Mestá - obce - Slovensko - Okres Prievidza

PrievidzaOkres Prievidza predstavuje geograficky uzavretý celok, ohraničený pohorím Vtáčnik, Strážovskou hornatinou, Malou Magurou a pohorím Žiar. Na južnej strane preteká rieka Nitra spojená s Nitrianskou kotlinou. Okres má priemyselný charakter so zastúpeným baníctvom, energetikou, chémiou a spotrrebným priemyslom. Príroda je obohatená o lesy, v ktorých sa nachádza lesná zver - jeleň karpatský, srnec a diviaky. V liečbe chorôb pohybového ústrojenstva napomáhajú termálne vody a pramene v Bojniciach a Chalmovej. Využívajú sa tiež na rekreáciu a šport v termálnych kúpaliskách. Vyhľadávaným centrom vodných športov je vodná nádrž v Nitrianskom Rudne. Nájdeme tu aj v zime vyhľadávané lyžiarske strediská Fačkovské sedlo, Remata, Chvojnica, Poruba a Homôlka.Prievidza je gotické mesto s gotickým farským kostolom sv. Bartolomeja, s barokovým kostolom a kláštorom piaristov a neskororománskym kostolom Panny Márie na cintoríne, renesančne upraveným.

HandlováHandlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží v juhovýchodnej časti. Mesto má tradíciu baníckeho premyslu. Je rozdelená do 7 urbanistických okrskov. Štatút mesta bol v Handlovej priznaný v roku 1960.Mesto poskytuje veľké množstvo športových príležitostí ako v oblasti zimných tak i letných špotrov. V blízkosti mesta sa nachádza rekreačné stredisko Remata s dostatočne vybudovaným športovým areálom. Možnosť športového vyžitia poskytuje krytá plaváreň, všešportový štadión a športová hala. Všetky objekty sú využívané aktívnymi športovcami, školami a sú dostupné pre miniškolstvá a záujmovú telesnú výchovu.

ČereňanyObec sa nachádza v regióne Horná Nitra a patrí medzi dôležité hospodárske centrá Slovenska. Rozprestiera sa pozdĺž štátnej cesty 1/64 a je východiskom obyvateľov obce dochádzajúcich za prácou do väčších sídel – Nováky, Partizánske, Prievidza. Prevažnú časť tvorí zastavané územie formou rodinných domov s možnosťou prevádzkovania drobných podnikateľských aktivít. Krajinu v katastrálnom území môžeme z hľadiska funkčného využitia rozdeliť na dve časti. Prirodzená krajina, reprezentovaná hlavne lesnou krajinou. Lesné komplexy patria do spoločenstiev pohoria Drieňov a Vtáčnik. Ostatná krajina patrí k Hornonitrianskej kotline. Vysoká zeleň predstavuje remízky, línie sprievodnej zelene alebo rozptýlenú zeleň v krajine. Nízku zeleň tvoria trvalé trávnaté porasty, lúky a pasienky. Okolie obce je odlesnené, inde prevláda prevažne dubovo – hrabový a jedľovo – bučinový les. Krajina so zásahmi človeka, ktorú reprezentujú turistické trasy v pohorí Vtáčnik, areál roľníckeho družstva, poľnohospodárska krajina s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou (plochy s ornou pôdou), účelové lesy, cintoríny a areály technických zariadení.

ČavojObec Čavoj sa nachádza v Trenčianskom kraji. Leží asi 35 km severozápadne od okresného mesta Prievidza v Strážovskej hornatine na nive Nitrice v nadmorskej výške 550 m. Rozloha obce je 1524 ha. Chotárnou dominantou je Malá Magura (1140 m), ktorá leží na východ od obce. Východne položený odlesnený vrch sa nazýva Obšiar, čo v poľštine znamená obzor. Na severovýchod od obce sa rozkladá zalesnený vrch Končiná (912 m), ktorý pokračuje horským hrebeňom nad Šluchtou, Žiarom a Čiernou skalkou (s nadmorskou výškou 700 m). Severozápadne od nej sa nachádza odlesnený terén s osadou Biela Voda (Horná a Dolná), odkiaľ možno prejsť na vrch Gápel (725 m) a na Zadné lazy. Na sever od obce sa rozkladá odlesnený vrch Ruzin Gat. Hranice obce sú tie isté, ako boli určené po jej založení. Po 1. svetovej vojne bol z chotára obce vyňatý lesný komplex Magura, jedlina Svibiny, Čavojec a Šindláč od potoka Belanka na Kline. Lokalita Úbočky, vpravo od Obšiara, je dlhodobým predmetom sporu, ako aj malá močiarová lúka nad Gáplom, nazývaná Cigánka.Obec sa vyznačuje roztiahlou prípotočnou zástavbou a niekoľkými lazmi. Členenie má pôvod v časoch nemeckej kolonizácie, kedy bola obec rozdelená jednotlivým osadníkom podľa „gruntov“, od ktorých platili finančné alebo naturálne dávky. Názvy gruntov sú pravdepodobne odvodené od mien bývalých gruntovníkov. Od kostola po horný koniec obce to boli Pétrovci, Hanzlíkovci, Belákovci, Friškovci, Smoliarovci, Súdrovci a Horný koniec. Na pravej strane potoka má Horný koniec ešte dielčie názvy podľa vetiev rodu Čičmanec. Poniže na ceste je Súdrov grunt, vpravo od cesty päť domov tvorí Klinček. Oproti cintorínu sa nachádza Belákov grunt, nižšie Hanzlíkov grunt, Prostredný mlyn a napokon na južnom okraji obce Dolný mlyn. Na severe obce je dvojosada Biela Voda (Horná a Dolná), za ňou osada Šindliarska, ďalej Koškárovci. Severnejšie situovaná je osada Cobrial. O kúsok ďalej Pétrov laz, Zadné lazy, Špiľajovci, Kučerovci, Petriskovci a Sunegovci. Medzi nimi sa nachádza samota Kohútovo a Konček-Zubček. Nad cestou do Čavoja sú Krpelanci, Strieborná, na hranici s obcou Temeš je osada Podlán a Za hájom. Po komasácií roku 1933 boli postavené aj ďalšie samoty. Vpravo od Obšiara je Svítkova dolina, pod horou Žiar sú to Šľuchta a Skotňa. Smerom k Bielej Vode sa nachádza Slivina. V súčasnej dobe je väčšina domov na samotách a lazoch neobývaných, príp. sú obývané majiteľmi z iných obcí a miest, ktorí ich prerábajú a využívajú na rekreačné účely.Počet obyvateľov v obci postupne klesá. Tento vývoj je zapríčinený najmä vzdialenosťou obce od okresného mesta, nedostatkom pracovných príležitostí a v neposlednej miere aj vekovou skladbou obyvateľstva. Prevažujú starší občania, dôchodcovia. Najviac obyvateľov žilo v obci v roku 1940 a to 1712. Vyľudňovanie obce nastalo najmä po 2. svetovej vojne. V roku 1948 mala obec 1230 obyvateľov, do roku 1961 tento vzrástol na 1590. V roku 1980 počet opäť klesol na 1059. V roku 1991 bol počet obyvateľov už len 711. V roku 1998 v obci žilo 692 obyvateľov. V roku 2002 počet klesol na 654 a v roku 2005 na 615. K 1. januáru 2008 mala obec 562 obyvateľov, z toho 298 mužov a 264 žien. Mená a priezviská v obci Mená (podľa súpisu daňových poplatníkov Čavoja z roku 1753) boli zapísané v dnešnej podobe (najskôr krstné meno potom priezvisko), iné opačne – podľa maďarského systému. Niektoré priezviská sa zachovali dodnes, iné zostali ako prezývky. Obec má však jednu raritu – zhodné krstné mená žijúcich súrodencov. Napr. v obci sa vyskytli dvaja súrodenci Pavlovia Adamčekovci, dvaja Jánovia Čičmanci a dvaja Jánovia Petriskovci (staršieho prezývali Január). Najčastejšie sa vyskytujúce priezvisko v obci je Čičmanec. Z krstných mien sa najviac vyskytovali Ján a Pavol. Preto sa v obci Ján alebo Pavol Čičmanec ťažko hľadajú, ak nemáme k dispozícií ich číslo domu, prípadne nepoznáme ich prezývku (napr. Polovičiak – matka z Valaskej Belej, Joštíčko, Greguš, Števčík, Hanzelov, Friškov, Pristaš a iné).Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala dňa 22. septembra 2005 návrh erbu obce Čavoj a doporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky. Návrh bol schválený Obecným zastupiteľstvom v Čavoji v tejto podobe: Erb Heraldicky správny erb obce Čavoj má túto podobu – v modrom štíte strieborný obrátený býk v zlatej zbroji, prevýšený striebornými skríženými baníckymi kladivkami so zlatými rukoväťami. Vlajka Vlajka obce Čavoj pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (4/8), žltej (1/8), bielej (1/8), žltej (1/8) a bielej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pečať Je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC ČAVOJ. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Diviaky nad Nitricou

Diviacka Nová VesObec Diviacka Nová Ves leží v Hornonitrianskej kotline pri východnom úpätí Strážovskej hornatiny pod vrchom Rokoš (1 010 m). Rozprestiera sa po oboch stranách riečky Nitrice v dolnej časti Rudnianskej kotliny. Nachádza sa v okrese Prievidza.

Chrenovec - BrusnoObec Chrenovec-Brusno leží vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny na nive Handlovky medzi priemyselnými mestami Prievidzou a Handlovou. Obkolesená je zo severu pohorím Žiar a z juhu Vtáčnikom. Nadmorská výška v strede obce je 365 m, vo zvyšku katastrálneho územia je 319 - 832 m. Pôvodne dve samostatné obce sa zlúčili v roku 1960. Najprv sa Brusno stalo miestnou časťou Chrenovca a v roku 1993 vznikli dve rovnoprávne časti obce so spoločným názvom Chrenovec-Brusno. Súčasná obec má charakter vidieckeho sídla s funkciou bývania, prvovýroby a turizmu. Územie je stredne urbanizované, obklopené poľnohospodárskou a lesnou krajinou. Z hľadiska medzisídelných väzieb sú najvýraznejšie väzby na mestá Handlová, Prievidza, na obce Ráztočno, Jalovec, Lipník, Veľká Čausa, Malá Čausa, s ktorými má priame dopravné prepojenie. Obec Chrenovec-Brusno administratívno-správne patrí v zmysle územného členenia Slovenska do okresu Prievidza v Trenčianskom kraji. Má rozlohu 1 232 ha.

BojniceNajvýznamnejšou atrakciou je Bojnická Zoo. Leží v krásnom prostredí v susedstvo Bojnického zámku, dostupná je mestskou dopravou. Areál je svahovitý, zalesnený a s voľnými lúkami. Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí k najkrajším pamiatkovým objektom na Slovesnku. Je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Prvá písomná zmienka je z roku 1113. Zaujímavosti v Bojniciach: BOJNÍK - skupina historického šermu, amfiteáter Aquila - Bojník, pri zámkuAQUILA - sokoliarska skupina, amfiteáter Aquila-BojníkZOO - najväčšia zoologická záhrada na SlovenkuKÚPELE - termálne vody , tichá časť Bojníc, príjemné prostredieMESTO - historické námestie Bojníc, pod zámkomČAJKA - kúpalisko, bazén a 2 malé bazény pre detiJASKYŇA - travertínová jaskyňa, nález pozostatkov neandertálcov.

DlžínDlžín je obec na Slovensku v okrese Prievidza.

RadobicaTáto čarokrásna podhorská obec začala písať svoju históriu v 13.-14.storočí nášho letopočtu. Prvá písoná zmienka o tejto niekdajšej slovanskej osade je z roku 1324. Ďalší doklad o existencii obce je listina Nitrianskej kapitoly zo 4.apríla 1352, kde RADOWICHE sa spomína ako majetok Symonyiovcov.

Dolné VesteniceInformácia o prvej písomnej zmienke o obci Dolné Vestenice siaha až do roku 1349. Predpokladá sa však, že existovala už koncom 11. storočia. Nachádza sa v úzkom údolí rieky Nitrica v nadmorskej výške 224 m n.m. Jej rozloha činí 13 836 m2. Obec je zo severu chránená Strážovskými vrchmi, z juhu Drieňovým vrchom. Je súčasťou okresu Prievidza, ktorý bol začlenený do trenčianskeho kraja. Okolie obce na jej severozápadnej časti vyniká morfologickou členitosťou so zaujímavou vegetáciou, v ktorej sa vyskytujú vzácne druhy chránených rastlín ako poniklec veľkokvetý, poniklec prostredný a ďalších 16 druhov úplne chránených rastlín. V lokalite bolo spozorovaných a zaznamenaných 37 druhov vtáctva, množstvo jelenej, muflónej, diviačej, srnčej a danielej zveri.

MalinováMalinová leží v doline potoka Chvojnica, na juhovýchodných svahoch Strážovských vrchov - oddielu Malej Magury. Je to podhorská obec s bohatou minulosťou.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Prievidza

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia