Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Spišská Nová Ves

HnilčíkGeografické informácie a administratívne zaradenie Obec Hnilčík leží v severozápadnej časti Košického kraja na území historicky významného regiónu Slovenska – Spiša. Jej existencia sa spája s okresným mestom Spišská Nová Ves. S katastrálnym územím obce susedia katastrálne územia Spišskej Novej Vsi, Hnilca, Tepličky, Šafárky, Závadky a Nálepkova. Územie je súčasťou rekreačného územného celku Slovenský raj s väzbami na Spišský kultúrno-historický celok s medzinárodným významom (starobylá Levoča, pamiatky zapísané UNESCOM – Spišský hrad, Spišské Podhradie, Žehra). Svojou územnou rozlohou sa radí na ôsme miesto v obvode Spišská Nová Ves. Hnilčík má ráz horskej obce s reťazovou zástavbou. Je lokalizovaný v doline Železného potoka a v jej bočných dolinách (Zimnej, Roztockej). K obci patrí aj osada Bindt, ležiaca severnejšie, za horským hrebeňom Trubačovca, v údolí Markušovského potoka, ako aj ďalšie osamelé odľahlé usadlosti (Štolvek, Domky). Obec patrí do Košického kraja a do okresu Spišská Nová Ves. V súčasnom období má 521 obyvateľov, z toho 251 žien a 270 mužov. Do vekovej kategórie do 15 rokov patrí 84 detí (45 chlapcov, 39 dievčat), veková kategória 16–19 rokov zahŕňa 29 obyvateľov (19 chlapcov, 10 dievčat), siedmi mladí ľudia študujú na vysokých školách (3 chlapci, 4 dievčatá). Dospelé obyvateľstvo obce tvoria zamestnaní občania v počte 200 (126 mužov, 74 žien), nezamestnaní občania v produktívnom veku (spolu 52, z toho 28 mužov a 24 žien) a dôchodcovia (starobní, invalidní) v počte 149 obyvateľov (47 mužov, 102 žien). Z demografického hľadiska je štruktúra obyvateľstva pomerne priaznivá: 113 ľudí mladších ako 19 rokov, čiže 21,7 % z celkového množstva. Z hľadiska vzdelanosti je štruktúra nasledovná: ukončené stredoškolské odborné vzdelanie bez maturity má 148 obyvateľov (99 mužov, 49 žien), úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou 84 obyvateľov (40 mužov, 44 žien) a vysokoškolské vzdelanie 17 obyvateľov (11 mužov, 6 žien). Do skupiny s ukončeným základným vzdelaním a s neukončeným základným vzdelaním patria predovšetkým starší obyvatelia v dôchodkovom veku. V kategórii obyvateľstva v hmotnej núdzi bolo k 1. 6. 2005 evidovaných 21 občanov (15 mužov, 6 žien). Dnešný kataster obce Hnilčík vznikol až v r. 1962 integráciou viacerých banských osád. Boli to: obec Hnilčík (obyvateľmi nazývaný „Dolným Hnilčíkom“, resp. Jerohutou), ležiaca v spodnej časti údolia Železného potoka, Roztoky – v bočnom údolí Roztockého potoka (predtým v katastri mesta Spišská Nová Ves), Domky – na konci údolia Roztockého potoka, Bindt (predtým v katastri obce Markušovce), osada Hnilčík („Horný Hnilčík“) v hornej časti údolia Železného potoka s časťami Zimná Dolina, Furmanec, Cechy a Štolvek (všetky predtým v katastri mesta Spišská Nová Ves). Charakter osídlenia vyplýva z historického vývoja, keď tunajšie osady vznikali v blízkosti viacerých baní roztrúsených po celom priestore, v závislosti od výskytu a dobývania ložísk železných a medených rúd. Obec je položená v podhorskej oblasti. Vzhľadom na klimatické podmienky a reliéf územia nemá predpoklady pre rozvoj poľnohospodárskej výroby. Územie obce je značne lesnaté a hornaté. Z celkovej výmery katastrálneho územia 2 223 ha je len 501 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 19 ha pôdy ornej, 474 ha lúk a pasienkov a 1 633 ha pôdy lesnej. Lesnatosť územia teda dosahuje až 73,5 %. Väčšia časť lesov je tvorená nepôvodnými smrekovými monokultúrami. Lokálne, najmä v extrémnejších polohách, nachádzame zvyšky jedľovo-bukových, bukových a jedľovo-smrekových porastov. V obci nie je vyvinutý priemysel. Tradičné remeslá sú na ústupe, služby nie sú dostatočne rozvinuté. Obec však napriek tomu disponuje značným rozvojovým potenciálom pre svoj hospodársky vývoj. Najviac šancí pre napredovanie umožňuje rozvoj cestovného ruchu, vidieckej turistiky, agroturistiky, malého a stredného podnikania založeného na miestnych špecifikách, na kultúrnom a prírodnom dedičstve. Ich rozvinutie umožní využiť miestnu pracovnú silu. Samotný pobyt na vidieku je pre určité cieľové skupiny turistov žiadaným a veľmi obľúbeným spôsobom rekreácie. Vidiek im ponúka iný pohľad na život, poskytuje im možnosť zažiť nepoznanú atmosféru vidieckeho pokoja, stáva sa zdrojom oddychu a rekreácie. Vidiecka turistika má značné predpoklady stať sa jedným z najdôležitejších rozvojových prvkov obcí na území stredného Spiša. Obec Hnilčík je jednou z tých obcí, ktoré sú v Územnom pláne Košického samosprávneho kraja navrhované ako sídla vhodné pre rozvoj vidieckej turistiky. Ďalším z potenciálnych rozvojových programov je dobudovanie miestnych športových zariadení – najmä lyžiarskeho strediska Mraznica. Obecné aktivity majú súvislosť aj s regionálnymi zámermi, definovanými v regionálnych rozvojových dokumentoch. Zámery obce Hnilčík nadväzujú na Nariadenie vlády SR č. 281 z 12. mája 1998, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu Košického samosprávneho kraja (KSK) s účinnosťou od 17. septembra 1998. V ňom sú ako nástupné centrá do rekreačného územného celku Slovenský raj (RÚC) navrhované sídla Dobšiná, Hrabušice a Spišská Nová Ves. Ťažiskom RÚC je Národný park Slovenský raj, zasahujúci do okresov Rožňava a Spišská Nová Ves. Do RÚC Slovenský raj patria: medzinárodné strediská turizmu: Dobšinská ľadová jaskyňa, Dedinky, Mlynky, Čingov - Podlesok, nadregionálne strediská turizmu: Stratená, Dobšiná – mesto, Hrabušice, Radzim – Vyšná Slaná, Novoveská Huta a Hnilčík – Mraznica. V územnom pláne KSK sa navrhuje dobudovat' strediská turizmu, najmä Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Dedinky, Mlynky, Hnilčík a Podlesok a zrealizovať nové strediská turizmu – Vyšná Slaná – Rejdová, Smižianska Maša a Novoveská Huta. Zámerom je v jestvujúcich strediskách rekonštruovať a modernizovať lôžkové zariadenia. Územie RÚC je považované za vhodné pre horskú turistiku, cykloturistiku, zimné športy (lyžovanie) a lyžiarsku turistiku, poľovníctvo, rybárstvo, spoznávanie prírodných a kultúrnych atraktivít, vidiecky turizmus, spoznávanie folklóru a miestnych zvykov. Najvýznamnejšími lyžiarskymi strediskami v RÚC budú Mlynky a Hnilčík – Mraznica. Územný plán navrhuje prednostne dobudovať miestnu technickú infraštruktúru, kanalizáciu a čističky odpadových vôd, vytvoriť podmienky na rozvoj dopravy, oživiť stagnujúce a upadajúce vidiecke osídlenie, rozvíjať poznávaciu a vidiecku turistiku. Plánuje sa tiež rekonštrukcia ciest, napr. cesty č. II/533 v úseku Spišská Nová Ves – Novoveská Huta – Hnilec – Gemerská Poloma a cesty č. II/546 (Prešov) – Margecany – Gelnica – Nálepkovo – Hnilčík – križovatka s cestou č. II/533. ERB OBCE A VLAJKA OBCE Erb obce je základný symbol obce,od ktorého sa odvodzujú ďalšie symboly ,predovšetkým vlajka obce.Každá obec a mesto má svoj erb.Erb je heraldický znak,ktorý symbolizuje určitú jeho významnú črtu. Interpretácia erbu : Madona s dieťaťom V zelenom štíte geometricky štýlizovaná Panna Mária vľavo v náručí Ježiškom,postavy sú strieborné,zlatom korunované,odeté v striebornom,zlatom lemovanom šate,sprevádzané vpravo čiernými kladivkami so zlatými skríženými poriskami. Skrížené banícke kladivká,ktoré ich sprevádzajú,symbolizujú hlavné zamestnanie obyvateľov obce.Zelená farba štítu je v heraldike považovaná za farbu nádeje a radosti,ale v kombinácií s čiernou farbou reprezentuje typické banícke farby.Strieborná alebo biela farba je znamením čistoty a nevinnosti, kým zlatá alebo žltá farba vyjadruje úctu a vznešenosť.Zároveň zlatá a strieborná farba pripomína vzácne kovy ktoré sa v stredoveku získavali v okolitých baniach. Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžných pruhov vo farbách zelenej,bielej,žltej a čiernej.Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi,t.j.dvoma zástrihmi,siahajúcimi do tretiny jej listu.Jej sfarbenie je odvodené od sfarbenia erbu.

DanišovceObec Danišovce sa nachádza v Hornádskej kotline, 5 km východne od okresného mesta Spišská Nová Ves. Jej stred leží v nadmorskej výške 470 m, ale severná časť chotára presahuje výšku 600 m. Mierne členitý a väčšinou odlesnený terén, dával obyvateľom obce možnosť živiť sa v minulosti najmä roľníctvom. Dobré pasienky v okolí obce umožňovali pastierom nakŕmiť svoje stáda dobytka a oviec. Katolícky kostol sv. Márie Magdalény bol postavený okolo roku 1270 v ranogotickom štýle. Architektonickými prvkami vzbudzuje pozornosť nielen v regióne Spiša, Slovenska, ale aj za hranicami nášho štátu. Prijatie sv. Márie Magdalény ako nosiča štítu, ktorý obsahuje obnovený starý historický symbol obce, je vyjadrením úcty Danišovčanov ku kresťanským tradíciám obce, k tomu čo si aj ich vlastní predkovia ctili a vážili.

Chrasť nad HornádomObec Chrasť nad Hornádom leží v južnej časti Hornádskej kotliny na severnom úpätí Slovenského Rudohoria. Presnejšie 13,5 km na východ od Spišskej Novej Vsi. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 420 m, kým ostatná časť obce spolu s priľahlými pozemkami v nadmorskej výške od 405 až do 624 m. Dnes sa rozprestiera po obidvoch stranách rieky Hornád, pričom jej väčšia zástavba spolu s farským kostolom Najsvätejšej Trojice je na ľavej strane na terasovitej vyvýšenine.

BystranyLežia v okrese Spišská Nová Ves, 410 metrov nad morom, vo východnej časti Hornádskej kotliny, 23 km na V od SNV.

BetlanovceObec Betlanovce leží v Hornádskej kotline, na brehoch rieky Hornád, v ochrannom pásme severnej časti Národné parku Slovenský raj. Je to najzápadnejšia obec okresu Spišská Nová Ves, od ktorej je vzdialená 18 km a 15 km od mesta Poprad.Rozloha chotára je 1013 ha. Nadmorská výška v obci je 546 m, v chotári až 1056 m (najvyšší vrch Tri kopce). Počet obyvateľov je v súčasnosti 663 (mužov 327, žien 336). Súpisných čísiel je 200 – rodinné domy 160, chaty 6. SYMBOLY OBCE Erb obce Betlanovce V modrom gotickom štíte na červenom koberčeku so zlatým okrajom položenom na strieborných skalách, sedia strieborný zlatovlasý sv. Kuzma držiaci v pravici zlatú palmovú ratolesť a vo zdvihnutej ľavici zlatú nádobu na masť a strieborný zlatovlasý sv. Damián so zdvihnutou pravicou smerom k bratovi a zlatou palmovou ratolesťou v ľavici. Nad nimi je zlaté Božie Oko vyžarujúce zlaté lúče. Erb je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou B – 114 / 98.

LetanovceObec ležiaca v Hornádskej kotline v údolí riečky Brusník, severne od Slovenského raja. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1250 ako Lethon. Našli sa tu pamiatky z eneolitu a doby halštadskej. Bolo tu sídlisko púchovskej kultúry.

VítkovceObec sa nachádza na juhu Hornádskej kotliny, medzi obcami Olcnava, Spišský Hrušov a Chrást nad Hornádom. Je vzdialená od okresného mesta Spišská Nová Ves - 18 Km a od mesta Spišské Vlachy - 11 Km. Obec umožňuje možnosti na cestovný ruch v blízkosti jej okolia. Vzdialenosť od obce na využitie možnosti cestovného ruchu sú od 12 do 20 km.

ŽehraObec Žehra je významnou archeologickou lokalitou. Nachádza sa vo východnej časti Hornádskej kotliny, 29 km od SNV. Leží juhovýchodne od Spišského hradu. Patrí k jedným z najstaršie osídlených obcí Spiša.

VojkovceObec Vojkovce sa zaraďuje medzi malé obce. Leží vo východnej časti okresu Spišská Nová Ves. Územie obce sa rozprestiera v členitej horskej doline.

MarkušovceObec v Hornádskom podolí na brehu Hornádu, 4 km na JV od okresného mesta, vznikla ako strážna a hraničná obec asi v 12. storočí. Je to obec s významným postavením v minulosti a s množstvom historických pamiatok.

MatejovceDedinka Matejovce nad Hornádom sa nachádza na východnom Slovensku neďaleko Spišskej Novej Vsi. Obec leží v Hornádskej kotline a patrí do severného úpätia vrchoviny Hnilecké vrchy, ktoré sú súčasťou Slovenského Rudohoria. Matejovce sú položené v nadmorskej výške približne 425 m. Ako je zrejmé už z názvu obce, popri nej tečie rieka Hornád. Priamo stredom obce preteká potok Laník, ktorý ústí do už spomínanej rieky Hornád. Tento potok pramení niekoľko kilometrov za obcou v lesnatej oblastí nazývanej pod Bučom. Tento prameň sa využíva ako zdroj pitnej vody pre samotnú obec Matejovce nad Hornádom ako aj pre susednú obec Chrasť nad Hornádom. Matejovce majú všetky pre ňu významné typy dopravy, cestnú a železničnú. Obec leží mimo hlavných cestných komunikácií asi 12 km od svojho okresného mesta Spišskej Novej Vsi. Cez Matejovce nad Hornádom prechádza ale významné železničné spojenie medzi Košicami a Žilinou. Najbližšie železničné stanice sú Markušovce a Chrasť nad Hornádom.

MlynkyJe to typická horská obec, ktorá sa rozprestiera v dĺžke niekoľkých kilometrov v údoli rieky Hnilca a jeho prítokov pod vodným dielom Palcmanská Maša v oblasti Slovenského raja. Obec Mlynky leží v nadmorskej výške 739 metrov nad morom v údolí Národného parku Slovenský raj. Je vzdialená 30 km od okresného mesta Spišská Nová Ves, 12 km od mesta Dobšina a 13 km od svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Prví usadlici dnešných Mlyniek prišli na toto územie už v 14. storočí. Pritiahli ích bohaté ložiská medenej a železnej rudy, ktorá sa tu ťažila až do roku 1966. Mlynky sú pôvodom baníckou osadou. Dnes má obec bohatý turistický a rekreačný potenciál. Možné rekreačné činnosti zahrňajú turistiku, návštevu prírodných atraktivit, cykloturizmus, rekreácie pri vodnej nádrži Palcmanská Maša, vodné športy, ale táto dedinka sa so svojím okolím stala predovšetkým ozajstným rajom zimných športov, pretože má k tomu vhodné klimatické a geografické podmienky. Lyžiarské vleky, upravované zjazdové a bežecké trate priťahujú stále viac turistov a návštevníkov.

OľšavkaObec ležiaca vo výške 474 metrov nad morom. Počet obyvateľov je malý, zhruba 200. V obci je dokončená elektrifikácia, vodovod, plynofikácia. Pečať obce, ktorá sa našla na písomnosti z roku 1853, a ktorá obsahuje vo svojom poli listnatý strom s koreňmi, má kruhopis s letopočtom zo 16. storočia (POSSESSIO OLSCHAVKA 1581). Pravdepodobne ešte koncom 50. rokov 19. storočia si obec dala vyhotoviť nápisovú pečiatku s nemeckým textom (GEMEINDE OLSAVKA), ktorú používala ešte roku 1876. Koncom 19. storočia v dôsledku maďrizácie používala pečiatku s textom "OLYSAVKA KOZSÉG, PECSÉTJE". Potom ešte budapeštiansky rytec Ignác Felsenfeld zhotovil pre obec novú pečiatku s textom: "KISOLSVA KOZSÉg SZEPES VÁRMEGYE 1906".

OdorínObec má v súčasnosti poľnohospodársky charakter. Poľnohospodárske družstvo, založené v roku 1959, pretrváva a radí sa medzi dobre prosperujúce i napriek zložitej transformujúcej sa ekonomicko-hospodárskej situácií Slovenska. Lesy obce sa nachádzajú v katastri obce Rudňany. V obci vzniklo niekoľko dynamicky sa rozvíjajúcich a prosperujúcich súkromných firiem a veľkoskladov. Podnikateľské aktivity Odoríncanov naďaleko prekračujú hranice obce a sú známe na celom Slovensku, spoločnosť Plechprofil,a.s. poznajú dokonca aj v Čechách. Väčšina občanov však cestuje za prácou do okolia, hlavne do susediaceho okresného mesta Spišská Nová Ves.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Spišská Nová Ves

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia