Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Mestá - Okres Tvrdošín

TrstenáTrstená leží v najsevernejšej časti Oravskej vrchoviny v údolí rieky Oravica. Obec dostala hneď pri založení v roku 1371 Jánom Hertellom a jeho spoločníkmi mestský štatút, právo meča, poľovačky, rybolovu, váhy, kúpeľa, práco trhu a pod.

TvrdošínÚzemie okresu je veľmi zaujímavé a je bohatou paletou pre turistov, lyžiarov, vyznávačov vodných športov. Časť okresu tvorí Tatranský národný park. Perlou medzi slovenskými horami sú Západné Tatry - Roháče. Veľkú obľubu si získalo stredisko CR Oravice s termálnymi prameňmi a možnosťou kúpania. Mestá Tvrdošín a Trstená sú obchodnými a kultúrnymi centrami nového okresu. Časť Oravskej priehrady spadá do katastrálneho územia Trstenej a Štefanova. Oravice sú jedinou lokalitou s prírodnou geotermálnou vodou. Voda má liečivé účinky, najmä na choroby pohybového ústrojenstva, močových ciesť a obličiek. Lákadlom pre milovníkov prírody je Juráňová a Bobrovecká dolina v blízkosti termálneho kúpaliska.

NižnáArcheologické nálezy z doby bronzovej, ale najmä dodatočne objavené halštatské hradisko na vrchu Ostražica dokazujú, že v chotári Nižnej možno rátať s osadou už pred 13. storočím. Prvý nepriamy písomný doklad na existenciu stredovekej obce máme z r. 1380. Podľa zaznamenaného odporúčania, aby kasteláni Oravského hradu ochraňovali slobody a práva poddaných z Vyšného Tvrdošína (Twardoschin superior), musel súčasne jestvovať aj Nižný Tvrdošín (Twardoschin inferior), ktorým mohla byť iba Nižná. S určitosťou možno tvrdiť, že o 15 rokov neskôr, teda roku 1395 už dolná dedina Twardoschin (Nižná) existovala a v roku 1420 sa už v listinách uvádza pod menom Nissne Wes ako príslušenstvo Oravského hradu. Podľa posledných výskumov sa dokonca predpokladá, že Nižná je staršou osadou ako Tvrdošín. Významnejšiemu postaveniu vďačí Tvrdošín iba svojej výhodnej geografickej polohe a zriadeniu tridsiatkovej stanice pri brode cez Oravu. V 15. storočí sa klčovaním získavala nová pôda pre poľnohospodárske účely a pribúdali noví obyvatelia. Chotár obce bol však ešte začiatkom nasledujúceho storočia neurčitý, najmä od Krásnej Hôrky a Zemianskej Dediny. Uvádzaný bol nasledovne: ,,Hranice majú s osadou Krasna Huorka spoločné a od obyvateľov Zemianskej Dediny podobne majú hranice nevyznačené. Za Oravou užívajú pôdu po potok Studená. S Podbielčanmi užívajú pôdu až po Červenú Skalu a po vrch (Maguru- pozn. P.H.) hore prosto,,. Hoci Nižná bola dlhé stáročia súčasťou panstva Oravského hradu, dynamický rozvoj zaznamenala už počas stredoveku. V 15. storočí tu už stál farský kostol sv. Havla (Gála). Najneskôr od 16. storočia mala organizovanú obecnú správu. Už v r. 1624 tu stáli dva mlyny a píla. V tom čase mala obec vyše 400 obyvateľov. V roku 1625 Oravské panstvo svojim obciam stanovilo nový súpis poddanských povinností a poplatkov - urbár. Uvádza sa v ňom aj Nižná Ves s presne stanovenou výškou a rozsahom naturálnych a peňažných povinností a poplatkov. Pokojný vývoj obce v nasledujúcich rokoch narušili živelné pohromy a tiež požiare spôsobené cudzími vojskami. V roku 1666 boli želiarske domy vyvrátené povodňou a už neboli obnovené. Obec pustla. Ovplyvnil to aj prechod Litovského vojska Jána Sobieskeho cez Oravu. V urbári, ktorý dalo v roku 1686 vyhotoviť Oravské panstvo Urbarium renovatum sub 1686 cum conscripcione Allodiorum dominalium sub Arcensis ... sa o Nižnej píše ,, ... pagus iste totaliter et ex integro per Litvanos fuerat exustus.... - túto dedinu úplne vypálili Litovci, mnohí obyvatelia obce sa odtiaľto rozutekali kade-tade. Siatiny sú zničené. ,, Pustošenie uvedeného vojska ešte znásobili dva ďalšie požiare. V roku 1695 sa uskutočnil súpis usadlostí podľa jednotlivých farností (bolo ich 6: veličianska, nižnianska, jablončnianska, trstenská, tvrdošínska a námestovská). Do nižnianskej farnosti patrili vtedy obce: Nižná, Zuberec, Habovka, Biely Potok, Podbiel a Zemianska Dedina. V roku 1714 bolo na území Nižnej obsadených 14 usadlostí a žilo tu 107 gazdov (asi 505 ľudí). O priaznivom či menej priaznivom rozvoji obce v ďalších desaťročiach nám niečo povedia aj sčítania obyvateľov. V r. 1785 tu žilo 1031 obyvyvateľov, v r. 1825 - 1179 obyv., v r. 1869 - 1223 obyv., v r. 1880 - 1118 obyv., v r. 1890 - 1217 obyv., v r. 1910 - 910 obyv., v r. 1921 - 829 obyv., v r. 1934 - 924 obyv., v r. 1940 - 933 obyvateľov.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Mestá - Okres Tvrdošín

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia