Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Komárno

KolárovoMesto leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajcom. Západná časť sa nachádza na Žitnom ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážskeho. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1268 a počas svojej existencie zmenila názov. V chotári obce stál Žabí hrad. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom. Môžeme tu nájsť mnoho vzácnych rastlín a živočíchov.Z kultúrnych pamiatok sa tu nachádzajú: rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie s neskorobarokovou klenbou, baroková kaplnka, cintorín, Trojičný stĺp a pamätník obetiam II. svetovej vojny.

HurbanovoMesto Hurbanovo sa nachádza na juhu západného Slovenska v Podunajskej nížine, pri sútoku riek Žitavy a Nitry. Prvá písomná zmienka s názvom possesio \"Gyalla\" pochádza z roku 1357. Mesto má poľnohospodársky charakter. Má sedem miestnych častí: Hurbanovo, Bohatá, Zelený Háj, Nová Trstená, Konkoľ, Holanovo, Vík, ktoré ležia v katastrálnych územiach Hurbanovo a Bohatá. Nachádzajú sa tu mnohé historické pamiatky: katolícky kostol sv. Ladislava, kostol reformovanej cirkvi, klasicistická kúria, poľovnícky zámok, katolícky kostol sv. Anny. Medzi chránené pamiatky patrí historický park v okolí observatória a hvezdárne a dva historické parky v Bohatej. Nachádza sa tu Mestské kultúrne stredisko, Centrum voľného času, rôzne kluby, športové zariadenia a tenisové dvorce s možnosťou športového a kultúrneho vyžitia. Mesto úspešne reprezentujú Slovenská ústredná hvezdáreň a Hydrometeorologický ústav, podniky Pivovar Zlatý bažant a. s., Namex s. r. o., Terbo s. r. o., Joalko a Jatka Hurbanovo s. r. o.

KomárnoKomárňanský región sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, vo východnom cípe Žitného ostrova, pri dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Nadmorská výška jeho územia leží v rozpätí 110 - 270 m. Je teda nielen najjužnejším, ale aj najnižšie položeným miestom v Slovenskej republike. Ploché nížiny sprestrujú nespočetné agátové lesy, bohaté na nektár, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a neveľké piesočnaté kopce v severovýchodnej časti regiónu. Okres zahrňuje 40 obcí, kde na rozlohe 1045 km2 žije 108 911 obyvateľov. Patrí medzi najúrodnejšie oblasti Slovenska, pestujú sa tu najmä obilniny, zelenina a ovocie. Známy je prírodnými rezerváciami s množstvom rozmanitých živočíšnych druhov i chránených rastlinných spoločenstiev a riekami s hojnosťou rýb. Prírodné pomery a niektoré zvláštnosti, medzi ktoré patria aj termálne pramene s liečivými účinkami, umožňujú voľné kúpanie do neskorej jesene. Okres Komárno poskytuje pre turistov ubytovanie v piatich hoteloch, v troch penziónoch, v troch turistických ubytovniach a v jednom autocampingu s celoročnou prevádzkou. Komárno patrí k dunajskej ceste práve tak, ako dolniacka pikantná paprika k pečenému dunajskému kaprovi. Nákladné člny a pracovité remorkéry brázdia rieku po celý rok, kým ich nezastaví príliš nízky stav vody alebo ľad. Ožíva i osobná lodná doprava, ktorá poskytuje cestujúcim viac priestoru na vnímanie krajiny, než uzavreté rýchlikové kupé. Komárno, sídlo terajšieho okresu vzniklo v rannom stredoveku a patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Má bohatú históriu, kultúrne tradície a významné kultúrne pamiatky. Rozvoj mesta v dávnej minulosti predurčila jeho významná poloha a strategická úloha strážneho hradu. Pri hrade, na území zovretom ramenami Dunaja a Váhu, vznikli trhové osady ako zárodky budúceho mesta - Villa Camarum, Villa Kezw a Villa St. Andrea. Ako mesto bolo Komárno oficiálne konštituované listinou kráľa Bélu IV. z roku 1265 ktorou mu udelil mestské práva. Neskôr boli potvrdené i privilégiom Karola Róberta z roku 1331, ktorým ho vyňal spod právomoci hlavného župana. Táto výsada sa spolu s ďalšími, ktoré potvrdzovali, resp. rozširovali práva mesta, stala zdrojom neustálych napätých vzťahov medzi mestom a hradom (pevnosťou), ktorého velitelia si nárokovali uplatňovanie zemepanskej moci voči mestu. Dôsledkom toho bola snaha mesta o začlenenie medzi slobodné kráľovské mestá a vymanenie sa spod moci veliteľa hradu. Privilégium slobodného kráľovského mesta mu však udelila až Mária Terézia v roku 1745. V tejto dobe bolo Komárno piatym najväčším mestom Uhorska s približne desaťtisíc obyvateľmi, s vyspelým obchdom (hlavne s obilím a drevom) i remeslami. Zlomom vo vývine mesta bol rok 1763, kedy ho postihlo ničivé zemetrasenie. Za obeť mu padlo 279 domov a vyše 780 ich bolo poškodených. Popri zemetraseniach boli častou a ničivou silou požiare a povodne.

ČíčovChotár obce leží v nadmorskej výške 111 - 114 m v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova na mladom agradačnom vale rieky Dunaj. Zväčša odlesnený chotár tvoria mladšie treťohorné piesky a štrky, na ktorých sú štvrtohorné dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály, na juhozápade tečie rieka Dunaj, pri ktorej je lužný les (vŕby, topole, brest, javor). Má nivné a lužné pôdy. V chotári obce leží majer Kereszt, zaniknutá samota Kécs, zaniknutá obec Erecs. Obec s 1330 obyvateľmi leží 22 km západne od Komárna v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova. Krásne prírodné prostredie, kultúrne pamiatky a možnosť rozvoja turistiky a vodných športov dáva obci dobré predpoklady na sľubný rozvoj. Významná je štátna prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno Lion a chránené územie Hamský luh.

ČalovecObec s 1200 obyvateľmi leží 13,5 km severozápad ne od Komárna v Podunajskej nížine na Žitnom ostrove. Chotár obce ležiaci v nadmorskej výške 110m je stolovo rovná naplavená močaristá odlesnená rovina s lužnými, miestami zasolenými pôdami. Do chotára obce zasahuje štátna prírodná rezervácia Dropie na ochranu najväčšieho stepného vtáka dropa fúzatého (Otis tarta). Bohužiaľ stavy dropa stále klesajú, podobne ako rozloha ŠPR. V chotári obce sa nachádza liaheň dropov. Lokalita s významnými estetickými a biologickými hodnotami prírody je Čalovecké rašelinisko v chotárnej časti Ektóhát, predstavujúce bývalé ramená riek, ktoré vznikli zmenou koryta Dunaja. Podzemná voda vytvorila podmienky pre prostredie vlhkomiIných rastlín a vznik rašeliniska. Na hojne zamokrovaných častiach sú zárasty tŕste a vysokých ostríc. Do katastrálneho územia Violína zasahuje lokalita Bodzianske lúky - Dudváh, pri koryte sú zárasty topoľov v podraste s krovinami. V obci rastie chránený strom topoľ biely (Populus alba). Chránený strom moruša biela (Morus alba) bol v roku 1991 vyrúbaný. Dedina leží bokom od hlavných komunikácií a preto spolu s okolitými obcami by mali vytvoriť predpoklady na rozvoj agroturizmu, načo má ideálne predpoklady.

DulovceObec s 1877 obyvateľmi leží v Podunajskej nížine na juhozápadnom výbežku Pohronskej pahorkatiny v okrese Komárno, kraj Nitra. Chotár obce leží v nadmorskej výške 125 - 210 m, jej juhozápadná časť sa nachádza na vyšších terasách Žitavy, pokrytých piesčitými sprašmi a viatymi pieskami, severovýchodná časť leží na pahorkatine. Okrem menších agátových lesíkov na pahorkatine je chotár odlesnený. Na terasách má čiernozemné pôdy, v pahorkatine prevažne hnedozemné a mačinové pôdy. Obec si dodnes zachovala svoj poľnohospodársky charakter s rozvíjajúcim sa súkromným podnikaním. PVOD DOMOVINA Dulovce, základná deväťročná škola, spoločenský dom, Miestna ľudová knižnica, futbalový štadión, pošta, obecný úrad s matrikou, rímskokatolícky farský úrad, zdravotné stredisko, káblová televízia.

BrestovecMalá obec na rovine Žitného ostrova. Väčšina obyvateľstva sa živí poľnohosp. V lokalite obce bolo objavené staromaďarské pohrebisko. Prvá písomná zmienka je z r. 1268, ale obec bola zrejme založená oveľa skôr. Spomína sa v listine kráľa Ladislava IV., kedy bola majetkom zemianskej stolice, predalistov ostrihomského arcibiskupstva, v Arcibiskupskom Léli. V čase tureckých vojen obec zanikla a neskôr sa z obcí Lak (Lakszakálas a Turiszakálas) opäť dosídlila. V obci je možné si pozrieť ako pamiatku secesný letný kaštieľ dr. Zoltána Pázmánya postavený v r. 1905.

Radvaň nad Dunajom

BajčBajč je obec s 1262 obyvateľmi, leží 22 kilometrov severovýchodne od Komárna a 8 kilometrov južne od Nových Zámkov, na Podunajskej nížine, na nive rieky Žitavy. Rozloha obce je 3648 ha. Starodávne osídlenie, pekná príroda, arcibiskupské tradície a blízkosť mesta Nové Zámky by mohli tejto obci pomôcť zvyšovať jej prosperitu. Nachádza sa v Nitrianskej župe v Komárňanskom okrese. Ako významný cirkevný majetok, patril do Ostrihomskej arcidiecézy, dnes patrí do Bratislavsko - Trnavskej arcidiecézy. Obec je mimoriadne dôležitá ako významná archeologická lokalita. K obci prislúchajú okolité obce ako Kotelnica, Chrasť a Vlkanovo. Chotár obce je mimoriadne dôležitým archeologickým náleziskom dokazujúcim jeho praveké osídlenie. Na ľavom brehu Žitavy bolo zistené na prvej terase v rôznych polohách intenzívne osídlenie ľudu s lineárnou keramikou a želiezovskou skupinou z doby neolitu. Na polohe Ragonya sa našiel lengyelský hrob s masovou ľudskou obeťou a takmer 100 hrobov kostrového pohrebiska zo staršej doby bronzovej (hurbanovskej skupiny). Pri zaniknutej tehelni vedľa majera Vlkanovo bolo objavené rozsiahle neskorolengyelské sídlisko s keramikou zdobeným brázdeným vpichom (kultúrna skupina Bajč-Retz). Neďaleko sa nachádza sídlisko zo začiatku badenskej kultúry bolerázskeho typu a rozsiahle sídlisko z jej klasickej fázy s hrnčiarskymi pecami a zvieracími hrobmi v kultúrnych jamách. Rozsiahlu osadu badenskej kultúry a kultúry Kosihy-Čaka porušili pri zakladaní vinohradu pri ceste do Štúrova. V hlinisku bolo sídlisko zo staršej doby bronzovej, neskorej doby bronzovej a z halštatskej doby. Na tej istej terase, ale južnejšie sa našlo žiarové pohrebisko z neskoršej halštatskej doby. Keltské pohrebisko z 3.-2. storočia pred naším letopočtom s hrobmi náčelníkov s kruhovými a štvorcovými žľabami sa nachádza za osadou Vlkanovo. V tehelni sa zistili štvorcové a obdĺžnikové zahĺbené chaty z toho istého obdobia. V arcibiskupskom majeri sa našiel náhrobný kameň z rímskej doby pochádzajúci asi z Chotína a použitý bol ako stavebný materiál. Pri osade Vlkanovo sa našli železné predmety z 11.-13. storočia a črtajú sa zvyšky porušeného románskeho kostolíka z 12. storočia. Pri ťažbe piesku a neskôr pri stavbe kravínov v osade boli porušené základy stredovekých chát, ohnísk a kultúrnych jám. Chotár obce leží na nive rieky Žitavy v nadmorskej výške 119-130 m, juhovýchodná časť na nižších terasách s rozsiahlymi dunovými návejami viatych pieskov a piesočných sprašov. Chotár je odlesnený, na nive má menšie lužné lesy . Má nivné a lužné pôdy, na terasách černozemé, na spevnených pieskoch mačinové. V chotári je jedna z najrozsiahlejších bažantníc na Slovensku, ktorú pokrývajú lesíky na pieskových presypoch. Majú bohatý podrast a pestré zastúpenie bylinnej zložky, kde žije drobná lovná zver. Tieto lesíky boli vysadené za pôsobenia arcibiskupa Jána Scitovszkého /1843-1866/. Zaujímavým územím je aj Bajčská časť Pribetského potoka, vodná plocha potoka má na brehoch zárasty hlavne topoľov a vŕb. Zaujímavý je tu výskyt obojživelníkov a vodného vtáctva. Na majeri Chrasť v parku bývalej kúrie rastie chránený strom dub plstnatý /Quercus pubescens/ a platan javorovistý /Platanns orientalis/. Park je prerastený a v neutesenom stave. Podobne tak aj prírodné parky za arcibiskupským kaštieľom a pri kúrii v osade Vlkanovo.

Klížska Nemá

Bátorove KosihyNajhodnotnejšou pamiatkou je barokový rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie postavený v rokoch 1720-1728 na starších základoch s neskoršími úpravami. V roku 1735 pridali barokovú vežu, ktorú prestavali v klasicistickom štýle koncom toho istého storočia, v roku 1797. Posledná prestavba bola vykonaná v roku 1889. Kostol reformovanej cirkvi postavili v roku 1785, v roku 1878 doplnili o vežu. V centre obci sa nachádza dodnes fungujúci mlyn. V obci od roku 1935 vyrábali rastlinný olej a fungovala tu aj teheľňa. Unikátnou pamiatkou je pamätný liatinový obelisk, náhrobník rodiny Pálffyovcov z r. 1827. V obci sa nachádza pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny. Chránené prírodné územie predstavuje Chrbát. V obci sú možnosti rybolovu. Významné osobnosti: Hazay Ernő (1819-1889) – revolucionár, žurnalista. Podielal sa v Pešti na založení poisťovacej spoločnosyti Lloyd. Hazay István (1868) – tajomník ministerského predsedu, odborný spisovateľ, nakladateľ viacerých časopisov. Kováts József (1807-1888) – pomológ európskeho formátu a kalvínsky kňaz József Kováts, ktorého meno nesie aj miestna základná škola. Lacsny Miklós (1776-1857) – poľnohospodár, odborný spisovateľ, vynálezca. Mende Jenő (1883) – bol významným fyzikom a vedcom. Závadsky Zoltán (1892) – bol významným operným spevákom.

BodzaBodza je obec na Slovensku v okrese Komárno

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Komárno

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia