Mestá - obce - Slovensko - Okres Košice-okolie

Moldava nad BodvouMesto Moldava nad Bodvou leží juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu. V týchto miestach sa končí Košická kotlina a začína sa rozmanitý terén Slovenského krasu. V okolí sa nachádza na západe Drienovec a Turňa nad Bodvou s ruinami stredovekého hradu, na severe Jasov s presláveným kláštorom premonštrátov a druhé najväčšie mesto okresu Košice-okolie - Medzev, kúpele Štós i 1246 metrov vysoká Kojšovská hoľa. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 metrov n. m. Cez mesto prechádza 21. poludník.Svojím významom a geografickou polohou je mesto oddávna prirodzeným centrom regiónu. K Moldave je pridružená obec Budulov, ktorá sa spomína už v roku 1313.Mesto má autobusovú a železničnú stanicu, polikliniku, poštu a hotel. V meste sa nachádza veľké množstvo kvalitných reštaurácií a krčiem, kde čapujú dobré pivo, svoje služby ponúkajú kadernícke a kozmetické salóny, rôzne obchody, internetová kaviareň a fitness centrum.Moldava nad Bodvou so svojou infraštruktúrou a službami je ideálnym východiskovým bodom pre rôzne vlastivedné a prírodovedné výlety do okolia.

MedzevNachádza sa na juhovýchodných výbežkoch Slovenského rudohoria, nadväzuje naň Košická kotlina, v doline rieky Bodva.Samotný novodobý medzev vznikol z nižného a vyšného medzeva v roku 1960. História a vývoj oboch má spoločný čŕt. Roku 1998 sa tento zväzok rozpadol a Vyšný Medzev sa petíciou občanou od Medzeva odčlenil. V medzeve sa v súčastnosti rozvíja výroba poľnohospodárskych náradí, dopravníkových zariadení, kovaných brán, drevovýroba a iné..

ČečejovceObec Čečejovce leží v Košickej kotline 22 km juhozápadne od Košíc v nadmorskej výške 205 m. Spolu s časťou Seleška, patriacou k Čečejovciam, má 1900 obyvateľov, z ktorých prevažná časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.

Dvorníky - VčeláreObec leží v Turnianskej kotline, Dvorníky na náplavovom kuželi potoka Blatnice v nadmorskej výške 214 m a Včeláre na nive riečky Turňa v nadmorskej výške 195 m. V položí chotára sú mladotreťohorné uloženiny. Má lužné a nivné pôdy, redziny a hnedozeme. Južná a severná časť chotára má pahorkatinný ráz s porastom listnatých lesov. Tieto lesy, tak ako prírodu veľmi ničí vápencový lom (južnú časť), dnes patriaci VSŽ-Keramika.

Družstevná pri HornádeObec Družstevná pri Hornáde sa nachádza 10 km sevezozápadne od Košíc v údolí rieky Hornád. Vznikla zlúčením troch kedysi samostatných dedín - Tepličian, Malej Viesky a Kostoľan nad Hornádom.

DrienovecObec Drienovec leží 190 m n. m. v juhovýchodnej časti Košickej kotliny, na jej dotyku so Slovenským krasom. Nachádza sa pri štátnej ceste v smere Košice - Bratislava, medzi mestom Moldava nad Bodvou a obcou Turňa nad Bodvou. Na juhu od obce sa otvára úrodná nížina, severozápadne chránené územie Slovenského krasu „Palanta“. Geologický vývoj vytvoril krásnu polohu obce, bohatú na nerastné suroviny: vápenec, hlinu, uhlie, štrk, ale aj vodu, drevo, lesné plodiny a lesnú zver. Vo vode, ktorá sa udržala v trhlinách dolín sa rozpustil vápnik, vznikli jaskyne. Takáto jaskyňa sa nachádza aj na území obce Drienovec a volá sa „Pityikó“. Dedinou preteká potok vyvierajúci pri Debradi, medzi Žarnovom a Turňou n/Bodvou sa vlieva do rieky Bodva. V dolnom toku potoka nájdeme pstruhy, mreny, šťuky. V okolitých lesoch sa vyskytuje orol, srna, divá kačka, diviak, líška, havran, ďateľ, sojka, hrdlička, vrana, drozd, slávik, sýkorka, bociany ale aj netopiere. Obec má rozlohu 2807 ha. Na sever od obce sa nachádzajú Drienovecké kúpele, donedávna slúžiace rekreačným účelom, no v súčasnosti sú nevyužívané. V jeho areáli, v lone krásnej prírody sa organizovali slávnosti piesní a tancov, rôzne vzdelávacie tábory. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia boli kúpele silným magnetom lákajúcim návštevníkov. Povesť hovorí, že kúpele založili „Červení mnísi“. Je to dosť pravdepodobné, pretože aj terajší tvar kúpeľnej budovy pripomína mníšske cely a klenbovitá polkruhová miestnosť zrejme slúžila rehoľníkom ako kaplnka. Mníšske cely sa upravili na vaňové kúpele, kde sa liečili reumatické choroby. Po II. svetovej vojne kúpele zanikli. V r. 1970 obec odkúpili budovu kúpeľov a prestavala ju na hotel s pohostinstvom. Delimitáciou však prešli v r. 1976 do vlastníctva Reštaurácií, v 90-tych rokoch ho prevádzkoval súkromný podnikateľ. Na západ od kúpeľov sa nachádza Drienovecká jaskyňa, medzi miestnym obyvateľstvom známa pod menom „Pitykó“. Vznik jaskyne bol podmienený zložitými geologickými pomermi územia Slovenského krasu. Jaskyňa vznikla rozšírením puklín, pôsobením presakujúcej povrchovej vody a následným zväčšovaním podzemných priestorov zvetrávaním. Celou jaskyňou preteká mohutná podzemná rieka. Je spojená s Jasovskou jaskyňou.

DebraďDEBRAĎ malá obec nachádzajúca sa v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria (Spišsko - Gemerské rudohorie) a na území Gemerského národného parku, 27 km juhozápadne od Košíc. Obec má 395 občanov s trvalým pobytom na území obce a 128 chalupárov. Obec DEBRAĎ nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti s maliarskou prírodou nádhernými lesmi, lúkami, vzdialenými horami, žblnkotajúcimi potôčikmi a čistučkým ovzduším. DEBRAĎ si cti minulosť, ochraňuje, oživuje a udržiava miestne tradície a neustále hľadá možnosti uplatnenia sa v budúcnosti. Z hľadiska tuzemského ako aj zahraničného cestovného ruchu a turistiky má výhodné geografické umiestnenie. - turistickými chodníkmi sú v okruhu cca 10 - 15 km dosiahnuteľné: Jasov - Jasovská jaskyňa, kláštor, jasovské jazero, Šugovská dolina, Medzev - Medzevské hámre, Štós - kúpele, Moldava nad Bodvou, Drienovec - bývalá biskupská rezidencia, Drienovecké kúpele, prameň „Pítykó“, Háj - Hájsky vodopád, Hačava, Turňa - Turňanský hrad, hraničný priechod do Maďarskej republiky. Hosťovce - Tornanádaska, v blízkosti ktorého sa nachádza svetoznáma jaskyňa Aggtelek – Domica. Smerom cca 9 km na juh prebieha hlavná cesta Košice - Rožňava – 52. - cca 28 km sa nachádza letisko v Košiciach - v blízkosti 25 – 35 km sú známe historické sídla Košice, Rožňava, Turňa ako aj známe historické miesta v severovýchodnej časti Maďarskej republiky. Čistina Sv. Ladislava je pre svoje výhodné postavenie, v budúcnosti vhodná aj na vybudovanie turistického centra, ako aj pre deti - stredisko voľného času (škola v prírode, letné detské tábory, športové ihriská a pod.). V prekrásnom prírodnom prostredí, cca 3 km od obce Debraď, sa nachádza prameň, ktorý podľa povesti vyvrel v stope koňa Sv. Ladislava, ktorý došiel na túto čistinu so svojimi vojakmi po dlhom blúdení. Vojaci boli unavení, vyčerpaní, smädní a hladní. Svoj smäd tíšili vodou zo zázračne vyvretého prameňa a hlad zaháňali drozďou pečienkou. Aj preto sa obyvatelia obce Debraď dodnes prezývajú drozdmi (rigók). Vode zo zázračného prameňa Sv. Ladislava bol prisudzovaný liečivý účinok. Hoci tento dokázaný nebol, je dokázané, že obsahuje nejaké konzervačné látky, nakoľko ani po dlhom uskladnení na jej povrchu nevzniká povlak. Na počesť tohto zázraku kráľa Sv. Ladislava bol nad prameňom začiatkom 16. storočia postavený kostol. V súčasnej dobe je zachovaná už len zrúcanina kostola. Historické miesto na čistine Sv. Ladislava je aj v súčasnosti obľúbeným turistickým miestom. Na čistine Sv. Ladislava obec na počesť významných výročí usporadúva kultúrno - spoločenské podujatia na oživenie povestí o Sv. Ladislavovi. Organizujú sa prírodné divadelné predstavenia v ktorom vystupujú miestne folklórne súbory (detský a ženský súbor) ako aj folklórne súbory z okolitých obcí. V roku 2005 obec zorganizovala oslavy 750. výročia vzniku obce a 480. výročie postavenia kostola.

ChrastnéChrastné je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Chorváty Malebná obec Chorváty sa rozprestiera v Košickej kotline,v povodí Bodvy a Turne. Je členom mikroregiónu Údolie Bodvy. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1274. Pôvodní obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu. V druhej polovici minulého storočia boli Chorváty miestnou časťou obce Nová Bodva. Dnes tu žije niečo vyše 100 ľudí, prevažne maďarskej národnosti. Ku koloritu obce už neodmysliteľne patrí gréckokatolícka cerkev zasvätená Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky. Chrám bol postavený v roku 1765. V obci sídli i farský úrad gréckokatolíckych veriacich. Zachovali sa tu viaceré rodinné domy i niekoľko hospodárskych budov z minulého storočia, ktoré odzrkadľujú ľudové tradície regiónu. Už dvesto rokov sprevádza osudy obyvateľov obce starý, košatý dub. Okolie Chorvátov je bohaté na prírodné krásy i dary prírody.

CesticeObec leží na náplavových kužeľoch tokov Idy a Čečanky v záp. časti Košickej kotliny. Odlesnený chotár, nivné pôdy. Nálezy slovanského osídlenia. Prvá pís. zmienka z r. 1317 (Zosta), kostol s farou. Podľa portálneho súpisu z r. 1427 mali 58 usadlostí s dominantným maďarským obyv. V 1. pol. 15. stor. v správe hradu Veľká Ida patriaceho rodine z Perína. V 18. stor. prícerb1hod slovenského gr. kat. obyv, poľnohosp. a tkáčstvo. Po vzniku ČSR čiastočná parcelácia Schellovho veľkostatku. Pri požiari r. 1921 zhorelo 66 domov. V r. 1938 – 1945 súčasť Maďarska, pri prechode frontu ťažké hosp. škody. Rím. kat. kostol sv. Jána Nepomuckého z 13. stor. s barok. prestavbou z 18. stor., gr. kat. kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky z r. 1877, ref. neskoroklas. kostol z pol. 19. stor. Gr. kat. far. úrad, ref. cirk. zb., fil. rím. kat. far. úrad Čečejovce. Obecná knižnica, MŠ, ZŠ, Dom smútku. ZO Csemadok. Autobusová zastávka., žel. stanica. Člen Združenia obcí údolia Kaňapty.

BuzicaPrihraničná obec Buzica sa rozprestiera na styku Košickej kotliny s Bodvianskou vrchovinou. Územie bolo osídlené viacerými kultúrami, našiel sa tu meč z doby bronzovej, dôkazy o existencii sídliska bukovohorskej kultúry a Slovanov. Prvý písomný prameň o Buzici pochádza z roku 1262. Kultúra obce má i nemecké a maďarské znaky. V rokoch 1938 až 1944 bola obec súčasťou Maďarska. Od 14. storočia prevláda v Buzici maďarská národnosť. Ťažké časy zažívali jej obyvatelia počas prvej i druhej svetovej vojny, kedy došlo ku škodám nielen na majetku ale aj na životoch. Dnes tu žije vyše 1100 obyvateľov. Sakrálnou dominantou obce je rímskokatolícky kostol postavený v roku 1797. Je zároveň i najvzácnejšou historickou stavbou. Evanjelický kostol pochádza z roku 1805. Kolorit obce dotvára starý mlyn, ktorý si ale vyžaduje rekonštrukciu. Obyvateľstvo má k dispozícii služby na veľmi dobrej úrovni. Je tu zriadená základná škola ako aj materská škola. Pri škole bolo vytvorené veľké ihrisko. V obci je zabezpečená zdravotná starostlivosť i ponuka kultúrneho a športového vyžitia. Veľmi pekná oddychová zóna bola vytvorená pri miestnom jódovom prameni. V Buzici pôsobí viacero verejnoprospešných spolkov, ako napríklad Csemadok. Raritou je citarový krúžok. Deti radi navštevujú súbor ľudového tanca. Viaceré kultúrne udalosti sa odohrávajú na miestnom amfiteátri. K tomuto miestu už neodmysliteľne patria bociany biele. Ich hniezda nájdete na viacerých stĺpoch elektrického vedenia priamo v obci. Buzica bola začlenená do Mikroregiónu Údolie Kaňapty. Spoločne s inými dedinami sa snaží dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj celého územia.

BuneticeBunetice ležia vo východnej časti Košickej kotliny v hornej časti doliny Trstianky, vo výške okolo 425 m nad morom. Najstaršia správa o Buneticiach je v listine z roku 1413 o ich údajnom zálohovaní Michalom Kecerom Martinovi z Ploského. Hoci jej zálohovanie nemožno overiť, je nesporné, že dedina jestvovala už pred rokom 1413. Jej názov sa v písomnostiach z 15.-16. storočia vyskytuje pravidelne v tvare Bonytha. Je to maďarský názov a typologicky patrí k skupine maďarských názvov Čižatíc, Kojatíc, Daletíc a iných. Aj on zachoval starobylé slovanské osobné meno Buneta, od ktorého vznikol pôvodný slovenský názov našej dediny. Vzhľadom na starobylý tvar názvu sa predpokladá existencia obce ešte pred 11. storočím. Z geografickej polohy Bunetíc a územného rozsahu panstva Lipovec vyplýva, že bunetický chotár v 13.-14. storočí patril k tomuto panstvu. V 15.-16. storočí Bunetice dokázateľne patrili k panstvu Lipovec. Ich zemepánmi boli Kecerovci a prechodne aj iní vlastníci.

Bukovec Obec Bukovec leží na styku severozápadnej časti Košickej kotliny so Slovenským Rudohorím, v doline potoka Ida. Obec sa spomína v roku 1347. V stredoveku patrila kráľovskej komore, šľachticom z gečea neskôr mestu Košice. Počas súpisu obyvateľstva z roku 1828 bolo v obci 60 domov a 465 obyvateľov, podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1869 mala 445 obyvateľov a počas sčítania ľudu v roku 1910 479 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, výrobou náradia a v stredoveku i baníctvom v miestnych strieborných baniach. Do roku 1918 patrila obec do Abovskej stolice, v roku 1938-45 bola pripojená k Maďarsku.

BočiarObec Bočiar leží na juhu Košickej kotliny, v blízkosti najväčších železiarní na Slovensku. Jej územie bolo osídlené už v neolite. Našli sa tu dôkazy o rímskom osídlení ako aj o existencii slovanského sídliska. Obec sa prvýkrát písomne spomína v r. 1249 ako príslušenstvo Nového hradu. Už v 14. storočí bol doložený kostol. V druhej polovici 20. storočia patril Bočiar administratívne k obci Hutníky, čo sú dnešné Sokoľany. V súčasnosti patrí k menším obciam Abova s rozvinutou infraštruktúrou a dobrou občianskou vybavenosťou. Jednou z najstarších stavieb v obci je rímskokatolícky Kostol sv. Imricha. Pôvodne gotický kostol bol z prelomu 13. a 14. storočia, neskôr prešiel klasicistickou úpravou, pravdepodobne koncom 18. storočia. Kultúrny dom pochádza z druhej polovice 20. storočia. Športovým aktivitám v obci je určené viacúčelové ihrisko a areál pre deti. Rozvoju obce zabránila stavebná uzávera v súvislosti s výstavbou hutníckeho kombinátu v 60. rokoch 20. storočia a administratívne odčlenenie katastra obce Bočiar pre mesto Košice v roku 1979. Stavebná uzávera bola našťastie pre obec zrušená v roku 1991, ale administratívne odčlenené katastrálne územie nebolo obci Bočiar vrátené dodnes.

BlažiceBlažice ležia vo východnej časti Košickej kotliny, na ľavostrannej nive potoka Olšava, vo vzdialenosti 18 km od Košíc – pri štátnej ceste Košice – Bohdanovce - Bidovce. Stred obce dosahuje nadmorskú výšku 205 metrov.

BidovceErb obce Bidovce tvorí: V zelenom poli štítu strieborná /biela/ postava muža so zlatou /žltou/ sekerou, pri ňom strieborný /biely/ pes a oproti nemu bežiace dva strieborné /biele/ voly. V hornej časti strieborná /biela/ kosa so zlatou /žltou /násadou. Štít: Neskorogotický Podkladom pre tento návrh bola pravdepodobne obecná pečať z prvej polovice 19. storočia. Odtlačok typária z roku 1840 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v zbierke mestských a obecných pečatí / MOL Budapešť, V-5. Altenburger pecsétgyújtemény./ Na pečati s kruhopisom BÓÓD HELYSÉGE PETSETTYE 1840 / Pečať obce Bidovce 1840/ je vyobrazené pomerne zložité obecné znamenie: vpravo pod stromom stojaca mužská postava so sekerou, pred ním pes, oproti nemu bežiace dva voly a nad nimi vo vodorovnej polohe kosa. Vzhľadom na vek, autentickosť pečate a absenciu iného heraldického prameňa, odporúčam, aby z neho obec vychádzala v súčastnosti pri tvorbe vlastného erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému heraldickému pravidlu pre používanie farieb a kovov, ako aj estgetickým nárokom. V návrhu je použitý neskorogotický štít, v obecnej a mestskej heraldike najčastejší. Tento návrh je iba ideovým námetom na základe rozboru známeno heraldického prameňa, pečate. Samotné výtvarné spracovanie erbu by malo potom zohľadniť v prvom rade hlavne tvar a podobu znamenia na pečati.

Mestá - obce - Slovensko - Okres Košice-okolie

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia