Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Svidník

Nová PoliankaNajmladšia tatranská osada vznikla okolo vojenského liečebného ústavu v roku 1956. Tým je daný aj jej charakter. Nie je východiskom pre turistické aktivity, nemá ubytovacie ani stravovacie zariadenia. Má prísne liečebné zameranie. Neďaleko osady je lokalita Danielov dom, ktorá je jedným z centier ochrany prírody v strednej časti Vysokých Tatier.

GiraltovceGiraltovce ležia v Raslavickej brázde, ktorá je časťou Ondavskej vrchoviny. Územie patrí do oblasti Nízke Beskydy v provincií Východné Karpaty. Mesto je na 49o 7\' severnej zemepisnej šírky a na 21o 31\' východnej zemepisnej dĺžky. Klímu miesta vyjadrujú priemery jednotlivých prvkov, ich hodnoty a určenie ich extrémov. Ďalej udávame hodnoty najdôležitejších klimatických činiteľov teploty vzduchu a zrážok získaných z dlhodobého pozorovania za roky 1931 - 1960.

Šarišský ŠtiavnikObec Šarišský Štiavnik sa rozprestiera v Nízkych Beskydách, v povodí riečky Radomka. Prvý krát sa v písomnej podobe spomína v roku 1414. Názov obce súvisí s minerálnym prameňom, ktorý je miestnym obyvateľstvom zvaný ščavica. V 18. storočí boli na ňom vybudované kúpele. Z roku 1963 pochádza kúpeľný dom, ktorého súčasťou je i detská ozdravovňa. Dnes tu žije okolo 300 obyvateľov. Sakrálna dominanta Šarišského Štiavnika, chrám svätého Michala archanjela, pochádza z roku 1928. Jeho interiér zdobí vzácny ikonostas. V obci bola vystavaná i drevená zvonica. Dom smútku vznikol zrekonštruovaním pôvodnej školskej budovy. Je tu zriadená materská škola a 9-ročná základná škola. Dobrovoľný hasičský zbor neplní len funkciu protipožiarnej ochrany, je veľmi aktívny v športovej a kultúrnej oblasti. Šarišský Štiavnik patrí k obciam s dostatočne rozvinutou občianskou a technickou vybavenosťou a v ktorej sa neustále zvyšuje kvalita života.

DukovceDukovce sú obec na Slovensku v okrese Svidník.

DubováDubová je obec na Slovensku v okrese Svidník.Cez obec preteká rieka Ondava.

Dlhoňa Dlhoňa leží v severnej časti Nízkych Beskýd v doline Svidničanka pri štátnej hranici s Poľskom. Nadmorská výška v strede obce je 360 m n. m. a v chotári 350 – 688 m n. m. Členitý povrch chotára s hlbokými dolinami a strmými svahmi tvoria súvrstvia flyšu a nesúvislé pokryvy svahových hlín Prevláda les s porastom buka a hrabu.

Cigla Obec založili na zákupnom práve. Obec je doložená z roku 1427 ako Cekla, neskôr ako Czygla (1492); maďarsky Cigla. V roku 1427 mala 44 port. Patrila panstvu Makovica, v 16. storočí Seredyovcom, v 19. storočí Batekovcom. Vyľudnila sa v 15. storočí po vpádoch poľských vojsk a v roku 1711 útekom poddaných. V roku 1787 mala 40 domov a 229 obyvateľov, v roku 1828 mala 43 domov a 322 obyvateľov. Pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch. Počas 1. svetovej vojny v roku 1916 bola polovica obce vypálená. V rokoch 1921 – 30 tu bola v prevádzke píla, v rokoch 1912 – 26 mlyn, v rokoch 1925 – 30 stupy. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch východného Slovenska.

CerninaCernina je obec na Slovensku v okrese Svidník.V červenom štíte je vo vysokej zelenej pažiti medzi dvoma prirodzenými listnatými zelenými striebrokmennými stromami kráčajúci strieborný obrátený jeleň v zlatej zbroji. Znamenie erbu má poľovnícky motív a je z mladšieho obecného pačatidla z roku 1868. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 27. decembra 1999 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslom, HR: C-84/1999. Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová. Vlajka obce pozostáva z piatych pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, žltej, bielej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

BodružalObec Bodružal sa nachádza asi 12 km severovýchodne od mesta Svidník, pri ceste E 371 zo Svidníka na hraničný prechod Dukla - Poľsko, na zemepisnej šírke 49º21´15´´ a dĺžke 21º42´26´´. V súčasnosti patrí do Svidníckeho obvodu v Prešovskom regióne. Rozprestiera sa na severovýchodnom Slovensku, 8 km od hraničného Duklianskeho priesmyku, pri štátnej hranici s Poľskou republikou, Podkarpatským vojvodstvom a Krosnianskym okresom. Z cestnej komunikácie prvej kategórie Svidník – Dukliansky priesmyk z obce Krajná Poľana je vzdialená 2 km smerom na východ. Bodružal leží v severovýchodnej časti Nízkych Beskýd juhozápadne (Laboreckej vrchoviny), na nive a priľahlých svahoch doliny potoka Bodružalík 390 – 415 m n. m. Najvyšší Vovči verch 611,4 m n. m. sa nachádza juhozápadne od obce. Východne sa vypína vrch Hrun s výškou 579 m n. m. Severne od obce sa týči vrch Čerešňa s výškou 531,4 m n. m. Územie obce je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Hraničné pásmo tohto územia je od ústia Bodružalíka do Ladomírky v Krajnej Poľane až po mokraď Košariska, smerom na Miroľu, celá jeho skoro 4 km pravá strana. Reliéf potokmi rozbrázdeného priestoru je mierne členitý skôr hornatý a môžeme ho zaradiť medzi nižšie hornatiny. Bodružalský chotár je v jeho niektorých častiach ťažko dostupný, jeho prechodnosť je znížená a preto ho pokrývajú súvislé listnaté zmiešané bukové, hrabové a brezové porasty. Hnedá pôda obsahuje stredne minerálne až chudobné horniny. Patrí medzi pôdy piesočnato-hlinité, kde pôdotvorné horniny sú zastúpené niektorými druhmi rúl a pieskovcov. Pôdy sú prevažne plytké, často až kamenisté. Viac ako 85% ornej pôdy, lúk a pasienkov sa nachádza na ľavej strane Bodružalíka. Sklon svahov je orientovaný na východnú a severovýchodnú svetovú stranu. Je v ňom menej plôch s menším sklonom, vhodným na poľnohospodárske obrábanie. Lesných plôch je viac a sú spretŕhané menšími plochami, často ostrovmi poľnohospodárskej pôdy, ktorých obrábanie na svažitých plochách je zložité. Je tu mnoho lúk a pasienkov. Erózia pôdy je veľmi silná. Pozoruhodnou zaujímavosťou bodružalského chotára je jeho otvorenie zo severu, preto ovocie na stromoch kvôli jarným mrazom, (ešte aj po troch zmrznutých 13. - 15. mája) je spravidla jedenkrát za päť rokov. Priemysel tu nachádza podmienky na dostatok drevnej hmoty. Bodružal patrí k mierne chladnej horskej klíme. Priemerné januárové teploty sú – 4 až – 6 ºC. Priemerné júlové teploty sú 16 - 17 ºC. Snehová pokrývka tu trvá spravidla 80 - 100 dní. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 650 - 800 mm. Prevažná časť zrážok 400 - 500 mm pripadá na vegetačné obdobie. Prevláda severný smer vetra.Cez obec preteká potok Bodružalík. Bodružalík je to ľavostranný prítok Ladomirky s dĺžkou približne 4,5 km. Pramení juhovýchodne pod Kozím vrchom (605,2 m n. m.), v nadmorskej výške cca 500 m n. m., na území CHKO Východné Karpaty. V údolí doliny Bodružalíka je súbežne napájaný prítokom z mokrade Košariska, miestny (regionálny) názov Pod vysokou. Najprv tečie na sever cez Bodružal, kde priberá 4 krátke ľavostranné prítoky z dolín s lokálnymi názvami Koprivne, Zegeľníci, Pelepče a Segiňa. Za obcou priberá prítok z Kotolnice a Kuriačnika. V obci Bodružal priberá na pravej strane päťapolkilometrovú riečku Príkrianku. Sútok je na zemepisnej šírke 49˚21′ 15″ a dĺžke 21˚42′ 26″. Z Čerešne priberá krátky pravostranný prítok, ktorý riečku zásobuje vodou v jarnom období a v čase dažďov. Pred Krajnou Poľanou sa zľava vlieva do Ladomirky. Bodružalík je zásobovaný najmä dažďovou vodou a snehom. Najvyššiu hladinu dosahuje v jarných mesiacoch. Je to menej vodnatá riečka s pomerne veľkými výkyvmi pretokov počas roka. Voda riečky je veľmi čistá, o čom svedčí aj výskyt raka riečneho. Pri brehoch Bodružalíka a jeho prítokov (potokov, ktoré sa doň vlievajú) sa nachádzajú mokrade o ploche skoro 200 000 m2.

Lužany pri Topli

Vyšná Pisaná

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Svidník

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia