastné záchyty prameňa, čo sa odzrkadlilo v dostatku pitnej vody. V obci aktívne pracuje Telovýchovná jednota Žitavan, Poľovnícke združenie Dúbravka, Mo SČK, DPZ. Poľnohospodárstvom sa zaoberá Roľan, s.r.o. Nová Baňa. Nedostatok pracovných príležitostí v obci a okolí má za následok 25-30% nezamestnanosť obyvateľov. Kultúrne pamiatky, Rímsko-katolícky kostol postavený v roku 1820 v klasicistickom štýle, na cintoríne okolo kostola sú rozmiestnené drevené ľudové kríže s tabuľkovým základom, rezané z jedného kusa dreva, niektoré s geometrickou ornamentikou z konca 19. storočia. Rímsko-katolícka škola bola postavená v r. 1852, štátna ľudová škola v r. 1927 a ďalšia v r. 1934. V obci sa aj v súčasnej dobe zachovávajú rôzne tradície a zvyky, hlavne počas veľkonočných a vianočných sviatkov a v čase fašiangov, kedy nesmie chýbať tradičný ľudový nástroj - gajdy. Kedysi tento nástroj ovládalo skoro 20 gajdošov, ktorí si počas zimného obdobia privyrábali na dolniakoch, no dnes ho už vytláča harmonika, či heligónka. Vzhľadom k tomu, že gajdošov a gajdošskýcvh muzík už nie je veľa, od roku 1987 sa pravidelne každoročne v obci Malá Lehota v piatok pred Popolcovou stredou konajú "Gajdošské fašiangy." Je to stretnutie gajdošov zo Slovenska ale i zo zahraničia, napr. z Maďarska, Poľska, Holandska, Čiech, Nemecka, Rakúska, Talianska, Veľkej Británie. Z ďalších tradícií sa zachovalo pletenie rôznych prútených košíkov a tkanie kobercov. V zimnom období je možnosť využitia lyžiarskeho vleku v Hubačovom štále s dĺžkou 1000 m. V letných mesiacoch si návštevníci nenechajú ujsť prekrásne možnosti pešej turistika po okolitých prevažne listnatých lesoch. Z obce vedie náučný chodník od národnej prírodnej pamiatky Andezitové kamenné more cez vrch Vojšín až k Starohutskému vodopádu. Okolité hory v jesenných mesiacoch prajú hubárom.

Orovnica V juhozápadnom cípe v Banskobystrického kraja asi 6 km na sever od Hronského Beňadika a niečo menej na juh od Novej Bane, na pravom brehu rieky Hron leží malá podhorská dedinka Orovnica. Od železničnej stanice Tekovská Breznica, ako aj od hlavnej cesty Pohroním je vzdialená približne 1,5 km. Na severe susedí s Novou Baňou, na juhovýchode s Tekovskou Breznicou, na juhu s Hronským Beňadikom a na západe s Tekovskými Nemcami. Rozloha chotára obce je 1387 ha a na jej území asi 540 obyvateľov. Pôvodne bola poddanskou obcou opátstva v Hronskom Beňadiku, od roku 1565 patrila ostrihomskej kapitule. Administratívne patrila do okresu Zlaté Moravce, od roku 1923 do okresu Nová Baňa, od 1960 do okresu Žiar nad Hronom a od roku 1996 do okresu Žarnovica. V roku 1907 zriadili notársky úrad v obci Brehy. Do jeho obvodu patrili obce Brehy. Tekovská Breznica a Orovnica. Chotár obce sa rozprestiera väčšinou na juhovýchodných svahoch Pohronského Inovca a iba nepatrná časť chotára je v údolí Hrona. Nadmorská výška v strede dediny je 325 m n.m., v chotári 185 - 718 m n.m. Najvyššie položeným miestom je vrch Čaračín 718 m n.m. , najnižšie položené miesto je pri Hrone za Humnom 185 m n.m. Pohorie Pohronský Inovec je sopečného pôvodu a patrí k Slovenkému stredohoriu. V celku je to malé pohorie 20 km dlhé v smere S-J a asi 12 km široké. Na juhu spadá niekde strmo, niekde nízkym predhorím do Hronskej pahorkatiny. V chotári obce prevládajú hnedé lesné pôdy, iba časť chotára v nive Hrona je úrodnejšia, no v dôsledku blízkosti Hrona spodná voda vystupuje na povrch a najmä pri povodniach v trvalejších výdatnejších dažďoch je tu pôda dlkšie premokrená. Podnebie v obci je v celku mierne. V Orovnieci sú pomerne teplé letá a kratšie tuhé zimy, počas ktorých zmrzne Hron.

Ostrý GrúňObec Ostrý Grúň leží v Kľakovskej kotline v horskom prostredí pod pohorím Vtáčnik, ktoré má nadmorskú výšku 1346 m n.m. Obec Ostrý Grúň, ktorá dostala meno podľa kopca, leží v Kľakovskej kotline v horskom prostredí pod pohorím Vtáčnik. Samotná rozloha dediny je 1680 hektárov. Cez obec preteká Kľakovský potok. V dejinách sú známe dve zmienky o vzniku Ostrého Grúňa. Prvá z nich je, že dedinu založili ľudia, ktorí utekali od juhu z maďarských hraníc pred Turkami. Nasvedčovalo tomu aj umiestnenie osád, ktoré akoby sa pred niekým skrývali. Druhá zmienka hovorí, že prvé obydlia osady vystavali drevorubači majiteľa hradu Revište. Toto všetko sa udialo v 16. a 17. storočí. Uznesením z roku 1950 bola osada Ostrý Grúň odčlenená od susedného územia Hrabičov a bola zriadená nová obec. Prvá zmienka o obci bola okolo roku 1700. Obec Ostrý Grúň má 561 obyvateľov. Samostatná rozloha dediny je 1680 ha, ktorá sa nachádza v 483 m n.m. Vďaka svojej výhodnej polohe sa stala centrom návštev našich aj zahraničných turistov. Perličkou obce sa stalo jej rekreačné zariadenie, ktoré počas letného aj zimného obdobia navštevuje mnoho turistov. V okolí sa nachádza množstvo turistických chodníkov. Turistiku je tu možné pestovať počas celého roka. Zariadenie ponúka v letnom období možnosť jazdy na koni, v zimnom zase možnosť lyžovania, nakoľko sa v obci nachádzajú dva vleky, z ktorých jeden je umelo zasnežovaný. Lyžiarske vleky sú vhodné pre začiatočníkov aj zdatných lyžiarov. Ubytovanie je možné v hlavnej budove, ktorá má kapacitu 31 lôžok a je vybavená WC a spoločnými sprchami. Pri hlavnej budove sa nachádza 5 zrubových chatiek, z ktorých každá má kapacitu 10 lôžok a je vybavená 2 WC a 2 sprchami. Strava je podávaná 3 krát denné, počas detských letných táborov a škôl v prírode 5 krát denne. Návštevníci tohoto regiónu si môžu plným dúškom vychutnávať krásu okolitej prírody, organizovať rôzne výlety do jej okolia, akým je napríklad na pohorie Vtáčnik, ktorým sa môžu popýšiť všetky okolité dediny.

Rudno nad HronomRudno nad Hronom, okres Žarnovica, kraj Banskobystrický. Výšinné sídlisko a zvyšky stredovekého hrádku sú doložené z 13. storočia. Obec, kedysi známa ťažbou železnej rudy, sklárňami a výrobou okrovej farby, má dnes 525 obyvateľov. Kataster meria 1929 ha.

Tekovská BreznicaTekovská Breznica, okres Žarnovica, kraj Banskobystrický. Obec Tekovská Breznica (215 m.n.m.) leží v údolí hrona 7km na JZ od Novej Bane. Zrúcaniny hradu ležia na severozápadnej strane Štiavnických vrchov, nad obcou Tekovská Breznica okr. Žarnovica nad údolím Hrona v nadmorskej výške 445 m n.m. Zrúcaniny hradu Breznica sa nachádzajú na vrchu Hrádok, juhovýchodne nad obcou Tekovská Breznica, ktorý je ohraničený od severu Chválenskou dolinou a Priesilskou dolinou od juhu. Poloha umožňovala výhľad na historickú "Slovenskú Bránu", opátstvo v Hronskom Beňadiku a na 7 km vzdialenú Novú Baňu.

Veľká LehotaObec Veľká Lehota sa rozprestiera v objatí lesov Pohronského Inovca. Leží v nadmorskej výške 650 m na zvlnenej vysočine medzi vrchom Vojšín (760m), Veľkým Inovcom (901m) a Hájom (616m), pod úpätím Kamenného vrchu. Okolie obce tvoria lesy prevažne listnaté s dubovým a bukovým porastom.

ŽupkovObec Župkov sa nachádza vo výške 400 m.n.m a jej rozloha je 1024 ha. Geograficky sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Žarnovica. V súčasnosti má obec 740 obyvateľov s priaznivou demografickou štruktúrou. Malebná obec Župkov je situovaná v prekrásnej scenérii Kľakovskej doliny na úpätí pohoria Vtáčnik. Obklopuje ju krásna príroda. Obec je dosť rozľahlá a má lazovitý charakter. Obec je síce v abecednom poradí na poslednom mieste, no geograficky leží v srdci Slovenska. Obec mala hlavne v minulosti zameranie na ťažbu dreva o čom svedčí aj erb obce. Heraldická komisia Slovenskej republiky sa rozhodla o vydaní Erbovej listiny obci Župkov na základe žiadosti obecného úradu a konzultácii s pánom Petrom Kartusom - predsedom heraldickej komisie. Malebná príroda a lazovitý charakter predurčujú obec pre chátarsku oblast. Je to vhodné miesto odpočinku a relaxu pre všetkých ludí, ktorý si oddýchnút od každodenného stresu a zhonu. V súčasnosti je v obci asi 50 chatárov. V obci je aj rekreačný areál RIEČKY s bazénom, saunou, ubytovacími zariadeniami, antukovým dvorcom, beach-volejbalovým ihriskom, minigolfom, spoločenskou miestnosťou. Je možnost aj jazdy na koni.

Hodruša - HámreObec leží v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov, roztiahnutá v Hodrušskej doline, začínajúcej sa za mostom cez rieku Hron a pokračujúcej hornatým údolím cez sedlo Červená studňa až do starobylého mesta Banská Štiavnica. Hodruša-Hámre je stredisková obec s 2351 obyvateľmi, ktorá vznikla spojením samostatných obcí Banská Hodruša a Dolné Hámre. K týmto dvom obciam sa v roku 1980 pripojili aj Kopanice.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Žarnovica

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia