Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Piešťany

PiešťanySvetoznáme kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, v Trnavskom kraji, v údolí dolného toku najdlhšej slovenskej rieky Váh. Rozprestiera sa na rozlohe 4 420 ha pod západnými svahmi Považského Inovca v nadmorskej výške 162 m. Mesto je sídlom okresu Piešťany, ktorý tvorí 27 obcí. Okres Piešťany má 25 obcí a dve mestá - Piešťany a Vrbové. Časť okresu tvorí nížina a na západe ho ohraničujú Malé Karpaty a na východe Považský Inovec. Dominantnou riekou je rieka Váh, ktorá preteká okresom a vlieva sa do vodnej nádrže Sĺňava. Piešťany boli už v 7. a 8. stor. osídlené slovanským obyvateľstvom.Najznámejšie kúpele, ktoré sú významným liečebným miestom sú Piešťany. K najznámejším objektom patrí Kursalon - kúpeľná dvorana, socha barlolamača - symbol Piešťanských kúpeľov, hotel Zelený strom, Panský hostinec, liečebný dom Pro Patria, Ružový mlyn, výletná vináreň Bakchus vila, liečebný dom Napoleon III, výhliadková kaviareň Červená veža, krytý Kolonádový most, termálne kúpalisko Eva, Balneologické múzeum.

DucovéObec Ducové a jej chotár o výmere 263 ha leží na západnom úpätí Považského Inovca na styku s považským výbežkom Podunajskej nížiny. Značná časť chotatára je odlesnená. Poľnohospodársku pôdu tvoria hnedozeme, nivné a hnedé lesné pôdy. Podložie tvoria oblastné strednotriasové dolomity s charakteristickou polohou Kostolca. Terasa Kostolca je v nerovnakej veľkosti rozdelená medzi dve obce Ducové a Hubina. Ducové patrí medzi cestný typ obcí Moravany nad Váhom a Modrovka. Cez túto dedinku preteká aj jedna z najväčších slovenských riek Váh. Na tomto mieste nie je tak znečistený ako na ostatných miestach Slovenska. V tejto nádhernej rieke žije veľa sladkovodných rýb. Jeho šírka je približne okolo 20 m.

DubovanyObec leží 12 km juhozápadne od kúpeľného mesta Piešťany. Dubovany majú bohatú históriu. Osídlené boli v praveku, o čom svedčia objavené archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1113. V roku 1278 sa obec spomína ako Terra Luchunch, v roku 1358 má názov Dwb a v roku 1378 Dub. Názov je odvodený od dreviny – dub, ktorá tu bohato rástla. V roku 1532 sa obec rozdelila na Horné a Dolné Dubovany, neskôr sa znovu zlúčila. Obec s 937 obyvateľmi je prevažne poľnohospodárska. Hlavnými dorábanými plodinami sú obiloviny a cukrová repa. Tradičné remeslá kováčstvo, stolárstvo, súkenníctvo mali v obci dlhodobú tradíciu. Dnes tu sídli firma STETSON – výroba plastových okien a dverí, LIEHOCOMP. Obec žije kultúrou a športom, čo potvrdzuje skutočnosť, že dychová hudba Dubovanka oslávila 70. a klub si 50. Od roku 1982 sa v Dubovanoch koná pravidelne bežecký pretek ,,Mikulášsky kros“. Podujatie si získalo obľubu hlavne u rekreačných bežcov. Pretek sa poriada v prvú decembrovú sobotu.

ChtelnicaChotár Chtelnice (rozloha 3297 ha) sa nachádza v západnej časti okresu Piešťany, na mieste, kde sa stretávajú južné svahy severnej časti Malých karpát so severnými výbežkami Trnavskej Pahorkatiny. Priemernou nadmorskou výškou 204 m patrí medzi najvyššie položené obce okresu. Kým na severe vystupuje chotár až do výšky 515 m, na juhu klesá do 178 m n.m. V celku má obec výhodnú polohu v údolí Chtelnického potoka i pri ceste, ktorá sleduje Malé Karpaty od Bratislavy po Nové Mesto nad Váhom. Obec je približne rovnako vzdialená od Piešťan (22 km) i od Trnavy (24 km). Chotár obce na severovýchode susedí s Dolným Lopašovom , na juhu s Nižnou a Kátlovcami, na západe s Dechticami a Dobrou Vodou. Povrch chotára obce je dosť rozmanitý, tvoria ho zalesnené vrchy a kopce, trávnaté údolia, pieskovcové úbočia aj úrodné pahorkatiny prechádzajúce do roviny. Výraznú panorámu na severe predstavuje hlavný hrebeň pohoria Malých Karpát, ktorého najvyšší vrch tejto časti dotýka sa chotára obce len okrajom, je to Klenová (585 m ) a vrch Vrátne (576 m), odkiaľ smeruje hrebeň na západ k Dobrej Vode. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh k obci výbežky so zalesnenými chrbátmi i kopcami s nadmorskou výškou od 300 do 350 m, sú to Pálenica Červený vrch, Jasenový vrch a Černík. Ďalšie nižšie položené zalesnené časti chotára sú Šivavá, Stará Chtelnica, Pod Oborou, Raková. Až nad obec zasahujú pôvodne nezalesnené, tvárnaté i pieskovcové výbežky s kopcami, ktoré oddeľujú údolia. Od západu na východ sú to Plešivá (343 m), potom nižšie kopce ako Čeklín, Čížová a Holý vrch. V minulosti na ich trávnatých úbočiach sa pásol hovädzí dobytok a kozy, teraz sú prevažne zalesnené. Južnú časť chotára zaberá pahorkatina, výbežok úrodnej trnavskej pahorkatiny s úrodnou poľnohospodárskou pôdou. Chotár obce v časti Malých Karpát tvoria staršie druhohoré dolomity (tvrdoše) a vápence. Nížinnú časť tvoria treťohorné usadeniny pokryté sprašou. Pôdny kryt tvoria rendzíny, hnedozemné, hnedé a lesné pôdy. Hornatá časť sa nazýva Brezovské Karpaty, vysunuté časti tvoria Chtelnické pásmo pločín. Do severnej časti chotára zasahuje územie dobrovodského krasu s krasovými útvarmi najmä v oblasti Klenovej a v polohe Chtelnické uhliská, kde speleológovia objavili návrt hlboký až 40 m. Krasové útvary možno predpokladať tiež na iných miestach tejto časti chotára. Dobrovodská oblasť s okolím patrí do pásma s častým zemetrasením. Vyššie položený chotár obce ovplyvňuje hodne podnebné pomery obce. Podnebie je mierne teplé, viac vlhké ako na susednej trnavskej rovine. Horské pásmo Malých Karpát zasa chráni sčasti pred severným vetrom, zima trvá pravidelne o týždeň dlhšie ako na rovine, sneh sa udrží dlhšie a jar prichádza skoro o týždeň neskoršie. Hoci sú vodné zrážky nepravidelné, blízkosť lesov zadržiava dostatok vlhkosti. Povrch a podnebné pomery spôsobujú nerovnakú kvalitu pôdy. V južnej časti chotára je úrodnejšie, pôda hnedozemná, v severnej podhorskej časti je menej úrodná podzolová pôda až redzíny, podhorská a lesná zem. Chotár obce je dosť bohatý na stavebné suroviny najmä hlinu, piesok a kameň., ktoré sa ťažili oddávna, v súčasnosti sa využívajú nielen v meste, ale aj pre potreby okolia. Hlina slúžila na výrobu tehál v obci, kmeň ako materiál na stavby. Spolu s ťažbou dreva i spracovanie surovín v stavebníctve patrili medzi významné odvetvia zamestnania tunajších obyvateľov. Os chotára v smere sever-juh tvorí Chtelnická dolina, ktorou preteká rovnomerný potok, nazývaný tiež Chtelničanka, nesprávne Výtok podľa miesta kde pramení, vzdialeného od obce približne 7 km. Na tento potok sa napájajú menšie potôčiky, najmä Raková. Potok mal bohatstvo rýb i rakov, dnes znečisťovanie prinieslo úpadok aj do týchto miest. V roku 1995 sa na potoku vybudovala údolná nádrž, ktorá slúži predovšetkým na zavlažovanie i chov rýb. Okrem toho je v chotári menšia vodná nádrž a kúpalisko v rekreačnej oblasti Výtok a menší rybník v parku kaštieľa. Chotár obce má bohatú flóru i faunu. Zatiaľ čo južná časť je prevažne odlesnená, severnú polovicu pokrývajú husté lesy, čo je viac ako tretina chotára. V nich prevládajú teplomilné dúbravy, dubovo-hrabové porasty s borovicou a bučinami. Medzi listnatými stromami sú zastúpené tiež cer, klen, javor, osika, málo breza, z ihličnatých ešte smrek. Nižšie položené miesta popri potoku tvoria kroviny, jalše, vŕby, miestami vysoký trávnatý porast, ktorý tvorí akoby šúr. V chotári je dosť rozšírená lipa. Park pri kaštieli je druhovo menej pestrý, ale obsahuje i cudzokrajné dreviny. Lesy obsahujú bohatstvo lesných plodín, maliny, jahody, huby atď. V nedávnej minulosti značnú časť chotára tvorili pasienky na pahorkoch a lúky v údoliach, kde sa pásol dobytok a zberalo sa krmivo. Väčšiu časť chotára zaberá už poľnohospodárska pôda. Rozsahom i druhmi pestovaných plodín sa obec podobá priľahlej trnavskej rovine. Dorába sa obilie, kukurica, cukrová repa, zelenina, vínna réva na svahoch obrátených k juhu, ako sú Čeklín, Brnošíny, Osminy a Novosad. Proti váhou teplomilných plodín je dorábanie zemiakov i lúčnych krmovín. Rozmanitá je tiež fauna, zverina a vtáctvo. V lesoch žije jelenia a srnčia zver, líšky, veverice a zajace. Na trávnatých pahorkoch rozmanité hlodavce. V chotári je druhovo bohaté vtáctvo, ale v poslednom období však ich počet sa neustále zmenšuje. Donedávna napríklad ešte hniezdil vzácny orol skalný v časti chotára Klenová-Skalky, poklesol i počet jastrabov a podobne. Poľovníci využívajú možnosť odstrelu bažantov i jarabíc. Celá oblasť pohoria Malých Karpát tvorí chránenú krajinnú oblasť, do ktorej patrí i značná časť chtelnického chotára. Pre budúcnosť a tak zabezpečuje ochrana významného prírodného i rekreačného zázemia západného Slovenska. Miestny význam má pôvodne francúzsky park okolo kaštieľa s ubúdajúcimi cudzokrajnými drevinami. Chotár obce i najbližšie okolie poskytuje vhodné podmienky na oddych a rekreáciu nielen miestnym obyvateľom, ale aj návštevníkom z okolia. Rekreačné územie sa nachádza predovšetkým pri Výtoku, čo je prameň a vodná nádrž s priľahlým údolím i neďaleké pásmo Klenová-Skalky. Túto oblasť využívajú najviac zamestnanci Slovnaftu, Bratislava. Ako reštauračné zariadenie slúži straší poľovnícky kaštieľ, na ubytovanie novšie postavené chaty, rekreačné stredisko, dve menšie vodné plochy, kúpaliská, ihriská a iné. Odtiaľ je blízko k rekreačným miestam v Dobrej Vode a Brezovej pod Bradlom. Chtelnická dolina s údolím Rakovej majú tiež vhodné miesta na oddych. Chtelničania tiež obľubujú tiež ďalšie miesta, napríklad údolie pri Róchu s prameňom dobrej pitnej vody, svahy Plešivej, kde rastú májovky, šampióny a jahody. Do Čížovej zase chodia na snežienky, vôbec každý pahorok i údolie chotára obce má svoje čaro. Krátky oddych na posedenie poskytujú dva parky v intraviláne obce so zeleňou, stromami či kvetinovými záhonmi. Uvedené kúpaliská pri Výtoku a predovšetkým údolná vodná nádrž pod kopcom Pálenica poskytujú dostatok možností na rekreáciu i väčšiemu množstvu návštevníkov z okolia.

BorovceBorovce ležia približne 10 km juhozápadne od Piešťan na styku severnej časti trnavskej sprašovej pahorkatiny a považským výbežkom Podunajskej roviny.

Dolný LopašovObec sa rozprestiera pri juhovýchodnom okraji Malých Karpát po oboch stranách Lopašovského potoka. Je umiestnená v údolí, ktoré vychádza z pohoria a spadá k Dudvážskej terase. Juhovýchodnú časť chotára obce tvorí zvlnená Trnavská pahorkatina. Severozápadná časť zasahuje do pohoria a je zalesnená dúbravami s prímesou borovice a bučinami s hojným počtom poľovnej zveri. Úrodnú poľnohospodársku pôdu tvoria prevažne hnedozemné a v juhovýchodnej časti chotára černozemné pôdy. V minulosti existovalo v chotári obce niekoľko lomov na dolomit. V súčastnosti je v prevádzke len jeden lom na rozhraní katastrálneho územia Lančára a Dolného Lopašova v polohe Dubník (298 m). Panorámu kopca dotvára osadený dvojkríž slovenského štátneho znaku na jeho vrchole. Stred obce dosahuje nadmorskú výšku 207 m, v chotári 585 m. Výmera katastrálneho územia Dolného Lopašova je 2293 ha. Obec patrí do skupiny potočných obcí a jej os tvorí Lopašovský potok, ktorý vyviera za dedinou. Cez obec prechádza štátna cesta Vrbové - Chtelnica. Pôvodná zástavba v sídle je nízkopodlažná. Domy s charakteristickými znakmi ľudovej architektúry sa nachádzajú v najstaršej zástavbe (radovej) pozdĺž potoka. Jedná sa o domy postavené po šírke s odkvapom do ulice do ktorých sa vstupovalo cez širokú bránu. Majú najčastejšie tvar L a sú trojpriestorové, s hospodárskou prístavbou v zadnej časti. Novšie rodinné domy sú vačšinou dvojpodlažné s plochou strechou i s krovom bez zjednocujúceho miestneho architektonického výrazu. V strede obce sa nachádza dominanta - rímsko-katolícky gotický kostol zo 14. storočia s neskoršou renesančnou úpravou a so zachovalým renesančným opevnením, do ktorého boli zamurované fragmenty sôch. Významnou kultúrnou pamiatkou je kaplnka na miestnom cintoríne. Centrum obce je rozložené v časti radovej historickej zástavby pozdĺž potoka. V tomto centre je ťažisko občianskej vybavenosti - obecný úrad, základná škola, fara, pohostinstvo a obchody. V blízkosti obecného úradu sú ďaľšie objekty občianskej vybavenosti - kultúrny dom, požiarna zbrojnica, materská škola. Výroba, z ktorej najväčší podiel predstavuje poľnohospodárstvo, má areál v juhovýchodnej časti obce (administratívu a dielne) a hospodársky dvor mimo zastavaného územia. V strede obce je výroba a sklady zubárskej techniky. Pre športové účely je vybudované futbalové ihrisko v severovýchodnej časti obce. Plochy verejnej zelene sú reprezentované plochou cintorína, zeleňou okolo vodného toku, priestanstvom pri kostole a obecnom úrade. Dolný Lopašov na mape z roku 1908 vystupuje pod názvom Lapassó. Mnohé miestne názvy dnes už v teréne neexistujú, alebo sú nahradené inými. V 18. storočí sa v chotári Dolného Lopašova vyskytovali aj miestne názvy: Nad širokú Pažitu, Nad Žákech stokom, Niže plánky, Na chrastinách, V ohradách a ďaľšie. Najstaršie mapy dobrovodského panstva pochádzajú z polovice 18. storočia a vzťahujú sa aj na Dolný Lopašov. Dolný Lopašov patril v minulosti do Nitrianskej župy. Bývalé uhorské župné zriadenie zostalo v platnosti aj po vzniku I. ČSR. V rokoch 1850 - 1861 a v rokoch 1872 - 1922 patril Dolný Lopašov do služnovského úradu v Piešťanoch. V období 1861 až 1871 bolo územie piešťanského okresu pričlenené k novomestskému okresu. V roku 1923 sa piešťanský okres, do ktorého patril aj Dolný Lopašov stal politicko-administratívnou časťou Bratislavskej župy. V období po 1. januári 1940 bol súčasťou trenčianskej župy. Od roku 1945 do roku 1960 bol Dolný Lopašov súčasťou Okresného národného výboru v Piešťanoch. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol na základe zákona č. 36/1960 Zb. a väčšia časť jeho obcí, medzi nimi aj Dolný Lopašov pripadala do okresu Trnava.

DrahovcePôvabná obec leží na pravom brehu rieky Váh, v blízkosti Piešťan. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113. V súčasnosti tu žije 2 521 obyvateľov. Tri klince v novom erbe Drahoviec symbolizujú Ježiša Krista a patriak tzv. Arma Christi. Sú aj znakom Rádu jezuitov, ktorý v minulosti v obci pôsobil. Slnko a klasy znázorňujú slnečný kraj a úrodnú pôdu. Patrónom kostola z roku 1777 je sv. Martin. Zaujímavosťou obce je tristoročná lipa, rastúca v blízkosti futbalového štadióna. Drahovce patria so svojimi viac ako dva a pol tisíca obyvateľmi medzi najväčšie obce Piešťanského okresu. Obec leží na hlavnej štátnej ceste medzi Trnavou a Piešťanmi, v južnej časti Považského výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu. Mapa. Počtom obyvateľov je najväčšou obcou Piešťanského okresu. Podstatná časť chotára je rozložená na úrodných hnedozemiach. V severovýchodnej časti Drahovce zasahujú do katastra vodnej nádrže Sĺňava. Obec má svoj erb, ktorý schválilo obecné zastupiteľstvo dňa 22.4.1997. Je umiestnený na obecnou úrade, na začiatku, a na konci obce. Zobrazené sú na ňom tri klince, pripomínajúce ukrižovaného Ježiša Krista a patria k tzv. arma Christi, sú aj symbolom Rádu jezuitov, ktorí pôsobili v našej obci. Pri skrížení nôh sa použi len jeden klinec a dva na ruky. Slnko a dva klasy symbolizujú slnečný kraj, a úrodnú pôdu.

ŠterusyPoľnohospodárska obec Šterusy leží v CHKO Malé Karpaty. Spomína sa už v roku 1262. Dnes je malebná obec málo dotknutá rekreačnými aktivitami, ale polohou, pokojom a prostredím je predurčená pre príjemnú rekreáciu. Pamiatka: románsky kostol sv. Márie Magdalény (1711).

TrebaticeObec Trebatice (okres Piešťany), ktorej výmera chotára predstavuje 767 ha sa rozprestiera na styku severného výbežku Trnavskej pahorkatiny a Považského výbežku Podunajskej nížiny na terase Dudváhu a na aluviálnej nive Dudváhu a Váhu. Treťohorné riečne a potočné sedimenty boli v období zaľadnenia zakryté sprašou. Odlesnený povrch chotár a obce, ktorý je len málo členený pokrýva černozem a nivné pôdy. Chotár obce sa využíva prevažne na poľnohospodárske účely. Riečka Dudváh pretekajúca smerom na juh chotárom obce bola v roku 1908 čiastočne zregulovaná. V minulosti s a od tzv. Starej Holešky ústiacej v chotári Trebatíc do Dudváhu odrážalo koryto tzv. Mladej Holešky, ktoré v minulosti slúžilo ako mlynský náhon. Dnes je toto koryto nefunkčné a zasypané. Intravilán obce sa rozprestiera na terase Dudváhu a leží v nadmorskej výške 167m, chotár obce leží v nadmorskej výške 158 – 185 m . Územie obce zaraďujeme do klimaticky teplej oblasti s priemernou letnou teplotou v januári – 1,4° C, v júli 19,5° C. ročný preimer zrážok sa pohybuje od 600 do 650 mm. Chotár Trebatíc je poľnohospodárskou krajinou, čo sa prejavilo i na druhovej skladbe živočíšstva – bez stavovcov a ich živočíšnych skupín, ako aj rastlinstva. V minulosti bola flóra a fauna chotára obce bohatšia. Časť chotára pokrývali zmiešané dubiny a okolie Dudváhu, ktoré bolo močaristé, pokrývali nižinne lužné lesy a krovinaté pásmo. Z lovnej zveri medzi najrozšírenejšie patrí zajac poľný. Vyskytuje sa tu aj jarabica poľná, prepelica poľná, bažant obyčajný, srnka a diviak, v minulosti tu žil napríklad aj jeleň a bobor. V roku 1876 sa v obci uskutočnila komasácia, pričom sa zaznamenali aj názvy polôh (honov) v chotári: Felsö legelö (Horný pasinek tiež Sedlisca), Alsó legelö (Dolný pasinek tiež Pažit) Betfelkek ( V nútrajší fundus tiež Funduse), Záplotie, Prvi hon, Treti hon, Druhi hon, Ovršek, Luki za Dudvágom, Kosene luki, Pasinki a Kapusznice. Pre lepšiu identifikáciu polôh sa používali aj názvy: Výhon, Dolný výhon, Horný výhon, Čiernochovská lúka, Kamenec, Barina, Záhumenice, Ortové a ď. Mnohé z týchto miestnych názvov dnes už v teréne neexistujú alebo sú nahradené iný názvom. Chotár Trebatíc susedí s chotárom obcí Borovce, Krakovany (Stráže), Piešťany (Kocurice) a Vrbové. Trebatice patria do skupiny ulicových obcí (dnes je pôvodný intravilán obce rozšírený novou zástavbou) jej os tvorí štátna cesta spájajúca obec s Piešťanmi a Vrbovým. Jej odbočka spája obec s Borovcami. Ešte v polovici 19. storočia cestná sieť spájajúca Trebatice s okolitými obcami viedla čiastočne po iných trasách. Pôvodnú zástavbu obce, ktorú môžeme sledovať aj dnes tvorili dvoj- a trojpriestorové domy často s výpustkom. Postavené boli z nepálených tehál alebo nabíjanice. Čelná strana domov, ktoré boli pôvodne stavané len po jednej strane cesty bola po celej šírke tiež orientovaná do ulice. Domy boli kryté slamenou valbovou strechou a mali priestory radené za sebou alebo okolo seba. Hospodárske stavby stáli v dvoroch za domom. Vymlátené obilie sa v minulosti uskladňovalo v obilných jamách. Obec od stredoveku patrila do Nitrianskej stolice (neskoršie župy). V rámci Nitrianskej župy, ktorá zanikla v roku 1922, patrila obec v rokoch 1850 – 1861 do okresu Piešťany. V rokoch 1862– 1922 patrila do okresu Nové Mesto nad Váhom. V rokoch 1923 – 1960 patrila obec do okresu Piešťany. Župy boli v roku 1928 zrušené, obnovené boli v rokoch 1940 – 1945 kedy Piešťanský okres bol súčasťou Trenčianskej župy. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol v roku 1960 a väčšia časť jeho obvodu pripadla do Trnavského okresu v rámci Západoslovenského kraja. Dnes sú Trebatice súčasťou okresu Piešťany, ktorý bol utvorený na základe nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. Ten územne patrí do Trnavského kraja.

Veľké KostoľanyDedina leží na Trnavskej pahorkatine v juhozápadnej časti Piešťanského okresu. Má2 548 obyvateľov. Prvá zmienka pochádza z roku 1209. V roku 1942 tu bol postavený rozhlasový vysielač, vysielajúci program „BRATISLAVA“ pre široké okolie. V obci je dobre vybudovaná obchodná sieť. Na východnej strane Veľkých Kostolian sa nachádza háj s poľovníckou chatou, kde je možnosť usporadúvať v letných dňoch rôzne posedenia. V obci pôsobí dychová hudba ROVINA. Sakrálne pamiatky: gotický kostol sv. Víta, misionárska kaplnka zemepánov (1777), hájska kaplnka – vybudovaná z vďačnosti Panne Márii za zastavenie cholerovej epidémie (1832).

HubinaK jednej z najmalebnejších obcí ľavobrežia stredného toku Váhu patrí obec Hubina. Stred obce sa nachádza v 200 metrovej nadmorskej výške, v chotári však výška kolíše od 163 do 758 m n.m. Názov je odvodený od slova hlbina, údolie pri potoku, pozdĺž ktorého sa oddávna koncentrovalo ľudské osídlenie. Maďarský historik K.Tagányi sa domnieval, že meno obce súviselo s výskytom húb(Žbirková 1996-97, 42). Neopodstatnený je názor, že názov obce sa začal používať po vyhubení obce Turkami.

Veľké OrvišteObec Veľké Orvište leží uprostred severného výbežku Podunajskej nížiny na styku so severnou časťou Trnavskej pahorkatiny v tesnej blízkosti kúpeľného mesta Piešťany. Chotár obce sa rozprestiera na luviálnej nive medzi Váhom a Dudváhom. Intravilán obce odvodňuje potok Barina. Hydrologicky oblasť patrí do dunajského povodia. Stred obce dosahuje nadmorskú výšku 164 m n.m. Z klimatického hľadiska územie obce patrí do teplej oblasti. Priemerná ročná teplota v januári je -1,14 °C, v júli +19,5 °C. Ročný priemer zrážok je okolo 600-650 mm. Chotár obce je odlesnený a využíva sa ako poľnohospodárska pôda. Lesík Blaciny (Blatiny) v severnej časti chotára má zmiešaný porast listnatých stromov. Močaristá pôda bola v minulosti odvodnená, vysušená a premenená na lúky. Neskoršie boli lúky rozorané a premenené na úrodnú ornú pôdu. Zo zvierat sa v najčastejšie vyskytuje zajac poľný, jarabica poľná, prepelica poľná a bažant obyčajný. V minulosti sa vo vodných tokoch vyskytovalo viacero druhov rýb a pri vodných tokoch ondatra požmoňová, hraboš poľný, ropucha obyčajná, skokan rapotavý atď. Brehové porasty pozdĺž potoka Dubová boli v roku 1983 vyhlásené za chránené. Obec patrila v minulosti do Nitrianskej župy, ktorá existovala od stredoveku až do zániku v roku 1922. V rokoch 1850-1861 patrilo Veľké Orvište do okresu Piešťany. V období 1862-1922 patrila do okresu Nové Mesto nad Váhom. V roku 1923 sa novomestský okres stal politicko-administratívnou časťou Bratislavskej župy. Od roku 1945 do roku 1960 bola obec v rámci Západoslovenského kraja súčasťou okresu Piešťany. Okresný národný výbor v Piešťanoch zanikol v dôsledku zákona č. 16/1960 Zb. a prevažná časť jeho obcí, medzi nimi aj Veľké Orvište, pripadla do okresu Trnava. V roku 1980 bolo Veľké Orvište a Bašovce pripojené k Ostrovu. Obec sa od Ostrova odlúčila v roku 1991. V roku 1993 sa od Ostrova odlúčili aj Bašovce.

Kočín - LančárObec vznikla v roku 1990 zlúčením dvoch dedín. Prvá zmienka o Lančári pochádza z roku 1262 a o Kočíne z roku 1436. Obec s rozlohou 1 312 ha má 531 obyvateľov. Rozprestiera sa pod úpätím Malých Karpát. Časť územia leží v CHKO. Nachádzajú sa tu dve prírodné rezervácie (Chríb a Lančársky Dubník). V dedine prosperuje poľnohospodárske družstvo s výrobou a predajom mäsa a mäsových výrobkov. Pamiatky: kostol sv. Michala archanjela zo 17. storočia, postavený na mieste staršieho gotického, zvonica z 18. storočia a klasicistická kaplnka z 19. storočia.

VeseléObec leží v Trnavskom kraji, pri starej ceste z Trnavy do Nového Mesta nad Váhom.

Moravany nad Váhom

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Piešťany

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia