Mestá - obce - Slovensko - Okres Šaľa

ŠaľaMesto Šaľa leží na pravom a ľavom brehu dolného toku Váhu na 17° 52\' 30\" východnej dĺžky a 48° 9\' 30\" severnej šírky v nadmorskej výške 118,8 m. Šaľa sa rozkladá na úrodnej nížine na rovine vo výmere 4.497 ha. Na ľavom brehu rieky Váh, na nízkom poriečnom vale leží mestská časť Veča, ktorá sa so Šaľou zlúčila 1. januára 1960. K mestu Šaľa patrí aj osada Hetméň a Kilič.Reliéf územia je rovinatý s nepatrnými výškovými rozdielmi. Poloha Šale a nížinný charakter územia, na ktorom leží sa podieľajú na tom, že patrí medzi najteplejšie a zároveň najsuchšie oblasti Slovenska. Podunajská nížina, na ktorej sa mesto rozprestiera, patrí do teplej klimatickej oblasti.Mesto leží v geotermálnej oblasti a z toho dôvodu sú geotermálne vrty v Šali, ale aj v Diakovciach a vo Vlčanoch využívané, resp. ich využitie sa pripravuje. Pôdno-klimatické podmienky, vysoká kvalita pôdy a značný rozsah vybudovaných závlah vytvárajú vhodné podmienky na vysokú produktivitu poľnohospodárskej výroby. Okres Šaľa leží v Podunajskej rovine. Je ohraničený okresmi: Nitra, Nové Zámky, Galanta a Komárno. Nosným pilierom okresu v priemysle je chémia vďaka a. s. Duslo Šaľa, najväčšiemu výrobcovi priemyselných hnojív v SR. Okres patrí do teplej klimatickej klímy, vďaka vhodným klimatickým podmienkam. Cestovný ruch je založený na využití prameňov termálnych vôd, ktoré sú bez liečebných účinkov, aké dávajú možnosť predĺženia rekreačnej sezóny v strediskách s vybudovanými kúpaliskami a primeranou kvalitou služieb. Posledným exemplárom na SR je dom ľudovej architektúry. Je to sochovitý typ domu. Vodný hrad - renesančný kostol z 18. stor., po rekonštrukcii je sprístupnený verejnosti pre hudobné koncerty a výstavy.

Dlhá nad VáhomObec Dlhá nad Váhom leží na juhozápadnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej roviny, ktorá je nižšou časťou Podunajskej nížiny na ľavom brehu toku rieky Váh. Administratívne patrí do okresu Šaľa. Na severe susedí obcami Šoporňa, na východe s Močenkom, na juhovýchode s Večou, resp. Šaľou a na západe s Kráľovou nad Váhom na pravom brehu Váhu, ktorý zároveň vytvára hranicu. Rozprestiera sa na úzkom priečnom vale medzi nivou Váh a nivou potoka Jác. Chotár tvorí rovina na priečnych nivách a vale, s piesočnými návejmi. Má lužné a nivné pôdy. Nadmorská výška v obci je 118, vo východnej časti chotára 119 m. Na vzniku súčastného typu krajiny sa podieľa predovšetkým transportačná a akumulačná činnosť vody a vetra v najmladšom geologickom období, keď boli postupne sedimentmi zanášané bývalé jazerá a močaristé plochy. Z geologického hľadiska je táto oblasť budovaná fluviálnymi aeolitickými sedimentmi kvartérneho veku, ktoré v prevažnej miere reprezentujú naviate a naplavené piesky, štrkopiesky rôzneho kalibru, štrky povodňové kalové sedimenty s rôznymi organickými prímeskami. Hrúbka kvartérnych sedimentov dosahuje približne 30 m. Ich podložie tvoria neogéne a pestrofarebné íly s preplástkami štrkov a pieskov s viacerými zavodnenými horizontmi. Dosahujú hrúbku viac ako 1000 m². Zo súčastného rovinatého povrchu vo východnej časti chotára viacero pieskových priesypov, spojených do súvislých plochých pásov s orientáciou severozápadne – juhovýchodným smerom prevyšuje okolie o 1-3 m. Typický pás pieskových priesypov sa začína na nive Váhu v severozápadnom okolí Serede, pokračuje na juhovýchod v smere na Mačianske vŕšky, Šoporňu, Štrkovec, Dlhú nad Váhom, Veču a ďalej k Novým Zámkom až k Dunaju. Tieto vyvýšené, prirodzenou činnosťou vzniknuté útvary sú základným predpokladom vzniku najstaršieho osídlenia a hospodárskej činnosti spoločnosti so všetkými jej atribútmi. Boli chránené aj za vyšších vodných stavov a neboli zatopené ani v čase najväčších záplav. Vývojovou osou územia je tok Váhu, ktorý je v súčasnosti stabilizovaný a preteká cez systémom hrádzí po západnom okraji katastrálneho územia Dlhej. Pretože územie má malý spád a nízku energiu reliéfu, rieka zmenila svoje koryto mnohokrát. Južne od Serede sa štiepila na viacero ramien, opúšťala pôvodné a vytvárala nové, zanechávajúc po sebe opustené ramená, ktoré sú dodnes viditeľné. Hydrologické pomery tohoto územia a určujúce exogénne procesy podmienili vývoj a charakter pôdneho krytu. Voda, či už povrchová alebo podpovrchová je dodnes dominujúcim faktorom vývoja pôd, čoho dôsledkom je absolútna prevaha hydromorfných lužných pôd na rôznom stupni vývoja. Tunajšie pôdy z hľadiska bonity patria medzi najlepšie, i keď sú vplyvom činnosti človeka postupne degradované. Podľa klimatickej klasifikácie sa Dlhá nad Váhom zaraďuje do teplej, suchej oblasti s miernou zimou s dlhším svitom vo vegetačnom období. Priemerná ročná teplota dosahuje takmer 10 C, avšak ročný úhrn zrážok dosahuje iba 550 – 600 mm, z toho v letnom období padne 300 mm a v zimnom 250 mm. Dĺžka slnečného svitu je ročne asi 220 h. Jedná sa o najsuchšiu oblasť v rámci Slovenska. Prevládajú severozápadné, západné a juhovýchodné vetry. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu tvorili prevažne jaseňovo-brestovo-dubovo-jelšové lesy, v okolí tečúcich vôd a otvorených vodných hladín vŕbovo-topoľové lesy na vyvýšených plochách, na dunách prevažne suchomilné spoločenstvá s dobovými a dobovo-brestovými lesmi. Lesné plochy však neboli súvislé, delili ich plochy krovín a lúčnych spoločenstiev (Kútya) boli odstránené počas výstavby Vodného diela Kráľová. V pásme medzi tokom Váhu s hrádzou zachovali nepatrné zvyšky tvrdého lužného lesa, prevládajú však umelo vysadené porasty topoľa. Z pôvodnej bohatej fauny sa tu vyskytujú iba niektoré druhy spevavcov a dravcov v mladých množstvách bežná poľovná zver, vo vodných tokoch žijú málo hodnotné druhy rýb. Najdôležitejšie faktory vývoja územia, ktoré určovali jeho prirodzený charakter obraz, sa nepriamo podieľali i na úrovni aktivity ľudskej spoločnosti. Pomerne časté a výrazné zmeny ovplyvňovali nielen existenciu, tvar a rozsah foriem reliéfu krajiny, ale i činnosť človeka. Absolútny prebytok vody v tomto priestore, ktorá je na vyvýšeninách už deficitná, a možnosť využívať vyvýšené plochy terénu, stali sa predmetom záujmu človeka už od najstarších čias. Svedčia o tom všetky doteraz nájdené archeologické pamiatky.

DiakovceObec Diakovce sa nachádza v Podunajskej nížine asi 3 km od okresného mesta Šaľa patriacom do Nitrianskeho VÚC. So Šaľou je spojená dopravnou komunikáciou a železničnou traťou. Významné lokálne spojenie predstavuje komunikácia miestneho významu v smere na Horné Saliby a Galantu a v opačnom smere na Tešedíkovo. Obec Diakovce patrí z hľadiska klasifikácie regiónov SR do územia NUTS II Západ (Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko, Východné Slovensko), ktoré leží v Strednej Európe medzi tromi rozvojovými pólmi Viedeň, Bratislava a Budapešť. Významná je aj poloha na rieku Dunaj, ktorej význam ešte vzrástol vybudovaním kanála Rýn - Mohan – Dunaj, ako aj poloha územia vo vzťahu k Bratislave, hlavnému mestu SR. Región NUTS II Západ patrí do kategórie priemyselno-poľnohospodárskych regiónov. Územie svojou polohou, morfológiou, klímou, dostatočne dlhým vegetačným obdobím a podielom poľnohospodárskej pôdy má najlepšie podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej výroby v rámci Slovenska. Pre rozvoj územia majú mimoriadny význam geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa využívajú na liečebné a rekreačné účely (Piešťany, Trenčianske Teplice, Nimnica, Bojnice, Smrdáky, Podhájska, Patince, Štúrovo). Obec Diakovce vytvára spolu s obcami Tešedíkovo, Žihárec, Neded a Vlčany prirodzený región so spoločnými rozvojovými znakmi. Región obcí Diakovce, Tešedíkovo, Žihárec, Neded a Vlčany je charakteristický bohatosťou kultúrneho a prírodného dedičstva, priaznivými pôdno–klimatickými podmienkami a lokalizačnými predpokladmi rozvoja cestovného ruchu. Výborné klimatické podmienky sú predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu a rekreácie, a to najmä v letnom období. K najvýznamnejším atraktivitám z hľadiska cestovného ruchu patria geotermálne pramene, chránené prírodné územia, rieky Váh a Malý Dunaj s prírodnými zákutiami a možnosťami pre vodnú turistiku. Návštevníkov do tohto regiónu lákajú najmä historické atraktivity, poľovnícke revíry, možnosti rybolovu, vinohradnícke lokality s vínnymi pivnicami, ľudová architektúra, ktorá sa zachovala v obci, ako aj viaceré spoločensko-kultúrne a športové podujatia medzinárodného i miestneho charakteru.

Horná Kráľová

Kráľová nad Váhom

Trnovec nad Váhom

Mestá - obce - Slovensko - Okres Šaľa

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia