Dunajská LužnáObec Dunajská Lužná leží 15 km juhovýchodne od Bratislavy a 7 km od Šamorína na úrodnej vnútrokarpatskej Podunajskej rovine, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Železničná stanica s názvom Nové Košariská je vzdialená od centra obce asi 1,5 km. Do roku 1996 bola obec súčasťou okresu Bratislava-vidiek. Uplatnením zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. bola obec začlenená do okresu Senec a do Bratislavského kraja. Podunajská rovina, na ktorej leží obec, je najteplejšou a najsuchšou oblasťou Slovenska. Má najviac slnečného svitu a je aj najveternejšou rovinnou oblasťou u nás. Nadmorská výška územia obce sa pohybuje od 120 do 131 m n. m. Rovinatý chotár a úrodné pôdy vytvárali a vytvárajú veľmi dobré podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva. Podľa Zmien a doplnkov k územnému plánu sídelného útvaru Dunajská Lužná (HUPRO, 2000) má poľnohospodárska pôda rozlohu 2 411,3 ha. Do územia obce okrajovo zasahuje Chránená krajinná oblasť Dunajské Luhy. Na hranici katastra obce sa nachádza prírodná rezervácia Topoľové hony, ktorej predmetom ochrany sú suchomilné panónske dúbravy a rastlinné spoločentsvá s klokočom perovitým. V obci sa nachádzajú dva chránené stromy - Novolipnický platan (platan javorolistý) a v časti Jánošíková pri obecnom úrade je chránený strom - dub letný. Vo vzdialenosti 3-4 km je vodná zdrž Čunovo, ktorá je súčasťou vodného diela Gabčíkovo. Najbližšie vodné plochy sú Malá voda a Piesková jama, ktoré sa využívajú na lov rýb a rekreáciu. Z voľne žijúcej zveri sú najviac zastúpené zajace, bažanty, srnčia zver, diviačia zver a vodné vtáctvo. Kvalitu životného prostredia v našej obci negatívne ovplyvňujú najmä: Slovnaft a.s. Bratislava, Spaľovňa TKO a.s. Bratislava, intenzívna poľnohospodárska výroba, najmä väčšie živočíšne farmy v obci a jej okolí a komunikácia európskeho významu Bratislava - Dunajská Streda - hranica s Maďarskou republikou, prechádzajúca obcou. Celé územie obce leží v rámci Bratislavskej ohrozenej oblasti, ktorá patrí medzi ohrozené oblasti vyčlenené v Slovenskej republike na základe vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.112/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov. Ide o oblasť s narušeným a silne narušeným životným prostredím. Na znečistenie ovzdušia vplýva aj prašnosť spôsobená vysokou veternosťou územia spolu s nízkym podielom verejnej zelene, v extraviláne je prašnosť spôsobená aj z nespevnených poľných ciest. Slovensko
Hurbanova VesObec Hurbanova Ves sa nachádza v oblasti Podunajskej nížiny, približne 10 km južne od mesta Senec. Rozprestiera sa v blízkosti rieky Malý Dunaj a trvalo v nej žije 240 obyvateľov. Obec je charakteristická veľmi tichým a príjemným prostredím. Obec začala vznikať v období prvej pozemkovej reformy po vzniku Československej republiky, v okolí bývalého majera grófskej rodiny Pálffyovcov. Základ obce tvoria prisťahovalci z oblasti Prietrže - Myjavska, Moravy, ale aj ďalších lokalít. Bývalý majer bol postupne zbúraný a dnes na jeho mieste stoja rodinné domy. Do roku 1956 bola Hurbanova Ves osadou a až v roku 1956 sa uznesením SNR stala obcou. Obyvateľom a návštevníkom obce je k dispozícii predajňa potravín a pohostinstvo s kapacitou 40 miest. Miestne pohostinstvo je častou zastávkou vodných turistov splavujúcich tok Malého Dunaja, nakoľko v blízkosti obce sú malebné lokality jeho ramien. Obec má k dispozícii obnovené priestory kultúrneho domu, vhodné na usporadúvanie rodinných osláv a iných kultúrno-spoločenských akcií, s kapacitou 80 až 100 osôb. Medzi turisticky zaujímavé zariadenie patrí aj jazdecká škola firmy EKOCENTER, s.r.o. Jazdecká škola má svoju trvalú klientelu a medzi veľmi vydarené akcie každoročne patrí ''Hubertova jazda''. Z obce je možné sa dostať aj k ''Oáze sibírskeho tigra'', ktorá sa síce nachádza na území susednej obce Kostolná pri Dunaji, ale od obce Hurbanova Ves je vzdialená iba 2 km. Pre športové vyžitie návštevníkov obce môže slúžiť aj miestne futbalové a volejbalové ihrisko, ktoré je udržiavané a je miestom častých stretnutí, predovšetkým priateľov rekreačného futbalu. Slovensko
MalinovoObec v západnej časti Žitného ostrova sa spomína už v roku 1209 v súvislosti s tamojším vodným hradom. Obec sa spomína v roku 1209 ako „Castel(i) um Ybrehart“. Vodný hrad v obci bol sídlom panstva Malinovo - Eberhard, ktoré patrilo grófom zo Sv.Jura a Pezinka, v 17. storočí sa tu vytvorilo samostatné panstvo, ktoré patrilo viacerým známym západoslovenským feudálnym rodinám aj Illesházyovcom. V rokoch 1677-1680 sa vtedajší majiteľ arcibiskup Szelepcsényi podujal na základnú prestavbu objektu a zriadil tu aj kaplnku. Pred 80. rokmi, dňa 18. októbra 1923 bola výnosom Ministerstva zemedelství v Prahe zriadená Štátna zemědelská škola v Eberharte. Škola bola slávnostne otvorená ministrom poľnohospodárstva Dr. Milanom Hodžom za úcasti vysokej štátnej a politickej reprezentácie. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ, ktorý bol vybudovaný na mieste pôvodného vodného hradu, bol chránený vodnou priekopou, z ktorej časti sa v rôznom stave aspoň v náznaku zachovali. Poschodovú štvorkrídlovú stavbu s nádvorím potom v prvej polovici 19.storocia klasicisticky prestavali Apponyiovci. Na hlavnej fasáde je mierne vystupujúci stredný rizalit s tympanónom. Pred vchodom je balkón na železných stlpoch. Z pravidelného pôdorysu kaštiela vystupuje staršia stavba pôvodnej renesančnej kaplnky, pri prestavbách upravovaná rovnako ako ostatný objekt. Jeho posledné využitie pre združenú strednú školu záhradnícku je prínosom predovšetkým preto, lebo zaručuje mimoriadnu údržba anglického parku, ktorý je v areáli kaštieľa. Slovensko
MiloslavovObec leží 20 km východne od Bratislavy a v okrese Senec. Skladá sa z dvoch častí - Alžbetin Dvor a Miloslavov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. Do Bratislavy má vlakové a autobusové spojenie. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha, štrkovisko (67,45ha). Na území obce existovali pôvodne dve osady, Alžbetin Dvor a Annin Dvor. Ich vznik nie je presne podložený. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu. Roku 1921 patrili osady Annin Dvor a Alžbetin Dvor rytierovi Rudolfovi Wiener - Waltenovi. Po parcelácii jeho veľkostatku sa tam usadilo 76 rodín z Čiech, Juhoslávie a Maďarska. Osadám sa po dlhom a ťažkom boji podarilo v roku 1930 osamostatniť od materskej obce Štvrtok na Ostrove a na návrh kolonistov boli zjednotené pod spoločným názvom Miloslavov. Obec má novú dominantu, ktorou je rímsko-katolícky kostol, ktorého výstavba trvala sedem mesiacov (Kostol Božieho milosrdenstva v časti Alžbetin Dvor). Stavali ho od 15. septembra 1997 a v deň sviatku Božieho milosrdenstva, v nedeľu 19. apríla sa uskutočnila jeho posviacka. Slávnostnú omšu celebroval Mons. Dominik Tóth. Autorom architektonického návrhu je Ing. arch. Klement Trizuljak, liturgických zariadení Marek Trizuljak a autorom sochárskej výzdoby akad. sochár Peter Hložník. Veža kostola je vysoká 22,7 metrov. Výška kríža upevneného na hrote veže je 4,7 metrov. Na veži sú digitálne zvony. Slovensko

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Senec

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Senec

K dispozícii je filtrovanie podľa následovných parametrov: Kategória, Lokalita, Turistická oblasť, Región
Zoznam objektov
Mestá - obce
Kategória
Lokalita
Región
Turistická oblasť
1 / 2
Pridať podujatie
Pridať prezentáciu
Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Senec
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia