Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Nové Zámky

PodhájskaObec Podhájska sa nachádza na južných výbežkoch Pohronskej pahorkatiny v nadmorskej výške 170 metrov nad morom. Najvyššia nadmorská výška je 288 m n.m a najnižšia je 161 m n.m. Patrí do Novozámockého okresu a do Nitrianskeho kraja. Leží na železničnej trati medzi Levicami a Šuranmi. Susedí s obcami Trávnica, Radava, Pozba, Veľké Lovce.

Veľký KýrObec Veľký Kýr (do roku 1991 známa ako Milanovce, maďarský názov obce Nagykér) leží na brehoch rieky Nitry 17 km južne od krajského mesta Nitra. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 132 m n. m., chotár v nadmorských výškach 126–204 m n. m., toto územie sa ešte zaraďuje do Podunajskej nížiny s prvými náznakmi Zoborského masívu. V susedstve Veľkého Kýru sa rozprestierajú obce Branč, Komjatice a Vinodol. V širšom okolí obce sa nachádzajú mestá Šurany, Nové Zámky, Šaľa, Vráble a Nitra. Cez obec vedie štátna cesta I. triedy č. 64. a železničná trať Nové Zámky – Prievidza. Extravilán obce tvoria poľnohospodársky obrábané polia, sady, vinice a štrkáreň. Centrálnym priestorom obce je Námestie sv. Jána spolu s okolitou zástavbou, ktorú tvoria budovy občianskeho vybavenia, služieb i obytné domy. Nájdeme tu rímsko-katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža zo 14. storočia s novým pastoračným centrom, obecný úrad, dva kultúrne domy, zdravotné stredisko, obecnú knižnicu, poštu a niekoľko predajní. Základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským sa nachádzajú v samostatnom areáli severnovýchodne od námestia. V obci prevláda zóna bývania, tvorená hlavne individuálnou bytovou výstavbou a niekoľkými novými sociálnymi bytmi. Obyvatelia žijú bohatý spoločenský a kultúrny život, ktorý už po desaťročia zabezpečujú: miestne kultúrne stredisko, spoločenská organizácia CSEMADOK, Poľovnícke združenie HUBERT, Hasičský spolok, Rybársky spolok, Klub dôchodcov, občianske združenia, ľudová tanečná a citarová skupina Mórinca, rockové hudobné skupiny CsukaMájOlaj a Hajlok Blues Band. Športový klub FC Veľký Kýr trénuje niekoľko generácií výborných futbalistov, ktorí tiež preslavujú našu obec. Medzi rekreačné zóny obce patrí rad vínnych pivníc známy ako Čerdaút, k čomu sa viažu i každoročne usporadúvané podujatia: tradičná degustácia vín a hudobný festival CSERDAFEST. Aj za štátnymi hranicami nás úspešne reprezentuje zmiešaný spevácky zbor základnej organizácie CSEMADOK, ktorý počas svojho viac než 30 ročného kultúrneho pôsobenia získal mnoho významných ocenení v slovenských i medzinárodných súťažiach.

DubníkObec s 1817 obyvateľmi leží 27 km severovýchodne od Nových Zámkov. Dubník leží v Podunajskej nížine na západnom úpätí Pohronskej pahorkatiny. Západná rovinatá časť chotára leží na širokých terasách pokrytých sprašou, viatymi pieskami a piesčitými sprašmi. Východná časť chotára obce sa nachádza na chrbtoch pahorkatiny a treťohorným uložením. Okrem agátových a dubových lesíkov je plocha chotára odlesnená. Má lužné, černozemné a hnedozemné pôdy.

Dolný OhajÚzemie obce bolo osídlené v období neolitu (mladšia doba kamenná), čoho dôkazom je sídlisko želiezovskej kultúry. Obdobie enolitu (neskorá doba kamenná) je zase doložené hrobovým nálezom kanelovanej keramiky, ktorá je dôkazom bádenskej kultúry. Z ďalších nálezov boli zaujímavé tieţ hroby potvrdzujúce slovanské sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej i poveľkomoravskej ríše. Ilustračný obrázok Ilustračný obrázok Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1293, kedy väčšina územia majetkovo patrila tunajším zemanom a menšia časť okolitým zemianskym rodinám. V nasledujúcich obdobiach patrila viacerým majiteľom: Mariássyovcom, Festeticsovcom, Szemereovcom a i. Počas stredoveku bolo územie poznamenávané vojenskými vpádmi, ktoré boli najničivejšie v čase tureckých vojen počas 17. stor. Vplyv tureckej nadvlády bol ukončený v r. 1685 cisárskymi jednotkami pod vedením Karola Lotrinského a počas nasledujúceho 18. stor. bola vyľudnená obec osídľovaná obyvateľstvom z blízkeho okolia i z Moravy. V hospodárstve v danom období prevažovalo trojpoľné hospodárstvo a remeselná výroba. V roku 1601 tvorilo obec 37 domov, v r. 1715 mala 3 zemanov a 6 daňovníkov a v r. 1828 tu bolo spolu s obcou Veľký Ohaj 147 domov a 980 obyvateľov. Dominantou hospodárstva obce bolo poľnohospodárstvo. Od začiatku 19. stor. sa silnejšie uplatňujú prvky kapitalistickej výroby, čo sa prejavuje v obchodnej politike, v priemyselnej výrobe i v doprave. Kapitalistické vzťahy sa začínajú naplno rozvíjať po revolučných rokoch 1848–49, kedy boli urbariálni poddaní oslobodení od feudálnych povinností. V r. 1894 postavili v obci liehovar a škrobáreň a taktiež tu bol inštalovaný valcový mlyn. V poľnohospodárskej výrobe pretrváva pestovanie tradičných plodín (obilniny, zemiaky, kukurica) a zavádza sa pestovanie cukrovej repy. Obdobie bolo poznamenané zostrujúcim sa maďarizačným útlakom slovenského obyvateľstva, ktorý bol potlačený aţ po I. svetovej vojne rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom prvej Československej republiky. S týmto obdobím sa viaže štrajkové hnutie poľnohospodárskych robotníkov. V období r. 1938–45 bola obec násilne pripojená k Maďarsku. Po II. svetovej vojne nastáva intenzívna obnova zničeného hospodárstva a poľnohospodárskych podnikov. Ďalším prelomovým obdobím bol pád komunistického režimu v r. 1989, ktorý podmienil prechod z centrálne riadeného hospodárstva na trhové hospodárstvo a vzniká súkromný sektor.Prírodné podmienky obce najvýraznejšie podmieňujú geologické pomery a reliéf. Katastrálne územie je súčasťou Podunajskej pahorkatiny, ktorá je celkom Podunajskej níţiny. Samotná Podunajská pahorkatina je vo východnej časti katastra zastúpená oddielom Hronská pahorkatina prostredníctvom pododdielu Vojnická pahorkatina a jej časti Hurbanovské terasy. Severozápadnú časť územia tvorí oddiel Žitavská niva a Juhozápadnú časť Nitrianska niva prostredníctvom pododdielu Dolnonitrianska niva. Reliéf Hronskej pahorkatiny má charakter nížinných pahorkatín, ktoré sú na území mierne aţ stredne členité. Zastúpené sú prevaţne širokými plochými chrbtami, oddelenými úvalinovitými dolinami. Budované sú v podloží treťohornými ílmi, pieskami a pieskovcami, na ktorých sú uloţené štvrtohorné spraše a sprašové hliny. Žitavská niva má charakteristický rovinný reliéf a na území vytvára výrazné terasové stupne. Budovaná je treťohornými ílmi a pieskami, ktoré sú prekryté štvrtohornými fluviálnymi štrkmi a štrkopieskami ako aj eolickými sprašami a holocénnymi hlinami. Nitrianska niva, zasahujúca do územia prostredníctvom pododdielu Dolnonitrianskej nivy, je výtvorom erózno-akumulačnej činnosti rieky Nitry a jej prítokov s plytkými depresiami na miestach starých korýt a meandrov. Nadmorské výšky sa na území katastra pohybujú od 115 do 172 m. Vzhľadom na geologickú stavbu je územie chudobné na nerastné suroviny, z ktorých sú zastúpené iba ložiská štrkov a pieskov, ktoré však nie sú priemyselne využívané. Z klimatického hľadiska leží obec v teplej klimatickej oblasti v suchej podoblasti v teplom suchom okrsku s miernou zimou, s teplotou v januári nad –3 ºC a s dlhším slnečným svitom (vo vegetačnom období nad 1500 hod.). Z klimatickogeografického hľadiska je územie zaradené do subtypu teplej níţinnej klímy s priemernými teplotami v januári –1 ºC až –4 ºC, s priemernými teplotami v júli 20,5 ºC až 19,5 ºC a s priemernými ročnými zrážkami 530 až 650 mm. Pri charakteristike vodstva je podstatné začlenenie katastra obce do povodia rieky Žitavy, ktorá je hlavným recipientom územia a preteká jeho západným okrajom smerom zo severu na juh. V strednej časti územia je vytvorený prevádzací kanál s riekou Nitrou. Ďalším vodným tokom nižšieho rádu je potok Chrenovka, pretekajúci západnou časťou intravilánu katastra a potok Lagáň, pretekajúci východným okrajom územia. Najvyššie vodné stavy a prietoky dosahujú vodné toky územia v marci až v apríli. Na území katastra sa nachádza umelá vodná plocha s rozlohou asi 1 ha, ktorá je využívaná pre športové rybárstvo. Zároveň plní i funkciu požiarnej nádrže. Z pôdnych typov prevládajú vo východnej časti územia černozeme hnedozemné na sprašiach a karbonátových nivných sedimentoch, predstavujúce stredne ťažké pôdy. V západnej a južnej časti katastra nachádzame čiernice glejové a čiernice modálne na karbonátových a nekarbonátových sedimentoch, tvoriace stredne ťažké až ťažké pôdy. Ostrovčekovite sa v najzápadnejšej časti územia vyskytujú pseudogleje modálne na sprašových a polygénnych hlinách, zastupujúce veľmi ťažké pôdy. Pôdne druhy reprezentujú na prevažnej časti katastra hlinitopiesočnaté a piesočnaté pôdy. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu tvoria pozdĺž vodných tokov jaseňovo-brestovo-dubové lesy, na sprašových terasách dubovo-hrabové panónske lesy a na sprašových pahorkatinách dubové a dubovo-cerové lesy. Väčšina územia je v súčasnosti výrazne odlesnená a intenzívne poľnohospodársky využívaná, s čím súvisí skutočnosť, ţe z pôvodných lesov sa zachovali iba fragmenty so zmeneným druhovým zložením a s dominantným zastúpením kultúry agáta bieleho. Zo živočíšstva prevažujú druhy kultúrnej stepi a na vodné toky sú viazaní zástupcovia fauny vôd, močiarov a ich brehov.V západnej časti katastra sa nachádzajú dve chránené územia, ktoré majú charakter prírodných pamiatok – Potok Chrenovka a Meander Chrenovky. Potok Chrenovka má celkovú rozlohu 25,8845 ha a za chránený bol vyhlásený v r. 1980. Predmetom ochrany je zachovanie jedného z posledných neregulovaných vodných tokov v okrese Nové Zámky s fragmentami prirodzených porastov. Meander Chrenovky má celkovú výmeru 0,9607 ha a za chránený bol vyhlásený v r. 1984, za účelom ochrany uzavretého, osamostatneného meandra potoka Chrenovka s brehovými porastmi. Obe chránené územia predstavujú významné prírodné segmenty v poľnohospodárskej krajine.

DedinkaObec Dedinka sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenskej republiky. Obec sa delí na dve časti–časť Dedinka a časť Hurbanovce. Z hľadiska územnosprávneho členenia SR patrí obec do Nitrianskeho kraja a okresu Nové Zámky. Z hľadiska širších územných vzťahov je obec súčasťou mikroregiónu Termál, ktorý vznikol v roku 1999 ako záujmové združenie obcí. Obec Dedinka leží v severovýchodnej časti okresu Nové Zámky, na Podunajskej pahorkatine, z ktorej na územie zasahuje Hronská pahorkatina svojou západnou časťou Bešianskej pahorkatiny. Obec má v okrese Nové Zámky okrajovú polohu, susedí na juhu s obcou Kolta, na juhozápade s obcou Čechy, na západe s Veľkými Lovcami, na severe s obcou Pozba a na severovýchode s obcou Bardoňovo. Na východe sú susednou obcou Plavé Vozokany a na juhovýchode obec Čaka, tie však už ležia v okrese Levice. Veľkosťou katastrálneho územia patrí obec k stredne veľkým obciam okresu, jej rozloha je 18,52 km². V obci Dedinka je hustota obyvateľstva pod celoslovenským priemerom – 45 osôb/km². Žije tu 797 obyvateľov.

BranovoObec Branovo patrí do Nitrianskeho samosprávneho kraja, je súčasťou okresu Nové Zámky. Obec leží v Podunajskej nížine na juhozápadnom Slovnesku. Od okresného mesta je vzdialená približne 15 km a susedí s obcami Dvory nad Žitavou, Bešeňov, Velké Lovce a Smerovo. Počtom obyvateľov 596 sa obec radí medzi malé obce okresu.Geologický vývoj Z hľadiska geologickej stavby je prevažná časť budovaná na neogénnom podloží, pokrytom značnou hrúbkou spevnenej hliny z aluviálnych náplavov. Pôdny fond Katastrálna výmera obce je 932 ha, z toho orná pôda je zastúpená výmerou 783 ha. Pôdy v okolí Branova sú stredne ťažké - čiže hlinité, vhodné na pestovanie poľnohospodárskych plodín, v širokom rozsahu a taktiež vhodné na pestovanie ovocných stromov. Obec má vhodné pôdne i klimatické podmienky na rozvoj poľnohospodárskej výroby. Klimatické pomery cesta Územie je rovinaté, málo členité s rozpätím nadmorskej výšky od 110 do 190 m n. m. Svojím nížinným charakterom patríme medzi najlepšie, ale i najsuchšie oblasti v SR. Zrážky sú malé a nepravidelne rozložené vo vegetačnom období. Priemerné množstvo zrážok sa pohybuje od 550 do 600 mm ročne. Najviac zrážok vo vegetačnom období pripadá na mesiac máj, jún. Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je v júli 65-70%, čo svedčí o suchosti. Priemerná ročná teplota je 9,7°C a vo vegetačnom období 17°C. V júli dosahuje až 24,2°C. Hydrogeografia Cez obec preteká malý potok miestneho významu. V severnej časti obce je vybudovaná 19 ha vodná nádrž, ktorá je zarybnená. Voda z nádrže sa využíva na zavlažovanie polí v blízkom okolí. Flóra a fauna posed Okolie obce je čiastočne zalesnené. Prevládajú agáty, jasene, borovice, čiastočne duby a buky. V záhradách prevládajú jablone a slivky. V lete sú na lúčkach a medziach známe králik biely, záružlie močiarne, púpava lekárska, rumanček pravý a veľa kvetov, ktoré pestujú obyvatelia - najviac ruže, tulipány a iné. V okolí žije veľa srstnatej a pernatej zveri. Najväčšie zastúpenie tu má zajac poľný, bažant obyčajný a srnčia zver. Ochrana životného prostredia Veľká starostlivosť sa venuje ochrane prírody, o čom svedčí aj nové zalesňovanie poľných ciest. Obyvatelia obce skrášľujú okolie svojich príbytkov vysádzaním okrasných krov a kvetín. Pozitívne vplyvy na životné prostredie v obci: zber komunálneho odpadu, zber separovaného dopadu

BíňaObec sa rozprestiera na východnej časti Podunajskej nížiny pri rieke Hron. Pri skúmaní dejín obce sa môžeme opierať o dokumenty a archeologické vykopávky nájdené na území obce. Je dokázené, že toto územie bolo obývateľné už pred niekoľkými tisícročiami. V obci prebiehajú archeologické výskumy už štyri desaťročia. Vďaka nim vieme, že na mieste dnešnej obce bola už pred 6 000 rokmi osada. Prvé nálezy nádob z pálenej hliny to tiež dokazujú. Usadili sa tu Kelti, Rimania, Huni, Avari a Maďari. Kelti si vybudovali opevnenie. Obec počas Rímskej ríše si podmanil cisár Marcus Aurelius. Neskôr tu panovali Avari niekoľko stroročí. Opevnenie v tvare prsteňa miestny obyvatelia dodnes nazývajú "avarská hradba". Maďari sa na toto územie dostali v 9. storočí, panovník Gejza bíňsku hradbu dal prestavať na vojenskú pevnosť. Postavil tu aj drevený kostol a kláštor. Bíňa je už od nepamäti známa svojimi hradbami. Túto hradnú hradbu v jeho poslednej monumentálnosti dal vybudovať kráľ Štefan I. Tri polprstencové hradby sa opierajú o Hron. Dĺžka je 5 200 m a ohradené územie je veľké 107 ha. Kráľ Štefan Svätý už pred svojim korunovaním verboval vojská proti pohanským Maďarom. Na pomoc mu došli nemeckí rytieri Hunt a Pázmán. Štefan daroval obec a jeho okolie Bynnovi, synovi rytiera Hunta. Práve po ňom je obec pomenovaná. Dnešná Bíňa sa v minulosti delila na dve obce, ktoré boli na území medzi hradbami. Osada, ktorá bola bližšie k Hronu, sa nazývala Alsó-Bény (Dolná Bíňa), neskôr bola pomenovaná Kisbény (Malá Bíňa), tá druhá, vzdialenejšia, sa nazývala Felső-Bény (Vyšná Bíňa), neskôr Nagybény (Veľká Bíňa). Zo spojení týchto dvoch obcí vznikla Bíňa.

BánovObec Bánov sa nachádza v okrese Nové Zámky. Tvorí spoločenstvo ľudí, ktorí sa delia o spoločné životné prostredie. Obec má vlastný erb, pečať i vlajku. Nachádza sa tu miestny kostol, kostol sv. Michala a Ochotnícke divadlo.

BajtavaObec sa rozkladá na severnom okraji pohoria Burda a v južnej časti Ipeľskej pahorkatiny. Severnú pahorkatinnú časť chotára tvoria mladotreťohorné uloženiny so silnou pokrývkou spráši, južnú vrchovinu prevažne andezitické pyroklastika - je zelesnené dubovými, hrabovými a agátovými lesmi. Má hnedozemné pôdy - južne od obce je od roku 1966 na ploche 198,74 ha štátna prírodná rezervácia, Burda s výskytom buka v skupine lesných typov bukových dúbrav v najnižšej polohe, najteplejšieho územia nášho štátu. Ďalej sa obce rozkladá na ľavom brehu rieky Dunaja, medzi sútokom rieky Ipľa a Hrona v priesečníku 36 stupňov a 23 min. zemepisnej dĺžky východne od Ferra, čo zodpovedá 18 stupňom a 43 min. východne od Greenwicha a 47 stupňov a 48 minút severnej zemepisnej šírky. V najnižšej položenej obci namerali nadmorskú výšku 190 m a v najvyššej časti v chotári 110 - 388 m nad úrovňou hladiny Stredozemného mora. Priemerné ročné teploty dosahujú + 10,8° C. Vodné zrážky dosahujú ročne priemer 590 mm. Kostol bol postavený v druhom polovici 18. storočia, najprv ako kaplnka a v roku 1872 bola prestavaný. Postavený bol na starých základov z kameňa, klenbovou povalou, taktiež aj sakristia. Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie. Má 150 veriacich. Farárom je Gašpar Kneszkovics. Podľa údajov Canonica visitácie z roku 1754 uvádza, že kostol je veľmi zlom stave, má 3 zvony. V roku 1799 bola obnovená strecha kostola. Počet obyvateľov je 402 z čoho 228 osôb je k spovedi súcích. V roku 1785 bol v obci založený rímskokatolícky farský úrad a od tých čias sú vedené cirkevné matriky. Predtým obec patrila k matričnému úradu Salka. Prvá škola v obci bola postavená v roku l867. Po výstavbe školy, školská miestnosť bola daná do užívanie pre učiteľa ako obytný dom a vedľa bola potom postavená jedna miestnosť pre školu. Vtedajší farár Alexander Korbely za 8 forintov kúpil jedne kachle do školy a za l4 forintov školské potreby pre žiakov. Kovács Jozef, obyvateľ z Bajtavy, zanechal testamente pre školu 3 kat. jut. ornej pôdy a do banky vložil fond. V testamente zanechal, že zisky z pôdy z polovičnej čiastky patria učiteľovi - organistovi a druhá polovica na podporu zakúpenie školských potrieb pre chudobné deti. Táto dohoda platí do tých čias, kým škola je majetkom rímskokatolíckej cirkvi. Ako náhle škola sa vylučuje z rim. Kat. cirkve v testamente zanechané 3 kat. jut. pôdy sa pripisuje na údržbu kostola. Podľa Canonica visitácio z roku 1713 už podáva ďalšie informácie o stave obce: Učiteľom je Albert Mikeš, ktorí má 80 rokov. Kovács Jozef sa narodil v roku 1793 v Bajtave. Jeho otec bol učiteľom v tunajšej obci. Študoval v Budapešti a v Ostrihome. 2 roky bol učiteľom v Kamenici nad Hronom a 10 rokov v obci Pribeta. Neskoršie ako hlavný účtovník na biskupstve v Košiciach. V roku 1869 sa vrátil naspäť do Bajtavy, kde aj zomrel. V zápisnici zo dňa 17. februára 1891 sa uvádza, že počet žiakov 1. - 6. ročníku bolo spolu 45 - 60. Mimo školskom vyučovaniu bolo 25 - 30 žiakov, ktorí každú stredu odpoludnia od 5 do 7 hodín vyučoval učiteľ Ján Borz. Škola mala jednu miestnosť, kde sa vyučovalo, lavice boli umiestnené v dvoch radoch. Nakoľko lavice boli veľmi staré, v roku 1912 školská správa musela zaobstarať nové. Počas prvej svetovej vojny strecha na škole bol úplne zničená, steny popraskané a pre vyučovanie bolo nebezpečné, preto inšpektorát zakázal vyučovať v škole. V roku 1919 začali stavať novú školu za podpory štátu. Škola bola daná do prevádzky v jeseni v roku 1919. V školskom roku 1921 - 1922 sa na tunajšej škole vyučovalo v jednej triede a to 76 žiakov. V roku 1922 – 1923 bolo žiakov 82..Učiteľom bol Ján Willand. Počas zimných období v obci zriadili všeobecno vzdelávací krúžok, na ktorom sa zúčastnilo 39 poslucháčov vo veku od 24 - 42 rokov. Ján Willand pôsobil v obci ako učiteľ do roku 1926, kedy bol preložený do Nových Zámkoch. Po jeho odchode nastúpil na jeho miesto ako učiteľ - organista Ernest Zillich. V roku 1932 - 1933 bola vybudovaná nová škola v strede obce, s miestnosťami: 2 učebne, l kancelária a vchod do miestnosti.

ČechyObec Čechy sa nachádza v juhovýchodnej časti Novozámockého okresu včlenená do vŕškov Pohronskej pahorkatiny, Jej nadmorská výška je v priemere 240 metrov. Takmer celá obec je ovenčená listnatými lesmi. Pahorkatinové okolie a vklinená vodná plocha rybníka vytvára malebný pohľad na dedinu. Táto prírodná scenéria tvorí nádhernú kulisu pre návštevníkov obce v každom ročnom období. Obcou vedie cyklotrasa, ktorá prechádza atraktívnym prírodným prostredím. Tieto trasy je možné využívať aj na pešie túry. Verejnosti sú k dispozícii aj areál futbalového ihriska a nohejbalové a volejbalové ihrisko. Pre rybárov je počas rybárskej sezóny prístupný rybník s násadou kaprov, ktorý môžu využívať na rybolov. Obec Čechy vlastní aj 200m dlhý lyžiarsky vlek, ktorý je v prevádzke pri vhodných snehových podmienkach denne od 9.00 hod. do 16.00 hod. s možnosťou večerného lyžovania od 17.00 hod. do 21.00 hod. Na lyžiarskom svahu je vybudovaný systém umelého zasnežovania. Ďalej sa v obci oproti lyžiarskemu svahu nachádza vodná plocha rybníka, ktorá je v zimných mesiacoch zamrznutá a túto možno využívať na korčuľovanie a hokej. Pri vhodných snehových podmienkach sa v okolí obce nachádzajú terény vhodné na bežecké lyžovanie. V obci a okrem rímskokatolíckeho kostola nachádza aj zvonica reformovanej cirkvi zo 16.storočia, ktorá v minulosti nahrádzala obyvateľstvu kostol, alebo objekty ľudovej kultúry. Obec sa nachádza iba 9 km od termálneho kúpaliska v Podhájskej a ponúka viacero možností ubytovania aj pre jeho návštevníkov.

ČerníkČerník sa nachádza v severnej časti okresu Nové Zámky, patrí do kraja Nitrianskeho. Susedí s obcami Mojzesovo, Vinodol, Komjatice, Maňa, Kmeťovo, Michal nad Žitavou. Obec leží na ľavom toku rieky Nitry, po pravej strane lemovaná lesmi o výmere 315 ha. Poľnohospodárska pôda tvorí viac ako 900 ha. Dobre sa tu darí plodinám ako je cukrová repa, pšenica, kukurica a plodová zelenina. Časť obyvateľstva sa venuje ovocinárstvu a vinohradníctvu.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Nové Zámky

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia