Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Sobrance

SobranceCentrom územia v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou je okresné mesto Sobrance. Leží v nadmorskej výške 122 metrov a tvorí prirodzené administratívne a kultúrne centrum oblasti, ktorú na severe ohraničujú Vihorlatské vrchy s bohatými, prevažne listnatými lesmi. Na juhu táto oblasť zasahuje do Východoslovenskej roviny a má nížinatý charakter s rovným odlesneným povrchom.Archeologické vykopávky dosvedčujú, že územie mesta bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Ľudia tu žili aj v dobe rímskej a v čase sťahovania národov. Tvrdenie, že prvá písomná zmienka o Sobranciach pochádza z r.1344, sa ukázalo ako nesprávne a nepodložené listinným materiálom. Chybnú informáciu o prvej písomnej zmienke o Sobranciach uvádza, aj vlastivedný slovník obcí na Slovensku vydaný v r. 1978. Sobrance sú jednou z mnohých obcí súčasného Zemplína, ktorá mala nesprávne uvádzanú dobu o prvej písomnej zmienke. Univerzitný prof. Ferdinand Uličný, ktorý sa výskumu nášho regiónu venoval niekoľko desiatok rokov, vo svojej monografii Dejiny osídlenia Užskej župy (Prešov 1995) píše, že prvá správa, ktorá menovite uvádza Sobrance, pochádza z roku 1409. Záver, ku ktorému dospel po dlhoročnom archívnom výskume stredovekár a profesor Ferdinand Uličný, podporil svojím najnovším výskumom i ďalší významný slovenský historik Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. O vzniku Sobraniec a o prvej písomnej zmienke uvádza: „Bezprostredným dôvodom pre vznik a následný rozvoj obce Sobrance boli trhové aktivity na území Tibavského panstva. Právo konania výročného aj týždenného trhu dostali majitelia Tibavy (Ján syn Jakuba z Michaloviec) od kráľa Žigmunda r. 1398. Výročný trh sa mal konať každoročne na sviatok Navštívenia Panny Márie a týždenný trh každú stredu, podľa tých pravidiel a zvyklostí, ako iné trhy v krajine. Najpravdepodobnejšie kvôli polohe Tibavy - mimo krajinskej cesty, spájajúcej dve významné zemepanské mestá - Michalovce v Zemplínskej a Užhorod v Užskej stolici, rozhodli sa majitelia panstva budovať ako trhovú osadu neďaleké Sobrance, ležiace na spomínanej ceste. Prvá správa o konaní obidvoch trhov v Sobranciach pochádza z r. 1411.“ Postupnými úpravami sa názov – Sabrants, Zobrancz, Sobranec – ustálil do dnešného tvaru Sobrance. V roku 1878 mali Sobrance 49 domov, žilo tu 527 obyvateľov, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárstvom a remeselnou výrobou.Sobrance boli okresným sídlom už v období I. svetovej vojny do roku 1926, keď bola reorganizácia v rámci Zemplínskej župy. Najväčší rozmach zaznamenali Sobrance po II. svetovej vojne, kedy sa stali až do roku 1960 administratívnym, obchodným, školským a kultúrnym centrom sobranského regiónu.Región Sobrance leží v najvýchodnejšej časti Slovenskej republiky. Na severe sa vypína malebné pohorie Vihorlatské vrchy. Južná časť územia sa rozprestiera na úrodnej Východoslovenskej nížine. Hranica s Ukrajinou lemuje východnú časť regiónu. Výborné klimatické podmienky predurčili región pre poľnohospodársku výrobu. Významné je hlavne pestovanie viniča, ktorý sa stal charakteristickou plodinou oblasti. Kultúrnym, hospodárskym a administratívnym centrom regiónu je mesto Sobrance.Dnes je Európskym unikátom Gitarové múzeum Jána Ferku v Sobranciach, so zbierkou vyše 200 gitár. V blízkosti mesta Sobrance sa nachádzajú Sobranecké kúpele, známe od roku 1336. Areál kúpeľov tvoria parky s prevažne listnatými stromami. Nachádza sa tu šesť minerálnych prameňov. Dnes sa na liečebné účely využíva iba hlavný prameň.K najkrajším prírodným zákutiam východného Slovenska patrí jazero Morské oko, ktoré sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Rozkladá sa v nadmorskej výške 618 m. Jazero je štátnou prírodnou rezerváciou s bohatými listnatými lesmi, chránenou faunou a flórou. Nad hladinou jazera sa do výšky 1005 m nad morom vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov - Sninský kameň. Je známy prekrásnym kruhovým výhľadom na okolité vrchy a doliny. Chránená krajinná oblasť Vihorlat, s rozlohou 4563 ha, vyniká bukovými lesmi, rašelinnými a vodnými spoločenstvami. Región Sobrance je bohatý svojou kultúrou, prírodnými zvláštnosťami a historickými dominantami. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Ku koloritu krajiny neodmysliteľne patria zelené polia a vinohrady ako aj rázovité dediny, obkolesené lúkami a lesmi.

ChoňkovceV údolí Choňkovského potoka pahorkatine ležia Choňkovce, písomne doložené od roku 1409. Patrili panstvu Michalovce – Tibava. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. Dnes v dedine žije 624 obyvateľov. Nachádzajú sa tu tri kostoly: gréckokatolícky barokový, ktorý je pamiatkovo chránený a pravoslávny i rímskokatolícky kostol. Choňkovce majú vybudované inžinierske siete, poštu, materskú a základnú školu, kultúrny dom, knižnicu a dom smútku. Sídli tu Poľnohospodárske družstvo Vinohrady, ktoré zamestnáva aj obyvateľov okolitých obcí. Listnaté lesy vábia k turistike a zberu húb.

BunkovceObec Bunkovce leží v severovýchodnej časti rozľahlej Východoslovenskej nížiny. Z jej dvanástich krajinných podcelkov je piatym Sobranecká rovina, do ktorej naša obec patrí. Leží v nadmorskej výške 104 – 110 metrov, pričom stred obce dosahuje 106 metrov nadmorskej výšky. V blízkosti obce preteká potok Okna, v dávnej minulosti pre bohatstvo rýb nazývaný Rybnica. Vyteká z Morského oka vo Vihorlatských vrchoch. Po splynutí so Sobraneckým potokom a Čiernou vodou, napájajúcou sústavu Iňačovských rybníkov, vyúsťuje do Uhu. Po jeho splynutí s Bodrogom a následnom splynutí Bodrogu s Tisou, sa napokon vody Okny dostávajú s vodami Dunaja až do Čierneho mora.Obec Bunkovce je pre svoje vhodné klimatické a pôdne podmienky priam predurčená na poľnohospodárske využitie. Východoslovenská rovina a v jej rámci aj Sobranecká rovina patrí v súčasnosti k poľnohospodársky najproduktívnejším oblastiam Slovenska. Z celkových 779 hektárov rozlohy obce je 334 hektárov poľnohospodárskej, z toho 155 hektárov ornej pôdy. Fauna oblasti je typicky nížinná. Okrem drobných cicavcov a obojživelníkov nájdeme na lúkach pobehovať aj poľné zajace, líšky, občas srnčiu zver a zatúlanú čiernu zver. Z operencov tu nájdeme množstvo spevavých vtákov, bocianov, prepelice, bažanty, jastraby i sovy.

JenkovceObec Jenkovce leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny. Po prvý raz sa spomína v roku 1288. Od stredoveku patrila viacerým zemepánom, Jenkeyovcom, Leszteméryovcom, Nagymihályiovcom, neskôr v 18. storočí, Horváthovcom, Mokcsayovcom a v 19. storočí Ibrányiovcom. V roku 1715 žilo v obci 7 poddanských domácností, podľa súpisu z roku 1828 tu bolo 83 domov a 725 obyvateľov, v roku 1869 mala 788 a v roku 1910 724 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, povozníctvom a domácim remeslom, tkáčstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Užskej stolice. V rokoch 1938-45 bola pripojená k Maďarsku.

Remetské HámreVýhodné polohy, prípadne úrodné terasy v povodiach riek na juhu a v strednej časti Zemplín sa trvalé osídľovali už od paleolitu po stredovek, ale vyhľadávané, zvyčajne len prechodne osídľované, boli i miesta s nálezmi surovín na výrobu jednoduchých nástrojov. Jedným z takýchto miest bolo i sopečné pohorie Vihorlat, najmä na jeho južnom a severnom úpätí. Ide najmä o lokality terajších katastrov obcí Poruba pod Vihorlatom Klokočov a Remetské Hámre. Pôvodná obec Hámre vznikla na mieste Potasna (asi 5 km od dnešnej obce), na majetku šľachtickej rodiny Sztarayovcov koncom 18. storočia ako typická robotnícka osada. V roku 1928 mala 68 domov a 467 obyvateľov. Terajší názov "Remetské Hámre" pochádza z roku 1948. Obyvatelia obce sa zaoberali drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia. Po vzniku železiarstva obec premiestnili na terajšie miesto. Dnes tu žije 672 obyvateľov v 279 domoch. Obec Remetské Hámre bola jedna z prvých elektrifikovaná. Vodnú elektráreň s Kaplanovou turbínou založila v roku 1929 grófka Vanderbiltová v budove dnešnej požiarnej zbrojnice. Neskoršie bol pohor turbín posilnený dieselovým motorom. Elektráreň pracovala až do roku 1958, kedy obec bola plne elektrifikovaná z verejnej siete. Vodovod v Remetských Hámroch dala vybudovať podobne ako prvú elektráreň grófka Vanderbiltová podľa projektu Walsera v roku 1931 ako jeden z prvých v Michalovskom okrese. Popri pracovných príležitostiach ktoré poskytovali okolité lesy obyvateľom, pracovné príležitosti poskytovala aj píla. Jej založenie spadá do rokov 192 az 1923. Píla bola majetkom grófky Vanderbiltovej správcom bol majster Kalmary. Píla bola poháňaná vodným pohonom, neskôr posilená pohonom pary Na píle bolí v roku 1933 dva gátre. Spracovanie drevenej hmoty bolo bezozbytkové. Vyrábal sa materiál stavebný, nábytkársky, kolárske a rezbárske výrobky. Počas druhej svetovej vojny časť píly zničili Nemci. V súčasnosti pracuje iba jeden gáter.

BežovceKatastrálne územie obce ma výmeru 2943 ha vrátané intravilánu. Svojou výmerou patri medzi najväčšie katastrálne územie v rámci regiónu. V obci je zaužívaná poľnohospodárska tradícia a väčšina občanov sa v malom rozsahu zaoberá pestovaním poľnohospodárskych plodia a zeleniny a chovom domácich zvierat pre vlastnú potrebu. Aj keď v minulosti, a to konkrétne v roku 1990, žilo v obci 2119 obyvateľov. Tento stav poklesol na 1018 obyvateľov. A trend znižovania obyvateľstva naďalej pokračuje. Obec Bežovce sa opisuje ako obec ležiaca na teritóriu niekdajšej užskej stolice. Prvýkrát sa spomína v archívnych dokumentoch v roku 1214 pod názvom BLEZANALAZA, v roku 1286 zase pod názvom BEZEU. V tomto roku kra' Ladislav IV. daroval obec Jakubovi, synovi Gregora de Pank, čo opakovane potvrdil v roku 1287 a po ňom tiež Ondrej III. v roku 1292. Obec Bežovce leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na starom nánosovom vale rieky Uh. Územie má povrch rovinatý alebo mierne až stredne zvlnený. Stred obce leží v nadmorskej výške 105 m.n.m. Po klimatickej stránke územie obce spadá do oblasti teplej, mierne vlhkej. okrsku teplého, mierne vlhkého s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota je 9°C vo vegetačnom období 16-17°C.Ročný priemer atmosferických zrážok činí 600-700 mm, vo vegetačnom období 350-400mm. Z geologického hľadiska územie obce patri do Potiskej nížiny. Je pokryté kvartérnymi usadeninami, ktorých podložie je z obdobia panónu. Vznik obce nie je dosiaľ objasnení. Uvádza sa iba, že ju začali budovať na rovine, ktorú obkolesovali lesy, bažiny a močiare. preto bola ťažko prístupná. Jej počiatky sa určíte datujú pred rokom. 1276, lebo v uvedenom roku ju kráľ Ladislav IV. Kún daroval Jakubovi Pánkimu, synovi Gregora de Pank. Roku 1292 darovanie opakuje kráľ Ondrej III. od 14. storočia patrila rodine Dobo, pochádzajúcej z rodu Pank. Neskôr sa jej majiteľmi stali Sztárayovci, Berenyiovci, Barkoczyovci a Aponyiovci. V chotári obce sa nachádza Čabrad. Obec sa spomína v roku 1427. Mala 2 party. Patrila Matejovi Palochovi. V súpise 1720 je uvedená už ako pustá. Do roku 1918 sa obec po maďarsky volala Bezo. Od roku 1918 nesie názov Bežovce V čase 2. svetovej vojny bola okupovaná hortyovským Maďarskom. Dňa 28.10.1944 Bola obec oslobodená Sovietskou armádou. Patri medzi jednu z prvých oslobodených obci na území Slovenska. Katastrálne územie obce ma výmeru 2943 ha vrátané intravilánu. Svojou výmerou patri medzi najväčšie katastrálne územie v rámci regiónu. . V obci je zaužívaná poľnohospodárska tradícia a väčšina občanov sa v malom rozsahu zaoberá pestovaním poľnohospodárskych plodia a zeleniny a chovom domácich zvierat pre vlastnú potrebu.. Aj keď v minulosti, a to konkrétne v roku 1990, žilo v obci 2119 obyvateľov v súčasnosti tento stav poklesol na 1018 obyvateľov. tento trend znižovania obyvateľstva naďalej pokračuje. Čo sa týka občianskej vybavenosti. sú domácnosti obce plne plynofikovane a dve tretiny domácnosti sú napojene na verejný vodovod. V rokoch 1993-1994 boli rekonštruované miestne komunikácie. Obecný úrad sídli v budove, ktorá bola vybudovaná v roku 1970 za pomoci občanov. Súčasťou tejto budovy je aj kultúrny dom, ktorý je využívaný na spoločenské podujatia, okrem iného aj na premietanie filmov. V tejto budove je umiestnená aj lekáreň. V obci bola založená Základná deväťročná škola. Jej vznik sa datuje v rokoch po oslobodení, Uvedenú školu navštevujú okrem miestnych žiakov aj žiaci z okolitých obci, a to Lekárovce, Záhor, Pinkovce a Bajany. Nová budova školy sa začala stavať v roku 1960 a do prevádzky bola uvedená v roku 1963. Následné bola zriadená školská jedáleň a vybudovaná telocvičňa. Do konca 2. svetovej vojny sa nachádzali v obci 3 cirkevne školy, a to škola reformovanej kresťanskej cirkvi, škola rimsko-katolickej cirkvi a škola grecko-katolickej cirkvi Dominantou obce sú 4 kostoly. Najstarší z nich je kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Následné bol postavený kostol grecko-katolickej cirkvi. Výstavba rimsko-katolickeho kostola sa začala v roku 1913 a ukončená bola v roku 1922. Pred niekoľkými rokmi bol dokončený kostol pravoslávnej. V obci sú 2 farské úrady, a to reformovanej kresťanskej cirkvi a gréckokatolíckej cirkvi. V obci existuje obecná knižnica, ktorá poskytuje svoje služby miestnym obyvateľom ako aj žiakom okolitých obci, najmä žiakom základnej školy. Zdravotná starostlivosť' je zabezpečovaná obvodným zdravotným strediskom, ktoré slúži aj pre obyvateľov okolitých obci.

KoromľaPodhorská dedinka leží v doline Koromľanského potoka. Spomína sa v r. 1337, osídlená je však už od doby bronzovej. Patrila rodu Drugethovcov a panstvu Tibava. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu. Dnes v obci s rozlohou 1 305 ha žije 538 obyvateľov.

Ruský Hrabovec

BeňatinaLeží v kotline Popriečneho vrchu v nadmorskej výške okolo 410 m. Beňatinu založili usadlíci podľa zákupného, valašského práva pred rokom 1497. Sídlisko dostalo názov podľa staršieho slovenského názvu potoka. Dedina vznikla na území panstva Tibava a k tomuto panstvu patrila aj v 16. - 17. stor. V 17. stor. sa postupne zmenšoval aj počet poddanských domácností aj domov. V r. 1715 mala 12 poddanských domácností, v r. 1720 už 21 domácností. V r. 1828 mala dedina 36 domov a 284 obyvateľov. V r. 1939 až 1944 bola pričlenená k Maďarsku. Pravdepodobne v druhej polovici 16., prípadne v prvej polovici 18. stor. v dedine postavili gr. kat. kostol. Terajší gr. kat. kostol sv. Mikuláša pochádza z r. 1850. V obci sa narodil Andrej Bačinský (14. nov. 1732) užhorodský biskup a mukačevský kanonik.

Blatná Polianka

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Sobrance

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia