Mestá - obce - Slovensko - Okres Ilava

Nová DubnicaMesto leží v malebnom Považí v Ilavskej kotline. Mesto je moderné, mladé, história je krátka a úzko spätá s Ilavskou kotlinou. Bola tu otvorená materská škola, kino, reštaurácie, knižnica. Prirodzeným centrom je Mierové námestie. Svojím prostedím poskytuje príjemný oddych. Nachádzajú sa tu tri základné školy, Gymnázium sv. Jána Bosca, päť predškolských zariadení, základná umelecká škola a centrum voľného času. Nájdeme tu kino Panorex, mestskú knižnicu, športové kluby a krytú plaváreň. Ilavskou kotlinou preteká rieka Váh, na ktorej boli vybudované elektrárne v Ladcoch, Ilave, Dubnici nad Váhom a pri Skalke. V minulosti preskúmali tento kraj významní botanici J. Holuby a dr. Brancsík. Nachádza sa tu mnoho druhov vegetácie, ktoré sú vzácne a zákonom chránené. Príroda láka k nenáročným turistickým prechádzkam, pre turistiku, cykloturistiku ako aj lyžiarske strediská Homôlka, Mojtín, Vršatec, Zliechov a Čičmany.

IlavaÚzemie okresu sa nachádza v oblasti stredného Považia v Ilavskej kotline, ktorá sa rozprestiera medzi Trenčínom a Púchovom. Stredom kotliny preteká rieka Váh. Hrebene Bielych Karpát tvoria hranicu s Českou republilkou. Okres tvoria 3 mestá: Ilava, Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica a 17 obcí: Bolešov, Borčice, Červený kameň, Dulov, Horná Poruba, Kameničany, Košeca, Košecké Podhradie, Krivoklát, Ladce, Mikušovec, Pruské, Sedmerovec, Slavnica, Tuchyňa, Vršatské Podhradie a Zliechov.

Červený KameňGeologické pomery Geologický podklad prevažnej časti územia tvoria paleogénne sedimenty flyšového pásma, pieskovce ílovce, vápence. Iba v malej časti východného výbežku územia tvoria podklad mezolitické horniny centrálneho bradlového a flyšového pásma, ako sú dolomity, slieňovce, kremence, bridlice a vápence. Z tektonického hľadiska väčšinu územia tvorí vonkajší hrubý flyš. Z geotermického hľadiska má pásmo v hĺbke 1 kilometra teplotu 30 až 40º C. Vodný režim Hydrologickou osou územia je Tovarský potok, prameniaci na južných svahoch Končitej a Požára v Kýčerskej hornatine. V chotári sú však evidované ešte tri výdatné vodné pramene. Pôdny reliéf a zloženie Z hľadiska pedologického prevažujú v západnej časti územia kyslé hnedé pôdy. Podľa skeletovitosti ide o pôdy piesočnatohlinité, hlinité až štrkovité. Pôdotvorný substrát tvoria elúviá a plytké kolúviá kryštalických hornín. Vo východnej časti katastrálneho územia prevažujú rendziny a hnedé pôdy. Bonita lesnej pôdy je dobrá, poľnohopodárska je však málo produkčná. Podnebie Z hľadiska podnebného leží územie v mierne teplej oblasti, vlhkej podoblasti mierne teplého, vlhkého vrchovinného okrsku. Časť územia na severe a východe má charakter chladnej oblasti mierne chladného okrsku. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozmedzí 5 až 7º C, priemerný ročný úhrn zrážok je 800 až 1000 mm. Rastlinstvo Rastlinstvo chotára tvoria bukové a jedľové lesy, v okolí Tovarského potoka dubovo - hrabové, vápencomilné bukové a borovicové lesy. Najrozšírenejšou drevinou je buk lesný a smrek obyčajný. Z krov prevládajú mezofilné trnkové kroviny. Z fytogeografického hľadiska patrí územie do oblasti západokarpatskej flóry a obvodu západobeskydskej flóry. Z geoelementov sa tu vyskytuje Všivec chochlatý, z endemitov Klinček včasný. Živočíšstvo Zo živočíchov sa tu vyskytuje jeleň lesný, diviak lesný i medveď hnedý, jako i ďalšie bežne sa vyskytujúce kopytníky a šelmy. Z chránených živočíchov je to jašterica múrová, drozd čvikotavý, z endemitov utekáčik štíhly, z motýľov jasoň červenooký. V tovarskom potoku sa prirodzene vyskytuje pstruh potočný, v Brezovskom potoku vzácnejšie i rak riečny.

DulovDulov leží na Považí v Ilavskej kotline na pravej strane rieky Váh. Okolo obce Dulov sa rozprestiera rovina. Najnižší bod územia je 245 m.n.m., najvyšší 429 m.n.m. Do severozápadnej časti katastra obce zasahuje územie Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Z hľadiska administratívno-právneho patrí obec do okresu Ilava a Trenčianskeho samosprávneho kraja. Rozloha územia je 553,4 hektárov. Zo západu preteká okolo obce Dulov Tovarský potok (Tuchynská rieka), ktorý tečie z Červeného Kameňa. Tento tvorí hranicu v južnej časti s Tuchyňou a Savčinou. Krajom územia Dulova preteká tiež najdlhšia rieka na Slovensku Váh a tvorí nepatrnú hranicu s Tunežicami a Košecou. Na severovýchode tvorí hranicu s Horovcami potok Suchlica, ktorý v v letných mesiacoch vysychá. Severozápadnú pahorkatinnú časť obce tvoria drobné bradlové tvrdoše z druhohorných hornín, len v tejto časti sú lesné porasty. Na ostatnej ploche prevládajú hnedé lesné a v privážskej časti nivné pôdy. V lesoch obce žije srnčia a diviačia zver, v posledných rokoch i muflón.

Dubnica nad VáhomDubnica nad Váhom leží na strednom Považí v Ilavskej kotline. Biele Karpaty tvoria severozápadné ohraničenie prírodného prostredia Dubnice nad Váhom a Strážovská hornatina ich ohraničuje na juhovýchode. Nachádza sa v údolí Váhu a na jeho južnej terase, v južnej časti Ilavskej kotliny, na severozápadných svahoch Teplickej vrchoviny, 225-850 m n.m. Ilavská kotlina je erózno-tektonického pôvodu. Tvoria ju piesky, zlepence až íly. Štruktúra pôdy je hlinitá, piesčitá, štrková, ílovitá. Vodné toky na území mesta patria do správy Povodia Váhu. Mestom preteká Dubnický potok, ktorý sa vlieva do Váhu. Klimaticky ide o oblasť teplú, mierne vlhkú smiernou zimou, kde priemerná ročná teplota je 8,5 stupňov Celzia a ročným úhrnom zrážok 600-800 mm. Na území mesta sa nenachádzajú žiadne výraznejšie zásoby nerastných surovín. Uskutočňuje sa iba ťažba štrkov v povodí Váhu, ktorá je však momentálne pozastavená.Mesto Dubnica nad Váhom sa rozkladá na ploche 4914 ha, z čoho najväčšiu časť cca 54% tvoria lesy, 25% poľnohospodársky pôdny fond, 10,8% plocha zastavaného územia a zvyšok vodné plochy a ostatné plochy.V katastrálnom území mesta Dubnica nad Váhom sa nachádza chránené vtáčie územie - Dubnické štrkovisko o rozlohe 60 ha. Chránené vtáčie územie je zaradené do Súvislej európskej sústavy chránených území „NATURA 2000“.Územie mesta tvorí kataster Dubnice a mestská časť Prejta. Štatút mesta mu bol pridelený roku 1960. V súčasnosti je 27. najväčšie mesto Slovenska. V novom územnom členení patrí od roku 1996 do okresu Ilava a zároveň je najväčším mestom tohto okresu. K 1. 1. 2001 malo mesto 26 388 trvalo prihlásených obyvateľov. Okres Ilava tvoria obce Bolešov, Borčice, Červený Kameň, Dulov, Horná Poruba, Kameničany, Košeca, Košecké Podhradie, Krivoklát, Ladce, Mikušovce, Pruské, Sedmerovec, Slávnica, Tuchyňa, Vršatecké Podhradie, Zliechov a mestá Ilava (5403 obyvateľov) a Nová Dubnica (12271 obyvateľov). Je vzdialené len 14 km severovýchodne od mesta Trenčín a asi 140 km severne od hlavného mesta Bratislava. Mesto leží na hlavnom železničnom severojužnom ťahu, pri diaľnici D1 a prechádza nim štátna cesta I. triedy.Okres Ilava podľa územného a správneho usporiadania patrí do územného celku Trenčianskeho kraja a je ohraničený okresmi Púchov a Trenčín.

PruskéObec sa nachádza v oblasti Bielych Karpát, na pravom brehu Váhu, 4 km od okresného mesta Ilava.Nadmorská výška obce je 252 metrov nad morom, rozloha je 1293 ha. Väčšinu katastrálneho územia obce tvorí orná pôda, potom lúky, pasienky a lesy (zmiešaný porast).

BohuniceBohunice sú obec na Slovensku v okrese Ilava.Bohunice sú obec na Strednom Považí, v podhorí Bielych Karpát.Názov obce bol dlho nejednotný – od 18. stor. sa spomína ako Bohunicz alebo už ako Bohunice.Názov bol často zamieňaný s Jasl. Bohunicami a Bohunicami v Hontianskej župe – Levický okres. Samostatne boli rozlíšené ako Bohunice pri Pruskom alebo Bohunice nad Váhom začiatkom 20. storočia

BolešovObec Bolešov sa nachádza na strednom Považí, na pravom brehu Váhu. Územie obce je súčasťou Ilavskej kotliny, čiastočne zasahuje do CHKO Biele Karpaty. Má 1472 obyvateľov. Najstaršia známa a publikovaná písomná zmienka o obci Bolešov pochádza z roku 1331 ako "Bolleso", listina z roku 1414 Boleschov, 1484 Bolessow, 1773 Bollessó, 1786 Bolescho, 1892 až 1913 Bolesó(maď.), 1920 Bolešov. Aj keď sa obec Piechov spomína v listine z roku 1238, v roku 1241 obec napadli Tatari. Od roku 1431 prenikli na Považie husiti a pustošili. V roku 1528, v lete vyčíňanie generála Katzianera. V roku 1605 stavovské povstanie proti Habsburgovcom malo zlý dopad na život obce.6. IX 1648 bolo na Považí silné zemetrasenie. V 1748 a 1813 boli veľké povodne. V roku 1831 bola zaznamenaná cholera a vznikol bolešovský recept na jej liečenie, ktorý je zachovaný. V roku 1853 prebiehala v obci komasácia pozemkov. V roku 1910 bola uvedená do prevádzky železničná trať. 1. januára 1943 boli obce Bolešov a Piechov zlúčené do jednej obce pod názvom Bolešov. 1. mája 1945 bola obec oslobodená od Nemcov. Významné osobnosti v histórii obce: Anton Dobroslav Svoboda- bolešovský učiteľ, Jozef Kompánek- spisovateľ, Jozef Laco- entomológ, botanik,Jozef Bidlem- bolešovský kaplan.

BorčiceObec leží uprostred Ilavského podolia na terase Váhu v nadmorskej výške 228 m v strede obce a 486 m v chotári. Vytvára samostatný celok medzi Trenčianskou a Žilinskou oblasťou. Je to skupinová cestná dedina, pôvodne sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Bola súčasťou trenčianskeho hradného panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Obyvateľstvo bolo zväčša poľnohospodárske neskôr s rozvojom priemyslu aj kovoroľnícke. Jej prvá písomná zmienka je spojená s benediktínskym opátstvom na Skalke a v archívnych prameňoch sa uvádza z roku 1224.

Vršatské Podhradie

Mestá - obce - Slovensko - Okres Ilava

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia