Mestá - obce - Slovensko - Okres Sobrance

SobranceCentrom územia v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou je okresné mesto Sobrance. Leží v nadmorskej výške 122 metrov a tvorí prirodzené administratívne a kultúrne centrum oblasti, ktorú na severe ohraničujú Vihorlatské vrchy s bohatými, prevažne listnatými lesmi. Na juhu táto oblasť zasahuje do Východoslovenskej roviny a má nížinatý charakter s rovným odlesneným povrchom.Archeologické vykopávky dosvedčujú, že územie mesta bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Ľudia tu žili aj v dobe rímskej a v čase sťahovania národov. Tvrdenie, že prvá písomná zmienka o Sobranciach pochádza z r.1344, sa ukázalo ako nesprávne a nepodložené listinným materiálom. Chybnú informáciu o prvej písomnej zmienke o Sobranciach uvádza, aj vlastivedný slovník obcí na Slovensku vydaný v r. 1978. Sobrance sú jednou z mnohých obcí súčasného Zemplína, ktorá mala nesprávne uvádzanú dobu o prvej písomnej zmienke. Univerzitný prof. Ferdinand Uličný, ktorý sa výskumu nášho regiónu venoval niekoľko desiatok rokov, vo svojej monografii Dejiny osídlenia Užskej župy (Prešov 1995) píše, že prvá správa, ktorá menovite uvádza Sobrance, pochádza z roku 1409. Záver, ku ktorému dospel po dlhoročnom archívnom výskume stredovekár a profesor Ferdinand Uličný, podporil svojím najnovším výskumom i ďalší významný slovenský historik Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. O vzniku Sobraniec a o prvej písomnej zmienke uvádza: „Bezprostredným dôvodom pre vznik a následný rozvoj obce Sobrance boli trhové aktivity na území Tibavského panstva. Právo konania výročného aj týždenného trhu dostali majitelia Tibavy (Ján syn Jakuba z Michaloviec) od kráľa Žigmunda r. 1398. Výročný trh sa mal konať každoročne na sviatok Navštívenia Panny Márie a týždenný trh každú stredu, podľa tých pravidiel a zvyklostí, ako iné trhy v krajine. Najpravdepodobnejšie kvôli polohe Tibavy - mimo krajinskej cesty, spájajúcej dve významné zemepanské mestá - Michalovce v Zemplínskej a Užhorod v Užskej stolici, rozhodli sa majitelia panstva budovať ako trhovú osadu neďaleké Sobrance, ležiace na spomínanej ceste. Prvá správa o konaní obidvoch trhov v Sobranciach pochádza z r. 1411.“ Postupnými úpravami sa názov – Sabrants, Zobrancz, Sobranec – ustálil do dnešného tvaru Sobrance. V roku 1878 mali Sobrance 49 domov, žilo tu 527 obyvateľov, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárstvom a remeselnou výrobou.Sobrance boli okresným sídlom už v období I. svetovej vojny do roku 1926, keď bola reorganizácia v rámci Zemplínskej župy. Najväčší rozmach zaznamenali Sobrance po II. svetovej vojne, kedy sa stali až do roku 1960 administratívnym, obchodným, školským a kultúrnym centrom sobranského regiónu.Región Sobrance leží v najvýchodnejšej časti Slovenskej republiky. Na severe sa vypína malebné pohorie Vihorlatské vrchy. Južná časť územia sa rozprestiera na úrodnej Východoslovenskej nížine. Hranica s Ukrajinou lemuje východnú časť regiónu. Výborné klimatické podmienky predurčili región pre poľnohospodársku výrobu. Významné je hlavne pestovanie viniča, ktorý sa stal charakteristickou plodinou oblasti. Kultúrnym, hospodárskym a administratívnym centrom regiónu je mesto Sobrance.Dnes je Európskym unikátom Gitarové múzeum Jána Ferku v Sobranciach, so zbierkou vyše 200 gitár. V blízkosti mesta Sobrance sa nachádzajú Sobranecké kúpele, známe od roku 1336. Areál kúpeľov tvoria parky s prevažne listnatými stromami. Nachádza sa tu šesť minerálnych prameňov. Dnes sa na liečebné účely využíva iba hlavný prameň.K najkrajším prírodným zákutiam východného Slovenska patrí jazero Morské oko, ktoré sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Rozkladá sa v nadmorskej výške 618 m. Jazero je štátnou prírodnou rezerváciou s bohatými listnatými lesmi, chránenou faunou a flórou. Nad hladinou jazera sa do výšky 1005 m nad morom vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov - Sninský kameň. Je známy prekrásnym kruhovým výhľadom na okolité vrchy a doliny. Chránená krajinná oblasť Vihorlat, s rozlohou 4563 ha, vyniká bukovými lesmi, rašelinnými a vodnými spoločenstvami. Región Sobrance je bohatý svojou kultúrou, prírodnými zvláštnosťami a historickými dominantami. Drevené kostolíky v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Ku koloritu krajiny neodmysliteľne patria zelené polia a vinohrady ako aj rázovité dediny, obkolesené lúkami a lesmi.

ChoňkovceV údolí Choňkovského potoka pahorkatine ležia Choňkovce, písomne doložené od roku 1409. Patrili panstvu Michalovce – Tibava. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. Dnes v dedine žije 624 obyvateľov. Nachádzajú sa tu tri kostoly: gréckokatolícky barokový, ktorý je pamiatkovo chránený a pravoslávny i rímskokatolícky kostol. Choňkovce majú vybudované inžinierske siete, poštu, materskú a základnú školu, kultúrny dom, knižnicu a dom smútku. Sídli tu Poľnohospodárske družstvo Vinohrady, ktoré zamestnáva aj obyvateľov okolitých obcí. Listnaté lesy vábia k turistike a zberu húb.

BunkovceObec Bunkovce leží v severovýchodnej časti rozľahlej Východoslovenskej nížiny. Z jej dvanástich krajinných podcelkov je piatym Sobranecká rovina, do ktorej naša obec patrí. Leží v nadmorskej výške 104 – 110 metrov, pričom stred obce dosahuje 106 metrov nadmorskej výšky. V blízkosti obce preteká potok Okna, v dávnej minulosti pre bohatstvo rýb nazývaný Rybnica. Vyteká z Morského oka vo Vihorlatských vrchoch. Po splynutí so Sobraneckým potokom a Čiernou vodou, napájajúcou sústavu Iňačovských rybníkov, vyúsťuje do Uhu. Po jeho splynutí s Bodrogom a následnom splynutí Bodrogu s Tisou, sa napokon vody Okny dostávajú s vodami Dunaja až do Čierneho mora.Obec Bunkovce je pre svoje vhodné klimatické a pôdne podmienky priam predurčená na poľnohospodárske využitie. Východoslovenská rovina a v jej rámci aj Sobranecká rovina patrí v súčasnosti k poľnohospodársky najproduktívnejším oblastiam Slovenska. Z celkových 779 hektárov rozlohy obce je 334 hektárov poľnohospodárskej, z toho 155 hektárov ornej pôdy. Fauna oblasti je typicky nížinná. Okrem drobných cicavcov a obojživelníkov nájdeme na lúkach pobehovať aj poľné zajace, líšky, občas srnčiu zver a zatúlanú čiernu zver. Z operencov tu nájdeme množstvo spevavých vtákov, bocianov, prepelice, bažanty, jastraby i sovy.

Blatná Polianka

Lekárovce Prírodné pomery tejto malej starobylej obce sú dané jej polohou, riekou, geologickou oblasťou podložia i činnosťou ľudí, pôsobiacich na životné prostredie. Najbližšími susediacimi obcami sú od západu Bajany, od juhu Veškovce a Vojkovce, od východu dnes slovensko - ukrajinskou hranicou oddelená Jovra, na severe Pinkovce a Bežovce. Chotár sa rozkladá vo východnej Časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške 99 - 109 metrov.

Blatné RevištiaObec Blatné Revištia leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 20 km vzdušnou čiarou od hraníc s Ukrajinou a zhruba 15 km od mesta Michalovce. Administratívne je začlenená do okresu Sobrance. Do roku 1927 mala základná časť názvu tvar "Revište" - odvtedy Blatné Revištia. Obec má charakter úlicovej zástavby od severu na juh v dlžke okolo jedného kilometra. Z hľadiska terénnych pomerov sa jedná o územie rovinaté s miernymi depresiami v nadmorskej výške od 103 až 105 metrov nad morom. Prírodnou hranicou katastrálneho územia na západe je potok Čierna voda. Táto časť Východoslovenskej nížiny je súčasťou Potiskej nížiny. Geologicky sa jedná prevažne o štvrtohorné usadeniny premiestnené z vyšších polôh Vihorlatu vodnými tokmi. Vplyvom pôdnotvorných procesov a rozmanitých hydrologických pomerov sa vyvinuli typy pôd líšiace sa svojimi genetickými i agronomickými vlastnosťami. Vplyvom záplavových a spodných vôd dochádzalo k redukčným prechodom a procesom. Nivné pôdy sa zabahňujú, sú slabo humózne, kyslé a vykazujú podstatne nižšku prirodzenú úrodnosť. Výmera chotára je 515 hektárov. Obec sa nachádza v pásme s kontinentálnym priebehom klimatických činiteľov. Charakter podnebia sa prejavuje výskytom väčších zmien priemerných ročných teplôt ako i teplôt v priebehu roka. Obec je podľa dostupných prameňov najstarším obývaným sídliskom regiónu. Prvá písomná zmienka je z roku 1244 v listine prepošta Tomáša. Obyvatelia boli výlučne poľnohospodármi. Dominantou je gréckokatolícky neskoroklasicistický kostol postavený v roku 1883. V obci dnes žije 209 obyvateľov.

Nižná Rybnica

Nižné NemeckéNajstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1353. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne povozníctvom a poľnohospodárstvom. Historickou pamiatkou obce s 330 obyvateľmi je klasicistická kúria z 19. stor. Dominantou je rímskokatolícky kostol (1969). V obci vyviera minerálny prameň Kyselka.

TibavaObec bola osídlená už od obdobia paleolitu. V archívoch sa spomína v roku 1282, v roku 1290 ju kúpili Andrej a Jakov, synovia Jakova. V 14. storočí nastal v Tibave rozvoj. Dostala trhové právo, dosídlili ju valasi a korene tu zapustila vinohradnícka tradícia. V obci stál hrad. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Koncom 19. stor. postihlo dedinu vysťahovalectvo. Dominantou je rímskokatolícky kostol zo 14. storočia s renesančným epitafom a barokovými obrazmi. Dnes má Tibava kataster s rozlohou 1064 ha a 565 obyvateľov.

OrechováArcheologické nálezy dokazujú osídlenie od čias paleolitu. Písomne sa Orechová spomína v roku 1299. Na južných svahoch poľnohospodárskej obce sa rozkladajú ovocné sady. Krásna okolitá príroda láka k prechádzkam a turistike. OcÚ Orechová,

Veľké Revištia

Mestá - obce - Slovensko - Okres Sobrance

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia