Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Levice

TlmačeMesto Tlmače sa nachádza na rozhraní Podunajskej nížiny a Štiavnických vrchov na rieke Hron pri Slovenskej bráne. Bezprostredne v okolí sa vypínajú Kozmálovské vŕšky - časť Štiavnických vrchov. Tlmače sú ideálnym východiskom do Štiavnických vrchov a k Slovenskej bráne. Mesto sa nachádza v nadmorskej výške 175 m.n.m.Celková rozloha mesta je 5 km2. Hustota obyvateľstva je 923 obyvateľov na km2. Mesto leží v Hronskej nive Podunajskej Pahorkatiny. Leží tesne pri juhozápadnom úpätí Štiavnických vrchov v mieste, kde Hron opúšta zúženinu Slovenskej brány. Pôvodná obec Tlmače je na ľavom brehu Hrona, sídlisko Lipník vyrástlo na svahu blízko pravého brehu rieky. Patrí do teplej a suchej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota presahuje 9 stupňov C, pričom ročne padne okolo 600 mm zrážok.Pri Hrone na skalnatej plošine sa nachádzajú zvyšky valov slovanského hradiska zvaného Hrádza. Z Tlmáč vychádza modrá turistická značka do blízkej juhozápadnej časti Štiavnických vrchov a smeruje k prírodnej rezevácií s názvom Krivín, ktoré je taktiež aj archeologickým náleziskom.Vsúčasnosti žije v meste 4 300 obyvateľov s trvalým pobytom a asi 200 obyvateľov s prechodným pobytom. Mesto každoročne zaznamenáva mierny prirodzený prírastok obyvateľov, ale aj prírastky v dôsledku výstavby nových bytov a postupne zlepšujúcich sa podmienok na bývanie. Čo sa týka skladby obyvateľov prevažnú väčšinu obyvateľov tvoria občania slovenskej národnosti. Občania maďarskej národnosti predstavujú 4,65% obyvateľov , občania rómskej národnosti 4,07% obyvateľov. V meste bývajú aj občania českej, poľskej, nemeckej, ukrajinskej, rusínskej a moravskej národnosti. Spolunažívania jednotlivých komunít je prakticky bezproblémové.

LeviceOkres Levice, svojou polohou, bohatstvom nížin dolného Hronu a Ipľa, zalesnených Štiavnických hôr, divokej Horšianskej rokliny sú ideálnym miestom pre turistiku, rekreáciu a športové aktivity. Susedí s Maďarskom a na východe sem zasahuje Krupinská vrchovina. Nachádza sa tu vodná nádrž \"Lipovina-Bátovce\", ktorá ponúka možnosti športov a rybolovu, lyžiarsky vlek je na Uhliskách, termálne kúpele v Santovke, chov športových koní v Novom Tekove. Levice sú významná archeologická lokalita. Územie mesta bolo osídlené od neolitu po slovanské obdobie. Prvá zmienka je z roku 1156. Nachádza sa tu hrad a veľa barokových a klasicistických pamiatok. Renesančný zámok je z roku 1571.

Čaka Obec Čaka leží v strede východnej časti Pohronskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 150-211m.,v dolinnej úvaline na ploche 930 ha. Povrch odlesneného chotára tvoria treťohorné uloženiny pokryté sprašou a sprašovými hlinami. V minulosti administratívne patrila do Tekovskej župy, do okresu Vráble. Po oslobodení bola začlenená do okresu Želiezovce v Nitrianskom kraji a od roku 1960 do okresu Levice, kraj Západoslovenský. Prevažnú časť chotára tvoria hnedozemné /juh, západ a sever/ a černozemné /východ/ pôdy. Názvy častí obce: Lúčky, Koplalov, Pod kopcom, More, Pod hájom, Nové vinice, Ibrihám, Bodorka a Konopnice. Názvy častí chotára: Gune, Sálašky, Pod kopcom, Hrúšie, Pirte, Dlhý vrch, Veľké pasienky, Malé pasienky, Diely zdola mlyna, Armanské, Konopnice, Pallagy, Za hájom, Tialmaš a Pereš. Vinice: Čakanské, Málašské, Armanské a Pasienky. Lesy: Kopec, Vrecko, Tialmaš, Vajdasek /Vajdov klin/ a Čakanský háj.

ČajkovObec Čajkov sa nachádza na južných svahoch Štiavnických vrchov v severozápadnej časti okresu Levice. Má 1055 obyvateľov slovenskej národnosti, bohaté ľudové tradície, zaujímavú faunu a flóru v chránenej krajinnej oblasti s náučným chodníkom Čajkovské bralie. Rázovitý Čajkov s 1 060 obyvateľmi patrí medzi tzv. ,,čilejkárske obce”, kde dodnes prežíva typický tekovský ženský kroj. Prvá písomná zmienka je z r. 1276. Najvyšší bod v chotári je Priesil s výškou 710 m, ale najkrajší výhľad je z vrcholu Varta. V rámci chránenej krajinnej oblasti bol v r. 1990 otvorený náučný chodník ,,Čajkovské Bralie”. Obec a okolie sa vyznačujú rozmanitosťou fauny, flóry i neživej prírody. V Čajkove sa pestujú rôzne odrody viniča, z ktorých sa vyrába kvalitné víno.

DrženiceDrženice ležia v severnej časti Ipeľskej pahorkatiny v nadmorskej výške 225 m nad morom. Odlesnený pahorkatinný chotár tvoria treťohorné uloženiny pokryté sprašou. Má hnedozemné prípadne illimerizované pôdy.

DomadiceJuhovýchodne od mesta Levice, vo výške 165 m n.m. leží obec Domadice. Rozprestiera sa na historickom území Hontu, v súčasnosti je však administratívne začlenená do okresu Levice a ZMO Tekova. Stopy osídlenia chotára siahajú asi 2700 rokov do minulosti, do staršej doby bronzovej. Prvý písomný záznam o obci pochádza z roku 1138 (Villa Dalmadi). Z mien vlastníkov obce možno spomenúť Szemberyovcov, Balassovcov, neskôr Haláczy, Zsarmócay, Szapáry, Held a iní. Zvláštnosťou bol francúzsky barón Eudox Billot, ktorý ako utečenec pred požiarom francúzskej revolúcie sa stal majiteľom prvého auta v Hontianskej stolici. Poslednou šľachtičnou v obci bola barónka Margita Kazyová, ktorej majetok bol rozpredaný v roku 1935 a kaštieľ rozobraný v roku 1942 na stavebný materiál. Obyvatelia sa v minulosti živili prevažne poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom. V súčasnosti má obec okolo 300 obyvateľov, čo je podstatne menej ako bol stav v medzivojnovom období, kedy v nej žilo až 493 ľudí.

Dolný PialObec Dolný Pial leží na východných svahoch Pohronskej pahorkatiny a na terasách Hrona. Rovinný až pahorkatinný chotár tvoria treťohorné uloženiny s pokrývkou spraší. Okrem lesíkov na strmších úbočiach je odlesnený. Má černozemné a hnedozemné pôdy. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1470. Vyvinula sa v chotári obce Pial, ktorá bola doložená v roku 1251 v majetku rodiny Bolyarovcov z Pialu. Patrila tunajším zemanom, rodinám z Ďura a Baračky, od 17. st. Hunadyovcom a Bercsényiovcom. V roku 1601 mala kúriu, majer a 36 domov. V 1715 sa spomínajú vinice. V 1720 krajčír a tkáč. V 1828 mala obec už 179 domov a 808 obyvateľov. Hunadyovci tu zaviedli chov koní. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako poľnohospodárski robotníci na majeroch. Obec bola v roku 1938-45 pripojená k Maďarsku. Od 1957 roku obyvatelia pracovali v miestnom JRD a časť v priemysle na okolí.

Dolné Semerovce

Dolná SečObec Dolná Seč leží na ľavobrežnej nive Hrona, na treťohorných uloženinách. V stredoveku patrila do Tekovskej stolice. V roku 1156 sa v doklade o farnosti hovorilo o "villa Sauscsekei". Dôveryhodnejší údaj o obci pochádza z roku 1310, keď to bola ešte celistvá obec, neskôr rozdelená na Hornú a Dolnú Seč.

DevičanyObec Devičany leží v severovýchodnej časti Panónskej nížiny, 15 km severovýchodne od okresného mesta Levice, v nadmorskej výške 258 m. Zo severovýchodnej časti sú Devičany lemované Štiavnickými vrchmi s najbližšou vyvýšeninou Brezina 551 m n. m. Administraívne je obec zaradená do územnosprávneho celku Nitrianskeho samosprávneho kraja. Napriek tomu, že z geografického hľadiska obec patrí do regiónu Hont, aktívne pôsobí v regióne Tekov. Zároveň je členom mikroregiónu Hont – Tekov.

DemandiceCelý kataster obce sa nachádza v Ipeľskej pahorkatine. Pre pahorkatinu je typický relatívny výškový rozdiel od 31 do 100 m, nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí od 200 do 300 m. Nadmorská výška samotnej obce je okolo 140 m, keď berieme do úvahy celý kataster obce najvyššie položené miesto má hodnotu 235 m. Najdôležitejšími činiteľmi, ktoré určujú klimatický ráz obce, sú teplota vzduchu a zrážky. Obec patrí do tepelnej klimatickej oblasti s chladnou zimou. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od -3 do -4°C, priemerné júlové teploty sú 18,5 - 19,5°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je od 550 do 600mm a viac ako 1500hodín slnečného svitu vo vegetačnom období

Hronské Kosihy

PukanecBývalé slobodné kráľovské a banské mesto Pukanec leží na úpätí juhovýchodných svahov Štiavnických vrchov, v severnej časti Bátovskej kotliny, v strednej nadmorskej výške. Jeho zemepisná poloha je približne 48°21’severnej zemepisnej šírky a 18°42’ východne od Greenwicha. Tento severovýchodný výbežok Podunajskej nížiny je od západu a severu chránený vrchmi Priesil (747 m), Agraš (734 m), Tatiar (734 m), Veterník (757 m), Vtáčnik (727 m), od východu Jabloňovským Roháčom (558 m), Bohunickým Roháčom (558 m) a Pleskom (441 m). Poloha a juhovýchodná orientácia svahov okolitých vrchov spôsobuje, že Pukanec má podnebie teplé, mierne vlhké, s miernou zimou. Charakterizuje ho 50 letných dní (nad 25° C) a priemerná ročná teplota okolo 9° C. Pod -20° C klesne teplota približne raz za tridsať rokov. Letné maximá sa často priblížia hodnotám 34-35° C. Silné vetry sa v oblasti vyskytujú zriedka. Snehová prikrývka trvá v priemere 75 dní. Najvyššiu priemernú hodnotu dosahuje vo februári, 8-12 mm. December a marec majú už pomerne málo dní so snehovou prikrývkou. Lepšie snehové podmienky sú vo vyššie položených Uhliskách (625 m n. m.). Bátovskú kotlinu odvodňuje riečka Sikenica, ktorá pramení pod Vysokou v nadmorskej výške asi 650 m. Svojou dĺžkou 50 km je najdlhším prítokom Hrona. Na hornom toku Sikenica zberá vodu z potokov Uhliský, Majzíbeľský, Hampoch, Starý jarok, Myšpotok. Z ľavej strany sa do Sikenice vlieva potok Jabloňovka, na ktorom je pri obci Bátovce vybudovaná priehrada Lipovina. Ďalšou vodnou nádržou je Štamposký rybník, ktorý patrí do systému štiavnických tajchov vybudovaných v 18. storočí na banské účely. Menšie vodné nádrže, slúžiace na zavlažovanie, sú na Hamposkom potoku pri Bohuniciach a pri Devičanoch na Myšpotoku. Okolie Pukanca nie je bohaté na podzemné vody. Výdatnejšie pramene sú na Majeroch v lokalite Teplá voda a v starých banských dielach Sarkander (Paulištólňa), Pavol (Pod javorom), Anna (Kiebes), Georg (Ergištólňa). Využívané sú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Aj z iných štôlní vyteká výborná, slabo mineralizovaná, železitá voda so sírnym zápachom (Dbal, Budačka, dolinská Mikuláš štôlňa). Zaujímavým prameňom je studňa Barča, ktorá je pravdepodobne vyústením odvodňovacej banskej štôlne. Na námestí je upravený prameň Kasňa. V najbližšom okolí minerálne ani termálne pramene nie sú. Prameň Špitáľka s výbornou pitnou vodou s obsahom sírovodíka bol nesprávnym zásahom v minulosti znehodnotený. Najbližšie termálne kúpaliská sú v Sklených Tepliciach, Santovke, Dudinciach, Vyhniach a Margita-Ilona pri Leviciach. Štiavnické vrchy sú sopečného pôvodu. Počas horotvorného procesu v treťohorách sa dostali na povrch andezity, ryolity a čadiče. Stmelením úlomkovitého sopečného materiálu a popola vznikli pyroklastické horniny. Usadzovaním sopečného popola sa vytvorili v okrajových oblastiach pohoria tufy a tufity. V mladšom období sopečná činnosť pokračovala. Do puklín prúdili horúce roztoky nasýtene kovmi, ktoré sa postupne ochladzovali, kryštalizovali a dali vznik rudným žilám. Výskyt zlata a striebra v okolí Pukanca spôsobil rozvoj baníctva už v 15. storočí. ťažba sa zastavila v 19. storočí pre nerentabilnosť. Z nerudných surovín je dôležitá kvalitná hrnčiarska hlina nachádzajúca sa najmä na Majeroch. Tu bola v päťdesiatych rokoch 20. storočia objavená malá uhoľná panva. Pre neveľký rozsah, nevýhodnú polohu a nízku kvalitu má však lignitový sloj nepatrný význam. V jeho nadloží a podloží sú vrstvy kaolinických žiaruvzdorných ílov (Harman).

RybníkObec Rybník je zaujímavá aj pre náročnejších turistov. V regióne chotára je množstvo prírodných krás a kultúrno- historických pamiatok. Všeobecne zaujímavá je ľudová architektúra domov a pivníc s hajlokmi vo viniciach. Zaujímavý je aj kroj, ktorý ešte i teraz vo veľkej miere používajú ženy nad 70 rokov. V cintoríne sú drevené kríže vyrezávané miestnymi ľudovými rezbármi. Stojí tu aj kaplnka sv. Jozefa, postavená známym mecénom Štefanom Moyzesom. Známy je aj klasicistický kostol, ktorý pochádza z roku 1771. Medzi vinicami sa nachádza kaplnka sv. Urbana. Starý kaštieľ, dnes už prerobený na účely štátneho okresného archívu pochádza z druhej polovice 18. storočia. Prekrásny výhľad je z Krivína s pravekým hradiskom a dobre zachovanými valmi. Zaujímavý je prírodný útvar "Slovenskej brány" s pekným výhľadom z Kusej hory na roviny dolného Pohronia. Na Hrone nájdeme ešte stopy po dvoch mlynoch. Prekrásne sú i divoké krivínske skaly s dierami. Celá Slovenská brána je zaradená do geologickej a botanickej rezervácie. Nachádza sa tu zaujímavé teplomilné rastlinstvo, ktoré sa už severnejšie nevyskytuje. Veľkolom na Kusej hore je dôkazom schopnosti "hory prenášať"- v roku 1912 sa tu začalo s podnikateľským ťažením kameňa. V horách žijú všetky druhy zveriny, ktoré sú známe pre túto oblasť. V katastri obci Rybník v lokalite Kusá Hora sa našiel unikátny nález zvyšku osady starej 3 500 rokov, ktorá sa svojím významom vyrovná pamiatkam z čias starých Grékov. Na čele výskumu stál profesor PhDr. Jozef Bátora Csc. spolu s kolegom Dr. Knutrassmannom z Rímsko-germánskej komisie Archeologického ústavu v Nemecku. Tento ústav hľadal lokalitu pre výskum v Strednej Európe a práve oblasť Slovenskej brány, v ktorej sa už robil výskum v r. 1981, bola vhodná. Pri vykopávkach spolupracovali študenti archeológie a dobrovoľníci z obce. V nálezisku sa našli rôzne kamenné pracovné pomôcky, unikátne keramické hrkálky, ktoré využívali naši predkovia pri náboženských rituáloch a prenosné piecky. Osada a obydlia v nej boli usporiadané podobne ako v gréckych Mykénach či v Turecku. Nálezisko na zimu zakonzervovali a s výskumom budú pokračovať na budúci rok. Podľa doterajších informácií by sa mala na budúci rok konať v Leviciach medzinárodná konferencia odborníkov archeológov, v rámci ktorej by navštívili aj našu obec a prezreli by si nové nálezisko z doby bronzovej na Slovensku.

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Levice

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia