Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Veľký Krtíš

Modrý KameňObec Modrý Kameň patrí do Banskobystrického kraja. Z historických pamiatok sa tu nachádza zrúcanina pôvodne gotického hradu z druhej polovice 13. storočia, v roku 1593 bol zničený Turkami, v prvej polovici 18. storočia bola časť hradu obnovená a vybudovaná nová hradná kaplnka. Neskorobaroková kalvária nad mestom, postavená v polovici 18. stor., bola opravená po roku 1930.Modrý kameň na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny v údolí riečky Krtíš leží 4 km severne od Veľkého Krtíša. Prvé zmienky o obci sú z rokov 1278 a 1290. Rozhodujúcim činiteľom výstavby podoby stredovekej obce sa stal hrad. Táto dominanta-gotický hrad sa spomína už v polovici 12. storočia. Vďaka nemu sa postupne rozvíjajúce podhradie stalo administratívnym centrom západného Novohradu. V čase svojho najväčššieho rozmachu patril hrad k najvýznamnejším z celého Uhorska. Najvýznamnejšie sa Modrý Kameň začal rozvíjať po roku 1658, keď dostal tržné práva od cisára Leopolda II. Prudšie sa začali rozvíjať remeslá a život v obci bol čulý a aktívny. Jeho charakter od 16. storočia určovali vinári, drobní obchodníci, roľníci a drevorubači. V rokoch 1575-1593 bol hrad obsadený Turkami, ktorí ho v roku 1593 pri rozhodujúcej bitke zničili. V roku 1730 bol na dolnom hrade postavený kaštieľ. Od tohoto času sa podoba hradu a kaštieľa takmer vôbec nezmenila.Hrad bol postavený okolo roku 1134. Prvým majiteľom hradu bol zvolenský župan Ditrich z rodu slávneho rytiera Donča. Preslávil sa hospodárskou a stavebnou činnosťou na Slovensku. Za vlády kráľa Belu IV. sa hrad Modrý Kameň začal meniť na významnú protitatársku pevnosť pre svoju strategickú polohu v systéme obranných hradov.Hradný komplex sa skladá z hornej časti goticko-renesančnej zrúcaniny na bralnatom návrší a dolného barokového kaštieľa. Počiatky jeho vzniku siahajú do roku 1137.V polovici 16. storočia bol pánom hradu hontiansky a zvolenský župan Ján Balaša.Hrad často navštevoval jeho syn bojovník a renesančný básnik Valentín Balaša (1554 - 1594), o ktorom niektoré pramene uvádzajú, že v Modrom Kameni bol zapísaný do matriky. Po útoku od 17. júla do 19. júla 1575 sa Turci zmocnili hradu. V Modrom Kameni zotrvali do decembra 1593, kedy podľahli silnému útoku Mikuláša Pálfiho a Krištofa Tiefenbacha. Pred ústupom stihli hrad podpáliť a vyhodiť do vzduchu.Počas pobytu na hrade Modrý Kameň plienili okolie - zničili mestečko Horné Strháre. V osade Dolina postavili mlyn, na okolí vysadili jedlé gaštany. Prestavali hrad a premenovali ho na Ikipalanku - dvojitú pevnosť.Po odchode Turkov Žigmudn Balaša dal hrad Modrý Kameň opraviť do pôvodného stavu. V novej tureckej vojne sa vlastníkom hradu na krátke obdobie stal Imrich Thőkőly. Členovia posádky zapríčinili požiar, ktorý hrad znovu zničil.V roku 1730 dal Gabriel Balaša na dolnej časti hradu postaviť kaštieľ v barokovom slohu. Horný gotický hrad zostal v ruinách. Túto časť rodina využívala po úpravách chodníkov a schodov na oddych a prechádzky.V roku 1759 bola dostavaná a 24.8.1759 biskupom Antonom Révayiom psvätená zámocká kaplnka, ktorá je zasvätená sv. Anne. Pavol Bašala patril k významným členom tejto rodiny. V Novohrade a Honte dal vystavať na vlastné náklady 16 kostolov.Poslednou majiteľkou hradu bola grófka Almášiová, ktorá v roku 1923 celý areál predala štátu.Teraz na hrade sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, jediné svojho druhu na slovensku. Okrem špecializovanej časti spracováva dejiny krtíšskej oblasti. Hrad Modrý kameň nie je verejnosti prístupný.

Horné StrháreHorné Strháre sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.Poloha obce a z toho vyplyvajúce vzdialenosti od väčších centier spôsobila, že o kultúrne vyžitie sa museli občania postarať sami. Kultúra minulých storočí bola pevne spätá s cirkevnými obradmi a zvykmi. Až po prvej svetovej vojne okolo roku 1925, zásluhou učiteľov pôsobiacich v obci, sa začali nacvičovať niekoľkokrát do roka ochotnícke predstavenia. Prvú divadelnú hru obci nacvičil učiteľ Štefan Lukáč, a to v roku 1919. „Kamenný chodníček“ V roku 1934 bol založený ochotnícky divadelný krúžok „Štefánik“ Vtedajší ochotníci nemali k dispozícii kultúrny dom ani javisko a ku každej hre si museli javisko aj sálu stavať. Väčšinou to bol krytý šiator. Až v roku 1952 bol postavený kultúrny dom adaptáciou urbárskej budovy. Predvedenie týchto hier bolo väčšinou spojené s nasledujúcou tanečnou zábavou. Kým sa postavil kultúrny dom, robili sa tieto zábavy pod holým nebom, v dvoroch alebo stodolách. Novodobý zdroj kultúry – kino, sa dostalo do obce až v roku 1956 a potom od roku 1958 sa objavil prvý televízny príjmač. Rozvoj obce po roku 1989: V roku 1990 po rozdelení spoločného MNV v Dolných Strhároch, vzniká obecný úrad aj v obce Horné Strháre. Ako prvé bolo potrebné zriadiť miestnosť pre úradovňu a na to poslúžila budova požiarnej zbrojnice. Spoločenský život: Život v obce spestrujú stretnutia s deťmi v letnom období v parku „Štepnica“, organizovaných pri rôznych príležitostiach ako je MDD, koniec školského roka a podobne. Každoročne sa už občania tešia na výstavu ovocia, zeleniny, ktorá sa organizuje v októbri. Dušou tohoto podujatia je nestarnúci Ján Bačík a dozorný výbor Modrokamenského spotrebného družstva (bývala JEDNOTA) Menovaní zabezpečujú výber, pozvážanie, aranžovanie a rozvoz výpestkov a produktov na výstavné stoly. Príjemné a veselé bývajú i stretnutia s dôchodcami počas Vianoc, či Mikulášské odpoludnie, kde deti vítajú Mikuláša roznášajúceho darčeky a so strachom sľubujú, polepšenie pred zlým čertom. Súčasťou osláv „ Strhárskej hostiny“ býva aj veselica, ktorú už viac rokov pripravuje prevádzkovateľ miestneho pohostinstva s kolektívom. Každoročne organizujeme pre záhradkarov autobusové zájazdy na kvetinovú výstavu Flóra v Bratislave a výstavu Záhrada v Trenčíne. Pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií zájazd na Hontiansku parádu do Hrušova. Súčasna poloha obce v údoli potoka Stará rieka nie je pôvodná, údajne je to už tretie miesto od doby vzniku obce. Počiatok osídlenia pôvodu a Starej rieky dosiaľ ni e je presne vysvetlený. V liste z roku 1278 je spomínaná Stará rieka ako Mélpotok. Systematický archeologický výskum v týchto lokalitách urobený nebol, takže vedomosti o pradávnej minulosti obce Horné Strháre nie sú vedecky podložené. Veľký podiel na zistení aspoň tých informácií, ktoré máme dne k dispozícií, mal niekdajší hornostrhársky učiteľ Jozef Luňáček, ktorý v Horných Strhároch učil koncom 19. storočia. Jeho výskumy boli publikované v mnohých vedeckých časopisoch a dokazujú, že osídlenie v povodí Starej rieky sa datuje už od predhistorického obdobia. Aj archeológovia sa domnievajú, že stredné Slovensko ako celok bolo osídlene už v staršej dobe kamenne j pravekým človekom . Nález artefaktu z kremeňa v lokalite Kremenie v roku 1964, identifikované J. Bártom, ako kamenný nástroj zhotovený ľudskou rukou v kamennej dobe, potvrdzuje prítomnosť človeka v terajšej lokalite Horné Strháre už v uvedenom období, ktoré geologicky patrí do starších štvrtohôr. V lokalite Pod Lazom bol ďalej objavený prevŕtaný jelení paroh, ako dôkaz loveckých dovedností vtedajšieho človeka. V roku 1885 našiel Jozef Luňáček v lokalite Magatka pod bralnatým kopcom Rakyta črepy z popolníc. Žili tu vtedy ľudia, ktorí spaľovali svojich mŕtvych a ich popol spolu so šperkami ukladali v popolniciach. Táto kultúra je zaraďovaná do strednej a mladšej doby bronzovej a až do hallštatu. Z doby bronzovej pochádzajú aj nálezy bronzového meča a noža, bronzová sekerka a ďalšie nástroje.

ČeláreČeláre ležia v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Východná a juhovýchodná časť chotára je na úzkej mokrej nive Ipľa a nižších terasách. Severná a severovýchodná časť na pahorkatine z mladotreťohorných uloženín, na strmších úbočiach s agátovými lesíkmi. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy. Nadmorská výška v strede obce je 160 m, v chotári 147 – 281 m. Rozloha obce je 1253 ha. Súčasťou obce Čeláre je neďaleká obec Kírť. Ďalšou súčasťou obce je osada Rendov Ňáriáš. Najviac obyvateľov počas dlhej histórie obce žilo v roku 1970 a to 644. Teraz žije v obci spolu 513 obyvateľov, z toho 140 v DSS Kírť. Aj v súčasnosti sa obyvatelia zaoberajú poľnohospodárstvom, pracujú v priemysle, v Bani Dolina Veľký Krtíš, v obchodoch, ale veľa ľudí je aj nezamestnaných. Historické pamiatkami obce sú: Kaštieľ luisézny z roku 1770, v súčastnej dobe už schátralý. Kostol sv. Michala, rímskokatolícky, z konca 18. storočia, renovovaný. V obci sú dva cintoríny. Jeden v časti Kírť.

ČebovceObec leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej planiny, pri vyústení doliny Čebovského potoka do Ipeľskej kotliny. Severná časť, v Krupinskej planine, má tvar vrchoviny, južná časť, uložená v Ipeľskej kotline, má charakter pahorkatiny. Pôvodná obec Györgymártonfalva, s obydliami zbitými z kolov a klád, ležala pod kopcom Zöldvár (Zelený hrad), v doline Čebovského potoka. Na kopci Györgymárton-partalja sa vraj nachádzal drevený kostol. V súčasnosti je v obci kostol z roku 1768, zasvätený Menu Panny Márie. Nižšie sa našli skrýše, vtesané do zeme – asi pivnice. V okolí sa nachádzajú prír. pamiatky Krehora a Kosihovský Kamenný vrch, prírodná rezervácia Čebovská lesostep a chránený areál Cerínsky potok.

Dolné StrháreDolné Strháre sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Dolné PlachtinceStarobylá obec Dolné Plachtince leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej výšiny, v doline Plachtinského potoka, uprostred čarokrásnej prírody v severnej časti Ipeľskej kotliny a okolo sa tiahne pohorie Hrobľa, v nadmorskej výške 180 – 360 m. Rozloha chotára je 998 ha. Stredoeurópske mierne podnebie umožňuje pestovať všetky druhy obilnín, ovocia, dobre sa tu darí aj viniču, vďaka ktorému je obec známa v širokom okolí. Mierne teplé podnebie zapríčinilo, že na území sa vyskytuje len málo ihličnanov. Rastú tu prevažne listnaté a zmiešané hôrky s agátovým, bukovým, či dubovým porastom. Chotár je bohatý na zver. Táto príroda by sa mohla stať vyhľadávaným turistickým miestom. V obci sa narodil aj herec Štefan Kvietik a herec Ctibor Filčík. Dom Štefana Kvietika stojí v obci dodnes.

Kosihy nad Ipľom

Veľké Straciny

PríbelceObec leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej planiny, v doline ľavostranného prítoku Čebovského potoka.

Veľké Zlievce

ČelovceČelovce sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Veľký LomPrvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1573 a obec je v ňom pomenovaná ako Laam. V listine z roku 1808 sa spomína ako Welký Luom a v listine z roku 1920 už ako Veľký Lom.

ČerveňanyČerveňany sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Veľký Krtíš

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia