Nová SedlicaNová Sedlica je najvýchodnejšia obec na Slovensku. Dostanete sa sem cestou z Uliču. Leží asi 3 km od hraníc s Ukrajinou a asi 5 km od hraníc s Poľskom, priemerná nadmorská výška je 410 m. n. m. Asi 3 hodiny chôdze od Novej Sedlice sa nachádza slovensko-poľsko-ukrajinské trojmedzie vo výške 1207 m. n. m. a odtiaľto asi 200 metrov po poľsko-ukrajinské hranice je najvyššia hora Bukovských vrchov - Kremenec (1221 m. n. m.). Z Novej Sedlice vedie na Kremenec červená turistická značka, ktorá ďalej z Kremenca pokračuje po slovensko-poľskej hranici po hrebeňoch Východných Karpát smerom na západ. V obci Nová Sedlica žije asi 330 obyvateľov. Preteká ňou Zbojský potok, ktorý pramení pod hrebeňom hôr, pod skálou, ktorá sa nazýva Rabia skala (1167,2 m. n. m.). V okolí Novej Sedlice i v samotnej obci sa nachádza mnoho drevených starých kostolov. Jedinečnosť malej dedinky umocňujú okolité prírodné rezervácie. Neobyčajne vzácnou z nich je Stužica, ktorá bola vyhlásená za rezerváciu v roku 1965 na výmere vyše 420 hektárov. Jej bučiny sú zatriedené do najvyšších vekových tried nad sto a nad dvesto rokov. Svojou krásou a výškou sú úchvatné aj tamojšie jedle. Ďalšou príťažlivou lokalitou je rezervácia Riaba skala. Táto bola za chránenú vyhlásená v roku 1964. Jej územie zaberá takmer sto hektárov. Rastú tam desiatky druhov drevín a veľké množstvo vzácnych rastlín. Jarná kvetena je nezabudnuteľnou pastvou pre oči. Riaba skala tróni v nadmorskej výške 1168 metrov. Keď je pekné počasie, vidieť z nej až do Užhorodu a do vnútrozemia Poľska. V blízkom i vzdialenejšom susedstve Novej Sedlice sú aj ďalšie vzácne prírodné rezervácie. Je to napríklad Pľaša, Havešová a Rožok. Všetky sú označené výraznými tabuľami a vedú k nim náučné chodníky. Pre milovníkov prírody a romantiky nie menším lákadlom je geografický bod, kde sa zbiehajú hranice Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Už samotná predstava, že existuje miesto odkiaľ sa človek jedným krokom môže dostať do troch štátov, láka sem stovky ľudí nielen od nás, ale aj zo zahraničia. Slovensko
Zemplínske HámreKoncom 18. storočia sa z Rolovej Huty do Sniny prisťahoval pán Jozef Rholl, ktorý si kúpil lesy a veľkostatok. Na úpätí Vihorlatu začal hľadať zlato a striebro. Objavil však železnú rudu a silikáty. Za účelom tavenia rudy a skla prisťahoval z okolia Margecian baníkov, sklárov, uhliarov a v roku 1809 založil robotnícku osadu pod názvom Jozefova Dolina. S rozmachom ťažby pribúda osadníkov. V roku 1844 bola osada premenovaná na Szinna Hámor, v roku 1918 sa stáva obcou s názvom Sninské Hámre. V roku 1956 sa jej názov mení na Zemplínske Hámre. Od roku 1997 má obec svoj erb a zástavu. V súčasnej dobe žije v obci 1272 obyvateľov. V obci je moderný kultúrny dom, základná deväťročná škola, materská škola, kostol, vo výstavbe dom smútku a všešportový areál. Obec má vodovod, v roku 2000 bola ukončená plynofikácia obce, v súčasnosti sa pripravuje projektová dokumentácia na odkanalizovanie obce. Obec je vstupnou bránou do CHKO na južnom úpätí Vihorlatu. Krásna príroda, výnimočná fauna a flóra, láka milovníkov prírody. Turistické trasy na Sninský kameň, Morské oko, Kotlík, Podstavku s nádherným trasoviskom dávajú priestor pre rozčarovanie a oddych. Prístup do obce je možný zo Železničnej zastávky Belá nad Cirochou alebo autobusom zo Sniny. Rýchliková trať končí v Humennom letecky sa je možné prepraviť do Košíc. Ubytovacie možnosti sú v hoteloch Kamei v Snine alebo Armales v Stakčíne. Pri turistických cestách na Morské oko je možnosť ubytovania v chatách. V obci bude v prevádzke nová reštaurácia na Kostolnom námestí, občerstviť sa možno v ďalších dvoch pohostinstvách, nakúpiť v 6-tich privátnych predajniach. V obci je niekoľko luxusných domov, v ktorých je možno sa pohodlne ubytovať za sympatické ceny. Navštívte našu obec a okolitú prírodu, budete milo prekvapení krásou prírody a pohostinnosťou ľudí žijúcich v tomto kraji pod Vihorlatom. Slovensko
Dlhé nad CirochouAk by ste cestovali malebnou dolinou Cirochy z Humenného smerom na Sninu a nevšimli si tabuľku s názvom dlhočiznej obce nachádzajúcej sa asi v polovici cesty medzi týmito mestami, jej názov by ste určite uhádli – volá sa Dlhé nad Cirochou. Jej chotár sa začína tam kde sa rieka Cirocha počas dlhých tisícročí rozšírila do širokej a úrodnej nivy ohraničenej z juhu dlhým hrebeňom pohoria Vihorlat a zo severu Nízkymi Beskydami. Prudké bystriny sopečného pohoria Vihorlat zatlačili koryto Cirochy pod úpätie flyšových kopcov Nízkych Beskýd. Severnú časť mierne zvlneného chotára tvorí flyš, južnú, výrazne členitú časť v pohorí sopečného pôvodu tvoria treťohorné uloženiny. Dolinu Cirochy tvoria štvrtohorné náplavy, sprašové a svahové hliny. V doline Tristového potoka sú malé rybníky a kyselka. Nachádza sa na 47º56´ severnej šírky a 21º50´ východnej dĺžky v nadmorskej výške 200 metrov. Stredom obce preteká malý potok ako pozostatok mlynského náhonu, neskôr predĺžený na celú dedinu. Na Slovensku sa nachádza 14 obcí, alebo prímestskch častí, ktoré nesú vo svojom názve Dlhé, alebo Dlhá. S počtom obyvateľov 2115 a 593 rodinnými domami sa radí na druhé miesto v okrese Snina. Názov obce nie je náhodný, obec je dlhá takmer 4 km. Vybudovaná je pozdĺž potoka v podobe dlhého radu domov.Verejný vodovod má obec od roku 1960 ako prvá v Cirošskej doline. Vodu odoberá z prameňa vo Vihorlatskom pohorí, nedávno bola vodovodná sústava pripojená aj k potrubiu vedenému z vodného diela Starina. Od roku 1998 je obec aj plne splynofikovaná. Postavená je aj čistička odpadových vôd v spoločnej akcii so susednou obcou Modrou nad Cirochou. Obec započala výstavbu kanalizácie a je hotových 2,5km kanalizačnej siete.Obyvateľstvo je slovanského pôvodu, slovenskej národnosti, rozpráva sotáckym nárečím, charakteristickým pre obyvateľstvo severovýchodného Zemplína. Je pomenované podľa zámena „so“ – spisovne „čo“. Ide o pozostatky takzvanej praslovančiny, ktoré sa zachovali v obciach (najviac Dlhé nad Cirochou, Udavské a Papín). V obci sa nachádza mlyn z konca 18. storočia, ktorý tu stojí aj po viacerých úpravách. V obci sa nachádza kaštieľ z 18. storočia, ktorí dali postaviť Szirmayovci. V súčasnosti je polovica kaštieľa obývaná, kým druhá polovica chátra. Ďalší kaštieľ, sa nachádza v časti lesa tzv. „Tristci“, z roku 1843 slúžil pre panstvo, ktoré sa v ňom schádzalo na poľovačky. Po rozpredaní ho aj s priľahlými lesmi a lúkami kúpil továrnik Zdenek Kostelník. Neskôr bol upravený ako rekreačné stredisko. V súčasnej dobe patrí opäť pôvodnému majiteľovi, ktorému bol vrátený na základe reštitučného zákona.V obci sa nachádza knižnica, umiestnená je v budove materskej školy. V obci sa nachádza kostol, kedysi zasvätený úcte Najsvätejšieho tela Kristovho. Vo veži sa nachádzajú tri zvony. Kostol je chránenou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti slúži ako dom nádeje. Ďalší kostol v obci je zasvätený Svätému Joachimovi a svätej Anne. Bol postavený v roku 1993 a posvätený kard. Jozefom Tomkom z Ríma. Nový chrám je do priestoru začlenený tak, aby nekonkuroval postaveniu starého kostola, ktorý je vysokou vežou miestnou a krajinárskou dominantou. Počas návštevy obce Dlhé na Cirochou, sa môžete ubytovať v rekreačnej oblasti Trist v poľovníckom kaštieli, vzdialenom asi 4 kilometre od obce, v malebnej doline Nízkych Beskýd.Slovensko

Mestá - obce - Slovensko - Okres Snina

Mestá - obce - Slovensko - Okres Snina

K dispozícii je filtrovanie podľa následovných parametrov: Kategória, Lokalita, Turistická oblasť, Región
Zoznam objektov
Mestá - obce
Kategória
Lokalita
Región
Turistická oblasť
1 / 2
Pridať podujatie
Pridať prezentáciu
Mestá - obce - Slovensko - Okres Snina
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia