Mestá - obce - Slovensko - Okres Trenčín

NemšováMesto leží na úpätí Bielych Karpát pri sútoku riek Váh a Vlára, v západnej časti Slovenska.Priemerná nadmorská výška je 240 m nad hladinou Baltického mora. Celková rozloha chotára je 3344 ha.

TrenčínTrenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín.Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy. V súčasnosti v ňom žije takmer 60 000 obyvateľov.Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku kotlinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát. Hlavným tokom v meste je rieka Váh, ktorá tvorí os aglomerácie v smere sever – juh.

Trenčianske TepliceLežia v západnej časti Slovenska, v juhozápadnej časti Strážovských vrchov, v údolí potoka Teplička, severovýchodne od Trenčína, neďaleko hraníc s Českou republikou.

DubodielDubodiel je obec na Slovensku v okrese Trenčín.

DrietomaObec DRIETOMA s rozlohou 3,583 ha patrí medzi najväčšie v okrese Trenčín. Hrozenkovským priesmykom je vstupnou bránou z Moravy na Slovensko. Severnú a seveozápadnú časť územia tvorí pohorie chráneného krajinného územia Bielych Karpát. Južnú časť územia tvorí krajinný celok Považské Podolie. Malou časťou obec zasahuje do Trenčianskej kotliny. Od Trenčianskeho hradu je vzdialená 6,5 km západne. Katastrálne územie leží v nadmorskej výške 215 až 771 metrov nad morom. V obci žije 2.050 obyvateľov a je členom Združenia obcí bielokarpatsko-trenčianskeho mikroregiónu. Obec Drietoma leží v strednom Považí, v údolí rieky Drietomica, ktorou viedla stará historická cesta z Považia na Moravu. Katastrálnou výmerou Drietoma patri medzi najväčšie obce okresu. Chotár má tvar lichobežníka , smerujúceho od moravských hraníc k juhovýchodu po obec Kostolná-Záriečie. Na severozápade susedí s Moravou, na severovýchode s chotármi obcí Horná Súča a Záblatie, na juhovýchode s obcou Kostolná-Záriečie a na juhozápade s obcou Chocholná.

Dolná SúčaDolná Súča patrí medzi najväčšie obec v Trenčianskom okrese. Obec Dolná Súča ( 250 m. n.m.) leží v Západných Karpatoch, približne v strede orografickej jednotky Biele Karpaty. Obec obkolesuje poľný priestor, na ktorý najmä do severu naväzujú lesy - dubiny, dubočiny a bučiny. zo severozápadu lemuje obec bradlo Krasín, ďalej smerom na východ je to lesný komplex Niestora, Prostredný háj, Kopánka a Holáčová. Od východu obklopujú súčanský chotár lesné porasty - Ďurova hora a Chrasť. Na chotár Skalky a Zamaroviec naväzuje súčanský chotár od juhu. Západnú časť lemuje Latovec a Polníky. Najvyšším bodom sa pýši Krásin o nadmorskej výške 516 m n.m. Súčanskú dolinu rozdeľuje na dve polovice potok Súčanka, ktorý preteká po najnižšie položených miestach. Od severu a severozápadu naväzuje dolnosúčanský chotár na chotár Hornej Súče a spolu vytvárajú Súčanskú dolinu. Kataster obce ma 2635 ha z toho lesy tvoria 850 ha. Dolná Súča patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Z hľadiska fytogeografického patrí do oblasti Západokarpatskej kveteny. Lesné spoločenstvá vytvárajú najmä typické a holé bučiny, dubobučiny, dubiny a zmiešané porasty. Všetky sa vyskytujú na flyšovom podklade Bielych Karpát. Územie je vymedzené súradnicami 48°59'00" východnej dĺžky a 18°03'00" severnej šírky.

BobotObec Bobot leží na úpätí dvoch vetiev Strážovských vrchov na najsevernejšom výbežku Nitrianskej pahorkatiny, čo je podoblasť Podunajskéj nížiny. Je to na rozhraní povodia Váhu a Nitry v údolí potoka Machnáč. Bobot patrí do trenčianskeho kraja. Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina. Katastrálne územie obce leží na úpätí Strážovských vrchov, na južných svahoch Ostrého vrchu (768 m) v Trenčianskej vrchovine. Nadmorská výška v katastrálnom území sa pohybuje od 239 m n.m. po 449 m n.m.. Stred obce leží v nadmorskej výške 240 m n.m.. Podstatnú časť pohoria Strážovských vrchov tvoria silno zvrásnené komplexy druhohorných usadených hornín rozličnej tektonickej príslušnosti a odolnosti: vápence, dolomity, sliene, bridlice a pieskovce. Na kryštaliniku je vyvinutý hladko modelovaný reliéf, na mäkkých bridličnatých horninách vznikli erózno – denudačnými procesmi kotliny s pahorkatinným povrchom.Územie obce z klimatického hľadiska patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, do obvodu mierne teplého, vlhkého, s priemernou ročnou teplotou okolo 8 0C a priemerným ročným množstvom zrážok okolo 700 mm. Priemerná teplota v januári sa pohybuje medzi -3 0C -5 0C, v júli sa priemerná teplota pohybuje od 15 0C do 18 0C. V území prevládajú severozápadné vetry. Ovzdušie obce možno považovať za oblasť so slabým znečistením. Na zhoršovaní kvality ovzdušia k. ú. obce sa podieľa predovšetkým diaľkový prenos škodlivín, doprava a lokálne vykurovanie. Hydrologicky patrí katastrálne územie do povodia rieky Nitra. Katastrálnym územím obce preteká vodný tok Machnáč, napája malú vodnú nádrž Bobot. Na území obce priberá dva ľavostranné prítoky (prvý pramení východne od obce Motešice, druhý pod Španím kameňom, 324 m n.m.). Od vodnej nádrže Bobot pretekajúc cez intravilán obce je koryto potoka zregulované. Malá vodná nádrž Bobot bola vybudovaná pre potreby poľnohospodárstva ako zdroj závlahovej vody.

Mníchova Lehota

Trenčianske Stankovce

Adamovské KochanovceAdamovské Kochanovce vznikli v roku 1960 zlúčením Adamoviec (ku ktorým už boli v tej dobe pripojené Malé Bierovce) a Kochanoviec. Tieto dedinky vznikli na pravom brehu rieky Váh, popri starej kráľovskej ceste, idúcej z Trenčína smerom na Nové Mesto nad Váhom a Čachtice. Adamovce sa objavujú v písomných prameňoch aj ako Adamfalu (1409), Malé Bierovce (1332-37) a Kochanovce pod názvom Possessio Kohan (1394). Obec sa nachádza v Trenčianskej kotline pod výbežkom Bielych Karpát. Patrí do Bielokarpatsko – Trenčianskeho mikroregiónu v juhozápadnej časti Trenčianskeho kraja, na pravej strane toku rieky Váh. Má veľmi dobrú dopravnú polohu, s využitím blízkosti a dobrého spojenia s krajským mestom Trenčín a okresným mestom Nové Mesto nad Váhom. V širšom okolí sa nachádza i známe kúpeľné mesto Trenčianske Teplice s liečivými prameňmi využívanými na liečbu chorôb pohybového a nervového ústrojenstva. Výhodou je i blízkosť k hraniciam s Českou republikou. Aj samotná obec sa môže pochváliť zaujímavými pamätihodnosťami. V časti Adamovce, na okraji anglického parku, stojí barokový kaštieľ z pol. 18. stor. so zachovanou pôvodnou výzdobou, zaradený medzi kultúrne pamiatky Slovenska, v časti Kochanovce je klasicistický kaštieľ zo zač. 19. stor. a barokový kostol s hodnotným interiérom. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska, obec patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja, do okresu Trenčín.

Veľká Hradná

Veľké Bierovce

Chocholná - VelčiceObec Chocholná-Velčice sa nachádza na pravom brehu stredného toku Váhu v trenčianskej kotline, asi 9 km na juhozápad od Trenčína. Zo severozápadu je chránená pohorím Biele Karpaty. Kataster obce tvorí úzky pás územia od nivy Váhu až po štátnu hranicu s Českou republikou. Nadmorská výška je v strede obce 220 m, v ostatných častiach katastra je od 198 m n.m. (niva Váhu) do 806 m n.m. (Dúžnik). Rozloha katastra je 2797 ha. Krajinnými dominantami tohto územia sú najmä vrcholy Bošáckych bradiel (Horné bradlo, ktorého vrchol 703,5 m n.m. je už mimo katastrálneho územia obce, Tlstá hora - 606 m n.m., Sokolí kameň - 696,5 m n.m. a Skalický vrch - 437,7 m n.m.), a hlavný hrebeň Bielych Karpát s vrcholmi Kykula - 746,4 m n.m. a Machnáč - 771,1 m n.m. Zlúčením Malej Chocholnej a Veľkej Chocholnej v roku 1943 vznikla obec Chocholná. Pri ďalšom zlučovaní v roku 1960 bola obec Chocholná zlúčená s do tej doby samostatnou obcou Velčice, čím vznikla dnešná obec Chocholná-Velčice.

Dolná PorubaDolná Poruba je obec na Slovensku v okrese Trenčín.Leží v Strážovských vrchoch. Z južnej strany sa nad ňou vypína mohutný masív Žihľavníka, zo severu zviera obec masív Hoľazneho. Na severovýchodnej strane sa kataster obce po lúčnatých stráňach vypína do masívu Vápeča a Homôlky. Smerom na západ vyúsťuje terén obce v smere toku Tepličky do Omšenskej kotliny. Pomerne úzke koryto potoka Teplička vo svojom hornom úseku nevytvára dostatočne širokú nivu na vznik obrábacej pôdy. Preto sa obyvatelia v minulosti sústredili skôr na pasienkársky chov oviec a na spracúvanie dreva.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Trenčín

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia