ČabalovceZa viac ako 500 rokov existencie našej obce sa v Čabalovciach a Sterkovciach vystriedalo mnoho generácií našich predkov. Život dnešného pokolenia sa len málo podobá na život, ktorý po stáročia žili naši prarodičia. Avšak súčasnosť nie je odtrhnutá od minulosti. Súčasná úroveň a spôsob života je výsledkom práce aj našich predkov. Poznávať svoju minulosť, svoju históriu, korene, z ktorých vyrástla naša súčasnosť, je pre nás nie len zaujímave ale aj nesmierne poučujúce. Zemepisné a prírodné prostredie: Čabalovce a Sterkovce, tvoriace od konca 19. storočia jednu obec Čabalovce, sa zemepisne nachádzajú v severovýchodnej časti východného Slovenska, pod svahmi beskydských vrchov Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Leži av Medzilaboreckej brázde Nízkých Beskýd, v doline hornej časti potoka Vilšava, ktorý z ľavej strany vteká do rieky Laborec. Celková rozloha územia Čabaloviec a Sterkoviec predstavuje 2143 hektárov. Chotár obce Čabalovce hraničí na severo-západe s chotárom obce Ňagov, na juhu-východe s chotárom obce Výrava. Povrch chotára je rozčlenený v juho západnom smere troma dolinami. V prostrednej z týchto dolín, cez ktorú tečie horná časť potoka Vilšava ležia Čabalovce, v doline vzdialenej 1 km smerom k Výrave ležia Sterkovce. Cesta, ktorá vedie z Medzilaboriec cez Ňagov, Čabalovce? Sterkovce a Výravu k Svetliciam, sa tu rozdvojuje a pokračuje cez Rokytov a Koškovce do Humenného a cez Nižnú Jablonku a Hostovice do Sniny. Odtiaľ smerom na východ cez Bukovské vrchy vedie k slovensko –ukrajinským hraniciam. Na horno konci obce potok tečie medzi malebné kopce Kyčara a Homoľa, na dolnom konci čabalovská dolina je ohraničená vrchom Chomovec. V dolnej časti doliny do Vilšavy vteká z ľavej strany potok pritekajúci z osady Sterkovce, z pravej strany potok tečúci z beskydských hôr cez údolie Pastivník. Z geologického hľadiska územie chotára s jeho členitým reliefóm tvoria flyšové vrstvy ( pieskovce, zlepence, ílovce) a iné štvorhorné náplavy. Podobne ako ostatné časti flyšového pohoria Laboreckej vrchoviny, aj tento chotár sa nevyznačuje mimoriadne dobrými pôdnymi podmienkami. Nadmorská výška v strede obce je 403 m. n. M., v chotári je od 320 m do 784 m. Podnebie sa dá zaradiť do mierenj teplej klimatickej oblasti. Priemerná teplota v januári sa pohybuje od -4 do -6 Celzia, v júli medzi 14 – 18 stupňov Celzia. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú medzi 650 až 900 mm. Aj keď pôdne a klimatické podmienky v našom kopcovito-členitom chotári nie sú veľmi priaznivé pre intenzívne obilinárstvo, vyhovue toto prostredie životu mnohýchd ruhov rastlína živočíchov. Darí sa tu nie len pôvodným domácim druhom rastlín a živočíchov, ale aj mnohým druhom, ktoré sa k nám za stáročia dostali z ďalekých krajov. K týmto zdomácneným rastlinám okrem mnohých druhov bylín patria aj také, ako fazuľa a zemiaky, paprika, kukurica, tekvica, slnečnica a iné pochádzajúce z Ameriky, cesnak, cibuľa, petržlen, mak a iné z ˇAzie a Stredomoria. Aj viaceré dreviny, ako napríklad orech vlašský, moruša a iné pochádzajúce z Ázie, Ameriky, či iných krajín Sveta. Na lúkach, pastvinách, svahoch kopcov a v lesoch nášho chotára rastie väčšina druhov rastlín, uvádzaných v Atlase liečivých rastlín a lesných plodov. Niektorí zberači byliniek hovoria, že kopec Homoľa na jar a v lete je doslova živou prírodnou lekárňou. Lesné porasty nášho regiónu patria do spoočenstva bukovo-jedľových karpatských lesov, v ktorých sú zastúpene aj iné dreviny, najmä brezy, borovice a smsreky. Vyskytuje sa tu aj javor, jeseň, hrab, dub, čerešňa a iné. Pestrý e aj lesný byliný koberec, v ktorom môžeme nájsť aj snežienky jarnej, prvosienky, konvalinky voňavej, divého muškátu až po zimozeleň. N aokraji lesa, v rúbaniskach a pri lesných cestách rastú lesné jahody, maliny a černice. Odhaduje sa, že v okolí Čabaloviec a Sterkoviec žije a hniezdi okolo 90 druhov vtákov. Medzi nimi sú sýkorky, hrdličky, kukučky a iné. Z dravých vtákov v našich lesoch môžeme stretnúť napríklad jastraba veľkého. S osobitou úctou treba spomenúť bociana bieleho, ktorý je stálym hniezdičom v Čabalovciach už od dávnych čias. I keď nie je možné presne zistiť odkedy bociany majú domovské právo u nás, historicky doložené však je, že už v polovici minulého storočia bocian biely bol symbolom Čabaloviec. Medzi ľuďmi sa oddávna udržuje viera, že bocian prináša šťastie a život. Slovensko

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Medzilaborce

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Medzilaborce

K dispozícii je filtrovanie podľa následovných parametrov: Kategória, Lokalita, Turistická oblasť, Región
Zoznam objektov
Mestá - obce
Kategória
Lokalita
Región
Turistická oblasť
1 / 2
Pridať podujatie
Pridať prezentáciu
Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Medzilaborce
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia