Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Michalovce

Veľké KapušanyVeľké Kapušany sa nachádzajú v nadmorskej výške 110 m. Rozloha mesta je 29,61 km2. Mesto leží na Východoslovenskej nížine, medzi riekami Uh, Latorica a Laborec a je centrom regiónu Použie. Severná časť mesta sa nachádza na starom agradačnom vale Uhu, ktorú tvoria mladotreťohorné íly a piesky pokryté mocnými štvrťhornými riečnymi a eobolitickými uloženinami. Južná časť mesta zaberá Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorej centrálna časť bola v roku 1993 zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade (ramsarské lokality). Územie ramsarskej lokality, rovnako ako i územie chránenej krajinnej oblasti je charakteristické lužnými lesmi, sústavou mŕtvych ramien a aluviálnymi lúkami s terénnymi depresiami a močiarmi. Prirodzené lužné lesy reprezentujú komplexy s charakteristickými, dnes už zriedkavými a mimoriadne vzácnymi vodnými a močiarnymi biocenózami. V blízkosti 5 km od mesta sa nachádza Prírodná rezervácia Ortov, ktoré je typické mŕtve rameno. Prírodná rezervácia Ortov svojou polohou /zo všetkých strán je viac menej obklopené poľnohospodárskou pôdou/, ale najmä izolovanosťou od väčších aktivít tokov a zachovanosťou je jedinečným prírodným fenoménom, nemajúcim obdobu v našej republike. V recipiente jazera sa zachovali viaceré pôvodné mokraďové a vodné rastlinné spoločenstvá s viacerými dnes už zväčša zriedkavými a vzácnymi rastlinami.

StrážskeMesto Strážske leží na Východoslovenskej pahorkatine, na jej podcelku Laboreckej nive. Je situované v hornom okraji nepravidelného oblúka, tvoreného nevysokými Humenskými vrchmi, obkolesujúcimi z troch strán nížinu, otvorenú smerom k Michalovciam. Centrálne časti Humenských vrchov a ich svahy obrátené k Strážskemu, budujú druhohorné horniny. Bohaté zásoby vápenca spôsobili, že časť krajiny je narušená kameňolomami. Mestom preteká rieka Laborec. Na jej ľavom brehu sa nachádza mestská časť Krivošťaný.Významným faktom, ktorý umožňuje predpokladať pohýb človeka na tomto území už skôr ako dokladajú vykopávky, je Brekovská brána. Osídlenie z územia mesta je doložené vykopávkami z mladšej dobý kamennej. Ďalšie pochádzajú z neskorej dobý kamennej, na začiatku dobý bronzovej tu žil ľud východoslovenských mohýl, neskoršie sú tu nálezy z doby rímskej.

Dúbravka Obec Dúbravka leží uprostred Východoslovenskej nížiny, na pravom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 106 m nad morom, cca 16 km juho-juhozápadne od okresného mesta Michalovce. Susednými obcami sú Budkovce, Hatalov, Falkušovce a Slávkovce. Východnú časť odlesneného chotára tvorí rovina prechádzajúca smerom na západ do Malčickej sprašovej tabule. K obci patrí časť, ktorá má názov Komanica. Celková výmera chotára je 1021 ha.

DrahňovObec leží v strednej časti Východoslovenskej nížiny, na západnom vale Laborca, v nadmorskej výške okolo 106 m.

BudkovceObec Budkovce sa rozprestiera v bývalej Zemplínskej župe, v južnej časti Michalovského okresu, na pravom brehu Laborca, 39° 36´ východne od Ferra a pod 48° 40´ severnej dĺžky. Nadmorská výška je 105 m, fixným bodom nadmorskej výšky je prah rímsko - katolíckeho kostola Najsvätejšej Trojice.

BudinceObec leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadm. výške okolo 105 m. Sídlisko založil miestny zeman okolo r. 1300. Prvý písomný doklad o dedine pochádza z r. 1372. Patrila miestnym zemanom. V r. 1427 bolo v dedine najmenej 5 poddanských domov, ale aj kúrie zemanov. V r. 1599 malo sídlisko 5 poddanských domov a dve - tri kúrie zemanov. Neskôr nastal pokles počtu poddanských obyv. V r. 1715 tam hospodárili 2 poddanské domácnosti, v r. 1720 ani jedna, ale bývali tam zemania. V r. 1828 mala obec 22 domov a 174 obyv.

BracovceObec ktorá nepatrí k veľkým ale zato k pekným obciam s bohatou históriou a kultúrou. Leží v nížinatej oblasti.

BešaObec Beša leží v juhovýchodnom cípe Slovenskej republiky, v regióne Použia, t.j. v trojuholníku sútoku riek Latorica a Laborec. Reliéf katastra je nížinný, ktorý je miestami spestrený agradačnými valmi spomínaných riek a sériou pieskových presypových dún. Povrch bol vymodelovaný akumulačnou činnosťou veľkých riek začiatkom štvrtohôr. Pôdy sú prevažne ťažké, glejovité a nivné, iba na pieskových dunách nájdeme ľahké, mačinové. Súčasný vodopis vznikol na prírodnom základe činnosťou človeka. Rieky sú regulované ale vedľa umelého koryta je pestrá súria mŕtvych a odpojených ramien, ako aj materiálových jám, ktoré s nachádzajú v medzihrádzovom priestore a sú preplachované a naplňované počas pravidelných povodní. Najvýznačnejším vodohospodárskym dielom v katastri obce Beša je suchá retenčná nádrž, tzv. „polder“, ktorý má rozlohu 1568 hektárov a slúži ako rezervoár prechodného zadržovania prívalových vôd počas veľkých povodní. Príroda obce je veľmi bohatá a typická pre nížinnú oblasť. Napriek odlesňovaniu a ostatným ľudským zásahom tu nájdeme celý rad význačných rastlinných spoločenstiev a živočíchov. Najvýznačnejšie sú spoločenstvá stojatých vôd a močiarov, jaseňovo-brestovo-dubových lužných lesov, slanistých lúk a pasienkov a viatych pieskov. Zo živočíchov si pozornosť zasluhuje vodné vtáctvo, plazy a obojživelníky a poľovná zver. Kataster obce Beša je obývaný od praveku, čo dokazujú obsidiánové nálezy gravetskej kultúry. V mladšej dobe kamennej tu bolo sídlisko kultúry „tiszaherpály-csőszhalom“, v bronzovej boli vybudované obydlia kultúry „nyírség-zétény“ za ktorými prišiel vyvinutejší národ Kimmerov, nositeľov tzv. „gávskej kultúry. Za nimi sa na prechodnú dobu objavili Kelti a Dákovia ako aj Sarmati, neskôr Vandali a Slovania. Obdobie sťahovania národov uzatvára príchod Maďarov koncom 8. storočia. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z rokov 1260-79, keď jej kataster patril roku Hont-Pázmány. V daňovom súpise z roku 1427 figuruje 5 port a bola vo vlastníctve rodín Csicseri, Fodor, Orosz a Ormos. V dôsledku šafárenia Petra z Perína ako aj nájazdov cisárskych vojsk v prvej polovici 16. storočia sa vyľudňuje a opätovné osídlenie sa uskutoční až po roku 1545. Skutočný rozmach obce nastáva až v druhej tretine 18. storočia. Živobytie si obyvatelia až do stredu 20. storočia zabezpečovali prvotnou poľnohospodárskou rastlinnou a živočíšnou výrobou, pričom mimoriadnu dôležitosť malo pastierstvo ako aj rybolov. Pestovanie hrozna a ovocia sa rozšírilo až v 20. storočí. V roku 1920 bola obec začlenená do vytvárajúcej sa Československej republiky, v ktorej zotrvala aj do prvej viedenskej arbitráže, teda v rokoch 1938-44 bola prechodne pripojená k Maďarsku. Vojaci 4. ukrajinskej fronty vyhnali nemecké a maďarské vojská dňa 26. novembra 1944. V zložitých povojnových rokoch utrpelo obyvateľstvo ďalšie straty tým, že veľa z nich bolo zavlečených do táborov nútených prác v Sovietskom zväze, z ktorých sa nevrátilo 12 občanov. Skutočný rozvoj obce možno badať až po roku 1951, keď prebehla elektrifikácia, vytvorí sa roľnícke družstvo, započne autobusová prevádzka. V súčasnosti obec žije v tieni energetického giganta Elektrárne Vojany, čo vedľa roľníckeho družstva znamená možnosť zamestnania pre tunajších obyvateľov. Prvý kostol v Beši stál už začiatkom 14. storočia, čo dokazujú súpisy pápežských desiatkov. Neskôr, po nástupe reformácie, obyvatelia postavia drevený kostol, ktorý bol nahradený kamenným v roku 1793. Ten neskôr vyhorel, bol obnovený v roku 1903. Súčasný reformovaný (kalvínsky) kostol, postavený v klasicistickom stavebnom slohu je dominantou panorámy obce.

Bánovce nad OndavouObec leží uprostred Východoslovenskej nížiny, poniže sútoku Tople a Ondavy. Ohraničuje ju z juhozápadu Pozdišovská pahorkatina, medzi mestami Trebišov a Michalovce. Obec sa nacháza na vyvýšenine, má nížinatý chotár a je pokrytá sprašovými uloženinami. V katastri sa nachádza zemný plyn a zvodnené horizonty aztézskej vody výbornej kvality. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1329. V obci sa nachádzajú 3 nehnuteľné pamiatky: Štvorhranná tesárska zvonica, Osemuholníková pohrebná kaplnka, Empírová kúria. Nachádza sa tu aj neoklasicistický kostol a rímsko-katolícky kostol.

Malé Raškovce

Veľké Slemence

Jastrabie pri MichalovciachObec Jastrabie pri Michalovciach sa nachádza 10 km juhovýchodne od okresného mesta Michalovce a 25 km západne od hraníc Slovenskej republiky s Ukrajinou. Leží na cestnej trati Michalovce - Iňačovce. Nadmorská výška v obci a v chotári sa pohybuje od 100 - 105 metrov nad morom. Celková výmera katastra obce sa pohybuje okolo 1000 ha. Jastrabie leží vo východoslovenskej nížine na vale čiernej vody. Západná časť chotára je rovina tvorená vrstvou štvrtohorných usadenín. Východná časť chotára, tiež rovina bola do roku 1965 zaplavovaná vodami Čiernej vody v šírke 3 - 5 km. Dnes po úprave východoslovenskej nížiny jej časť patrí do ornitologickej rezervácie Iňačovské rybníky. Obec sa nachádza v teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti.

MalčiceMalčice ležia uprostred Východoslovenskej nížiny na sprašovej Malčickej tabuli. Obyvatelia sa živia poľnohospodárstvom, pracujú v závodoch v Michalovciach a vo Vojanoch.

ŠamudovceÚrodná pôda predurčila charakter poľnohospodárskej obce, listinne doloženej v roku 1315. V chotári archeológovia preskúmali významné sídlisko z doby rímskej. Dominantami sú gréckokatolícky kostol /1801/, kostol evanjelickej cirkvi a. v. /1928/ a pravoslávny kostol /1994/. V Šamudovciach žije 525 obyvateľov.

VinnéJe to zemplínska vinohradnícka obec, leží v severnej časti Michalovského okresu na okraji Vihorlatských vrchov, ktoré sú súčasťou oblúka Východných Karpát. Severnú časť chotára tvoria strmé zalesnené juhozápadné svahy, východnú časť tvorí zosunmi zahradené Vinianské jazero.Vinianske jazero je prírodným jazerom napájaným čistými prameňmi z Vihorlatských vrchov. Leží v prekrásnom prostredí obkolesenom hustými lesmi. Je tak chránené voči vetrom. Vyznačuje sa mimoriadne teplou vodou. Pri jazere je množstvo štýlových stánkov a reštaurácií, tenisový kurt, požičovňa športových potrieb, ihrisko plážového volejbalu a detský areál. Juhovýchodnú časť na ploche 40 ha zaberá Zemplínska Šírava. Na vinianskej stráni je lesostep s teplomilnou vegetáciou, na vrchu Senderov chránené územie xerotermnej vegetácie. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1249. Okolie obce je neobyčajne bohaté na niektorých zástupcov flóry a fauny. Z flóry tu možno obdivovať vzácny poniklec, scílu dvojlistú, bleduľu jarnú, fialku trojfarebnú. Z fauny okrem jelenej karpatskej zveri, srnčej a diviačej zveri sa u nás trvalo vyskytuje vlk, rys a mačka divá. V katastri obce sú dve prírodné rezervácie - Viniansky hradný vrch a Južná stráň vrchu Senderov. Kataster sa dotýka chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

JovsaObec sa svojou polohou nachádza na križovatke z ktorej možno namieriť na rôzne turistické miesta. V našej obci sa končí územie známej rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava a na jej najvýchodnejšej časti v našej obci sa nachádza aj chránená krajinná oblasť. Smerom na sever vedie cez našu obec trasa na známe vyhľadávané turistické miesto Morské oko. Na tejto trase za obcou Jovsa a medzi susednou obcou Poruba pod Vihorlatom sa nachádza najväčšie miesto výskytu bledule v SR. Aj táto oblasť ma charakter chránenej krajinnej oblasti. Z našej obce sú najlepšie turistické podmienky pre výstup na vrch VIHORLAT (l.075 m), ktorý ročne zdolávajú desiatky turistov. Asfaltová cesta cca. 8 km, umožní bezproblémový prístup turistov až pod vrchol Vihorlatu, odkiaľ už nasleduje namáhavý výstup na vrchol Vihorlatu.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Michalovce

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia