Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Stará Ľubovňa

Vyšné RužbachyVyšné Ružbachy sú srdcovou záležitosťou mnohých ľudí. Svojím čarom, krásnou prírodou a zdravým vzduchom. Obec, z ktorej už nevedie žiadna dopravná tepna, otvára doširoka náruč všetkým, ktorí prichádzajú, ktorí sa tu vracajú, ktorí hľadajú mier, pokoj, znovunačerpanie duševných i fyzických síl. Najstarší historický údaj je z roku 1287. V donačnej listine je uvedené územie, ktoré držal Henrich Soltýs z Podolínca. Ten na území, ohraničenom potokom Rauschbach založil v roku 1288 Nižné a roku 1329 Vyšné Ružbachy. História a rozvoj Vyšných Ružbách sú úzko späté s využívaním minerálnych prameňov, liečivé účinky ktorých tu privádzali už v minulosti poľskú i uhorskú šľachtu a dodnes lákajú ľudí, ktorí si chcú upevniť svoje zdravie. Dnes majú Ružbachy, ležiace na východných svahoch Spišskej Magury pod Veľkou Kýčerou a Veterným vrchom v doline Zálažného potoka v nadmorskej výške 617 m n. m., cez 1100 obyvateľov a sú modernou obcou otvorenou pre všetkých, ktorí tu zavítajú. Napriek veľkej premene Ružbách si jej obyvatelia dodnes uchovali krásny ľudový odev a goralské nárečie. Dnes sú obcou s dobre rozvinutými službami pre hostí, ubytovaním, širokými možnosťami športovania, a samozrejme kvalitnou kúpeľnou starostlivosťou. Z historicých pamiatok sa tu nachádza barokový kostol, ktorý má nádherný interiér k významným obradom. Bol zasvätený Očisťovaniu Panny Márie. Okrem neho je v chotári obce osem kaplniek. Nachádza sa tu aj unikátna galéria. Stretávajú sa tu sochári z celého sveta, aby materializovali svoje predstavy. Mnohé sochy skrášľujú kúpeľný park. Typickým pre Vyšné Ružbachy je pramenité jazierko, ktoré sa vďaka svojmu tvaru volá Kráter. Je najväčším travertínovým jazierkom na Slovensku. Už začiatkom storočia vzniklo vo Vyšných Ružbachoch kúpalisko, ktoré bolo najelegantnejším termálnym kúpaliskom v okolí. Zalesnený ostrovček uprostred plaveckého bazénu vdychuje tomuto miestu neopakovateľnú atmosféru pokoja a pohody. Kapacita kúpaliska je 1500 ľudí. Sú ideálnym strediskom pre oddych po celý rok. Letné kúpanie, prechádzky do historicky i prírodne zaujímavých lokalít, cykloturistika, či zber dubákov a lesných plodov, rybolov, vystrieda v zime lyžiarsky šport. Okrem bežeckých tratí tu lyžiari nájdu 8 lyžiarskych vlekov.Nachádzajú sa tu aj Kúpele Vyšné Ružbachy so svojimi minerálnymi prameňmi.

Stará ĽubovňaJeho územie na severe Slovenska, zovreté riekou Poprad, bolo osídlené už v staršej dobe kamennej. Tento proces s malými prestávkami trval od paleolitu až do raného stredoveku. Dejinné udalosti mesta, ktoré sa stali počas prvých troch storočí nám, žiaľ, nie sú známe. Prvá listinná zmienka o Starej Ľubovni, ktorá mestské výsady získavala postupne, je z r. 1292. Najvýznamnejšie privilégia dostala v r. 1364 od uhorského kráľa Ľudovíta I., ktorý ju povýšil na slobodné kráľovské mesto s právom meča a vyňal spod jurisdikcie hradu Ľubovňa. Ľubovňania získali výhody tzv. magdeburského práva, t.j. mohli si voliť richtára, mestskú radu, usporadúvať výročné trhy, čapovať pivo, loviť ryby a súdiť svojich občanov.Okrem toho boli oslobodení od niektorých dávok a daní.Rozmach mesta pokračoval aj po r. 1412, kedy bolo zaradené medzi 16 spišských miest daných do zálohu poľskej korune uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským. Keď sa hrad Ľubovňa stal sídlom starostu zálohovaného územia, v meste sa odohralo mnoho uhorsko-poľských diplomatických rokovaní o vrátení zálohy. Možnosť poskytovania služieb obyvateľom a hosťom hradu povzniesla úroveň miestnych cechov. Nebývalý rozkvet prežívali tkáči, obuvníci, čižmári, krajčíri, kožušníci a mäsiari. V rokoch zálohy prosperovali najmä obchodníci a kupci, ktorí sa mohli realizovať na siedmich výročných trhoch. Na jeho sklonku v meste pracovala mincovňa, čo je tiež znak hospodárskeho a spoločenského rozmachu mesta. Toto obdobie dejín Starej Ľubovne zachytáva historický román J. Nižňánského Spišské tajomstvo. Návrat spišských miest do Uhorska v r.1772 v období panovania Márie Terézie Starej Ľubovni veľmi neprospel, nakoľko mesto stratilo svoje výsadné postavenie. Jadrom Starej Ľubovne je Nám. sv. Mikuláša s obdĺžnikovým pôdorysom, pôvodne vretenovitým. Murované stavby začali na námestí prevládať po požiari v r. 1556, ktorý zničil staršiu drevenú zástavbu. Najvýznamnejšou budovou námestia okrem kostola je Provinčný dom - bývalé sídlo správcu zálohovaných spišských miest, dnes slúžiace Informačnému centru mesta a galérii. Osobitnú pozornosť si zaslúži rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša, pochádzajúci z r. 1280. Jeho barokový interiér ukrýva niekoľko umeleckých diel. Najcennejšia je neskorogotická krstiteľnica zo 16. st., neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. st. je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19. st. Historicky cenné sú aj bočné oltáre a plastika Oplakávanie Krista. Na vápencovom pohorí, v nadmorskej výške 711 metrov sa nad mestom vypína kamenný hrad Ľubovňa patriaci do série pevností strážiacich hranicu uhorského kráľovstva. Prvá písomná zmienka dokumentujúca hrad ako jedno z kráľovských sídiel je z roku 1311. V 15. storočí bol hrad v záujme zlepšenia obrany dostavaný o ďalšie veže a bastión. V roku 1553 ho však zachvátil veľký požiar. Výraznými prestavbami v 16. a 17. storočí sa vďaka poľskému rodu Ľubomírskych hrad Ľubovňa zmenil na unikátnu renesančnú pevnosť s vlastnou kaplnkou. Jeho význam dokumentuje prehľad panovníckych návštev: Karol Róbert (r.1314), Žigmund Luxemburský (r.1396,1412), Ján Albrecht (r.1449), uhorská kráľovná Mária (r.1392), poľskí králi Vladislav II. (r.1412,1419), Jan Kazimir (1656) a Jan Sobieski (1683). Ku korunovaným návštevníkom hradu Ľubovňa môžeme zaradiť aj Mórica Beňovského (1768), pretože sa neskôr stal kráľom Madagaskaru. V jeho prípade však nešlo o návštevu v pravom zmysle slova, ale o nedobrovoľný pobyt v hradnom väzení. V r. 1655-1661 poskytli pevné hradné múry dočasný úkryt poľským korunovačným klenotom, ktoré tu ukryl pred Švédmi hradný pán Juraj Ľubomírsky. Samostatnú expozíciu situovanú pod hradom Ľubovňa tvorí múzeum ľudovej architektúry, ktorého dominantou a najcennejším exponátom je zrubový kostolík východného obradu z Matysovej, postavený v roku 1883. Najpočetnejšie zastúpenie v expozícii majú drevené obytné domy z 20. storočia, hospodárske a technické stavby. Tento súbor ľudových stavieb zozbieraných z okolitých dedín spolu s hradom vytvára jedinečnú, krajinársky veľmi pôsobivú scenériu.

ČirčObec leží v nadmorskej výške 510 m na severozápadnom úpätí Čergovského pohoria, pričom obec tvorí turistické východisko do tohto pohoria. V mieste kde sa stretávajú okresy Stará Ľubovňa, Sabinov a Bardejov, sa nachádza najvyšší kopec vrchoviny - Minčol s nadmorskou výškou 1157m. Za pekného počasia je z vrcholu vidieť okolité obce všetkých troch spomenutých okresov. Najlepší prístup na vrchol je pritom z obce Čirč. Ak pôjdete hore obcou, popri rieke Soliska (Čirčanka), až na koniec asfaltovej cesty, potom zistíte, že na vrchol to už nie je ďaleko. Minčol je zapísaný ako národná prírodná pamiatka. vlaková stanica Okolie Čirča obklopujú trvalé trávnaté porasty, lesy sú charakteristické vysokým zastúpením bukových lesov, ďalej jedľovej bučiny a jedliny, čo vyplýva hlavne z nadmorskej výšky a extrémne členitého terénu. Klimatický pomery ovplyvňuje blízkosť Vysokých Tatier. Pohľad z Andrejovky na rieku Poprad a časť obce Najväčšie lúčne porasty sa nachádzajú v nadmorskej výške nad 1000 m. Rozprestierajú sa od Minčola (1157) cez Malý Minčol (1141), Murianik (1009), až po vrcholy menších hrebeňov Čergova. Svahové a vrcholové lúky sa v minulosti využívali ako lúky na kosenie a pasienky. Také rozsiahle lúky, aké ma Čergov, nemá ani jeden orografický celok východného Slovenska. pri kapličke Brusnicové a čučoriedkové hole na hrebeňoch v Čergovskom pohorí (Minčol, Malý Minčol, Krížny vrch) sú hlavne v letnom a jesennom období vyhľadávané miestnymi obyvateľmi. V priaznivých rokoch sa zase v lese s prevažujúcimi bučinami darí hubám (pravý raj pre hubárov). Pri potulkách v miestnych lesoch môžte stretnúť aj pôvodných obyvateľov lesa. Žije tu srnatá a pernatá zver zastúpená jeleňom, srncom, sviňou divou, kunou, líškou, kačicou divou, jastrabom, kavkou, sojkou a ďalšími druhmi zveri. Veľkou časťou okresu Stará Ľubovňa od západu na východ preteká rieka Poprad, ktorá sa vo východnej časti, v priestore Čirč - Ruská Voľa nad Popradom, oblúkovite stáča na severozápad a až po Mníšek nad Popradom tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Po obec Čirč v okrese Stará Ľubovňa preteká len územím Slovenska. Medzi Ruskou Voľou n. Popradom a Muszynou (dĺžka 5,1 km) a medzi Legnavou a Mníškom nad Popradom (dĺžka 26 km) tvorí hraničnú rieku s Poľskom. Celková dĺžka hranice tvorenej riekou Poprad je 31,1 kilometrov. Hranicu netvorí len v okolí poľského mesta Muszyna. Od Mníška (379 m n. m.) odteká do Poľska a pri poľskom meste Nowy Sącz sa vlieva do Dunajca. Ako jediná rieka na Slovensku sa vlieva do Baltského mora (cez Dunajec a Vislu) a je tokom s najväčším spádom na Slovensku (1 567 výškových metrov). rieka Poprad V bývalom Československu rieka Poprad patrila medzi medzi najčistejšie rieky a bola aj najviac zarybnená. To sa podarilo zachovať, v neďalekom umelo vytvorenom Andrejovskom jazere ale aj na rieke a po celom toku rieky je dostatok vhodných miest na rybolov, kde si vyznávači tohto športu môžu prísť na svoje. Každoročne sa uskutočňuje plavba družby na rieke Poprad s medzinárodnou účasťou. Organizačne plavbu zabezpečujú okresné orgány v Starej Ľubovni a v Nowom Sączi.

ChmeľnicaObec Chmeľnica sa nachádza vo východoslovenskom regióne, prešovskom kraji, v okrese Stará Ľubovňa.Leží na južnom svahu Ľubovnianskej vrchoviny a na severných svahoch Levočských vrchov v doline Popradu. Jej nadmorská výška je 528 m v strede obce a 500-750 m v chotári a katastrálna výmera je 1271 ha. Pre lepšiu orientáciu cudzích turistov, leží neďaleko Vysokých Tatier, na historickom Spiši a vyznačuje sa svojim autentickým nemeckým nárečím.Klimatické pomery územia obce sú podmienené jeho zemepisnou polohou, nadmorskou výškou, konfiguráciou terénu, prevládajúcimi smermi vetrov a podobne. Na klimatické pomery má rozhodujúci vplyv blízkost Vysokých Tatier, prevládajúca severná expozícia územia smerujúca do pobaltskej oblasti, pokryv terénu vysokým zastúpením lesov a spomínanou nadmorskou výškou 528 m v intraviláne. Mrazy sa dosť pravidelne vyskytujú ešte v priebehu mesiaca mája, výnimočne aj začiatkom júna. Prvé jesenné mrazy bývajú v druhej polovici septembra. Snehová pokrývka býva niekedy aj vyše metra, zimné mrazy vystúpia až na 30 stupňov pod nulou. Celkove možno počasie hodnotiť ako drsné s vlhkou zimou a krátkym dosť daždivým letom.Pozdĺž juhozápadného okraja obce vo vzdialenosti priemerne cca 180 m tečie rieka Poprad. Má prirodzené dno aj brehy s vyvinutými a stabilizovanými vodnými a brehovými spoločenstvami. Obcou pretekajú dva potôčiky. Jeden s väčším prietokom "chmeľnický" priteká zo severu a tečie obcou smerom na juh. Vlieva sa do rieky Poprad. Druhý s malým prietokom priteká od východu, v obci sa točí smerom na juh. Vlieva sa do prv spomenutého potoka. Oba potoky majú brehy v obci spevnené cementobetónom.

Šarišské Jastrabie

HajtovkaObec Hajtovka leží nad ľavým brehom rieky Poprad, na južnom svahu strednej časti Ľubovnianskej vrchoviny. Je to potočná dedina sústredene zastavaná miestami v hustom, inde redšom zhluku domov. Túto dedinku nenavštevujú len rodáci Hajtovky, ale aj veľa cudzincov, ktorý v tejto dedinke veľmi radi trávia svoj voľný čas, ktorý sa dá využiť rôznymi spôsobmi, napríklad prechádzkou po okolitej prírode, rybolovom, jazdením na koňoch, využívaním tenisového kurtu, volejbalového a futbalového ihriska. Hajtovka sa pýši okolitou prírodou, ktorá je v dnešnej dobe vzácnosťou. Po zásahu človeka intenzívnou hospodárskou činnosťou je príroda značne pozmenená a lesné plochy premenené na lúky, pasienky a úrodnú poľnohospodársku pôdu. Počas prechádzky po ihličnatom lese je možné obdivovať smreky, jedle, lipu malolistú, jaseň, javor, liesku obyčajnú a veľa iných druhov stromov. Na pasienkoch rastie borievka obyčajná, na stráňach ruža šípová, trnka obyčajná. Medzi lesmi sú pekné pasienky a rúbaniská, na ktorých rastú jahody, maliny, rôzne druhy húb. Na vlhkých a tônistých miestach sú rozšírené rozličné papraďorasty, machy a porasty kysličky obyčajnej. V lesoch žije bežná karpatská zver. Hajtovka sa pýši aj riekou Poprad, ktorá je u rybárov stredobodom pozornosti. Dobré možnosti rybolovu na tomto úseku Popradu lákajú rybárov zo širokého okolia. Prechádzkou okolo rieky Poprad sa nachádzajú rôzne skaly, jednou z najznámejších je Čertova skala, osamelé bradlo.

LomničkaObec sa spomína od roku 1294 pod názvom Parva Lompnicka. Stojí tu ranogotický kostol z čias okolo roku 1300 s bohatým umeleckým inventárom (napr. neskorogotická plastika Krista na Kríži od majstra Pavla z Levoče). V obci je pamätná izba realistickej spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá tu žila v r. 1875-1882. Každoročne sa na jej počesť koná celoslovenská súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy "Vansovej Lomnička".

StráňanyJe to potočná radová dedina predtým nazývaná Folvark, leží 635 metrov nad morom, na rozhraní Spišskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny, 18 km na JV od Spišskej Starej Vsi. Od 14.storočia majer, obec kolonizovaná novšie (17. - 18.stor.) Obyvatelia boli poľnohospodári, pastieri a drevorubači.

HaligovceJe to poľnohospodárska obec v doline Lipníka a Lesnianského potoka nachádzajúca sa na severných svahoch Spišskej Magury, 11,5 km na juhovýchod od Spišskej Starej Vsi. V chotári bolo objavené paleolitické a neolitické osídlenie. Existencia obce je doložená od 14. storočia, v 15. storočí mali v blízkosti obce tábor bratríci. Po husitských bojoch sa obec vyľudnila a roku 1523 sa stala majetkom kartuziánov z Červeného kláštora. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pastierstvom, drevorubačstvom, tkaním plátna, furmankou i drotárstvom, pálili vápno, lisovali ľanový olej. Dedina má kolonizačnú reťazovú zástavbu, jednotlivé miestne časti si dodnes zachovali svoje pomenovania napríklad v doline Lipníka Bednáre, Diera, Jezovka, Špirky, v doline Lesnianskeho potoka Grešikovia, Hercov dvor, Jiruše, Penkalovka a i. V obci sa nachádzajú zrubové domy z valbovou, šindľom krytou strechou a vysokou podlomenicou.

MatysováObec predtým nazývaná Matišová, leží v nadmorskej výške 600 metrov v Ľubovnianskej vrchovine, 8 km na VSV od Starej Ľubovne. Spomína sa v roku 1408 (Matheshaw) medzi majetkami, ktoré daroval kráľ Žigmund Imrichovi Perényimu. V neskoršom feudalizme obec patrila rodine Palocsayovcom - Horváthovcov. Obyvatelia boli poľnohospodári.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Stará Ľubovňa

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia