Mestá - obce - Slovensko - Okres Rimavská Sobota

TisovecTisovec leží v údolí rieky Rimavy - tvorí južný vstup do Muránskej planiny. Počtom obyvateľov 4360 a katastrom na ploche 12 343 ha patrí medzi menšie mestečká. Pomenovanie dostal od stromu tis, ktorý sa tu v minulosti hojne vyskytoval. Najstaršie osídlenie lokality Tisovec spadá do obdobia mladšej doby bronzovej.

Rimavská SobotaOkres Rimavská Sobota sa vyznačuje veľkou členitosťou a klimatickou rôznorodosťou. Na severe okresu sa nachádza Klenovský Veper, Slovenské rudohorie a Rimavská kotlina. V južnej časti je Cerová vrchovina s vulkanikými vrchmi. Sú tu veľmi dobré podmienky pre rozvoj rekreácie, letnej i zimnej. Najvyššie položeným miestom je Klenovský Vepor a Fabova Hoľa. Najnižším miestom je tok riek Rimavy a Slanej. Okres má skôr poľnohospodársky charakter a jeho územím pretekajú rieky Rimava, Slaná, Blh a Gortva. Liečivé jedobromové pramene v kúpeľoch v Číži sa využívajú na liečenie vnútorných chorôb a poruchy štítnej žľazy. Centrom vodných športov sú vodné nádrže v oblasti Kurinec a Teplý vrch.K historickým zaujímavostiam patrí ranogotický kostol v Kyjaticiach, gotický kostol v Malých Teriakovciach, neskororománsky kostol v Rimavskej Bani, románsky kostol v Rimavských Janovciach a ranogotický kostol v Kraskove.

HnúšťaMesto Hnúšťa leží uprostred najdlhšieho horského pásma Slovenska, Slovenského rudohoria, v Revúckej vrchovine, obklopená výbežkami pohoria Stolické vrchy, v milej doline Rimavy. Leží v kotline, ktorú tvoria vrchy Sinec, Ostrá, Štepov vrch, Brandzová a Brezina. Mestom preteká rieka Rimava. Prvú písomnú zmienku mesto nemá. V roku 1811 bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V roku 1923 zanikla železiareň a Dr. Blasberg založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. Najvýznamnejšími predstaviteľmi mesta sú Janko Francisci Rimavský a Matej Hrebenda.V centre mesta sa nachádzajú tieto pamiatky: Pomník Janka Francisciho Rimavského na námestí pred kostolom, Pomník padlým v SNP, chránená prírodná pamiatka - strom Catalpa bignonoidos v Záhrade I. mája, klasicistický rímskokatolícky kostol s kaplnkou, klasicistický evanjelický kostol s neoklasicistickým oltárom. Pamiatky nachádzajúce sa v časti Hačava: pomník Mateja Hrebendu, pamätná tabuľa Mateja Hrebendu, evanjelilcký kostol. Pamiatky nachádzajúce sa v časti Likier: Neskoroklasicistický evanjelický kostol a pamiatky nachádzajúce sa v časti Brádno: evanjelický kostol v časti Brádno: evanjelický kostol s hnuteľnými kultúrnymi pamiatkami - barokový oltár, barokové lavice, zvon.

Čierny PotokČierny Potok leží v Cerovej vrchovine pod kopcom Veľký Bučeň (514,3 m n. m.), v doline rovnomenného potoka. Nadmorská výška stredu obce je 215 metrov nad morom a žije tu asi 160 obyvateľov.

DubovecDubovec leží na ľavom brehu rieky Rimava, približne 18 km juhovýchodne od okresného mesta Rimavská Sobota. Prvá správa o obci pochádza z roku 1260. Patrila medzi sídla slovanského pôvodu a jej názov bol odvodený od dubových lesov, ktoré tu vtedy rástli. Pôvodne patrila hradu Blh a od 14. storočia Séčiovcom. Od polovice 17. storočia bola súčasťou Muránskeho panstva. Neskôr ju vlastnili Koháriovci a po nich Coburgovci. Dominantou Dubovca je pôvodne gotický rímskokatolícky Kostol sv. Ladislava zo 14. storočia. V roku 1782 ho prestavali v barokovom štýle. Na námestí stojí socha sv. Jána z roku 1787. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali najmä roľníctvom. V obci sa nachádza materská a základná škola, dom smútku, pošta a predajňa rozličného tovaru.

BudikovanyBudikovany ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Pahorkatinným chotárom preteká potok Blh, ktorý v južnej časti vteká do priehradnej nádrže Teplý Vrch. Severná časť chotára je zalesnený dubovým lesom.

BottovoBottovo leží v Rimavskej kotline, na ľavom brehu Sútorského potoka, 13 km juhovýchodne od Rimavskej Soboty. Obec vznikla v roku 1926 v katastri obcí Dubovec, Cakov a Rimavská Seč na pozemkoch veľkostatkára Coburga. Začali ju stavať v roku 1922 kolonisti z Čiech, Moravy a Slovenska. Aj keď tu nenájdete významné historické pamiatky, Bottovo Vás očarí tichým a malebným prostredím. Centrum obce tvorí budova obecného úradu, ktorá zároveň slúži aj ako kultúrny dom. Vedľa nej sa nachádza parčík, uprostred ktorého má čestné miesto pamätník spisovateľa a národovca Ivana Kraska. Okrem toho tu nájdete kaplnku, potraviny, školu a hneď za obcou malú vodnú nádrž, ktorú vybudovali v roku 1962. Bottovo bolo a je poľnohospodárska obec. Pôsobí tu Roľnícka spoločnosť a.s., ktorá vyrába osivá obilovín.

BlhovceUprostred nádhernej prírody chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina sa na ľavom brehu riečky Gortva nachádza obec Blhovce. O okresného mesta Rimavská Sobota je vzdialená asi 25 km juhozápadným smerom. Jej kataster sa rozprestiera v tektonickej doline na ploche 1874 hektárov a žije tu približne 795 obyvateľov. Pôvodná obec ležala asi 1 km od súčasnej polohy, čo dokazujú aj nevýrazné zvyšky základov dedinských domov. Prvýkrát sa o nej dozvedáme ako o majetku Jolsvaiovcov z listín z roku 1427. Neskôr sa Blhovce stali kráľovským majetkom a postupne boli podriadené fiľakovskému hradnému panstvu. Po skončení tureckých vojen a nájazdov ich vlastnili Koháryovci a Coburgovci. V roku 1890 postihol dedinu obrovský požiar a takmer celá vyhorela. Požiaru odolal a dodnes sa zachoval neskorobarokový rímskokatolícky Kostol sv. Márie Magdalény z roku 1777. Jeho klasicistický interiér bol po vojne v roku 1946 obnovovaný. V obci už dlhé storočia spolunažívajú ľudia rôznych národností. 77% obyvateľov sa hlási k maďarskej, 11,5% k slovenskej národnosti. 10,5% populácie tvorí rómske etnikum. Hlavným zdrojom obživy zostáva aj naďalej poľnohospodárstvo. V Blhovciach funguje základná a materská škola a pravidelne sú vydávané aj obecné noviny. Občanom slúži niekoľko predajní s rozličným tovarom, futbalové ihrisko, kultúrny dom a dom smútku. Do okolitej prírody sa z Blhoviec dajú podnikať zaujímavé a nenáročné pešie túry.

BelínLeží uprostred Rimavskej kotliny, v plytkej dolinke ľavostranného prítoku Rimavy. Obec vznikla koncom 12. stor. Názvy obce: 1349 Bellyen; 1427 Beleyn; 1808 Beljn; 1920 Belín; maď. Bellény. Najstarším zemepánom usadlosti bola rodina Fay. R. 1349 patrila Bellényiovcom. V r. 1427 sa tu nachádzalo 8 port. Počas tureckej nadvlády spustla, poddaní z nej ušli. R. 1773 žilo v obci 11 rodín poddaných a 2 rodiny želiarov. R. 1828 žilo 176 obyvateľov v 23 domoch. Obyvatelia sa okrem poľnohosp. zaoberali domácou výrobou kief a metiel, ktoré potom predávali v okolitých obciach a na jarmokoch. V chotári obce sa nachádza dobrá kyselka. Začiatkom 20. stor. sa do obce prisťahovali obyvatelia z okolia Detvy, Vígľaša a Bacúcha.

BátkaObec leží na hlavnom cestnom ťahu Zvolen – Košice. Prvýkrát sa spomína v roku 1411, ako majetok Bátkayovcov. História dediny však začína už v 11. storočí. V minulosti existovali dve Bátky - Horná a Dolná. K ich úradnému zlúčeniu došlo v roku 1907. Dominantou obce je klasicistický reformovaný kostol z roku 1808. Ďalšími pamiatkami sú dve neoklasicistické kúrie rodiny Bornemiszovcov z konca 19. storočia. Jedna sa využíva ako zdravotné stredisko a druhá je po privatizácii poľnohospodárskeho subjektu nevyužívaná. Plánuje sa jej využitie na agroturistiku. V rokoch 1855 až 1860 v Bátke pôsobil ako notár spisovateľ Ľudovít Kubány. Miestnym rodákom je maďarský spisovateľ Mács József. V obci okrem iného nájdete aj základnú a materskú školu, futbalové ihrisko a v katastri sa nachádza aj malý rybník.

CakovLeží uprostred Rimavskej kotliny na nive Blhu. Obec doložená r. 1395, ale vznikla v 13. storočí. Názvy obce: 1395 - Chakofalua 1398 - Cheke 1773 - Czakow 1920 - Cakovo 1927 - Cakov. Najstaršou kultúrnou pamiatkou je ref. kostol z r. 1835 a rím. kostol z r. 1931. V obci sa nachádza kultúrny dom, futbalové ihrisko, základná škola.

Gemerské Michalovce

Teplý VrchObec Teplý sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline rieky Blh. Prvá písomná zmienka z roku 1301 ako Melechdyhegy, neskôr Meleg, r.1460 Meleghegh a do roku 1948 dnešný názov Teplý Vrch. Kedysi bol súčasťou obce aj Marov Mlyn založený r.1413 pod názvom Gyarmalo, neskôr ako Marmalom. Vyvinula sa okolo mlyna a patrila Ravaszovcom, zanikla v polovici 16.storočia. Chotár obce zaberá plochu 590 ha a stred obce sa nachádza vo výške 214 m. Teplý Vrch leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na nive a terasovej plošine v doline Blhu. Západná rovinná časť chotára po oboch stranách toku prechádza smerom na východ cez priehradnú nádrž do vrchoviny, ktorú tvoria pyroklastiká andezitov. Chotár je väčšinou zalesnený dubovým lesom. Od roku 1965 je tu na ploche 52,05 ha chránená študijná plocha Malá obora s lesnými porastami aklimatizovaných cudzokrajných drevín (karya vajcovitá). Na osadu, ktorá vznikla pod hradom Blh, preniesol sa pôvodný názov hradu. Spomína sa o tom v roku 1301. Patrila hradu Blh, v 15.storočí Derencsényiovcom, ktorí tu mali roku 1427 15 port, v 16.storočí Széchyovcom, od 17.storočia Muránskemu panstvu. Obec spustla za tureckých vojen, vzmohla sa v 18.storočí. Roku 1773 mala už 31 usadlostí a v 1828 43 domov a 366 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, neskôr od začiatku 20.storočia pracovali aj v lesoch, zaoberali sa brdárstvom a voštinárstvom. Bolo rozšírené aj povozníctvo, lisovanie včelieho vosku v zábojoch, domáca výroba tkáčskeho náradia (vretien, cievok, fájk, kúdelí) a ich podomový predaj aj vo vzdialenejších oblastiach. V súčasnosti je obec významným rekreačným centrom letnej turistiky, vďaka priehradnej nádrži. Priemerné letné teploty vody sú už dlhodobo najvyššie na Slovensku. V obci má zriadené kvalitné ubytovacie služby aj Enviromentálne stredisko SAŽP. Turistické služby ponúkajú aj podnikateľské subjekty v obci. Obec je známa v súčasnosti aj letnými hudobnými festivalmi hlavne medzi mládežou. Obec Teplý Vrch patrí do regiónu Malohontu, okres Rimavská Sobota. Okolitá príroda sa vyznačuje svojou veľkou rozmanitosťou, vyskytujú sa tu vzácne a chránené druhy fauny a flóry. V obci Teplý Vrch sa nachádza pozoruhodný kostol s barokovými prvkami, s oltárom z roku 1640. Milovníkom histórie možno odporučiť prechádzku cez obce Drienčany, Kraskovo, Rim. Brezovo, Kyjatice a späť na Teplý Vrch. V týchto obciach stoja za pozornosť malé historické kostolíky, zvonice so zaujímavými interiérmi. V okrese Rožňava možno navštíviť malebný kaštieľ Betliar. Možnosti využitia voľného času v okolitej prírode: Z obce Drienčany vychádza náučný chodník, prechádza cez dolinu rieky Blh okolo Veľkej a Malej Drienčanskej jaskyne, kde boli objavené pozostatky osídlenia ľuďmi kyjatickej kultúry. Turistický chodník má 9 zástavok, ktoré sú označené tabuľami s informačným textom. Iné náučné chodníky v okolí: Šomoška, Muráň (Veľká lúka-Muránsky hrad), Stožky, Hradová. Poľovníctvo - v okolí sa nachádzajú nádherné lesy s aklimatizovanými cudzokrajnými drevinami, prírodná rezervácia s veľkou zvernicou, chovom danielej, jelenej, srnčej, diviačej a muflónej zveri.

ChanavaChanava sa nachádza v údolí Slanej, neďaleko od kúpeľov Číž. V obci sa nachádza Dom dôchodcov - Diakonické stredisko, ktoré je v prevádzke od roku 2004. Okres: Rimavská Sobota Chanava sa nachádza v údolí Slanej ,neďaleko od kúpeľov Číž. Obec si dodnes zachovala poľnohospodársky ráz .V obci pôsobia viaceré firmy, SHR ,ktorí sa zaoberajú s poľnohospodárskou a živočíšnou výrobou a SZČO. Ďalej v obci pôsobí drevorezbár Aladár Igo a kováč Ing. Oto László, ktorým diela si môžu záujemci nahliadúť. V rokoch 1852 až 1868 tu pôsobil významný dejateľ ,farár a básnik Tompa Mihály,ktorý je pochovaný vedľa kalvínskeho kostola. Okrem hrobu tu nájdete aj jeho bustu a pamätnú izbu. Kalvínsky kostol stojí od roku 1830. Vedľa neho je dom smútku, postavený v roku 1995. V obci sa nachádza Materská škola s VJM a Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s 1.-4.ročníkmi. Materskú školu navštevuje 24 detí a na základnej škole sa učí 31 žiakov.Už dlhé roky tu existuje mužský spevácky zbor a od minulého roka si svoj zbor založili aj ženy. Funguje tu aj dobrovoľný hasičský zbor a futbalové mužstvo.

Gemerský JablonecObec sa vyvíjala od 11. storočia ako zemianska. Jej obyvatelia sa venovali väčšinou poľnohospodárstvu ale aj kamenárskemu priemyslu. Surovinu im poskytoval kvalitný čadič, ktorý vyprodukovala sopka na vrchole neďalekého kopca Ragáč. Odlesnené svahy poskytovali dobré podmienky pre pestovanie hrozna a obec s okolím má vinárske tradície. Neďaleká vodná nádrž je čoraz viac vyhľadávaná turistami a tými, ktorí si chcú zaplávať a oddýchnuť.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Rimavská Sobota

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia