Mestá - obce - Slovensko - Okres Veľký Krtíš

Veľký KrtíšOkres Veľký Krtíš vypĺňa juhozápadnú časť Banskobystrického kraja. Rozlohou 849,5km² je to jeden z najmenších okresov tohto kraja. Rozprestiera sa od okresu Levice na západe, okresu Zvolen a okresu Detva na severe, okresu Lučenec na východe až po Maďarskú republiku na juhu. Najsevernejší bod územia leží severovýchodne od Dolného Tisovníka , najjužnejší bod sa nachádza juhozápadne od Kolár, najzápadnejší bod predstavuje kóta Drieňok (324m.n.m.) a najvýchodnejší bod je severovýchodne od Ľuboriečky. Poloha okresu Veľký Krtíš je z komunikačného hľadiska výhodná. Mesto Veľký Krtíš sa nachádza na trase Lučenec-Zvolen-Levice a od štátnej hranice s Maďarskom (hraničný priechod Balassgyarmat) na juhu okresu je mesto vzdialené 17km. Celé územie okresu ma trojuholníkovitý tvar. Okres sa rozprestiera na dvoch kvalitatívne odlišných prŕodných celkoch Ipeľská kotlina a Krupinská planina. Južnú hranicu tvorí takmer po celej dĺžke rieka Ipeľ.

Modrý KameňObec Modrý Kameň patrí do Banskobystrického kraja. Z historických pamiatok sa tu nachádza zrúcanina pôvodne gotického hradu z druhej polovice 13. storočia, v roku 1593 bol zničený Turkami, v prvej polovici 18. storočia bola časť hradu obnovená a vybudovaná nová hradná kaplnka. Neskorobaroková kalvária nad mestom, postavená v polovici 18. stor., bola opravená po roku 1930.Modrý kameň na rozhraní Krupinskej planiny a Ipeľskej kotliny v údolí riečky Krtíš leží 4 km severne od Veľkého Krtíša. Prvé zmienky o obci sú z rokov 1278 a 1290. Rozhodujúcim činiteľom výstavby podoby stredovekej obce sa stal hrad. Táto dominanta-gotický hrad sa spomína už v polovici 12. storočia. Vďaka nemu sa postupne rozvíjajúce podhradie stalo administratívnym centrom západného Novohradu. V čase svojho najväčššieho rozmachu patril hrad k najvýznamnejším z celého Uhorska. Najvýznamnejšie sa Modrý Kameň začal rozvíjať po roku 1658, keď dostal tržné práva od cisára Leopolda II. Prudšie sa začali rozvíjať remeslá a život v obci bol čulý a aktívny. Jeho charakter od 16. storočia určovali vinári, drobní obchodníci, roľníci a drevorubači. V rokoch 1575-1593 bol hrad obsadený Turkami, ktorí ho v roku 1593 pri rozhodujúcej bitke zničili. V roku 1730 bol na dolnom hrade postavený kaštieľ. Od tohoto času sa podoba hradu a kaštieľa takmer vôbec nezmenila.Hrad bol postavený okolo roku 1134. Prvým majiteľom hradu bol zvolenský župan Ditrich z rodu slávneho rytiera Donča. Preslávil sa hospodárskou a stavebnou činnosťou na Slovensku. Za vlády kráľa Belu IV. sa hrad Modrý Kameň začal meniť na významnú protitatársku pevnosť pre svoju strategickú polohu v systéme obranných hradov.Hradný komplex sa skladá z hornej časti goticko-renesančnej zrúcaniny na bralnatom návrší a dolného barokového kaštieľa. Počiatky jeho vzniku siahajú do roku 1137.V polovici 16. storočia bol pánom hradu hontiansky a zvolenský župan Ján Balaša.Hrad často navštevoval jeho syn bojovník a renesančný básnik Valentín Balaša (1554 - 1594), o ktorom niektoré pramene uvádzajú, že v Modrom Kameni bol zapísaný do matriky. Po útoku od 17. júla do 19. júla 1575 sa Turci zmocnili hradu. V Modrom Kameni zotrvali do decembra 1593, kedy podľahli silnému útoku Mikuláša Pálfiho a Krištofa Tiefenbacha. Pred ústupom stihli hrad podpáliť a vyhodiť do vzduchu.Počas pobytu na hrade Modrý Kameň plienili okolie - zničili mestečko Horné Strháre. V osade Dolina postavili mlyn, na okolí vysadili jedlé gaštany. Prestavali hrad a premenovali ho na Ikipalanku - dvojitú pevnosť.Po odchode Turkov Žigmudn Balaša dal hrad Modrý Kameň opraviť do pôvodného stavu. V novej tureckej vojne sa vlastníkom hradu na krátke obdobie stal Imrich Thőkőly. Členovia posádky zapríčinili požiar, ktorý hrad znovu zničil.V roku 1730 dal Gabriel Balaša na dolnej časti hradu postaviť kaštieľ v barokovom slohu. Horný gotický hrad zostal v ruinách. Túto časť rodina využívala po úpravách chodníkov a schodov na oddych a prechádzky.V roku 1759 bola dostavaná a 24.8.1759 biskupom Antonom Révayiom psvätená zámocká kaplnka, ktorá je zasvätená sv. Anne. Pavol Bašala patril k významným členom tejto rodiny. V Novohrade a Honte dal vystavať na vlastné náklady 16 kostolov.Poslednou majiteľkou hradu bola grófka Almášiová, ktorá v roku 1923 celý areál predala štátu.Teraz na hrade sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, jediné svojho druhu na slovensku. Okrem špecializovanej časti spracováva dejiny krtíšskej oblasti. Hrad Modrý kameň nie je verejnosti prístupný.

Horné StrháreHorné Strháre sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.Poloha obce a z toho vyplyvajúce vzdialenosti od väčších centier spôsobila, že o kultúrne vyžitie sa museli občania postarať sami. Kultúra minulých storočí bola pevne spätá s cirkevnými obradmi a zvykmi. Až po prvej svetovej vojne okolo roku 1925, zásluhou učiteľov pôsobiacich v obci, sa začali nacvičovať niekoľkokrát do roka ochotnícke predstavenia. Prvú divadelnú hru obci nacvičil učiteľ Štefan Lukáč, a to v roku 1919. „Kamenný chodníček“ V roku 1934 bol založený ochotnícky divadelný krúžok „Štefánik“ Vtedajší ochotníci nemali k dispozícii kultúrny dom ani javisko a ku každej hre si museli javisko aj sálu stavať. Väčšinou to bol krytý šiator. Až v roku 1952 bol postavený kultúrny dom adaptáciou urbárskej budovy. Predvedenie týchto hier bolo väčšinou spojené s nasledujúcou tanečnou zábavou. Kým sa postavil kultúrny dom, robili sa tieto zábavy pod holým nebom, v dvoroch alebo stodolách. Novodobý zdroj kultúry – kino, sa dostalo do obce až v roku 1956 a potom od roku 1958 sa objavil prvý televízny príjmač. Rozvoj obce po roku 1989: V roku 1990 po rozdelení spoločného MNV v Dolných Strhároch, vzniká obecný úrad aj v obce Horné Strháre. Ako prvé bolo potrebné zriadiť miestnosť pre úradovňu a na to poslúžila budova požiarnej zbrojnice. Spoločenský život: Život v obce spestrujú stretnutia s deťmi v letnom období v parku „Štepnica“, organizovaných pri rôznych príležitostiach ako je MDD, koniec školského roka a podobne. Každoročne sa už občania tešia na výstavu ovocia, zeleniny, ktorá sa organizuje v októbri. Dušou tohoto podujatia je nestarnúci Ján Bačík a dozorný výbor Modrokamenského spotrebného družstva (bývala JEDNOTA) Menovaní zabezpečujú výber, pozvážanie, aranžovanie a rozvoz výpestkov a produktov na výstavné stoly. Príjemné a veselé bývajú i stretnutia s dôchodcami počas Vianoc, či Mikulášské odpoludnie, kde deti vítajú Mikuláša roznášajúceho darčeky a so strachom sľubujú, polepšenie pred zlým čertom. Súčasťou osláv „ Strhárskej hostiny“ býva aj veselica, ktorú už viac rokov pripravuje prevádzkovateľ miestneho pohostinstva s kolektívom. Každoročne organizujeme pre záhradkarov autobusové zájazdy na kvetinovú výstavu Flóra v Bratislave a výstavu Záhrada v Trenčíne. Pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií zájazd na Hontiansku parádu do Hrušova. Súčasna poloha obce v údoli potoka Stará rieka nie je pôvodná, údajne je to už tretie miesto od doby vzniku obce. Počiatok osídlenia pôvodu a Starej rieky dosiaľ ni e je presne vysvetlený. V liste z roku 1278 je spomínaná Stará rieka ako Mélpotok. Systematický archeologický výskum v týchto lokalitách urobený nebol, takže vedomosti o pradávnej minulosti obce Horné Strháre nie sú vedecky podložené. Veľký podiel na zistení aspoň tých informácií, ktoré máme dne k dispozícií, mal niekdajší hornostrhársky učiteľ Jozef Luňáček, ktorý v Horných Strhároch učil koncom 19. storočia. Jeho výskumy boli publikované v mnohých vedeckých časopisoch a dokazujú, že osídlenie v povodí Starej rieky sa datuje už od predhistorického obdobia. Aj archeológovia sa domnievajú, že stredné Slovensko ako celok bolo osídlene už v staršej dobe kamenne j pravekým človekom . Nález artefaktu z kremeňa v lokalite Kremenie v roku 1964, identifikované J. Bártom, ako kamenný nástroj zhotovený ľudskou rukou v kamennej dobe, potvrdzuje prítomnosť človeka v terajšej lokalite Horné Strháre už v uvedenom období, ktoré geologicky patrí do starších štvrtohôr. V lokalite Pod Lazom bol ďalej objavený prevŕtaný jelení paroh, ako dôkaz loveckých dovedností vtedajšieho človeka. V roku 1885 našiel Jozef Luňáček v lokalite Magatka pod bralnatým kopcom Rakyta črepy z popolníc. Žili tu vtedy ľudia, ktorí spaľovali svojich mŕtvych a ich popol spolu so šperkami ukladali v popolniciach. Táto kultúra je zaraďovaná do strednej a mladšej doby bronzovej a až do hallštatu. Z doby bronzovej pochádzajú aj nálezy bronzového meča a noža, bronzová sekerka a ďalšie nástroje.

ČeláreČeláre ležia v Ipeľskej kotline na pravom brehu Ipľa. Východná a juhovýchodná časť chotára je na úzkej mokrej nive Ipľa a nižších terasách. Severná a severovýchodná časť na pahorkatine z mladotreťohorných uloženín, na strmších úbočiach s agátovými lesíkmi. Má nivné, lužné a hnedozemné pôdy. Nadmorská výška v strede obce je 160 m, v chotári 147 – 281 m. Rozloha obce je 1253 ha. Súčasťou obce Čeláre je neďaleká obec Kírť. Ďalšou súčasťou obce je osada Rendov Ňáriáš. Najviac obyvateľov počas dlhej histórie obce žilo v roku 1970 a to 644. Teraz žije v obci spolu 513 obyvateľov, z toho 140 v DSS Kírť. Aj v súčasnosti sa obyvatelia zaoberajú poľnohospodárstvom, pracujú v priemysle, v Bani Dolina Veľký Krtíš, v obchodoch, ale veľa ľudí je aj nezamestnaných. Historické pamiatkami obce sú: Kaštieľ luisézny z roku 1770, v súčastnej dobe už schátralý. Kostol sv. Michala, rímskokatolícky, z konca 18. storočia, renovovaný. V obci sú dva cintoríny. Jeden v časti Kírť.

ČebovceObec leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej planiny, pri vyústení doliny Čebovského potoka do Ipeľskej kotliny. Severná časť, v Krupinskej planine, má tvar vrchoviny, južná časť, uložená v Ipeľskej kotline, má charakter pahorkatiny. Pôvodná obec Györgymártonfalva, s obydliami zbitými z kolov a klád, ležala pod kopcom Zöldvár (Zelený hrad), v doline Čebovského potoka. Na kopci Györgymárton-partalja sa vraj nachádzal drevený kostol. V súčasnosti je v obci kostol z roku 1768, zasvätený Menu Panny Márie. Nižšie sa našli skrýše, vtesané do zeme – asi pivnice. V okolí sa nachádzajú prír. pamiatky Krehora a Kosihovský Kamenný vrch, prírodná rezervácia Čebovská lesostep a chránený areál Cerínsky potok.

Dolné StrháreDolné Strháre sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Dolné PlachtinceStarobylá obec Dolné Plachtince leží na juhovýchodnom okraji Krupinskej výšiny, v doline Plachtinského potoka, uprostred čarokrásnej prírody v severnej časti Ipeľskej kotliny a okolo sa tiahne pohorie Hrobľa, v nadmorskej výške 180 – 360 m. Rozloha chotára je 998 ha. Stredoeurópske mierne podnebie umožňuje pestovať všetky druhy obilnín, ovocia, dobre sa tu darí aj viniču, vďaka ktorému je obec známa v širokom okolí. Mierne teplé podnebie zapríčinilo, že na území sa vyskytuje len málo ihličnanov. Rastú tu prevažne listnaté a zmiešané hôrky s agátovým, bukovým, či dubovým porastom. Chotár je bohatý na zver. Táto príroda by sa mohla stať vyhľadávaným turistickým miestom. V obci sa narodil aj herec Štefan Kvietik a herec Ctibor Filčík. Dom Štefana Kvietika stojí v obci dodnes.

Horné PlachtinceHorné Plachtince je miesto zasadené v majestátnej prírode Hontu. Údolie plachtinského potoka ponúka svojím obyvateľom ako i návštevníkom zaujímavé možnosti pre cestovný ruch. S tých najvýznamnejších patrí náučný chodník Pohanský vrch s priechodom na Trúbiacu skalu. Ďalej je to i náučný chodník Šiance ako i turistické výstupy po vyznačených cestách v prekrásnej prírodnej scenérii Plachtiniec. Nemožno zabudnúť ani na ľudovú pamiatkovú architektúru, nachádzajúcu sa v centre obce. Lákadlom je i čím ďalej tým viac známejšia tunajšia motokrosová trať na ktorej sa pomaly s pravidelnosťou konajú i majstrovské preteky. Čistá príroda, lesy plné poľovnej zveri, či viaceré pramene pitnej vody tento kraj ešte viac reprezentujú. Prekrásnu prírodu možno pozorovať hneď pri vstupe do Plachtinskej doliny. Ju samotnú však najlepšie možno uzrieť na turisticko-náučnom chodníku Pohanský vrch, ktorý bol vybudovaný p. Mäsiarom za účelom tento kraj prezentovať. Trať tohto náučného chodníka vedie cez legendami opradený a nad Plachtincami sa vypínajúci Pohanský vrch a končí až na sklonku doliny pri Trúbiacej skale. V tomto kraji pôsobí i poľovnícke združenie (PZ Plachtince), ktoré sa v tunajšom poľovnom revíry stára o zver a taktiež napomáhajú o udržiavanie tunajšej prírody.

BrusníkBrusník je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Slovenské Ďarmoty

BušinceObec Bušince leží v Ipeľskej kotline, južnú časť ohraničuje rieka Ipeľ, ktorej tok je zároveň prírodnou štátnou hranicou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Úrodné údolie rieky Ipeľ poskytovalo oddávna vhodné podmienky pre usadenie sa obyvateľstva. Geografická poloha – východná časť katastrálneho územia tvoria nízke pieskové terasy a vodné nivy, západnú časť pahorkatiny. Obec je známa voľne vytekajúcou minerálnou vodou známou ako bušinská kyseľka „medokiš“. Jej účinky blahodárne pôsobia na ľudský organizmus pre jej zloženie, vysoké percento zastáva železo. Obec má základnú infraštruktúru – vodovod, plynofikáciu, elektrické siete, skládku odpadu. Obec je pripojená na železničnú sieť jedinou traťou regionálneho významu. Veľký Krtíš – Bušince – Maďarská republika – Lučenec. Dĺžka trate je 14 kilometrov. Jedným zo spôsobov riešenia problematiky malých obcí je vytváranie Spoločných obecných úradov. Obec Bušince je sídlom SocÚ. Je členom Mikroregiónu Dolnostrehovskej doliny, členom Združenia miest a obcí Slovenska, Regionálneho Združenia miest a obcí okresu Veľký Krtíš, členom Regionálneho vzdelávacieho centra Rimavská Sobota, členom Združenia ZPOZ Človek – človeku v Slovenskej republike, členom Občianskeho združenia Naša kultúra v Modrom Kameni atď. Vo forme preneseného výkonu štátnej správy na samosprávu sa v obci vykonáva matričná činnosť. Do matričného obvodu patrí celkom 8 obcí ako do Spoločného obecného úradu a ešte k nim patrí obec Olováry. V obci sa nachádza ešte niekoľko rodinných domov, ktoré sú typické so zachovaním pôvodnej strechy, okien a gangu z 1. polovice 20. storočia. Dodnes sa zachoval aj bušinský kroj, ktorý si obliekajú členovia Csemakoku. Stánkom kultúry je Spoločenský dom, ktorý bol postavený a odovzdaný pre účely užívania v roku 1986. Nachádza sa v centre obce. V budove je kinosála s javiskom a osvetlením a hľadiskom s 220 sedadlami. Poschodie časti budovy a časť prízemia tvorí zariadenie Materskej školy patriacej k Základnej škole. Spolu nesú od 1. júla 2003 právnu subjektivitu a jej zriaďovateľom je obec. Podľa prehľadu záujmových aktivít, škola má 21 krúžkov. Zapája sa do rôznych súťaží, olympiád, športu a podobne. Vydáva školský časopis „Plamienok“. Organizuje vianočné trhy. Zapájajú sa do zbierky v prospech Ligy proti rakovine. Zamestnáva rómskych asistentov učiteľa. Ostatné časti poschodia Spoločenského domu sú sídlom Obecného úradu. V budove je aj sobášna a zasadacia miestnosť. Na prízemí je kuchyňa, sociálne zariadenie, klubová miestnosť. Usporadúvajú sa tu rôzne spoločenské a kultúrne podujatia, slávnosti, semináre, kurzy, prednášky, sobáše a iné udalosti. Obecná knižnica sa nachádza v priestoroch Spoločenského domu a je k dispozícii širokej verejnosti. Celkovo obsahuje 3913 kusov kníh. Zdravotnícke služby sú zabezpečované v budove Zdravotného strediska, ktorého vlastníkom je obec Bušince. Neštátne zdravotnícke služby vykonávajú: všeobecná lekárka, gynekologický lekár, detská lekárka a stomatológ. V budove sa nachádza ja lekáreň. K historickým a kultúrnym pamätihodnostiam a miestnym zaujímavostiam patria okrem kostola, Dedinského múzea, Pamätnej izby Aladára Zsélyiho, pomníka padlých v II. svetovej vojne (odhalený v roku 1957), pomník A. Zsélyiho aj kaplnka a socha sv. Nepomuka, ktorá sa nachádza smerom na miestny cintorín. Dnes už len pozostatky, zrúcaniny kaštieľa sú svedkami dávnej minulosti a o tom, že v obci boli veľkostatkári, ktorí vlastnili pôdu a poskytovali možnosti dobrovoľníkom, ktorí pracovali na panskom. Medzi najväčšie podnikateľské subjekty v obci patrí Erce s.r.o. Bušince, ktorej majiteľkou je Erika Oravcová. Je držiteľkou ocenenia Podnikateľka roka. Vyrába vaječné cestoviny. Titbit s.r.o. Bušince – vyrába a ponúka tyčinky na priamu konzumáciu. MBK Spedition s.r.o. Bušince – zabezpečuje špeditérsku činnosť. Na ekonomickom trhu pôsobí už 13 rokov. Pertex s.r.o. Bušince – ponúka na priamy predaj aj strihaný priemyselný materiál. V obi pôsobia aj menší podnikatelia, ktorí poskytujú rôzne služby. V obci pôsobí Kynologický klub Miroslava Gomolu – zaoberá sa podujatiami konanými v rámci SR, výstav s účasťou zahraničia a to v súťažiach služobných plemien psov, ukážkami divákom a podobne. Poľovnícke združenie Diana Bušince patrí medzi organizácie s dlhoročnou tradíciou. Poľovníci vykonávajú ochranu zveri, budujú krmelce, vykonávajú právo poľovníctva a spravujú revír. Dve základné organizácie záhradkárskeho zväzu Mladosť a Prameň – zahŕňa okolo 100 záhradkárov. Už 5 ročníkov boli spoluorganizátormi súťaže „Najkrajší balkón a nádvorie roka“. Jednota dôchodcov, Klub dôchodcov, Zväz invalidov Zväz horolezeckého spolku JAMES Obec zaznamenáva aktívny rozvoj kultúry rómskych občanov. Mládež pripravuje programy, s ktorými vystupujú v podujatiach organizovaných obcou.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Veľký Krtíš

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia