Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Revúca

TornaľaV údolí rieky Slaná, vo východnej časti Rimavskej kotliny leží vyše 8-tisícové mesto Tornaľa. Jedna z najstarších usadlostí tohto regiónu. Od okresného mesta Revúca a Rožňavy je vzdialená 40 km a od Rimavskej Soboty 30 km. Územie na ktorom sa rozprestiera bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom svedčia bohaté archeologické nálezy pilinskej a kyjatickej kultúry. Prvé písomné pamiatky o osadách v chotári mesta pochádzajú z 13. storočia - 1245 Kövi; 1291 Tornalya. Tornaľa bola od nepamäti centrálnou osadou stredného toku Slanej (predtým Šajavy) a od r. 1853 do r. 1960 sídlom okresu. V dňoch 5. a 6. októbra 2000 si Tornaľčania veľkolepými oslavami pripomenuli 755. výročie prvej písomnej zmienky o svojom meste. Mesto leží na miernej pahorkatine, ktorú obklopujú polia, lúky, pasienky a lesy. Po stáročia až do dnešných dní si zachováva poľnohospodársky ráz. Priemysel v meste zapustil svoje korene koncom 19. storočia. Najprv to bola tehelňa (dnes Ipeľské tehelne), pálenice a v druhej polovici 20. storočia, konkrétne v roku 1965 začala na území mesta písať svoju chvályhodnú históriu Ozeta, ktorá je súčasťou Ozety a. s. Trenčín. V súčasnosti zamestnáva fabrika cez 900 prevažne žien, ktoré zabezpečujú výrobu pánskej konfekcie. O niečo neskôr, v roku 1975 bol na mieste bývalého Kovohronu položený základný kameň pre novú strojársku fabriku. Dnes VSŽ Unicorn s. r. o. Tornaľa zamestnáva cez 300 odborníkov, ktorí zabezpečujú výrobu tvárniacich strojov. Na území mesta existuje aj celý rad menších firiem a prevádzok. Tornaľa má významné postavenie nielen z hľadiska hospodárskeho, ale aj cestovného ruchu. Je križovatkou dôležitých ciest smerom na Zvolen, Košice a Miskolc v MR. Okrem toho cez mesto prechádza aj tzv. južná magistrála slovenských železníc a množstvo diaľkových autobusových spojov. V okruhu 30 km od Tornale sa nachádzajú svetoznáme jaskyne Domica - Aggtelek, Gombasecká kvapľová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa a na juh známe kúpele Číž. Iba 12 km vzdialený je aj hraničný priechod a Colnica Kráľ. Z kultúrno-historických pamiatok je najznámejší hrad Krásna Hôrka s mauzóleom Andrássyovcov, ako aj národno-historická pamiatka, kaštieľ v Betliari. Samotná Tornaľa má tiež niekoľko pozoruhodných historických objektov. Takým je napríklad gotický kostol z 15. storočia a pánske kúrie zo 17. a 19. storočia. Pozoruhodná je aj baroková socha sv. Jána Nepomuckého v miestnej časti Králik. Tu sa nachádza aj plážové kúpalisko, ktoré sa rozprestiera na ploche takmer dvoch hektárov. Súčasťou areálu kúpaliska je aj 50 m bazén, ihriská, stravovacie a ubytovacie zariadenia, stánky rýchleho občerstvenia, bežné služby, hotel, autocamping a pitné pramene minerálnej vody. Tornaľa vyniká aj na poli školstva, kultúry a športu. V meste sa nachádzajú dve základné školy, ktoré navštevuje spolu vyše 1500 žiakov, 4 MŠ, dve SOU a jedno gymnázium. V meste je celý rad stravovacích a zábavných zariadení, nové mestské kultúrne stredisko aj s fittnescentrom a knižnicou. Zabezpečené sú zdravotnícke služby a ostatné služby, ktoré poskytuje na vyššej úrovni aj zrekonštruovaná pošta.

GemerNaša obec sa nachádza na juhu Revúckeho okresu, 4 km od mesta Tornaľa, 27 km od mesta Rimavská Sobota, 30 km od mesta Rožňava.

Muránska ZdychavaLeží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline potoka Zdychava. Obec vznikla začiatkom 16. storočia na valaskom práve. Obyvatelia ju v roku 1560 opustili. Po návrate v roku 1573 platili Turkom poplatok. Okrem pastierstva pracovali v lesoch a furmančili. V roku 1773 tu žilo 22 sedliakov a 14 želiarov, v roku 1828 mala 61 domov a 606 obyvateľov, v roku 1837 už 751 obyvateľov. V 19. storočí sa živili chovom dobytka a prácou v lesoch. Dnes obyvatelia pracujú v priemyselných podnikoch na okolí a v polesí. Lehota spomína sa v roku 1427, keď ju vlastnil Juraj Ilsvai. Vznikla na valaskom práve. Zanikla v pol. 16.storočia miesto nej vznikla Muránska Zdychava.

SkerešovoObec Skerešovo, leží v okrese Revúca v južnej časti Slovenského rudohoria v Revúckej vrchovine v doline Západného Turca. Záujmové územie sa vyznačuje vzhľadom k prírodným podmienkam hlavne lesným hospodárstvom a poľnohospodárstvom so zameraním na živočíšnu a rastlinnú výrobu. Rozloha Katastrálneho územia je 1 290 ha. Počet obyvateľov obce je 247. V súpise pamiatok je evidovaný Klasicistický kostol postavený v roku 1822.

MuráňObec Muráň vznikla v roku 1321 pri majeri pod Muránskym hradom. Hrad sa spomína už v roku 1271 a rozprestiera sa pri vápencovom brale vrchu Cigánka, ktoré dominuje celému kraju. Hrad mal bohatú a dramatickú históriu a od roku 1702 chátra. Dnes ostalo po ňom už len rumovisko 360 m dlhé a 96 m široké. Muráň bol súčasťou bohatej a vyspelej železiarskej oblasti Muránskeho panstva, ktorému patrili nielen desiatky obcí na Gemeri, ale aj Horehroní a Spiši. K slávnym historickým obdobiam patrí aj husitské obdobie ( 2.pol. 15.stor.), keď hrad patril Jiskrovým bratríkom tzv. muránskym Čechom a preslávila ho veľká romantická láska Márie Szechyovej, známej ako „Muránska Venuša“ k F. Vesselénymu v 17. stor. V 19. storočí sa obyvatelia zaoberali výrobou dosák a šindľov, chovom oviec, dobytka a koní, ale aj výrobou známej muránskej kameniny a keramiky. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol postavený Coburgovcami v neogotickom štýle na prelome 19. a 20. storočia. K výrazným architektonickým pamiatkam patrí aj barokovo-klasicistická fara, klasicistická budova hotela Koruna a klasicistický kaštieľ z roku 1800, dnes sídlo obecného úradu. Pre dnešnú obec je charakteristický chov koní na Veľkej lúke, kde sa každoročne usporiadava Western Riding & Rodeo. Návštevníci obce a Muránskej planiny sa môžu ubytovať v Chate pod hradom alebo v penziónoch Muráň a Vrbjarová. Komplexné služby – ubytovanie, bazén, sauna, fitnes Vám poskytne rekreačný areál SLOVMAG na Prednej Hore. Tu môžete využiť i služby jazdy na koňoch p. Sládečka. V zime je v prevádzke 400 m lyžiarsky vlek priamo v obci. Môžete sa tiež zúčastniť tradičného zimného prechodu Muránskou Planinou.

Gemerské TepliceObec vznikla v roku 1964 zlúčením Gemerského Milhosťa a Jelšavskej Teplice. Gemerský Milhosť sa spomína v roku 1383. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a hrnčiarstvom. Medzi kultúrne pamiatky patrí evanjelický kostol z roku 1804. Jelšavská Teplica je listinne doložená - roku 1258. V obci sa narodil Ján Pavel Tomášek 30. 6. 1802, Samuel Tomášik 8. 2. 1813 a v obci pôsobil básnik Samo Chalupka. V katastri obci je veľká vodná plocha - rybník pre chov kaprovitých rýb.

NandražObec Nadraž rozložená je v kotline, po oboch stranách hradskej, vedúcej z Jelšavy do Rákoša. Obec bola založená na terajšom mieste po tatárskom plienení. Založili ju uprchlíci zo susednej neďalekej Malej Viesky, ktorých "psohlavci" vyplienili, hospodárstva zničili a len útekom do blízkych hôr si zachránili holé životy. Najvyšším vrchom je Bradlo. Okolie obce lemujú listnaté stromy. Obec prijala názov od rovnomenného potoka, ktorý sa spomína už v listine z r. 1243. Prvá písomná správa o obci je až z r. 1318. V tom čase patrila Bebekovcom, v 17. storočí Vešeléniovcom, o storočie neskôr Čákiovcom a v 19. storočí Koháriovcom a Coburgovcom. V chotári obce sa vyskytovali aj železorudné bane, ktoré spolu s bohatými lesmi viedli k značnej prosperite obce. Prvú stagnáciu už v polovici 16. storoči spôsobili Turci, r. 1555 obec úplne spustošili. Opäť sa doosídlila po r. 1610. Utlmilo sa aj baníctvo. Od 18. storočia v obci prekvitalo ovocinárstvo. Ťažbu železa tu obnovili v 19. storočí. Od novembra 1938 do marca 1939 bola súčasťou Maďarska. Podľa pečatidla obce z r. 1744 sa miestni obyvatelia zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. V strede pečatného poľa je totiž vyryté kolmo postavené čerieslo s lemešom. Tieto dve hlavné časti pluhu obkolesuje barokový ornament. Kruhopis pečatidla, ktoré sa dodnes zachovalo v Okresnom múzeu v Rimavskej Sobote znie: PECET NANDRASKA 1744. Jeho päť odtlačkov sme našli ešte aj na dokumentoch z roku 1865 a 1867.

TurčokObec Turčok leží v doline potoka Turiec. Vznikla v 14. stor. na území panstva Rákoš, do roku 1567 patrila Bebekovcom. V chotári sa ťažila železná ruda, obyvatelia sa zaoberali baníctvom, drevorubačstvom a chovom oviec. Sú tu ložiská železnej rudy a ortuti. Evanjelický a. v. kostol je z roku 1786.

Gemerský SadObec v západnej časti Slovenského krasu vznikla roku 1963 spojením Mikolčian a Nováčan. Obyvateľstvo sa zaoberalo dolovaním železnej rudy, hrnčiarstvom a neskôr poľnohospodárstvom. Blízko niekdajšej osady Šomkút objavili archeológovia pec na tavenie železnej rudy z 11.stor. V chotári obce s 321 obyvateľmi pramení potok Rybník.

OtročokHistoricky zaznamenané zmienky o obci sú z roku 1274 ako Atrachyk, v roku 1277 Otrochyk, v roku 1291 Otrochok, v roku 1773 Otrokocs, v roku 1920 Otrokoč, v roku 1927 Otročok. Obec sa spomína v roku 1274, keď Ladislav IV. povýšil synov Atračíka na kráľovských služobníkov a oslobodil ich od služieb na hrade Gemer. Obec je však staršieho pôvodu. Vyvíjala sa ako zemianska. V roku 1828 mala 77 domov a 583 obyvateľov. Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline Turca. Západná odlesnená časť chotára je na nive. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním ovocia, hrozna a tabaku. Poľnohospodársky charakter si obec zachovala aj po roku 1918. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Z kultúrnych pamiatok významný je kostol reformovanej cirkvi, postavený v klasicistickom štýle v rokoch 1815-1827, upravený v 19.- 20. storočí. Kazateľnica je murovaná, maľovaná z čias stavby kostola. Kalich renesančný z roku 1680. V súčasnosti má obec 302 obyvateľov, z toho 30% slovenskej národnosti a 70% maďarskej národnosti. Má zhruba 30%-nú nezamestnanosť. V obci je jednotriedna materská škola, v ktorej školská jedáleň poskytuje stravovanie aj dôchodcom z obce. Ďalej je v obci jedno pohostinstvo, dve predajne potravín. Jedna predajňa potravín so zmiešaným tovarom, s obrovským výberom, patrí a.s. M-Market, Lučenec. V katastri obce sa nachádza i vodná nádrž Otročok o rozlohe približne 10 ha s možnosťou rybolovu, ale i oddychu. V obci pôsobia dvaja súkromne hospodáriaci roľníci a sú podnikatelia, ktorých predmetom činnosti sú napríklad prevádzkovania pohostinstva, maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, kamenárske práce, obchodná činnosť s ovocím a zeleninou, obchodná činnosť - potravinársky, priemyselný a spotrebný tovar, maliarske a natieračské práce, cestná nákladná doprava, poskytovanie softwaru na základe objednávky, vedenie účtovnej evidencie.

KameňanyObec vznikla v 12. storočí na území Gemerského kráľovského hradného panstva. Prvé zmienky o obci "KWU" sú známe od roku 1243 v darovacej listine kráľa Bélu IV., ktorou obec ako odlúčený majetok od Gemerského hradu daroval Bebekovcom. Z jej chotára sa v 13.- 15. storočí vytvorilo celkom sedem oddelených usadlostí. Veľmi rýchle osídľovanie sa začalo v roku 1273, keď toto územie patrilo podľa darovacej listiny TAR-DETRE a nazývalo sa "Koy-terra". Išlo o pevné osídlenie (villa) s veľkým územím a hradom, ktorý sa podľa Dr. Gustava Reussa nazýval Zámečkom a bol postavený nad potokom Rakýš, nad terajšou obcou Rákoš na úpätí vrchu Železník. Hrad spustol v dobe príchodu husitov do tejto oblasti. Kameňanský hrad ešte počas tureckých nájazdov v roku 1555 bol funkčný a zanikol pozdnejšie ako kláštor. Už od roku 1273 obec získala právo voliť si richtára a stala sa poddanským mestečkom s možnosťou slobodného sťahovania, so súdnym a testamentárnym právom. Názov Kameňany je od roku 1564 od založenia evanjelickej cirkvi h.v. V stredoveku bol v chotári františkánsky kláštor. Predpokladá sa, že tento kláštor mohol vzniknúť v období medzi rokmi 1243 - 1450, lebo sa spomína v darovacích listinách Ákosovcov. Podľa záznamov kardinála Pázmányho kláštor obývali františkánski mnísi. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť, kde kláštor stál. V roku 1555 spustošili obec Turci a počet obyvateľov klesol na štvrtinu. V 16. storočí tu stáli pece na výrobu železa. Okrem poľnohospodárstva a chovu oviec sa obyvatelia zaoberali obchodom a pálením pálenky. V každom dome pálili pálenku zo žita. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa pálenka v Kameňanoch pálila z obilia, neskôr z ovocia, najmä zo sliviek. V súčasnosti s páli z ovocia a z drienok. Kameňanská drienkovica sa ponúka aj pri najvyšších štátnych návštevách. Kameňany boli typické hrnčiarstvom, kožušníctvom, pláteníctvom a chýrnym liehovarníctvom. Kameňany mali príjem aj z miestnej jatky, z hostinca, z mlynov a pivovaru. Okolité trhy boli plné Kameňanských kupcov. Dovážajú žito, pšenicu, ovos, kukuricu, slaninu, cibuľu, preto ich posmešne nazývali "Cibulkéri". Obec Kameňany leží na južnom svahu Slovenského rudohoria v terasovitej plošine v doline potoka Východný Turiec na sútoku malých potôčikov južne od vrchu Železník. Na území kameňanského chotára sa rozprestiera Jelšavsko-Kameňanský kras s najvyšším vrchom Železník s nadmorskou výškou 813,5 m n.m. Pod vrchom Železník sa ťažila železná ruda, preto sa tejto lokalite od Sirka cez Rákoš, Turčok, Nandraž až po Kameňany v historických zápisoch hovorí aj Banský vidiek (lia Bálint). V tomto horskom masíve prevažuje vápenec. Územie na severovýchodnej strane je vyplnené menšími plochami krasu, krasovými prepadliskami, podzemnými dierami, kavernami a úzkymi dolinami, ktorými pretekajú malé potôčiku a bystriny s čistou vodu, ktorá vyviera v studničkách a vyvieračkách. Vápencové útvary sú pozorovateľné na povrchu terénu, ktoré sa časom premenili na bizarné obrazce. V lokalite sa nachádzajú kužeľovité vápencové vrchy a kotliny, v ktorých sa počas veľkých jarných dažďov zachytáva voda, ktorá vsakuje a preteká do podzemných dutín a priestorov. Vyteká na úpätiach vápencových svahoch ako vyvieračka. Evanjelický h.v. kostol pôvodne románsky postavený v 13. storočí, prestavaný v renesančnom štýle v 17. storočí. Obsahuje maľované drevené zariadenia z 18. storočia Oltárny obraz je od J. Czanczika z roku 1840. Na murive za oltárom sa nachádzajú zakryté a čiastočne aj otvorené farebné maľby. Na povale nad loďou kostola sa zachovali fresky. Zvonica je klasická. Veža je krytá klasickou prilbou. Na veži sú umiestnené dva zvony s veľmi pekným zvukom. Malá zvonica, prestavaná v roku 1603 má tiež dva menšie zvony. Jeden z nich je umieráčik. V Sakristii bola umiestnená latinská knižnica, ktorej torzo sa nachádza v ev.h.v. kostole v Revúcej. Na Kameňanskom cintoríne sú pochovaní viacerí kultúrni a národní dejatelia, richtári, učitelia, farári ako napr. Michal Bakuliny, kapitán Hurbanovho vojska, národný buditeľ, pedagóg a slúžny Revúca, Jelšava, Kameňany, sestra Jozefa Škultétyho, Zuzana Škultéty rodená Nandráži. Ján Majer st., cirkevný spisovateľ, Martin Klanica, historik, ďalej sú tu pochovaní učitelia Leopold Čech, Karol Szabó Pazár, Ján Buchta, Ján Bábel, ale aj farári Karol Bradovka, Martin Viest, zeman talianskeho pôvodu Antóny, vojenský lekár Dr.Gočo, richtári Michal Nandrássy - Dalen, Martin Kristoph, Matej Beňo, Ján Gočo, Ján Chotváč, Michal Janko a posledný tajomník MNV Alexander Zuzindlák. Narodil sa tu cirkevný spisovateľ Ján Majer ml. (1722-1784). Pôsobil tu pedagóg Michal Bakuliny (1819-1892), ktorý má tu aj náhrobník. V rokoch 1805-1810 tu pôsobil cirkevný historik Ján Ladislav Bartholomalides, ďalej tu pôsobili: historik Martin Klanica (1740-1810), Ján Majer st. (?-1722) cirkevný spisovateľ, Ľudovít Samuel Orfanides (1818-1889) pomológ, znalec ovocinárstva a Daniel Sinapius Horčička (1640-1688) spisovateľ. Koncom 18.a začiatkom 19. storočia bola v Kameňanoch založená česká knižnica, ktorá obsahovala množstvo českých kníh. O tejto knižnici je veľmi málo historických pamiatok, z knižnice sa zachovalo len torzo pôvodných českých kníh. Najviac ich bolo zničených za existencie tzv. slovenského štátu. V blízkej Ratkovej bol založený "Čitateľský spolok Ratkovskej doliny pri ústrednej knižnici v Ratkovej". Knihy a časopisy cirkulovali medzi obyvateľmi Ratkovskej doliny a medzi obyvateľmi obcí Kameňany a Nandraž. Prvý slovenský čitársky spolok v Kameňanoch založil Samuel Orfanides učiteľ a pomológ. Prvé slovenské divadlo uviedlo v Kameňanoch v roku 1866. Pri naštudovaní slovenských divadelných hier aktívne pomáhal profesor revúckeho gymnázia Dr.I.B.Zoch a slúžny M.Bakuliny. Medzi pamiatky národnej minulosti a architektúry v Kameňanoch patria: Pamätná tabuľa na evanjelickom kostole padlých v 1. svetovej vojne. Pomník padlých v SNP pred obchodným strediskom Jednoty. Náhrobník národného dejateľa M. Bakulinyho na miestnom cintoríne. Evanjelický kostol postavený pôvodne v románskom štýle zo 17. storočia, prestavaný v rokoch 1716 a 1785 a renovovaný v rokoch 1920 a 1967 až 1969. Zvonica klasicistická, veža krytá klasicistickou prilbou. Ďalej sa zachovali neevidované pamiatky: Náhrobník Judity Jerem na miestnom cintoríne. J.Jerem spomína PhDr. Ján V. Ormis - Dve ženy zo starého Gemera (Obzor Gemera, ročník VIII., čís.2, str.97). Náhrobník Karola Bradovku, Zuzany Nandrážiovej rodenej Škultétyovej (sestry Jozefa Škultétyho) na miestnom cintoríne.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Revúca

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia