Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Trebišov

SečovceMesto Sečovce sa nachádza v okrese Trebišov. Podľa počtu obyvateľov 7819 (r. 2005) je 92. najväčšie mesto na Slovensku. Jeho rozloha je 32,29 km2. Leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny pri jej prechode do Podslanskej pahorkatiny vo výške 140 m n. m.. Mesto obopínajú východné svahy Slanských vrchov. Územie sa zvažuje smerom Z – V z podhoria Slanských vrchov až po nivu potoka Trnávka.. Mestom preteká potok Trnávka.

ČerhovČerhov je malá dedina v južnej časti východného Slovenska, v okrese Trebišov. Od okresného sídla je vzdialená 18 km smerom na juh. Z historicko-porovnávacieho pohľadu patrí Čerhov medzi najstaršie obce bývalej Zemplínskej župy a bývalého okresu Sátoraljaújhely. Jeho existencia da datuje už od roku 1067, čo dokazuje zmienka v knihe "Obce Zemplínskej župy". S okolitým svetom má Čerhov dobré komunikačné spojenia. Priamo cez dedinu vedú dve významné dopravné komunikácie. Jednou je železničná trať vedúca z Prahy do Čiernej nad Tisou, a pokračovaním cez Ukrajinu až do Moskvy. Druhou je cestná komunikácia pre motorvé vozidlá. Chotár obce sa rozprestiera na úrodnej nížine. Štátnu, ale aj prírodnú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom na tomto úseku vytvára rieka Roňava, tečúca zo severu na juh. V chotári obce sa pestujú všetky druhy obilnín, zemiaky, cukrová repa, tabak, kukurica, repka, slnečnica, rôzne druhy zeleniny a ovocia. Nad dedinou sú rozsiahle vinice, kde sa pestujú kvalitné odrody hrozna na výrobu vína: Furmint, Lipovina, Muškát žltý, Rizling. Táto časť chotára je súčasťou teritoriálnej Tokajskej vinohradníckej oblasti. Spadajú do nej časti chotárov obcí: Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov, Slovenské Nové Mesto, Viničky, Černochov a Bara. Výmera Tokajskej vinohradníckej oblsti je 908,15 ha.

Čeľovce Čeľovce sa rozprestierajú 7,5 km juhozápadne od mesta Trebišov. Výška uprostred obce je 137 m.n.m.. Najnižšie miesto sa nachádza pri Konopiankach, 128,5 m.n.m., najvyššie je nad Majerom, 223,2 m.n.m.. Priemerná ročná teplota je 8°C. V roku 1929 ortuť teplomera klesla na -33°C a 3 metrové záveje vydržali až do mája. Priemerný úhrn zrážok je 550 – 600 mm za rok. Horné súvrstvie geologickej stavby čeľovského chotára pozostáva zo sprašových uloženín, na ktorých je rozložená rodiaca pôda, v minulosti postupne odlesnená. Východná polovica chotára susedí s Trebišovskou tabuľou, je rovinatá s úrodnou čiernozemou. Západná polovica je svahovitá a prechádza do Podslanskej pahorkatiny. Pôda je v tejto časti hlavne hnedá a o niečo menej úrodná. Nad Majerom vyviera slaný minerálny prameň. Na blízkej Bielej hline sa nachádza otvorené ložisko kaolínu.

CejkovObec leží v Potiskej nížine, 23km na juh od Trebišova. V chotári Cejkova, písomne známeho v roku 1381, boli objavené nálezy z paleolitu, i veľkomoravskej doby. Nad obcou na vrchu Várheď sa nachádzajú stopy hradu Cejkov. Hrad strážil cestu zo Zemplína do Trebišova. Postavili ho pravdepodobne v 13. storočí, alebo začiatkom 14. storočia. Cejkovská vetva rodu Kaplon ho vlastnila do roku 1403. Vtedy kráľ Žigmund skonfiškoval majetok rodu pre ich neveru panovníkovi a hrad dal zbúrať. V roku 1407 konfiškát dáva Petrovi Šóšovi a Matejovi Kelečénimu a zároveň povoľuje znovuvystavanie hradu zemanovi z Pozdišoviec. Noví majitelia chceli hrad obnoviť, ale ešte v roku 1438 sa uvádza, že je v ruinách. V 15. storočí bol načas aj v rukách bratríckych vojsk. V roku 1471 nariadil uhorský snem zbúranie hradu, čo sa pravdepodbne nestalo, pretože sa spomína aj neskôr. Definitívny zánik hradu spôsobili až cisárske vojská v roku 1673. Teraz v obci, známej minerálnymi prameňmi, žije 1 257 obyvateľov. Pamiatkou je gr.kat. kostol /1805/.

ByštaByšta je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Obec leží v južnom výbežku Slanských vrchov, na rovnomennom potoku. Súčasťou obce je rekreačná osada Byšta-kúpele.

BrezinaObec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina - Izra (jazero) - Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zbojník/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarskej republike. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 m n.m.

BrehovObec je doložená v roku 1309, osídlená bola však už v neolite. Nachádza sa tu mnoho pamiatok: zrúcaniny neskororenesančného kaštieľa zo 17. storočia, kostol ref. kresť. cirkvi z 19. storočia, kláštor a kostol minoritov z 18. storočia. Obec má 624 obyvateľov.

BoršaObec Borša sa nachádza v južnej časti okresu Trebišov, na pravom brehu súčasného koryta rieky Bodrog. Geograficky a geomorfologicky patrí územie obce Borša na severovýchode s dominantnými Zemplínskymi vrchmi do Západokarpatskej provincie, subprovincie vnútorných Západných Karpát a Matransko - Slánskej oblasti. Rozlohou sú Zemplínske vrchy neveľkým pohorím, ktoré na západe a juhu klesá do Východoslovenskej nížiny. Zemplínske vrchy majú pestré geologické zloženie a napriek malej rozlohe sú tu zastúpené rôzne útvary ako ruly a svory. Plošne najväčšie zastúpenie majú pieskovce, zlepence, vápence a dolomity, lokálne aj vulkanické horniny. Hydrologicky patria Zemplínske vrchy k povodiu Bodrogu. Zásoby podzemných vôd miestneho významu sa viažu na sypké riečne sedimenty Roňavskej brány. Prevažnú časť katastrálneho územia obce zaberá Východoslovenská nížina. Krajina má typický ráz intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajiny, v južnej časti ráz poriečnej roviny so sieťou živých a mŕtvych riečnych ramien a umelých odvodňovacích kanálov. Pôvodný lužný les a porasty dúbrav sú ojedinelé a narušené. Južnú časť katastrálneho územia obce tvoria kyslé lúky a mokrade. Územie obce Borša odvodňuje rieka Bodrog a jej pravobežný, západný prítok Roňava. Údolná niva toku Bodrog je významným fenoménom krajiny v obci. Klimaticky patrí územie obce do teplej klímy s priemernými januárovými teplotami -2° až -6°C a júlovými 18,5 - 20,5°C s priemerným úhrnom zrážok 530 - 700 mm. Južne od obce boli navŕtané termálne pramene, zatiaľ priemyselne nevyužívané. Nadmorská výška v obci je od 98 po 275 m, v strede obce je nadmorská výška 102 m. V katastri obce je najnižšie položené miesto v Slovenskej republike (94,3 m n.m.) Celková rozloha obce je 954,2 hektárov. Celú južnú časť katastrálneho územia obce zaberajú ekologicky veľmi hodnotné priestory lužného lesa, biotopy lúk a pasienkov, biotopy xenotermných, trávinovo-bylinných porastov na lokalite Kováčske lúky, biotopy tečúcich a stojatých vôd a močiarov vodného toku Bodrog a jeho mŕtvych ramien. Centrálnu a severnú časť územia obce zaberajú krajinno-ekologické komplexy s intenzívnou poľnohospodárskou krajinou s prevahou ornej pôdy. V katastrálnom území obce sú tri najlepšie skupiny bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Sú to skupiny 4, 5 a 6. Piata skupina je tretia najlepšia skupina, ktorá je chránená. Je to hnedozem oglejená na sprašných a polygénnych hlinách, stredne ťažká na rovinách bez skeletu, hlboká 60 a viac cm. Šiesta skupina sú hnedé pôdy a hnedé pôdy ilimerizované na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké, na rovinách slabo skeletovité, hlboké 60 a viac cm.

BoľNa Potiskej nížine v nadmorskej výške 105,5 m leží 4 km severozápadne od Kráľovského Chlmca obec Boľ. Leží na juhovýchodnom Slovensku, v Medzibodroží, blízko rieky Latorica. Chotár obce charakterizujú nivné pôdy, na ktorých sú väčšinou poľnohospodárske kultúry, lúky a pasienky – lesov takmer niet. Podnebie je teplé, mierne suché, ročný priemer 9,3ºC, ročný úhrn zrážok činí cca 550 mm. Z hľadiska ochrany prírody je potrebné zdôrazniť, že celý chotár obce leží v Chránenej krajinnej oblasti Latorica. V mŕtvych a odpojených ramenách Latorice sú vhodné podmienky pre existenciu vodných rastlinných spoločenstiev. Boľ, okrem severu, obkolesuje rozsiahly systém bývalého koryta rieky Tisa – Tice – kde sa usídlili najmä jelšové a močiarne spoločenstvá rastlín a ostrovkovite aj slatinné rašeliniská. V medzihrádzovom priestore Latorice nájdeme rozsiahle psiarkové lúky a pasienky,ktoré sú náchylné na zasoľovanie. Na odlesnených pieskových dunách sa usídlila psamofytná flóra. Zo živočíchov je hodno spomenúť pestrú paletu vodného vtáctva, ako aj hojnosť kaprovitých rýb. Podľa urbanistickej štruktúry je obec radová cestná dedina na hornom konci nepatrne sa rozširujúca v trojuholníkovom priestranstve uzavretá reformovaným kostolom, ktorý bol postavený v roku 1968. Reliéf má mierny charakter, sídlo je obklopené mŕtvym ramenom Ticce, ktorej tok je poprerúšaný ornou pôdou, lúkami a krovinato – lesným porastom charakteristickým pre mokré pôdy. Obyvateľstvo sa zaoberá, v súčasnosti i pôvodne, skoro výlučne poľnohospodárskou výrobou. Do roku 1990 plní funkciu strediskovej obce, nakoľko v obci je 8 ročná základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré navštevujú deti zo 6 okolitých obcí, matričný úrad pre 4 obce, poštový úrad pre 3 obce. Národnostné zloženie obce je 92% maďarskej národnosti a 8% slovenskej národnosti, pričom všetci obyvatelia komunikujú maďarskou rečou. Rozvoj obce sa rozbehol koncom 50-tych rokoch 20. storočia a napriek všetkým ťažkostiam neprerušene pokračuje dodnes. Vybudovala sa požiarna zbrojnica, v roku 1960 kultúrny dom, ktorý patrí medzi najlepšie vybavené v regióne, veď tu je umiestnený obecný úrad, disponuje s tanečnou sálou o kapacite 180 osôb, v kine so skloneným hľadiskom sa zmestí 220 osôb a okrem iných je tu umiestnený aj poštový úrad. V obci funguje matričný úrad. V roku 1974 bola odovzdaná do užívania moderná nová budova základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským, kde sú vytvorené podmienky pre umiestnenie 16 tried. Boli preasfaltované štátne cesty cez obec aj miestne komunikácie. Vybudovali sa chodníky a verejný rozhlas. Po skoro 15 ročnom útlme vybudoval sa nový futbalový štadión so sociálnymi miestnosťami a tribúnou. Začiatkom 80-tich rokov sa vybudoval verejný vodovod a previedla sa úprava miestneho cintorína a parkov. V roku 1995 sa ukončila plynofikácia obce a v rokoch 1996 - 1997 sa vybudoval dom smútku. Na miestne pomery obce Boľ má slušnú občiansku vybavenosť. Telekomunikačné služby sa tiež obnovili, v súčasnosti sa telefonický styk uskutočňuje pomocou optických káblov a digitálnej ústredne. Súbežne s tým reproduktory verejného rozhlasu zo striech domov boli premiestnené na železné stĺpy. Verejné osvetlenie bolo tiež modernizované. Najbližšie plány obce sú vybudovanie čističky odpadových vôd a vybudovanie verejnej kanalizácie. Ďalej, napustenie mŕtvych ramien Ticce vodou na oživenie prírody, čo by malo byť aj záujmom štátu, lebo celý kataster obce leží v chránenej krajinnej oblasti Latorice.

BoťanyObec Boťany leží v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny na starom nánosovom vale Tisy v okrese Trebišov.

Zemplínske Jastrabie

DvoriankyObec leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške 114 m. Je významnou archeologickou lokalitou. V chotári boli objavené vzácne archeologické nálezy, potvrdzujúce osídlenie od doby bronzovej po stredovek. Hoci prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245, obyvateľstvo tu žije od 7. storočia do konca 12. storočia boli Dvorianky majetkom uhorských kráľov, potom do 19. storočia patrili šľachtickým rodinám. Samostatnou gréckokatolíckou farnosťou sa stali v 18. storočí, v 19. storočí je doložená cirkevná škola. Moderná obec má 620 obyvateľov, vybudované všetky inžinierske siete (plynofikácia, verejný vodovod, kanalizácia a ČOV) a pekný športový areál.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Trebišov

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia