Mestá - obce - Slovensko - Okres Poltár

PoltárOkres Poltár sa nachádza na južnom okraji Slovenského rudohoria - Veporských vrchov. Na juhu ho pretínajú Stolické vrchy a Revúcka vrchovina. Južnú časť tvorí Lučenská kotlina. Susedí s okresom Lučenec, Rimavská Sobota, Brezno a Detva. Severná časť okresu má vhodné podmienky pre lyžovanie a zimnú rekreáciu, ale aj letnú pešiu turistiku v Slovenskom rudohorí. Strediská zimných športov: Kokava nad Rimavicou - Háj a Kokava nad Rimavicou - Línia (umelé zasnežovanie, 4 lyžiarske vleky a umelé osvetlenie tratí na večernú lyžovačku). Údoliami riek Ipeľ a Rimavica vedú po štátnych, poľných a lesných cestách vyznačené cykloturistické trasy. Pre letnú rekreáciu je najvhodnejšia vodná nádrž na Uhorskom a okolie vodnej nádrže v Málinci - rybolov a letná pešia turistika. Je tu zastúpený spracovateľský priemysel na báze domácich surovín: sklársky priemysel, priemysel stavebných hmôt a drevospracujúci priemysel. Poltár je známy najmä výrobou úžitkového a krištáľového skla. Nachádza sa tu aj jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Z historických pamiatok je známy barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1791. V časti Zelené sa nachádza kamenný most cez rieku Ipeľ, ktorý postavili Turci v 17. stor. Je to najstarší a najzachovalejší most tohto druhu na Slovensku. V budove ZŠ sa nachádza busta rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety, nazývanej Sissy.Z ďalších historických pamiatok tu môžeme nájsť evanjelický kostol Kalinovo-Hrabinovo, potom zrúcaninu gotického hradu Ozdín z období tureckých vpádov, evanjelický kostol Cinobaňa, gotický kostol Turíčky a židovskú synagógu Kokava nad Rimavicou.

České BrezovoV roku 1272 České Brezovo bolo už samostatnou obcou. Najstaršie Schematizmy tvrdia, že České Brezovo, fília Brezničky je predreformačnou farou, keď poznamenáva Olim Parochia, kedisi fara. Can. Vis. z roku 1798 ako aj novšie tvrdia o Českom Brezove, že je farou z najstarších čias, keď čítame doslovne: Ecclesia est ap antiquisimis temporibus. To uznáva i Szeberényi ev. a v. superident vo svojej veľkej Can. Vis. z 9.5.1838 hľadí na ňu ako na Mater čiže ako na bývalú katolícku predref. faru. V tejto viz. sa dočítame aj to, že počas husitských vpádov a obsadenia kostol bol ohradený pevným múrom. Kostol bol už vtedy veľmi starý, údajne patronom jeho bola sv. Barbora. Počas husitského obsadenia Českého Brezova, ktorá vlastne bola predtým vojom ochraným Iskrových vojsk, zanikla vtedy úlne kat. fara s kostolom. Iné záznamy nám hovoria, že husiti robili náladu proti Rímu u ľudu dávajúc im čítať knihy a spisy namierené proti kat. cirkvi. D toho zatým zasiahli strašné turecké plienenia v rokoch 1563-1593 ako aj 1682 vzbura Tokolyho. Týmito udalosťami náboženský život úplne znemožnený. Na žiadosť kat. veriacich 5.9.1771 dľa dekrétu Márie Terézie mal byť dosadený kat. farár o čom svedčí i veľká Can. viz. Biskupa Scitovského z r.1836 v Brezničke. V Českom Brezove mala byť znovu obnovená kat. fara. Či nastúpil kat. farár v r. 1771 na uprázdnené miesto fary v Českom Brezove, alebo nie nevieme s istotou tvrdiť. Ak však aj nastúpil, jeho pôsobnosť mohla tam byť len pár rokov, čo vysvitá z ďalších ev. v. spisov. Fara České Brezovo mala svoj kostol a drevenú zvonicu s troma zvonami ev. a v. veriaci Českého Brezova sú fíliou Poltára do roku 1784. Potom sa otrhli, čo fília a utvorili si nsvoju samostatnú faru. Ďalej používali bývalý kat. kostol sv. Barbory, ktorý počas husitského obsadenia, husitmi bol ohradený múrom. Na základe toho vznikla i tá povesť, že husiti postavili kostol v Českom Brezove. Dľa Can. Viz. ev. a v. 9.5.1838 Szeberenyiho sa dozvedáme, že v roku 1774 bol dosadený ev. a v. duchovný Ján Senický. Tento tam pôsobil začas ako súkromný duchovný, potom bol farárom po zriadení samostatnej fary Česko-brezovský veriaci ev. a v. neboli spokojní byť fíliou Poltára a preto sa domáhali čím prv svojho osamostatnenia, čo sa im podarilo po vydaní Tolerančného patentu za Jozefa II. Dňa 26. apríla 1781 bola deputácia Brazovcov u panovníka Jozefa II pozostavajúca z miestneho učiteľa, notára obce Michalka Vinceho a miestneho obyvateľa Adama Brazňana. Výsluch u cisárskeho dvora pripravil ev. a v. agend Drozdík. Českobrezvčania si sťažovali u cisára, že 4.jan. 1781 lučenský archidiakon za asistencie hl. služného Jozefa Ajtiča-Horvátha žiadal od brezovcou kľúče od kostola. Keď sa títo vyhovárali, že kľúče nemajú, nakoľko ich opatruje ev. a v. farár v Poltári, prítomný zemepánsky úradník-provizor Lukáš Vagner zlostne sa vyrútil na prítomných občanov a sekerou násilne vypáčil dvere kostola. Potom si lučenský archidiakon vykonal Can. Viz. kostola. Česko-brezovskí delegáti prosili cisára Jozefa II, aby nedovolil, aby sa u nich usadil kat. farár, nakoľko v Čes. Brezove je len jedna kat. rodina panského hájnika, zatiaľ kým v obci je 555 ev. a v. duší /viď. Deputatio Cseh-Brezó v sbor. protoc. čís. 2/ od roku 1846 výťah zo seniorálneho archívu. 26.apríla 1784 v zmysle Tolerančného patentu ev. a v. dostali súhlas k svojmu osamostatneniu. Dostali aj práv užívať byv. starý kat. kostol Can. Viz. ev. a v. z r. 1813 a 1838 píšu, že z vďaky Jozefovi II, že im dovolil sa osamostatniť, ako i užívať kat. kostol, dali obraz cisára Jozefa II. do kostola. Tento kostol v r. 1786 renovovali a 1787 pristavili k nemu vežu a ho rozšírili. Na vežu dali tri zvony, ktoré predtým sa nachádzali na drevenej zvonici čo potvrdzuje i Can. Viz. ev. a v. z 26. júna 1798 Hamaliara. Tak v r. 1784 je utvorená nová samostatná fara ev. a v. Českého Brezova, na rumoch býv. kat. fary. Dosadením farára Jána Sanického rok 1784, ktorý už predtým sa zdržiaval v Čes. Brezove. Týmto faktom úradne zanikla bývalá predref. fara kat. Kostol užívali ev. a v. do 1916, kedy silná výchrica ho natoľko poškodila, že jeho stav bol v stave ohroziť životy veriacich, preto už nemohol slúžiť svojim účelom. Dali sa do stavby nového kostola tak, že v r. 1922 na mieste bývalého starého kat. kostola stojí dnes nový ev. a v. kostol. Patrón býv. kat. kostola bol údajne sv. Brbora Panna a Mučenica. Radostne svojho patrona oslavovali každoročne ô4. dec. Sv. Barbora, pretože nechcela obetovať pohanským bohom, bola hrozne trýznená svojím otcom poohanom, prenasledovaná po horách. Jej otec dal jej sťať hlavu, čo sa stalo za cisára Maximiliána v r. 326. Vtedy sa nevo zatemnilo, prišla strašná búrka a blesk zasiahol hriešneho pohanského jej otca. Sv. Barbora je i patrónkou zomierajúcich . Zobrazuje sa s korunou panenstva na hlave a s mečom a palmou v ruke. Sv. Barbora je vzorom pevnej viery v Trojjediného Boha, z ktorých v pozdejších časoch vznikali pozdejšie oksady ako, Nekler, Ďubákovo, Salajka, Antalfalva /Šoltýska/.Rim. kat. fary sú filmov Brezničky a nemajú dnes v Českom Brezove žiadne kaplnky ani kostola. Dnes nepatrí už ani osada Zlatno pri Lučenci do správy farnosti breznickej, ako to bolo hneď po utvorení r. 1838. Továrnik Johan Georg Zachn založil túto osadu, ktorý predtým spravoval v neďalekej starej hute Vlkovom. Kolonisti sklári, ako vidno matrík v Brezničke boli filiou breznickej farnosti, nakoľko osada Zlatno je filiou Čes. Brezova, ktoré patrí ako filia do Brezničky. Pre diaľku do farského kostola Brezničky sa po niekoľkých rokoch pripojili k farského úradu Kokava n/Rimavicou prvé výhodnejšie a bližšie postavenie. Dnešný stav r.1958 je 92 r. kat. a 602 ev. a v. Úradná vzdialenosť od farského kostola v Brezničke je 10,50 km, počet kat. v Čes. Brezove udávam len tých , čo bývajú v samej obcei, nakoľko lazy a okolie patrí už do Kokavy, poťažne do Šltýsky r. kat. farským úradom. Počas husitských Jiskrových vojsk v kostole bol zavedený kalich.

CinobaňaObec Cinobaňa leží v regióne Novohrad na úpätí Slovenského Rudohoria. Žijú tu prevažne Slováci, cca 2350 obyvateľov. K obci Cinobaňa patria aj časti: Katarínska Huta, Turičky, osada Hrnčiarky a Žihľava. Starousadlíci sú evanjelici. Evanjelické kostoly pochádzajú zo 14.-16.storočia. V časti Turičky stojí drevená zvonica zo 17. storočia. V časti Katarínska Huta sa nachádza katolícky kostol z 19. storočia. Obec leží v doline Cinobanského potoka, cestou popri ňom sa môže návštevník dostať do najkrajších častí chotára. Listnaté a ihličnaté lesy, horské lúky, ticho, čistý vzduch, roztrúsené drevené domčeky, studničky s krištáľovo čistou vodou. To všetko sa ponúka návštevníkovi málo dotknuté civilizáciou. Sú tu výborné podmienky pre turistiku. Cestou sa možno občerstviť zberom lesných plodov – malín, černíc, ale na svoje si prídu, hlavne v jesennom období aj hubári. Z doliny sa dostaneme na hrebeň vrchu Strieborná, z ktorého je nádherný výhľad na okolie. Cez Hrnčiarky sa poľnou cestou dá prejsť na Žihľavu, Látky, Hriňovú, Bykovo a Detviansku Hutu. Tu sa nachádza penzión „Stará krčma“ s možnosťou občerstvenia, ubytovania a jazdy na koňoch. Cinobanské lazy sa okrem prírodných krás môžu pochváliť aj vyše storočnou raritou. Starú krčmu na Žihľave dal postaviť bývalý richtár 1.10.1878. Na starom drevenom tráme, ktorý ostal po viacerých rekonštrukciách je trasľavým písmom vyrytý odkaz, že ide o stavbu starú 125 rokov. O Starej krčme idú rôzne fámy. Koncom 19. storočia bola na cinobanských lazoch vysoká laznícka populácia. Chlapi chodievali pracovať do neďalekej Kokavy a svoju dennú mzdu neraz prepili v kokavskej krčme. Domáci richtár rozhodol, že aj oni budú mať svoju vlastnú krčmu. A tak sa s božou pomocou, ako je to napísané na drevenom tráme, podarilo v októbri 1878 krčmu dokončiť. Pod starým trámom sa podpísal aj slávny zbojník z rodu Kamenských, ktorý bol známy vo viacerých chotároch. Ak sa vyberiete iným smerom prídete na Šutovu jamu a vrch Chrobču. V blízkosti obce sa nachádza, smerom na Lovinobaňu, rekreačná chatová oblasť Lovinka. Sú to všetko prechádzky malebnou prírodou v málo známych častiach nášho krásneho Slovenska. V cinobanských lesoch žije jariabok, zajac, diviak, líška aj srnčia zver. Záujemcom sa naskytá možnosť zapoľovať si v revíri. Bohatstvom tohto kraja je krásna príroda a srdeční ľudia, to všetko čaká na svojich turistov, aby ich objavili.

BrezničkaBreznička (maď. Ipolyberzence, nem. Bersentz, Bresnitz) je obec na Slovensku v okrese Poltár.

UhorskéObec Uhorské leží v severovýchodnej časti historického Novohradu približne 10 km od okresného mesta Poltár v nadmorskej výške 279 m n.m.. Poloha obce je výhodná pre rozvoj turistiky z dôvodu blízkosti pohoria Slovenské Rudohorie, časť Stolické vrchy s možnosťou prepojenia s rekreačnou oblasťou Kokava nad Rimavicou. Ďalšou perspektívou rozvoja turizmu v obci je využitie areálu kde sa nachádza vodná nádrž.

Hrnčiarska Ves

Hrnčiarske Zalužany

Veľká VesVeľká Ves leží v severnej časti Lučeneckej kotliny v doline ľavostranného prítoku potoka Kriváň v okrese Poltár, v regióne Novohrad. Nachádza sa 6,5 km severne od Lučenca a 11 km juhozápadne od Poltára pod vrchom Skalica v malej úzkej dolinke. Meno dostála, že pri zakladaní okolitých obcí bola akiste najväčšia. Cez obec vedie okresná vicinálna cesta, ktorú okres vydržiava, miestámi až dosaváď nevydláždená, takže v dáždivom počasí ťažko po nej chodiť. Ináče obec je pekná, čistá, uhľadná. Domy sú tiež pekné, dvory čisté v poriadku držané. Cez obec tečie malý potôčik, ktorý vyteká pod vrchom Skalica, čo aká suchota, voda z neho nikdy nevyschne. Na oboch stranách potôčka je cesta, vedľa ktorých sú domy vystavané. Ku obci patrí, od obce na sever ležiaca pustatina Samotrč, ktorá je jednotlivým gazdom v rukách.

ĎubákovoPodľa posledných údajov z 13.9.2006 žije v Ďubákove 105 obyvateľov, z toho 51 mužov a 54 žien. Chlapcov v dedine žije 12, dievčat 14. Dospelých mužov 39 a žien 40. V obci nechýba kaplnka ani obchodík/krčma, obyvatelia sa schádzajú pri príležitostí rôznych osláv v bývalej škole. Po skončení stavebnej uzávery začalo mnoho obyvateľov svoje domčeky rekonštruovať a obec tak získava novú, modernejšiu tvár.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Poltár

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia