Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Rožňava

ČučmaObec Čučma sa rozprestiera na styku Rožňavskej kotliny s južnými výbežkami Slovenského rudohoria v jeho Voloveckej časti. Plocha administratívne vyčleneného územia je 1,164 ha. Nachádza sa 5 km od mesta Rožňava, je začlenená do okresu Rožňava a do Košického kraja. Napriek tomu, že Rožňavská kotlina má výrazné črty priechodnosti, obec Čučma je koncová obec rozkladajúca sa pod Volovcom. Reliéf, na ktorom obec stojí, je iba mierne členitý s malými výškovými rozdielmi, s horským typom klímy. Čučmianska dolina v blízkosti „Három kút“ končí v hlbokej, tmavej rokline, kde pramení potok Drázus, ktorý sa vlieva pod Rožňavou do rieky Slaná. Na území obce sa nachádzajú väčšinou pasienkové porasty, listnaté lesy, vo vyšších polohách miešané lesy s ihličnatými. Potreba výstavby obecného vodovodu. V dôsledku dlhodobej banskej činnosti sú horniny narušené, dochádza k strate pitnej vody zo studní. Výdatnosť prameňa spod Volovca by zabezpečila potrebu pitnej vody, dokázala by zásobovať aj severnú časť Rožňavy samospádom.

DrnavaPoddanská obec, patriaca ku Krasnohorskému hradu rodiny Bebekovcov, neskôr rodiny Andrássyovcov. Od polovice 17. storočia máme správy o tunajších baniach na železnú rudu. V 18. storočí vznikli v obci aj železiarske podniky. V roku 1804 - 1805 boli v obci 4 slovenské pece a 4 hámre. Roku 1821 postavili vysokú pec, roku 1852 ďalšiu a vtedy pracovali aj 4 pudlovacie pece, 1 kuplová pec a zlieváreň. Železiarne v obci patrili k najväčším a najvýkonnejším v celom Uhorsku.Kostol sv. Mikuláša bisk. /kat./, barokovo-klasicistický, postavený r. 1779, obnovený r.1839 a reštaurovaný r. 1897. Neskorobaroková jednoloďová stavba s klasicizujúcimi prvkami. Nad vstupom murovaný organový chór, arkádovite sa otvárajúci do lode. Fasády hladké okrem čelnej s predstavanou vežou, zakončenou ihlancom, ktorá má klasicistickú úpravu. Kazateľnica renesančno-baroková z konca 17. stor., má polygonalny parapet, členený stľpikmi s vinúcou sa plastickou révou. Medzi stľpikmi v mušľových nikách plastiky evanjelistov. Nad vchodom do sakristie obraz Všetkých svätých, barok. z konca 18.stor. Plastika Madonny z 19.stor., drevená ľudová práca.

Dlhá VesObec leží na juhozápadnom okraji vápencovej Silickej planiny v slepej Dlhoveskej doline, v južnej časti Národného parku, Cez obec vedie štátna cesta druhej triedy k svetoznámej jaskyni Domica ako aj k medzinárodnému prechodu Domica – Aggtelek – Maďarská republika (len 3 km). Obec je situovaná na rozhraní skrasovatených a mladotreťohorných uloženín. Južne od obce je krasové jazierko nazývané „Smradľavé“ (0,33 ha). Pahorkatinný chotár je severovýchodnej časti zalesnený dubovým lesom a hrabovitým krovitým porastom. Rozloha obce je 1076 ha. Dopravne je obec obsluhovaná cestou II. triedy Domica – Plešivec autobusovou dopravou SAD. Počet obyvateľov obce činí 603 osôb. Obec je zásobovaná pitnou vodou zo skupinového vodovodu Kečovo Dlhá Ves. Vodným zdrojom tohto skupinového vodovodu je prameň Malá Vyvieračka v obci Kečovo. Tento vodovod bol vybudovaný v roku 1963. Celková vodovodná sieť je 2351 m dlhá. Na verejný vodovod je napojených 100% obyvateľov. Od 50- tych rokov je obec elektrifikovaná. Vybudované sú 3 trafostanice, takže s dodávkou elektrickej energie nie sú žiadne problémy. Obec je splynofikovaná od roku 2000. Toho času je v prípravnej fáze výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácie.

DedinkyMalebná obec v Hnileckej doline pri brehoch vodnej nádrže Palcmanská Maša, ktorá je známym a obľúbeným rekreačným strediskom v letnej aj zimnej sezóne. Nádherné prostredie prírody ponúka nekonečné množsto možností na relaxáciu a oddych. Dedinky sú skrátka ideálnym miestom na letné kúpanie, zimnú lyžovačku, či návštevy zaujímavých miest v okolí počas roka.

BrzotínObec Brzotín leží v Rožňavskej kotline na nive Slanej a jej prítokov pod mohutným masívom Silickej planiny.

Bôrka Prvá písomná zmienka o obci Bôrka sa datuje do roku 1409, kedy sa nazývala Barka. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1945 je písomne doložený názov Bôrka Po maďarsky sa obec úradne nazývala Barka. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský. Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa spomína v roku 1409, ale je staršieho pôvodu, patrila V roku ....., kedy sa obec prvýkrát spomína, patrila Turnianskemu hradnému panstvu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, spracovaním dreva a baníctvom. V 19. storočí pracovala v chotári uhliareň a píla. V roku 1828 mala obec 72 domov a 591 obyvateľov Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch. Obec bola v roku 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku.

BohúňovoBohúňovo leží na rozhraní Gemerského Rudohoria a Slovenského krasu. O Bohúňove sú zachované pomenovania, ktoré predchádzali dnešnému názvu dediny: Lokuna , Lekune, Lekenya. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243, keď kráľ Béla IV. daroval toto územie rodu Ákošovcov. Obec vznikla ako poľnohospodárske osídlenie. Jej zakladatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, uhliarstvom a povozníctvom, v dôsledku čoho v minulosti bola v dedine veľká emigrácia. Po tureckej okupácii časť usadlostí prešla do rúk zemanov. Od roku 1427 dedina patrila rodine Forgáchovej, na konci stredoveku rodine Széchyovej. V rokoch 1710 – 1720 napadol ju strašidelný mor, ktorý si vyžiadal veľa obetí. V roku 1773 Bohúňovo malo 21 rodín, z toho 4 želiarske. Obec má dva kostoly. V 15. storočí sa začal stavať reformovaný kostol - pôvodne neskorogotický – , ktorý má maľovanú drevenú empíru. Nad predsieňou kostola je drevená zvonica so šindľovým ihlanom, ktorý bol úplne dokončený až v 18. storočí. Kostol bol rekonštruovaný v rokoch 1993 a 2006. Druhý kostol v dedine je evanjelický z roku 1902. Bol rekonštruovaný v rokoch 1990 a 2005. V roku 1927 sa k Bohúňovu pripojila aj susedná dedina menom Tiba. Tiba vznikla v druhej polovici 13. storočia. Svoje meno dostala podľa svojho zakladateľa, ktorým bol šľachtic Tiba. Od roku 1728 sídlo patrilo rodine Plettrichovej. V druhej polovici 18. storočia Paukovich Ferenc dal postaviť v Tibe kúriu, ktorá stojí dodnes.

BetliarObec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline rieky Slaná. Prvá známa písomná zmienka o Betliari je z roku 1330. Uvádza sa pod názvom Bethler ako vlastníctvo predkov rodiny Štítnických (Četnekovcov). Stavebný ruch v povojnovom období pozmenili pôvodný ráz obce. Vybudovaný bol nový obecný dom, neskôr nákupné stredisko poštový úrad, dom smútku, a kultúrny dom. Časť obyvateľov začala pracovať v novozaloženom roľníckom družstve a novopostavenom potravinárskom podniku (neskôr ZDROJ). Pri miestnej správe štátnych lesov bola zriadená rozľahlá obora pre špecializovaný chov danielov a muflónov. Dedina sa rozrástla o ulice novopostavených domov, čo malo za následok čiastočné vyľudnenie jej centrálnej časti. Sprístupnením tunajšieho kaštieľa a parku širokej verejnosti sa Betliar stáva čoraz známejším. Atraktivita obce v blízkosti okresného mesta spôsobila, že si tu začali stavať nové domy aj mnohí obyvatelia susedných obcí. V súčasnosti tu žije okolo 1000 obyvateľov v 306 trvalo obývaných domov. V obci je však aj 92 neobývaných domov. Po zániku podniku ZDROJ pred niekoľkými rokmi zostalo v obci už len málo pracovných príležitostí na správe štátnych lesov, vo výrobni nealkoholických nápojov LIMOS, v drevospracujúcej firme Drevárstva a na manipulačnom sklade štátnych lesov, kde sa spracováva a ďalej expeduje drevo vyťažené v tunajších lesoch. V obci je ústredie Pohrebného podporného združenia na Slovensku, ktoré bolo založené v roku 1928 a na celom Slovensku má 203 pobočiek. Obecný úrad vlastní chatovú osadu v areáli parku v blízkosti kaštieľa, v ktorej poskytuje ubytovacie služby turistom počas letnej sezóny. K nim pribudlo v tomto roku malé parkovisko pre motorové vozidlá. Stravovacie služby poskytuje reštaurácia pri nákupnom stredisku i v areáli parku. Súčasnosť' obce charakterizuje čulý cestovný ruch. Najmä počas letných mesiacov navštívi Betliar a jeho pamiatky množstvo domácich i zahraničných turistov, vďaka čomu sa stáva zmámim v mnohých krajinách sveta. Od roku 1998 obec používa nový erb, v hornej časti ktorého je starý obecný znak zo 16. storočia s dvomi radlicami - lemešom a čerieslom umiestneným nad betliarskym kaštieľom. Farby erbu: červená a zlatá boli erbovými farbami rodu Andrássyovcov, červená zároveň pripomína tradície železiarstva.

HenckovceNachádzajú sa v Slovenskom rudohorí,v údolí rieky Slanej, 13 km na SZ od Rožňavy. Vznikli v 2. polovici 15. storočia pri zaniknutej obci Hermanovce. Prvý raz sa spomínajú roku 1470. Po Bebekovcoch patrili až do 19. storočia rodine Andrássyovcov. Časť obce tvorili valasi, druhá časť sa živila pálením uhlia, výrobou šindľov, neskoršie aj povozníctvom a najmä prácou v miestnych železiarských podnikoch.

Silická BrezováNachádza sa na Silickej planine v Slovenskom krase, 20 km na JZ od Rožňavy. Spomína sa roku 1399 ako Borzua, majetok Štefana Szalonnaiho. Roku 1427 mala 18 poddanských usadlostí, oráčiny, pastviská, klčoviská a kamenný kostol bez veže. Posledným zemepánom obce boli Esterházyovci. Pôvodne patrila do Turnianskej župy

BrdárkaBrdárka, obec výnimočná svojou zachovalou ľudovou architektúrou sa nachádza v nadmorskej výške 555 m.n.m. v Stolických vrchoch Slovenského rudohoria, severozápadne od Slovenského krasu, na južnom úbočí majestátnej hory Radzim. Táto hora je pozoruhodnou krajinotvornou a dôstojnou dominantou okolia. Vrch je tvorený vápencami a poskytuje živnú pôdu pre vzácnu endemitickú rastlinu - Jazyčník sivý. Brdárka spočíva akoby v slnkom zaliatom náručí okolitých vŕškov a jej malebnosť dotvárajú šíre lúky i sady ovocných stromov, ktoré ju obklopujú. V dedine i v okolí vyvierajú bohaté pramene kvalitnej pitnej vody. Krajina je prívetivá, porastená prevažne listnatými stromami, každé ročné obdobie ju odeje do pestrých farieb. V dedine sa zachovali mnohé domy zo začiatku 20. storočia, niektoré z nich už moderne upravené.

HonceNachádza sa v gemerskej čati Slovenského rudohoria, 10 km na Z od Rožňavy. Vyvinuli sa v 2. polovici 13. storočia, najstaršia zmienka o nich je z roku 1318. Do polovice 16. storočia patrili rodine Štítnickovcov, potom Andrássyovcov. Pôvodne banicka, od 16. storočia valašská obec. Po tureckej okupácii sa obyvatelia živili chovom dobytka, pálením uhlia, povozníctvom. Roku 1427 mala 14 port, roku 1773 26 usadlostí a 2 želiarov.

Silická Jablonica

BretkaBretka je obec na Slovensku v okrese Rožňava. Obec patrí do regiónu Horný Gemer na juhovýchode slovenska v Košickom samosprávnom kraji.

HrhovNázov obce sa takto postupne menil, v roku 1263 Gurgev, 1365 - Gergew, 1920 - Hrbov, 1927 - Hrhov, maďarsky Tornagörgö, Görgö. Obec Hrhov leží v západnom výbežku Turnianskej kotliny, zovretom strmými svahmi planín Dolného a Horného vrchu, pod majestátnym bralom Holubej skalu. K Holubej skale sa viaže povesť o kráľovi Bélovi IV., ktorý tu na úteku po prehratej bitke s Tatármi na rieke Slanej našiel so svojím sprievodom útočisko a nasýtil sa vajíčkami divých holubov. V neskoršom období sa sem kráľ rád vracal, dokonca si tu na mieste zvanom palota nechal postaviť aj kúriu. Traduje sa, že tu boli napísané niektoré jeho listiny. Chotár obce je osídlená už od hlbokého praveku, čo dokazujú archeologické nálezy z doby kamennej, bronzovej, laténskej či rímskej v lokalitách Veľký Paklan, Hradisko, či v početných jaskyniach južného svahu Horného vrchu, spomedzi ktorých sú najznámejšie Oltárna či Veterná. Začiatkom 14. storočia sa obec stala majetkom mocného rodu Bebekovcov, náhrobný kameň Juraja Bebeka II. z roku 1381 vyhotovený z tzv. brezovského mramoru červenej farby je dnes umiestnený v rímskokatolíckom kostole, postavenom v roku 1500 na staršom základe a v 17. storočí obohnanom obranným múrom, sčasti dodnes zachovaným. Kostol reformovanej cirkvi bol postavený podľa tolerančného patentu v roku 1784 a po viacerých požiaroch prestavaný. Oba kostoly sú dodnes štátom chránenými kultúrnymi pamiatkami. Obyvateľstvo obce sa živilo predovšetkým poľnohospodárstvom. Široko - ďaleko bola preslávená hrhovská zelenina, kvôli ktorej hrhovčania dostali prezývku "répášok" (z maďarského "répa" - mrkva), ale aj chov oviec a kôz bol široko rozvinutý. Traduje sa, že holé svahy Horného vrchu sú bez porastu, lebo ho spásli stáda hrhovských kôz. Váženými obyvateľmi obce boli mlynári, veď ešte v polovici 20. storočia boli v dedine štyri mlyny, z ktorých je jeden ešte i dnes v prevádzkyschopnom stave. Niekoľko ďalších mlynov bolo aj na brehu potoka Turnianka a jeden dokonca v tzv. Veľkej doline na úbočí Horného vrchu, na dnes už vyschnutom potoku. Pestovanie konopí a ich spracovanie, ako aj tkanie látok z nich bolo zamestnaním žien. Veľkej obľube v širokom okolí sa tešili aj hrhovskí murári. Nad obcou sa nachádza jedna z najbohatších krasových vyvieračiek Slovenského krasu, s výdatnosťou priemerne 270 litrov za sekundu. Jej vody padajú z okraja travertínovej kopy malebným vodopádom do hĺbky 14 metrov, ponúkajúc zátišie nefalšovanej prírody uprostred obývanej zóny. Hore strmými zrázmi viedlo v minulosti na planinu Horného vrchu viacero chodníkov a ciest. Z nich sa dnes zachovali hlavne Lúčanský chodník a cesta zvaná Mál vedúca do Bôrky. Názov tejto cesty pochádza z latinského malus, teda zlý a vzťahuje sa na jej obtiažnosť ako aj na zbojníkov, ktorí sa s obľubou v jej okolí zdržiavali. Dnes vedie na Horný vrch značená turistická cesta, v jej blízkosti sa nachádza známa priepasť Čertova diera. Pútnik, ktorý prekonal výškový rozdiel takmer päťsto metrov medzi obcou a planinou Horného vrchu, je odmenený nádherným výhľadom, dosahujúcim na východe až na Slanské vrchy za Košicami. Lesy hlavne Dolného vrchu, ukrývajú množstvo zveri, o ktoré sa starajú členovia Poľovníckeho združenia. Vodná plocha vždy zvýrazňuje krásu krajiny. Holubia skala zhliada svoj odraz vo viac než 270 hektárovej ploche rybníkov, poskytujúcej útočisko množstvu vodných vtákov, z nich za spomenutie stojí viacero druhov volaviek, bučiak, trsteniarik a mnohé ďalšie. Rybníky sú hospodársky využívané, poskytujú však aj možnosť rekreácie, hlavne vodné športy a miesto na prechádzky, či pozorovanie vodných vtákov. Zvláštne miesto si zaslúži tunajšia zvláštnosť - miestna odroda travertínu. Mäkký pórovitý kameň, z ktorého sa v minulosti stavali budovy, je ľahko opracovateľný. V obci sa nachádza niekoľko pivníc na víno, či zeleninu, vytesaných do travertínového masívu. Obec leží v hlbokej doline potoka Turnianka, zovretej strmými stráňami planín, zo severnej strany Horného a z južnej strany Dolného vrchu. Rozorvané stráne Horného vrchu sa na jar zahaľujú do kvetinového hábu, na tejto fotografii sú kosatce nízke. Z planiny Horného vrchu, ktorá prevyšuje obec o viac než 500 metrov, sa otvára výhľad ďaleko na východ, kde ho ohraničujú Slanské hory. Málo dedín sa môže pochváliť tým, že v ich strede sa nachádza vodopád. Výdatný tok potoka Fej vytvoril po dlhé tisícročia travertínovú kopu, na ktorej ležalo pôvodné osídlenie. Odťažením časti travertínovej kopy vznikol 14 metrov vysoký vodopád. Vyťažený travertín slúžil ako stavebný materiál pri stavbe domov, hospodárskych budov a pivníc. V chotári Hrhova sa nachádza jedna z najhlbších priepastí. Doteraz ju jaskyniari preskúmali do hĺbky 175 metrov.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Rožňava

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia