MartinOkres Martin sa nachádza v Turčianskej kotline uzavretej na západe a severe hrebeňami Malej Fatry, na východe Veľkej Fatry a na južnej strane hraničí s okresom Turčianske Teplice. Os Turčianskej kotliny a okresu tvorí rieka Turiec. Územie má horský charakter. Najvyššie položené miesto je Veľký Fatranský Kriváň. Okres Martin má 43 obcí a je charakterizovaný ako vysokopieninský okres rozvinutým poľnohospodárstvom.Nachádza sa tu mnoho prírodných, kultúrnych a historickýkch pamiatok, ktoré lákajú turistov do regiónu Turiec.Sú tu významné historické pamiatky, múzeá a galérie, ako: Matica slovenská, Divadlo SNP, Slovenské národné múzeum, Turčianske Múzeum Andreja Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny, Národný cintorín, Múzeum Martina Benku a Múzeum Karola Plicku v Blatnici. Samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľa nekvitli. Určitú osvetu importovali olejkári a šafraníci. Podstatný prelom nastal v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov. V tomto období začala v Martine premena na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky. Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia.Matica slovenská (1863), Slovenské patentálne gymnázium (1866), prvý spolok slovenských žien Živena (1869), Slovenský spevokol (1872), Dobrovoľný hasičský spolok (1873), Národný dom (1890), alebo S. Hurban-Vajanský, A. Kmeť, J. Škultéty, J. Francisci, Dulovci, Halašovci a mnohí ďalší. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Čo meno to pojem, čo názov to kus národnej histórie.Martin má však aj tienisté stránky svojej histórie. Podobne ako maďarizácia na prelome 19. a 20 storočia aj obdobie „socialistickej industrializácie“ poznamenalo rozmach, ktorý smeroval k vytvoreniu hlavného mesta spoločenského života slovenského národa. Martin na to predpoklady mal, ale vždy, keď už na dosah ruky boli ciele a zbožné priania tohto národa zasiahla vyššia moc.Dnes je Martin Centrum národnej kultúry Slovákov. Mnohým sa zdá, že len vďaka svojej minulosti. Mesto však má slovenskému národu stále čo ponúknuť. Popri tradičných celoštátnych podujatiach ako sú Scénická žatva, Slovesná jar, Bienále knižného umenia a iné začína si nachádzať svoj priestor aj taký fenomén ako je napr. jazzová hudba. Po zredukovaní zbrojárskeho priemyslu v Martine začínajú rásť menšie priemyselné subjekty ako sú: Volkswagen, Johnson Controls, Hoechst Biotika, Ecco a pod. Sústavne sa modernizuje Neografia a.s., ktorá je už tradičné zárukou stability v regióne. Do mesta prichádzajú Big Billa a Tesco čo svedčí o perspektíve mesta Martin. Ostáva doriešiť situáciu v cestovnom ruchu najmä pokiaľ ide o rozvoj lyžiarskeho centra Martinské hole.Slovensko
DražkovceObec Dražkovce leží v doline pravostranného prítoku rieky Turiec, v severnej čati Turčianskej kotliny, asi 3 km východne od mesta Martin. Povrch chotára je zväčšia odlesnený pahorkatinný so zvyškami poriečnej rovne. Z geologického hľadiska je územie obce súčasťou karpatskej sústavy, ktorej vznik podmienil najmladší horotvorný proces – alpínske vrásnenie. Usadeniny druhohorného mora sa zachovali v okolí len vo forme eróznych zvyškov. V ére treťohôr vznikali v kotline najväčšie vrstvy usadenín. Vývoj v štrvtohorách je charakteristický postupným zahlbovaním toku rieky Turiec. Súčasné obrysy dostalo katastrálne územie počas uvedených procesov. Územie možno zaradiť do klimaticky mierne teplej oblasti. Katastrálne územie obce leží v nadmorskej výške od 424 do 477 n.m. Priemerná ročná teplota je 7,4 oC, priemerný úhrn zrážok je 700-800 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 60-80. Celá Turčianska kotlina je dobre vetraná, kde prevládajú severné vetry. Obec je súčasťou Turčianskej kotliny, ktorá je typom hlbokej, celistvej tektonickej depresie s rázom priekopovej prepadliny, vyplnenej prevažne kvartérnymi sedimentami. Hladko modelovaný, prevažne rovinný až stredne zvlnený reliéf s terasami a náplavovými kužeľmi v podhorí vytvára charakter esteticky a krajinársky vyváženej poľnohospodársky využívanej krajiny. Klimaticky patrí územie do mierne teplej a chladnej horskej oblasti s výrazne geografickou výškovou stupňovitosťou. Poľnohospodársky intenzívne využívaná pôda má vplyv na zloženie pokryvu. Tvoria ho väčšinou poľnohospodárske kultúry pestované na ornej pôde a trvalé trávnaté porasty. Medzi nimi sa zachovali fragmenty prírode blízkych bylinných spoločenstiev a porastov drevín rastúcich mimo lesa. Dotvárajú malebný obraz krajiny, ale najmä plnia nezastupiteľnú funkciu genofondovo významných lokalít (napr. fragmentov teplomilnej alebo mokraďovej vegetácie) a interakčných prvkov systému ekologickej stability, ktoré umožňujú prežívanie a rozmnožovanie mnohých nielen rastlinných, ale aj živočíšnych druhov a sú potenciálnym zdrojom ich šírenia do okolitého prostredia.Slovensko
BlatnicaBlatnica je na pohľad neveľká, tichá, nenápadná obec. Leží pod horami. Za sebou má malebnú horskú kulisu Veľkej Fatry, ktorá sa pýši romantickými dolinami, horskými bystrinami a voňavými lesmi. Vo vápencových bralách skrývajú sa väčšie a menšie jaskyne, ktoré od dávnych čias priťahovali pozornosť a záujem ľudí. Osobitú pozornosť vzbudila najmä jaskyňa Mažarná v úbočí Tlstej vo výške 300 m nad úrovňou Gaderského potoka. Jaskyňa bola osídlená v mladšej dobe kamennej a podľa archeologických nálezov datovaných do 5.-4. tisícročia pred Kristom sa jedná o najstaršie zdokumentované osídlenie Turca. Druhá fáza osídlenia Blatnice spadá do konca druhého tisícročia. Na Záhorí, v chotári obce sa neskôr našlo pohrebisko lužickej kultúry. Iným významným dokladom starého osídlenia bol nález bronzovej ihlice s tzv. pečatidlovou hlavicou v jaskyni nad Plešovicou. Ľud lužickej kultúry, ktorý osídlil údolie Turca asi v rokoch 1300 – 700 pred Kristom patril do mladšej doby bronzovej. V oblasti Blatnice nálezy viazané na toto kultúrne obdobie reprezentujú vysoký kultúrny stupeň ľudskej produkcie bronzových zbraní a nástrojov. Nálezy, ktoré sa tu našli v druhej polovici 19. storočia sú zväčša uložené v Národnom múzeu v Budapešti. Potom to bolo keltské obdobie, kedy sa Blatnica dostáva do styku s tzv. laténskou civilizáciou. Je to obdobie budovania hradísk (tretie osídlenie). Takýmto hradiskom bol osídlený kopec nad obcou – Plešovica. Dodnes sú tu viditeľné stopy hlinených valových opevnení. Pre nás je dôležité ranoslovanské osídlenie. Turiec patril do Nitrianskeho kniežatstva a i keď z tohoto obdobia máme zatiaľ menej vecných dokladov, hlavne na prvopočiatky slovanského osídlenia, z oblasti Blatnice máme veľmi vzácny nález hrobu veľkomoravského veľmoža, ktorý do literatúry vstúpil ako tzv. blatnický nález, súčaťou nálezu bol aj Blatnický meč.Slovensko

Mestá - obce - Slovensko - Okres Martin

Mestá - obce - Slovensko - Okres Martin

K dispozícii je filtrovanie podľa následovných parametrov: Kategória, Lokalita, Turistická oblasť, Región
Zoznam objektov
Mestá - obce
Kategória
Lokalita
Región
Turistická oblasť
1 / 3
Pridať podujatie
Pridať prezentáciu
Mestá - obce - Slovensko - Okres Martin
AZ-europe, a.s.
slovenčinačeštinamaďarčinapoľštinaangličtinanemčinarumunčinaruštinašvédčinadánčinaestónčinafínčinaislandčinalotyštinalitovčinanórčinaalbánčinasrbčinachorvátčinagréčtina taliančinamaltčinaportugalčinaslovinčinašpanielčinafrancúzštinaholandčina
empty
Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky
0 položiek
Nákupný košík
Súťaž
Prihlásiť
Registrácia