Mestá - obce - Slovensko - Okres Nitra

VrábleVráble sa rozprestierajú v severnej časti Podunajskej nížiny na nive rieky Žitavy. Sú obklopené plochami úrodnej poľnohospodárskej pôdy, lúkami a lesnými porastami. Mesto leží na križovatke ciest z Nitry do Levíc a zo Zlatých Moraviec do Nových Zámkov. Jednou z najstarších pamiatok je Zemný hrad, hrad Fidvár. Prvá písomná zmienka o Vrábloch je z roku 1265. Vo Vrábloch bola najstaršia poštová stanica v Tekovskej župe. Bol tu postavený neskorobarokový kaštieľ, Stolický dom. Nachádza sa tu Ľudová banka, Agrárna banka, meštianska škola, okresný úrad. Medzi kultúrno-historické pamiatky patrí rímsko-katolícky kostol Preblahoslavenej Panny Márie, klasicistická kaplnka. Obec je známa aj pestovaním viniča.

NitraMesto Nitra je správnym centrom Nitrianskeho kraja, ktorý tvoria okresy Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce. Dnes je Nitra centrom hospodárstva, kultúry, cirkvi a športu Nitrianskeho kraja a vďaka výstavisku Agrokomplex aj medzinárodným výstavným centrom. Nitra je aj mestom mladých, sú tu dve univerzity: Univerzita Konštantína Filozofa a Slovenská poľnohospodárska univerzita.V súčasnosti sídelný útvar Nitra tvoria mestské časti: Dolné Krškany, Horné Krškany, Staré Mesto, Čermáň, Klokočina, Diely, Párovské Háje, Kynek, Mlynárce, Zobor, Dražovce, Chrenová, Janíkovce.Nitra leží na území rozprestierajúcom sa medzi masívom Zobora (587 m) a vrchmi (Kalvária 215 m, Šibeničný vrch 218,5 m), ktoré možno považovať za časť Tribečského pohoria oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Kataster mesta meria 4083 ha, z toho zastavaná plocha 194 ha. Nadmorská výška sa pohybuje od 138 do 587 metrov nad morom.Architektonické skvosty v Nitre :Divadlo Andreja BagaraBudova SPUKaviareň na SihotiBudova KenvelaBudova DominaŽelezničná stanicaFerrenit.

ČakajovceObec leží na pravostrannej nive rieky Nitry v podunajskej nížine. Čakajovce sú poľnohospodárskou obcou ležiacou 10 km severozápadne od Nitry v západoslovenskom kraji. Rozloha obce je 5,78 km2 aj s chotárom. Obec Čakajovce leží v podunajskej nížine. Relatívne výškové rozdiely v katastri obce nepresahujú niekoľko desiatok metrov. Obec Čakajovce sa nachádza v nadmorskej výška 146 metrov nad morom v podunajskej nížine na naplaveninách rieky Nitry. Územie je charakterizované dvomi morfologickými útvarmi. Je to niva rieky Nitry a niva Perkovského potoka.

ČabObec Čab s rozlohou 815 ha kvalitného pôdneho fondu sa nachádza v okrese Nitra na juhozápadnom Slovensku. Nadmorská výška v strede obce je 150 m n. m., v chotári 144 – 190 m n. m. Leží na západných svahoch Nitrianskej pahorkatiny po oboch stranách potoka Radošinka Rovnaký názov má aj mikroregión Radošinka, do ktorého obec patrí, a ktorý tvorí ďalšich 12 susedných obcí. Pohľad na obec zo SilyJej najbližšími susedmi sú: obec Zbehy na východe a na juhu, Šurianky na severovýchode, Nové Sady na severozápade a severe a Lukáčovce na západe. Obec Čab leží na cestnej spojnici Nitra – Piešťany a železničnej spojnici Nitra – Zbehy – Radošina, taktiež sa tu nachádza malé letisko s pristávacou dráhou dlhou 400 m pre malé lietadlá. Pohľad na obecný úrad Našim cieľom je okrem ďalšieho rozvoja obce aj jej zatraktívnenie nielen pre súčasné , ale aj budúce generácie a vytvorenie takého prostredia obce, kde by sa každý občan ale aj návštevník cítil príjemne a kam by sa každý rád vracal a kde by hľadal oázu oddychu po každodenných vyčerpávajúcich úlohách. Taktiež by sme chceli, aby sa naša obec stala atraktívnym prostredím aj pre nových investorov, či záujemcov z podnikateľskej sféry. Okrem toho je tiež naším cieľom aj naďalej udržiavať a zachovávať folklórne tradície obce, ako aj obnoviť starodávne remeslá a vzbudiť pre ne záujem aj medzi mladými ľuďmi bývajúcimi v obci Čab. A aj preto sme sa po dôkladnom prehodnotení súčasnej situácie a analýze možností obce Čab rozhodli dať naše vízie a ciele o ďalšom smerovaní obce počas rokov 2007 - 2013, ktoré sme si vytýčili v spolupráci s občanmi obce, na papier. Tým sme vlastne dali konkrétnu podobu našim predstavám o tom ako by mala obec Čab v budúcnosti vyzerať, aby sa v nej občania cítili dobre a neodchádzali z nej a aby aj oni boli hrdí na proces ktorým obec prešla a aj prejde aj vďaka ich pomoci.

BábLeží na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, 19 km od Nitry. V katastri obce boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud menoval červení mnísi. Podľa ústneho podania oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe. Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia vystavili kláštor, pretože prvá písomná zmienka o Bábe je z roku 1156 v listine, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. Obyvateľstvo bolo slovenské.

AlekšinceAlekšince sa rozprestierajú v juhozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Obec je situovaná v Nitrianskom okrese asi 15 kilometrov severozápadnym smerom od Nitry. Stred obce leží v nadmorskej výške 160 metrov. Cez obec preteká neveľký potok Andač, ktorý sa vlieva do rieky Nitra.

Nitrianske Hrnčiarovce

Veľké Zálužie

Nová Ves nad Žitavou

BabindolCharakteristika územia. Obec Babindol má rozlohu 541 ha a leží v strednej časti Žitavskej pahorkatiny v doline Babindolského potoka 15 km východne od Nitry smerom na Vráble . Nadmorská výška v strede obce je 205 m n. m., v chotári 180 – 227 m n. m. Klimatická charakteristika Obec leží v teplej klimatickej oblasti, v okrsku teplom, suchom, s miernou zimou a s dlhším slnečným svitom. Priemerné ročné teploty tu predstavujú 9,7 stupňov C, priemerná teplota vzduchu v júli je 20 stupňov C, v januári -2 stupne C. Ročný úhrn zrážok dosahuje 580 mm. Prevládajúci smer vetrov je v lete severozápadný a v zime východný. Geomorfologická charakteristika Kataster obce patrí do provincie Západopanónskej panvy a oblasti Podunajskej nížiny. Leží na plochom chrbte strednej časti Žitavskej pahorkatiny v doline Babindolského potoka a na severovýchode obce tečie Hosťovský potok. Obidva vodné toky sú pravostrannými prítokmi rieky Žitavy cez vrábeľskú retenčnú vodnú nádrž.Geologické podložie tvoria neogénne súvrstvia mladotreťohorných brakických a sladkovodných panvových uloženín, najmä pestré íly (zelenkavo-hnedé až hnedožlté okrovo škvrnité íly), piesčité íly s polohami jemnozrnných pieskov a málomocné lavice pieskovcov alebo štrčíkov (panón, pont). Na povrchu sú štvrtohorné sedimenty: spraš, sprašové hliny a íly polygénneho pôvodu s polohami piesčitých zón, na ktorých vznikli najmä hnedozemné pôdy (typické alebo ilimerizované), ojedinele degradované černozeme. Ornica je hlinitá, podorničie je ílovito hlinité, poľnohospodárske pôdy sú produkčné až veľmi produkčné. Z hľadiska využívania zeme je to krmovinársko-ražno-pšeničná oblasť s vinohradníctvom. Vo väčších hĺbkach sú tenké sloje lignitu beladickej uhoľnej panvy. Fytogeografická charakteristika Územie patrí do oblasti panónskej flóry (Panonnicum) a do obvodu eupanónskej xerotermnej flóry (Eupannonicum). Potenciálna prirodzená vegetácia bola lesná, svahy boli zarastené dubovo-hrabovými lesmi a na širokých hrabeňoch dubovými a dubovo-cerovými lesmi. Pri vodných tokoch dominovali jaseňovo-brestovo-dubové a jelšové lužné lesy. Pôvodné porasty lesov však boli vyrúbané a v súčasnosti je takmer celý chotár odlesnený. V poľnohospodárskej krajine miestami rastú reliktné alebo vysadené dominantné solitérne stromy (napr. mohutná hruška pri ceste medzi obcami Klasov a Babindol – je aj hraničným bodom, planá hruška pri soche Svätej Trojice a tiež aj košatá lipa v obci, agátové remízky a vetrolamy, dlhšie alebo kratšie orechové, morušové a agátové stromoradia a ostrovy alebo pásy mezofilných trnkových krovín. V obci Babindol sa nachádzajú aj hodnotné mohutné stromy pagaštana konského a lipy okolo kostola. Na brehu regulovaného toku Babindolského potoka sa v dôsledku sukcesie udomácňujú rýchlo rastúce vŕbovo-topoľové porasty (sekundárny mäkký lužný les) s výskytom jaseňa. V niektorých bezdrevinných úsekoch brehu potoka s trsťou, pálkou a vysokými ostricami rastie aj veľmi pekne kvitnúci kosatec žltý (Iris pseudacorus). V celom chotári dominujú poľné kultúry, vinohrad, klasické ruderálne a segetálne burinné druhy fytocenóz obilnín, okopanín, ovocných sadov (triedy Secalietea, Chenopodietea a Artemisietea). Súčasná vegetácia je pomerne zdravá, iba v pásme pri štátnej ceste I.triedy č. I/51 sa ojedinele vyskytujú nekrózy na veľmi citlivých rastlinách. Bola zistená malá intercepcia imisií na listoch a kmeňoch stromov. Zoogeografická charakteristika Z hľadiska živočíšstva je to stepná oblasť s teplomilným hmyzom. Podľa zoogeografického členenia Slovenska je to dunajský pahorkatinový okrsok juhoslovenského obvodu panónskej oblasti. V dôsledku intenzívneho zasahovania človeka do voľnej prírody, fauna je málo bohatá na stále druhy. Z poľovnej zveri sú významné cicavce: srnec hôrny (Capreolus capreolus), zajac poľný (Lepus europaeus), sviňa divá (Sus scrofa), líška obyčajná (Vulpes vulpes), jazvec obyčajný (Meles meles) a prechodne aj jelenia zver, vtáctvo tvoria najmä bažant obyčajný (Phasianus colchicus), jarabica poľná (Perdix perdix) a prepelica poľná (Coturnix coturnix). Z dravcov sú významné napr. myšiak hôrny (Buteo buteo), sokol myšiar (Falco tinnunculus) a menší, pestrý, modrozeleno-hrdzavohnedý rybárik obyčajný (Alcedo atthis). Vtáctvo hniezdi hlavne vo vinohradoch a v blízkych lesoch (Pánsky diel, Zakázaný háj atď.), vodné vtáctvo tu má iba prechodný výskyt.

Veľký Lapáš

BrančBranč je obec na Slovensku v okrese Nitra.V obci je rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie zo 17. storočia.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Nitra

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia