Mestá - obce - Slovensko - Okres Pezinok

PezinokOkres Pezinok sa rozprestiera na stráňach Malých Karpát, na nížinatom území Podunajskej roviny a zasahuje do Trnavskej pahorkatiny v 17 sídlach.Nachádzajú sa tu významné vinohradnícke strediská Svätý Jur, Limbach, Pezinok, Modra, Doľany a Častá. Okres má priemyselno-poľnohospodársky charakter. Je tu rozvinutý cestovný ruch s svojou poznávacou turistikou: Malokarpatská vínna cesta, ponuka gurmánskych špecialít, agroturistika, letná i zimná turistika a lyžovanie. Prvá písomná zmienka je z roku 1208. Mesto má charakteristické centrum s meštianskymi domami. Je rodiskom významného európskeho barokového portréristu Jána Kupeckého, ktorý tu má pamätný dom. Tiež je rodiskom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa a dirigenta Ľudovíta Rajtera. V meste sa nachádzajú kostoly: gotický, barokový, evanjelický, neskororenesančný.

ModraMalokarpatské vinohradnícke mesto Modra, ležiace na úpätí juhovýchodných výbežkov Malých Karpát pod vínorodými stráňami, nazývaná aj perlou Malých Karpát, je dlhé roky centrom slovenského vinohradníctva.Prvé stopy osídlenia okolia Modry siahajú do obdobia 3. tisícročia pred n. l. Začiatky trvalého osídľovania územia v 9. storočí potvrdzujú zachované valy hradiska na Zámčisku v Modre Harmónii ako aj nález pohrebiska v severovýchodnej časti mesta.

ČastáObec Častá, písomne doložená v roku 1291, vznikla ako podhradie hradu Červený kameň. Kataster obce sa rozprestiera na 3523 hektároch. Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Stred obce je vo výške 245 m.n.m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m.n.m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený kameň (339 m.n.m.) Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 1945 až 1960 okres Pezinok, začas so sídlom v Modre. Od 30. júna 1960 patrila do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je obec v okrese Pezinok.

DubováNaša malebná obec leží na východnom úpätí Malých Karpát.

DoľanyJe to malá podkarpatská obec. Nachádza sa na úpätí Malých Karpát medzi Modrou a Smolenicami. V podstate sa k nám dostane zo všetkých svetových strán, z juhu smerom od Trnavy a aj zo záhoráckej obce Sološnica, ale to je len pre peších turistov.

JablonecJablonec leží na juhovýchod od Budmeríc. Je to pôvodne poddanská obec panstva Červený Kameň. V starých listinách z roku 1343 sa uvádza ako Halmeš. Z tohoto miesta vraj František Rákoci riadil bitku pri Budmericiach v roku 1705. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom.

LimbachLIMBACH - známa vinohradnícka obec, rozprestierajúca sa na juhovýchodných svahoch Malých Karpát v bezprostrednej blízkosti okresného mesta Pezinok. Je obľúbeným cieľom turistov, rekreantov a milovníkov dobrého vína.

ŠenkviceObec leží v nadmorskej výške 160 metrov 26 km východne od Bratislavy v okrese Pezinok, 6km juhovýchodne od okresného mesta. Šenkvice sa rozprestierajú v doline Trnianskeho potoka v Trnavskej pahorkatine. Južne od obce sa nachádza Šenkvický háj s bažantnicou. Šenkvice vznikli v roku 1964 zlúčením Malých a Veľkých Čaníkoviec. V súčasnosti v obci žije 4230 obyvateľov

Slovenský GrobSlovenský Grob leží na Podunajskej nížine. Prvá zmienka o obci je z roku 1214. Zaznamenaný je rok 1569, kedy sem prišli chorvátski kolonisti. V minulosti ju v zime obkolesovala súvislá ľadová vrstva, podľa ktorej ju jej zakladatelia (nemeckí drevorubači) pomenovali Eis Grube - Ľadová jama. Obec patrila do panstva grófov z Pezinka a Svätého Jura. Vhodné prírodné podmienky umožnili chov husí a kačíc a ich výkrm. Neradostná hospodárska situácia v minulosti prinútila gazdinky predávať pečené husi i pečienky na sobotňajších trhoch v Bratislave i Pezinku. Husi sa piekli v piatok v hlinených pekáčoch v chlebových peciach, kde dostávali správnu farbu, vôňu i chuť. V šesťdesiatych rokoch a najmä v sedemdesiatych rokoch začali labužníci chodiť za pečenými husami do obce a táto tradícia trvá dodnes. K husacine sa podávajú lokše, burčiak a malokarpatské vína. Ľudové umenie tu má svoje tradície, a to hlavne výšivka, paličkovaná čipka a rezbárstvo. Obec založili nemeckí drevorubači a podľa toho, že celé okolie v zime pokrýval ľad, ju nazvali Eis Grube – Ľadová jama. V 16. stor. osídlili obec Chorváti, utekajúci pred Turkmi. Neskôr priľahlé veľké vodné plochy podnietili chov husí a kačíc, ktoré ženy piekli v piatok v pekárskych peciach a v sobotu predávali na trhoviskách v Bratislave a Pezinku. V 70. rokoch 20. stor. vznikla tradícia chodiť na husacinu, lokše a víno do domov v Slovenskom Grobe. Ľudové umenie – ľudovoumelecká výroba: V Slovenskom Grobe sa uchovala tradícia výšivkárstva a paličkovania čipiek, nie však zvyk maľovania pecí a rezbárstva.

Svätý JurSvätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej sa Svätý Jur stal v roku 1209 slobodným trhovým mestom (forum liberum).

ViničnéObec Viničné sa nachádza na úpätí Malých Karpát v okrese Pezinok. Katastrálne územie s rozlohou 962 ha je prevažne rovinaté. Obcou prechádza štátna cesta II/503 spájajúca okresné mesta Pezinok a Senec. Vzhľadom na optimálnu polohu k centrám rozvoja a dopravnej infraštruktúre, je Viničné ideálnym sídlom pre ďalší rozvoj bývania a občianskej vybavenosti.

VinosadyVinosady boli v minulosti známe ako Veľké a Malé Tŕnie. Prvá historická správa o osídlení územia obcí je z roku 1208. Obce boli poddanskými dedinami Bratislavskej kapituly. Malé Tŕnie a Veľké Tŕnie, ktoré sa spojili až v roku 1964 a vznikla spoločná obec Vinosady. Obec dnes nesie pekné meno vzhľadom na starobylú tradíciu vinohradníctva a vinárstva. Atraktivity a zaujímavosti obce: Časť obce Vinosady- Veľké Tŕnie, ktorá je bližšia k Pezinku, bola v minulosti známa studňami, ktoré sa neskôr nachádzali v každom vinárskom a roľníckom hospodárstve gazdu. Zo štyroch obecných studní sa zachovali v tejto časti obce tri, ktoré by bolo vhodné vyčistiť, obnoviť a rekonštruovať. Súčasťou podzemných priestorov bola ĽADOVŇA, ktorá sa dodnes bohužiaľ nezachovala. Bol to podzemný priestor slúžiaci na prechovávanie a uskladňovanie kusov ľadu nahrádzajúcich sa na tú dobu nepoznanú vec a to chladničku. V obci sa stalo spoločenskou udalosťou každoročne stavanie mája. Je to tradícia ktorá pretrváva dlhé roky, ako aj v iných obciach na okolí. Teofilov mlyn je v súčasnosti bydlisko ykonistického maliara Stana Černého, ktorého umelecké tvorby vykresľuje a predstavuje predložený propagačný materiál. Kostol Sv. Martina: Gotická stavba postavená v roku 1635 na bývalom pohrebisku. Výška veže kostola bola stavebne znižovaná z dôvodu statiky a sadania jestvujúceho svahu, nakoľko okolo kostola prechádzala štátna cesta z Trnavy do Bratislavy. Nezanedbateľnou vecou statiky taktiež bolo, že počas miestnych tureckých nájazdov boli z kostola vykopané únikové obranné podzemné chodby do vytipovaných pivničných priestorov gazdovských domov. Vstup do podzemných chodieb začínal pod schodiskom na chór kostola, ktorý je v súčasnosti zamurovaný rekonštrukčnými prácami z roku 2000. Jedno vyústenie chodby je v pivničných priestoroch u p. Slováčka a druhé smerovalo k terajšiemu Obecnému úradu Vinosady.

VištukVištuk leží na juhozápade Slovenska, vzdušnou čiarou vzdialený od Bratislavy 35 km. Najbližším mestom je Modra, ktorá je vzdialená 8 km. Zemepisná poloha Vištuka podľa súradníc : 48 20 20 severnej šírky a 17 23 50 východnej dĺžky. Administratívne patrí do Bratislavského územného celku.

BáhoňV obci sa našli sídliskové nálezy neolitu (volútova a lengyelská kultúra), rímsko-barbarské sídlisko, slovanské sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej doby. Prvá písomná zmienka z roku 1244 (villa Bahun). Patrila do panstva kráľovského Bratislavského hradu. Najprv bola v rukách rodiny Nyáriovcov, neskôr rodiny Jeszenických, ktorí tam prišli v roku 1580 a postupne získali prevažnú časť obce. Koncom 18. stroročia si tu postavili neskorobarokový kaštieľ, ktorý pre dlhy stratili v 20. storočí. Po vzniku ČSR v septembri 1919 v miestnej škole začalo čisto slovenské vyučovanie. Kultúrnou pamiatkou v obci je rímsko-katolícky kostol svätého Františka Assiského s interiérom z 20. storočia, mariánsky stĺp. Neskorobarokový kaštieľ situovaný do parku v obci. bol postavený v rokoch 1759-1765 rodinou Jezernických na mieste staršej kúrie z roku 1580, klasicisticky upravený v roku 1816. 1935-1936 upravený do dnešného stavu. Dnes v kaštieli sídli ústav sociálnej starostlivosti pre nevidomých. Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň. Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, Imagepočiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe. V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kadlického ústav pre slepcov. Areál doteraz slúži ako domov pre nevidiacich dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. V roku 1954 zahájila činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminec. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne. Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión i tenisové kurty. V obci je viac predajní potravín, pohostinstiev a ubytovacie služby v súkromí. Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.

BudmericeObec leží v nadmorskej výške 180 metrov 37 km východne od Bratislavy v okrese Pezinok v Trnavskej pahorkatine v doline potoka Gidra, na ktorom je vybudovaná vodná nádrž. Do okresného mesta Pezinok je to asi 15 km. V chotári obce leží štátna prírodná rezervácia Lindavský les. V súčasnosti v obci žije 2500 obyvateľov.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Pezinok

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia