Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Trnava

Dolné OrešanyObec Dolné Orešany leží na východnom úpätí Malých Karpát v prekrásnom prírodnom prostredí, na severnom okraji trnavskej sprašovej tabule. Obec sa vyvinula v chotári lokality Orešany, písomne doloženej z roku 1235. Pôdorys obce sa pôvodne podobal písmenu L, ktorého dlhšia strana je preťatá pri kostole hradskou od Trnavy. Táto delí obec na dolný a horný koniec. Ulice obce boli stavané podľa toku miestnych potokov. V prostriedku hlavnej ulice tiekol až do roku 1960 potok prameniaci v údolí Koza a delil ulicu na dve strany. Lemovali ho dva rady líp, z každej strany potoka. Staršie liporadie vidieť i na fotografiách zo začiatku storočia, novšie bolo vysadené na začiatku štyridsiatych rokov. Veľký prírastok obyveteľstva si vynútil, aby bola obec rozšírená o ďalšie ulice ako Pažiť (Pažic), postavenú v podobe písmena V, ulica Nad zábavou, prvá i druhá Obecná a ulica od kaplnky smerom k horám. Na severnej strane chotára sa tiahnu svahy Malých Karpát, vypínajúce sa do výšky 544 metrov, ktoré tvoria prirodzenú prekážku proti studeným vetrom. Na juhovýchodnej strane pohoria sú len malé pahorkatiny, ktoré sa dajú dobre obrodiť. Juhovýchodná časť chotára s rozsiahlymi plochými náplavovými kužeľmi Parnej a iných potokov v podhorí sa rozprestiera na Trnavskej pahorkatine, západná časť chotára leží v pohorí Malých Karpát s chrbtami z kryštalických bridlíc, kamencov a vápencov. Pahorkatina i juhovýchodné svahy pohoria sú odlesnené a boli tu vybudované vinice až do výšky 300 metrov nad morom. Dva najvyššie vrchy v katastri obce dosahujú výšku 500 metrov nad morom : Bolehlav 535 metrov nad morom, Slepý 544 metrov nad morom. Najnižšie položené miesta sú na Lúkach, Žomberkoch a Štátnych okolo 180 metrov nad morom. Na pahorkatine i v podhorí sú hnedé a ilimerizované pôdy, v pohorí hnedé lesné pôdy, na vápencoch rendziny. V pohorí sú dubové, hrabové i bukové lesy. V katastri obce sú tri horárne : Koza - doposiaľ slúži svojmu účelu ako byt lesníka, Solírové - slúži lesníkom na rekreačné účely, Šišoretné - horáreň má podobu menšieho kaštiela. Bola prebudovaná na rekreačné zariadenie. Na Solírovom okrem horárne sú aj dva menšie kaštiele, ktoré v minulosti slúžili ako letohrádky. Katastrálna hranica prechádza aj cez rybáreň Parina, kde štátne lesy majú vybudovanú odchovňu pstruhov. V chotári obce sú tri lokality na okraji hôr, kde boli v menších zoskupeniach postavené rodinné domy, ktoré sú doposiaľ obývané. Nachádzajú sa v časti chotára Kižnare - Vidnarky, Koza a Purbeky. Obec susedí na juhu s obcou Košolná, na severovýchode s Hornými Orešanmi, na západe s obcou Doľany. V západnej časti katastrálneho územia sa tiahne pohorie Malých Karpát. Jeho prevažná časť je zalesnená. Prevažnú časť porastov tvoria listnaté dreviny, dub, buk, jaseň, hrab a javor. Z ihličnatých drevín je to smrek, borovica a smrekovec opadavý. Pôdy v prednej časti lesa sú tvorené na kryštalických bridliciach a kremencových štrkoch. V zadnej časti katastra sú pôdy na vápencovom podklade. Dubový porast sa nachádza prevažne na východných svahoch pohoria. Aj napriek prevahe niektorých drevín v jednotlivých lokalitách, porasty sú tvorené zväčša ako zmiešané. Pohľadovú časť pohoria od Dolných Orešian tvoria zľava vrchy Šišorétne, Skalkové, Bolehlav, Žobrák, Maruša a Slepý. V zadnej časti lesa sú úseky nazývané Rovina, Sparištia, Rajná, Pri obrázku, Sovie, Prelámané, Veľký a Malý železník, Holubací vŕšek, Malá rovina, Jágerka, Parina a Vápenice.

Dolné LovčiceDolné Lovčice sú obec na Slovensku v okrese Trnava.

Dolné DubovéObec Dolné Dubové leží v severnej časti Trnavskej pahorkatiny. Od mesta Trnavy ju delí 15 km. Pahorkatinný chotár tvoria ploché chrbáty, pokryté veľkou vrstvou spraše, na ktorej sú černozemné a hnedozemné pôdy, v doline lužné.Najnižšie položené miesto v chotári je v 175 m a najvyššie 242 m nadmorskej výšky. Na mape svoj domov hľadaj na 49. rovnobežke a na 17. poludníku. Dubovský potok pramení v Naháči pod Katarínkou. V minulosti ho občania nazývali Grabou. Bolo to mylné, lebo Graba tiekla v území Naháča a vlievala sa DO Dubovského potoka. Dnes je Graba uzatvorená a je zdrojom pitnej vody. Pri vstupe DO chotára obce Dubovský potok zhromažďuje svoje vody v zavlažovacej nádrži. Obmýva záhrady domov na hornom konci, prechádza popod most a opätovne obmýva záhrady domov z hlavnej ulice. Na dolnom konci, pod poľami Konopníc, vchádza DO Paderovského chotára, vlieva sa DO Blavy a s ňou vteká DO Váhu. Po celej trase je lemovaný stromami. K obci patrila samostatná osada Čerence. Dnes splynula s obcou. Názvy jednotlivých parciel v katastri obce sú nasledovné: Zlín, Špačinské a Krupanské parcely, Zázlinie, Dolné a Zadné kopanice, Vinohrady, Hartmanky, Konopnice, Breziny, Rebro, Kostolné, Mlynské, Farské, Dielce, Pustáky a Luhy. Celý kataster obce má výmeru 1004 ha.Chotár obce susedí s Dolnou Krupou, Špačincami, Paderovcami, Radošovcami, Kátlovcami a Horným Dubovým. Na poliach roľníci pestovali obilniny, kukuricu, krmoviny, zemiaky, cukrovú a kŕmnu repu, konope, slnečnicu a ľan. Značná časť roľníkov mala malé výmery vinohradov a ovocných stromov v intraviláne a v chotári. Cesty boli lemované agátovými alejami po oboch stranách. Podnebie je mierne suchozemského rázu s pomerne nízkou vlhkosťou.

Dolná KrupáObec sa nachádza v severozápadnej časti Podunajskej pahorkatiny, asi 10 km severne od mesta Trnavy, leží v predhorí Malých Karpát, v údolí Krupianského potoka. Obklopujú ju krásne lesy, ktoré poskytujú návštevníkom príjemný oddych. Obec sa spomína roku 1113 ako majetok zoborského kláštora. Od 19. storočia patrila rodine Bunšvíkovcov (Brunswick). Pamiatky : Klasicistický kaštieľ z rokov 1793-95 na mieste staršieho, pravdepodobne z prvej polovice 18. storočia, postavil pre rodinu Brunšvíkovcov viedenský staviteľ Hausmann. Roku 1820 čiastočne upravený antickými prvkami A.P. Rieglom. Ku kaštieľu patrí aj rozsiahly anglický park z prvej tretiny 19. storočia od belgického architekta H. Nebbiena. V 1800-1801 a 1806 navštívil kaštieľ hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven a tu údajne skomponoval známu sonátu mesačného svitu, opus 27. - Kaštieľ je významnou pamiatkou klasicistického stavebného slohu, po renovovaní 1978 Domov slovenských skladateľov s hudobným múzeom. Kostol zo začiatku 19. storočia postavený na mieste gotického z roku 1465.

Dobrá VodaObec Dobrá Voda leží v kotline medzi horami v severnej časti Malých Karpát na severozápadnom okraji Trnavského okresu, stred obce je v nadmorskej výške 248 m. n. m. a chotár od 212 - 576 m. n. m.. Je najvyššie položenou obcou v Trnavskom okrese. Výmera chotára je 3298 ha. Mená obcí a osád nevznikali náhodne, ľudia vkladali do nich často svoje najintímnejšie myšlienky pozorovania i túžby. Sotvaktorá pamiatka nám môže podať toľko informácii o talente a duševnej úrovni našich predkov ako táto. Najstarší názov obce - JOKEW pochádza z roku 1394. V roku 1436 sa dedina nazýva slovenským názvom Dobrawoda, neskôr sa obec uvádzala pod názvom Jókö (Joko, Jó-ko, Jókeo), čo v preklade z maďarčiny znamená Dobrý Kameň. Názov bol pravdepodobne odvodený od kameňa, z ktorého dobrovodskí kamenári zhotovovali úžitkové predmety a náhrobné kríže. Dedina sa v 17. storočí nazývala aj Podhradie. S týmto názvom sa stretneme v obecnej pozemkovej knihe v rokoch 1656 - 58. Takéto pomenovanie dostávali obce, ktoré ležali pod hradmi alebo v ich blízkosti. Spomínaný názov sa však natvrvalo neujal, pretože sa používal aj názov Dobrá Voda. Dôkazom je i privilégium kráľa Leopolda z roku 1697 pre obyvateľov obce, v ktorom názov obce je Dobravoda. Obec Dobrá Voda sa nachádza v okrese Trnava, leží v severnej časti Malých Karpát, na juhovýchodnom okraji, vo vnútrohorskej Dobrovodskej kotlinke, obklopenej lesom, cez ktorú preteká potok Blava s prítokom Mariášom. Malé Karpaty patria do sústavy centrálnych západných Karpát. Sú v podstate pokračovaním Álp, patria k Alpsko-himalájskej sústave. Malé Karpaty tvoria v rámci Vnútorných Západných Karpát samostatnú jednotku a rozdeľujú sa na niekoľko jednotiek nižšieho rádu. V úseku medzi Trstínom a Vrbovým sú to tzv. Brezovské Karpaty. Majú zarovnaný povrch s plošinami vo výškach 350 - 450 m. časť pohoria budújú karbonátové horniny s krasovými plošinami. Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája 1976 boli Malé Karpaty, na rozlohe 65 500 ha, vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť - CHKO. V chotári obce sa nachádza Dobrovodský kras - krasové územie (80 km štvorcových), v ktorom sú zaujímavé krasové útvary: krasová vyvieračka Mariáš, občasná vyvieračka pod Bacharkou, jaskyne /neprístupné/ Klenová a Slopy, krasové jamy na Uhliskách a v Hlbokom dole, ponory a závrtové jazierka. Stred obce je vo výške 248 metrov nad morom a preteká cez ňu potok Blava, s prítokom Mariáš. Malé Karpaty po geologickej stránke zaraďujeme medzi jadrové pohoria. Ich jadro je zložené zo starších geologických hornín. Zastúpené sú v nich predovšetkým kryštalické bridlice a žula. Obalené sú sedimentálnymi horninami druhohorného triasu, tiež jury a spodnej kriedy. Z rozmanitých sedimentov sú tu zastúpené predovšetkým rôzne odrody vápencov, dolomitov, kremeňov, slieňov i pieskovcov. Dnešnú podobu nadobudli Malé Karpaty treťohorným pohybom kôry, hlavne v neogéne - alpínske horotvorné pochody. Brezovské Karpaty tvoria 20 km dlhú a 12 km širokú uzavretú vrchovinu. Budujú ju miocénne usadeniny, brekcie, zlepence, vápnité pieskovce, štrky a íly helvétu, triasové vápence a dolomity. Brezovské Karpaty tvoria okolo 500 m vysoké vrchy (Klenová - 585 m, Vrátna - 576 m, Červička - 425 m, Úval - 536 m, Vysoká hora - 558 m, a Kýčera - 430 m.) Obec Dobrá Voda sa nachádza v Dobrovodskej kotline, priekopovej prepadline v Malých Karpatoch, v časti Brezovských Karpát, v pramenitej oblasti potoka Blavy, vo výškach od 220 do 320 m n. m.. Kotlina trojuholníkového tvaru je na severozápade ohraničená zlomovými svahmi z triasových vápencov a dolomitov. Výplň kotliny tvoria málo odolné, nepriepustné slienité íly helvétu. Odlesnený pahorkatinný povrch, pokrytý pararendzinou, je využívaný na polia, lúky a pasienky. Obec obklopuje planinový Dobrovodský kras, ktorý sa rozprestiera na ploche 80 kilometrov štvorcových, vo výške 430 - 450 m n. m.. Povrchový ráz Dobrovodského krasu je mierne zvlnený a jeho vápencový povrch je na mnohých miestach pokrytý hrubou vrstvou humusovej hliny. Dolomitové ostrovy sú bez tejto prikrývky. Z krasových foriem sú tu zastúpené predovšetkým primárne krasové zjavy: škrapy, závrty, krasové jamy a jaskyne. Najvýznamnejšie sú puklinová jaskyňa na severnom svahu Klenovej a 14 m dlhá priepasťovitá jaskyňa Slopy. Vyvieračky sú typickými povrchovými útvarmi tohoto krasu: Vitek, Dobrá Voda - Blava, Mariáš a Schovávací stok. Nazhromaždená voda v hlbinných dutinách cirkuluje v celých prúdivých potokoch, ktoré vytvárajú pod zemou v jaskynných labyrintoch jazierka alebo vytekajú mocným prúdom na povrch zeme ako vaukluské pramene. Z nich najvýdatnejšia je Dobrá Voda - Blava, ktorú tvoria tri pramene vyvierajúce priamo v obci pri kostole. Ich výtatnosť je 120 litrov za sekundu. Podzemný Dobrovodský kras dosiaľ nie je vo väčšom meradle objavený. Rozsiahly speleologický prieskum Dobrovodského krasu previedol v roku 1951 Dr. Anton Droppa. Jaskyne a iné krasové zjavy sa vyskytujú len v horninách, ktoré sa vo vode rozpúšťajú. Je to predovšetkým vápenec, dolomit, sadrovec a soľ. Krasová zjavy na Slovensku sa vyvinuli vo všetkých horských skupinách, ktoré sú stavané z druhohorných triasových vápencov a spadajú do sústavy západných Karpát. Celý chotár v pohorí sa skladá prevažne z triasových vápencov, (Dobrovodský kras), z mladších treťohorných zlepencov a pieskovcov tzv. jablonického typu. Dobrovodskú kotlinu vypĺňa tzv. karpatská formácia helvétu, čo sa odráža aj na zložení rastlinstva a živočíšstva. Dobrovodská kotlina patrí do západokarpatskej kveteny, kde prevláda vplyv teplomilnej panónskej flóry. Kotlina je obklopená lesom, zloženým z dubových, bukových, smrekových a borovicových porastov. Kroviny sa uplatňujú prevážne len na okrajoch lesných celkov, na rúbaniskách, pri cestách a potokoch: maliny, černice, liesky, baza čierna, vŕby, atď.. Nachádzajú sa tu i jahody, huby a iné. Veľmi bohatá a pestrá je kvetena chotára, ktorú môžeme rozdeliť podľa povahy chotára na flóru poľnú a horskú. Značnú časť chotára tvoria lúky a pasienky. Vykazuje značnú bohatosť druhov. Z ekologického hľadiska väčšina druhov fauny patrí do formácie listnatého lesa a lesostepí. Žije tu pozoruhodné množstvo druhov mäkkýšov. Z hľadiska zdravotného treba upozorniť na hojný výskyt kliešťov. Na lúkach a pasienkoch pozorujeme veľké množstvo druhov kobyliek, koníkov, motýľov, chrobákov, mravcov, čmeľov atď.. Hojne sú zastúpené i obojživelníky, mloky, žaby i plazy. Vtáctvo oživuje prírodu svojím spevom, čulým pohybom i farebnosťou. Zverina v Malých Karpatoch i v rovinnej časti chotára je zastúpená (vysokou, čiernou i škodnou) zverou, ktorej počet sa neustále znižuje. V jaskyniach žije špecifická jaskynná fauna, z ktorej sú najdôležitejšie netopiere. V potokoch žijú viaceré druhy vodného hmyzu a rýb. Obec leží v tektonickej línii, bola viackrát postihnutá zemetrasením. Má hnedé, lesné a ilimerizované pôdy. Povrch a podnebné pomery spôsobujú nerovnomernú kvalitu pôdy. Chotár obce je dosť bohatý na stavebné suroviny, najmä hlinu, piesok a kameň, ktoré sa tu ťažili oddávna. Územie má veľký dostatok povrchových i podzemných vôd a je zdrojom pitnej vody pre mesto Trnavu a okolie. Nakoľko okolité lesy zadržiavajú dostatok vlhkosti. Obec sa nachádza v miernom klimatickom pásme a vyznačuje sa pravidelným striedaním ročných období. Priemerná ročná teplota dosahuje 7 - 8 °C. Priemerná februárová teplota klesá na - 2,5 °C. V júli priemerná teplota dosahuje 19 °C. Priemerný počet letných dní v roku /nad 25 °C/ je 45. Priemerný počet ľadových dní v roku /pod 0,1 °C/ je 40. Nadmorská výška obce ovplyvňuje podnebné pomery, zima tu trvá pravidelne zhruba o týždeň dlhšie ako na rovine, pri Trnave, aj sneh sa drží dlhšie vyše 40 dní so snehovou pokrývkou, a preto i jar sem prichádza neskoršie. Zrážky bývajú výdatné, priemerne dosahujú 800 mm. ročne, ale ich rozloženie nie je vždy rovnomerné.Vodstvo Dobrej Vody patrí do povodia Váhu. Rieka Blava je 47,5 km dlhý pravostranný prítok Dudváhu nižinného charakteru, ktorý odvodňuje túto časť Malých Karpát. Pramení na Dobrej Vode v nadmorskej výške 268 m n. m., při rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie. Juhovýchodne od Bučian tečie južným smerom a pri Vlčkovciach vo výške 126 m n. m. sa ústi do Dudváhu a ten potom do Váhu. Plocha povodia Blavy meria takmer 266,4 km štvorcových. Dlhodobý ročný prietok je 0,350 metra kubického za sekundu. Najvyšší prietok je koncom jari a najnižší koncom leta. V dobrovodskom chotári sa nachádza veľké množstvo prameňov /42/, najznámejší je prameň Blava (90 l/s), pri rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie. V súvislosti s výstavbou vodovodu bola zrušená Hlávka - otvorený prameň - bol zabetónovaný a ohradený. Rieka Blava sa v dokladoch v roku 1113 - Zoborská listina, uvádza ako "aqua Blavva", roku 1229 aqua Balaua, roku 1258 aqua Baluva, a v roku 1268 ako rivus Boloua /Bolova/. Názov rieky Slovania pravdepodobne prevzali ešte od predslovanského obyvateľstva /Bl/ a pripojili k nemu len slovanskú príponu -ava /Belavá ?/ tak, ako sa to stalo aj pri názve rieky Nitra /Nitrava/. V minulosti v nej bolo mnoho rýb a rakov. U ugrofínských strážcov na Dudváhu sa názov udomácnil vo forme Balavá. Neskoršie aj oni používali slovenský názov Blava. V roku 1326 sal na Blave uvádza mlyn /super fluvium Balaua/. Za Blavou je prameň Dežmar, pri ktorom kedysi komisia vyberala dežmu - poplatok /desiatok/. Pri vyberaní desiatkov dochádzalo často k sporom medzi dežmárom a poplatníkmi o tom, čo podlieha dežmovaniu. Dežmári sa snažili vybrať čo najviac druhov naturálnych produktov, dedinčania zase presný opak. Z toho vznikalo veľa nepríjemností. Kráľ Vladislav II. vo svojom 3. dekréte z roku 1498 nariadil z úrody poľnohospodárskych produktov -ovocia, vína, pšenice, ovsa, a domáceho zvieratstva vyberať desiatok. /Podľa ľudovej tradície jedna žena vraj zabila jedného dežmára - pána z vyberajúcej komisie a od tej doby vraj obec neplatila daň. Dežmári - pánski úradníci chodili po žatve z obce do obce a oddeľovali z úrody zemepánsky deviatok a cirkevný desiatok/. Na tom mieste stojí dnes pomník s nápisom: EX VOTO IOANES ONDREICOVICZ ANNO 1752 DIE 10 MAI. Prameň obložili okolo roku 1813 štvorhrannými kameňmi. Smerom na severovýchod, asi 2 km pod horou, /330 m. n. m./ sa nachádza intermitujúci prameň, schovávací stoček - občasná vyvieračka Pod Bachárkou - chránený prírodný výtvor na výmere 3,47 ha, s výdatnosťou 20 - 120 l/s. /13 minút tečie a 18 netečie/. Podľa legendy sa prameň skrýva pred nepoctivými ľuďmi a nedá sa im napiť. Vulkanickú činnosť prejavujúcu sa zemetrasením bolo v minulosti cítiť na Dobrej Vode viackrát. Dosiaľ najaktivnejším ohniskom zemetrasení na Slovensku je oblasť Brezovských Karpát pri Dobrej Vode. Chotár obce sa nachádza na krížení hlbinných zlomov. Analýza dát po roku 1700 ukazuje, že približne každých 50 rokov sa tu vyskytuje zemetrasenie s intenzitou v epicentre väčšou alebo rovnajúcou sa 6 stup. MSK - 64 /pociťujú ho ľudia, na budovách vznikajú menšie škody, zo striech padajú škridle a časti komínov/. Najstaršie zaznamenané zemetrasenie bolo 25. januára 1348. V lančárskej cirkevnej matrike boli zaznamenané veľké zemetrasenia, ktoré postihli aj Dobrú Vodu 17. októbra 1805 a 15. júna 1815. Ďalšie zemetrasenia boli v rokoch 1763, 1810, 1897, 1904. Zatiaľ najväčšie bolo 10. januára 1906, (8,5 stup. MSK - 64) 7 minút po polnoci, ktoré trvalo niekoľko sekúnd (7). Zachvevy boli citeľné na ploche vyše 29 300 km štvorcových a za 9 mesiacov od hlavného otrasu sa vyskytlo vyše 100 menších, ľudskými zmyslami citeľných otrasov. Od 10. januára - do 6. septembra 1906 bolo zaznamenaných 86 citeľných záchvevov počas 63 dní, s intenzitou 7 stup. MSK - 64, hĺbka ohniska bola 10 km, v priestore vrchu Kopec. Následkom otrasov sa poškodili takmer všetky budovy, kostol, škola i továreň. Zvláštny úkaz bol v továrni, kde sa jeden štvorboký komín prelomil a otočil o 45 stupňov, takže v mieste lomu tvoril osemuholník. Otras zo dňa 16. januára 1906 ho vrátil do pôvodnej polohy. O sile zemetrasenia svedčil i múr 190 cm vysoký, v ktorom boli pukliny až 25 cm široké. Pod Kopcom sa zosunula pôda v dĺžke 33 m, voda v Blave stúpla o 8 cm a prameň vydával hrdzavočervenú zakalenú vodu. Jej prítok Mariáš sa stratil a objavil až o rok. Zem sa na mnohých miestach popraskala do hĺbky 80 - 200 cm. Zemetrasenia sa objavili aj v nasledujúcich rokoch, ale už nie v takej miere (1914, 1930, 1955). V 30-tych rokoch prežila obec veľké krupobitie, úroda bola úplne zničená.

DlháObec Dlhá sa rozprestiera v juhozápadnej časti Trnavského okresu. Jej katastrálne územie s rozlohou 1181 ha na severe susedí s Dolnými Orešanmi, na východe s Košolnou a Suchou nad Parnou, na juhu s Ružindolom a Borovou a na západe s Doľanmi. Stred obce má výšku 185 m n. m., v chotári sa pohybuje v rozmedzí 180-222 m n. m. Polohu obce určujú súradnice: 48°24'30" severnej zemepisnej šírky a 17°25'00" východnej zemepisnej dĺžky.Západná časť dlžianskeho chotára patrí do klimatickej oblasti B 3, zvyšok do klimatickej oblasti A 5. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje medzi 9-10°C, vo vegetačnom období je to 16-17°C. Dlhoročný priemer atmosférických zrážok kolíše medzi 700-800 mm, z čoho na vegetačné obdobie pripadá 450- 500 mm. Začiatok obdobia s priemernou dennou teplotou 0°C a vyššou v západnej časti prichádza 21, 2., vo východnej časti 16. 2. Koniec tohto obdobia nastáva okolo II. 12., vo východnej časti 16. 12. Obdobie s priemernou dennou teplotou 10°C a vyššou v najzápadnejšom výbežku prichádza 1.. 5., potom 26. 4., 21. 4. a v najvýchodnejšom cípe 25. 4. Koniec tohto obdobia v najzápadnejšom cípe býva 6. 10., v strednej a východnej časti po 11. 10. Dĺžka tohto obdobia v najzápadnejšom výbežku je 160, v strede a na severozápade 170 a od stredu k východu katastra I 80- 190 dm = .Priemerný počet dní s atmosférickými zrážkami 1 mm a viac je v roku 100, 10 mm a viac v najzápadnejšej časti 25, a smerom k severovýchodu klesá na 20 až 17,5. Priemerné trvanie slnečného svitu je 2200 hodín v roku, na vegetačné obdobie (1V.-IX.) z toho pripadá 1400 hodín. Priemerný počet dní s búrkou je 25 v roku. Počet jasných dní (t.j. plochu oblohy pokrýva 0,0 až I,9 desatín oblačnosti) býva v západnej časti .50, vo východnej 60. Počet zamračených dní (t.j. plochu oblohy pokrýva 8,1 až 10,0 desatín oblačnosti) v smere od západu k východu býva 130-120-I10 dní v roku. Maximálne hodnoty sa dostavujú v decembri, minimálne v septembri. Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu v júli je v západnej časti nad 70%, vo východnej pod touto hodnotou, v decembri to býva 85%. Dní s hmlou je v západnom sektore 50, vo východnom pod 50 v roku. Priemerný počet letných dní (t max. > 25°C) v západnej a strednej je 50, vo východnej 60, tropických (t max. > 30°C) 12, mrazových (t min. s -0,1 °C) 110 ľadových (t max. s -0,1 °C) 30 a dní so silným mrazom (t min. s -10,1°C) zaznamenávame 17 ročne. Prvý mrazový deň v západnej časti prichádza po 11.10. v ostatnej časti katastra po 21.10. Prvý deň so snehovou pokrývkou (terén pokrýva súvislý sneh vysoký 1 cm) v najzápadnejšom výbežku býva pred 21. 11., v strede 1. 12., na východe 11.12., posledný 11.3. Priemerný počet dní od prvého do posledného dňa so snehovou pokrývkou od západu k východu je: 100-90-85. Relatívne trvanie snehovej pokrývky je 50 dní v roku, jej maximum sa pohybuje v rozmedzí 20-30 cm.

DechticeObec leží na úpätí Malých Karpát, severne od Trnavy na oboch brehoch riečky Blava. Poloha obce je atraktívna spolu s historickými a turistickými zaujímavosťami.

CíferObec Cífer spolu s pridruženými časťami Pác a Jarná je najväčšou obcou Trnavského okresu. Leží v jej juhozápadnej časti. V čase posledného sčitania obec tvorilo 1050 domov a žilo v nej 3806 obyvateľov. Jeho katastrálne územie má rozlohu 2234 ha {bez Jarnej a Pácu}. Susedí s katastrálnymi územiami obcí Ružindol, Hrnčiarovce, Zeleneč, Slovenská Nová Ves, Čataj, Igram, Kaplná, Báhoň a Jablonec. Obec leží medzi dvomi dôležitými dopravnými trasami: cestnou-spjnicou Trnavy a Bratislavy a železničnou, tiež spojnicou Trnavy a Bratislavy. V obci je vysoko rozvynuté pľnohospodárstvo, strojárska a potravinárska výroba.

BukováObec Buková sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je známou rekreačnou oblasťou, vďaka vodnej nádrži Hrudky (rybolov a individuálna rekreácia) a vďaka peknej okolitej prírode. Obec leží severozápadne od mesta Trnavy, vo výške 321 m n.m.

BučanyBučany sú obec na Slovensku v okrese Trnava. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Margity z roku 1700.

BíňovceGeologický podklad tvoria sedimenty neogénneho a kvartérneho cyklu. Vývin sedimentov bol ovplyvnený tektonickou činnosťou. Kvartérne sedimenty majú eolitický, poluviálny a fluviálny vývoj. Chotár je mierne svahovitý, pokrytý hnedozemou, na ktorej pôvodne stáli dubovo-hrabové porasty. Ornica má obsah humusu 1,1-1,5 % Charakteristická fauna: nižšie druhy - červy, slimáky, chrobáky, motýle stavovce - ryby, obojživelníky, plazy ,mäkkýše, kôrovce - rak riečny vtáky - labuť veľká, kačica divá, volavka popolavá, bocian biely, bučiak veľký, potápky, lyska čierna,, sliepočka vodná, divé husi, orliak morský, pernatá lovná zver - jarabica poľná, prepelica poľná, bažant obyčajný sokol myšiar, kaňa močiarna, jastrab veľký, sokol sťahovavý, sovy, kuviky, migrujúce spevavce, hrdličky, vrany. zajac poľný, srnec hôrny, sviňa divá, lasice, hranostaje, tchor, líška obyčajná, myši, potkany, krty, ježe, netopiere, syseľ, škrečok... Charakteristická flóra: Z fytogeografického hľadiska zadeľujeme miestnu flóru do oblasti stredoeurópskej a východoeurópskej teplomilnej, tzv. panónskej flóry. porasty- vŕbovo - topoľové lužné lesy, vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely, a čierny, jelša lepkavá, lipa malolistá, agát biely, breza bradavičnatá, jaseň štíhly, javor mliečny, lipa veľkolistá, dub letný, kroviny: baza čierna, ruža šípová, bršlen európsky, slivka trnková… byliny: blyskáč jarný, zádušník brečtanovitý, lastovičník väčší, vratič obyčajný, skorocel kopijovitý, vlkovec obyčajný, štiav krvavý, pŕhľava, dvojdomá, loboda tatárska, lopúch väčší, bodliak, palina…

Biely KostolPoloha Biely Kostol leží na juhozápade Slovenska v centre Trnavskej pahorkatiny medzi pohorím Malých Karpát severovýchodne od Bratislavy a katastre susedia s krajským mestom Trnava. Rozloha Kataster obce meria 241 ha a je 150 m.n.m.

ŠelpiceObec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudnením spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.

Horné DubovéObec Horné Dubové leží v severnej časti okresu Trnava. Je vzdialená 17 km od okresného mesta severným smerom a 3 km od úpätia Malých Karpát severozápadným smerom. Leží na Trnavskej pahorkatine, ktorú zo západu a zo severu ohraničujú Malé Karpaty, zo severovýchodu Považský Inovec a z juhu Podunajská pahorkatina. Nachádza sa v plytkej doline Dubovského potoka s nadmorskou výškou 200 – 268 m n. m. Kataster obce má takmer tvar štvorca a jeho celková výmera predstavuje 728 ha. Chotár dediny tvoria ploché chrbty pokryté mocnou prikrývkou spraše a okrem lužných porastov v doline je odlesnený. Na spraši chrbtov sú černozemné a hnedozemné pôdy, v doline lužné. Okrem zastavanej plochy objektívne neplodných plôch a 2 ha lesa je všetka pôda poľnohospodársky využitá. Obec leží v teplej klimatickej oblasti s mierne suchým podnebím a miernymi zimami. Priemerná dlhodobá ročná teplota predstavuje 9 °C. Dlhodobý priemer ročného úhrnu zrážok je asi 700 mm.

Slovenská Nová Ves

Bohdanovce nad Trnavou

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Trnava

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia