Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Dunajská Streda

Veľký MederMesto Veľký Meder s 9 000 obyvateľmi sa nachádza v južnom cípe Západného Slovenska na medzinárodnej autodopravnej trase 10 km od hraničného prechodu v Medveďove. Mesto od 70 -tych rokov sa dostáva do povedomia vďaka termálnemu kúpalisku. Chemické zloženie geotermálnej vody podľa skúseností lekárov má priaznivé účinky na liečenie kĺbových ochorení, chrbtice a svalových únav a celkove prispieva k regenerácii organizmu. Vo Veľkom Mederi bol navŕtaný najhorúcejš prameň termálnej vody na území Slovenske republiky s teplotou 92°C . Celý areál je situovaný v lese, ktorý ho obklopuje vo výmere cca 100 ha a poskytuje možnosť na prechádzky na udržiavaných lesných cestičkách. Pre vyznávačov vodných športov ponúka dobré možnosti obľúbené rekreačné miesto obyvateľov mesta a vracajúcich sa turistov, jazero – štrkovisko pri meste so svojou 20 ha vodnou plochou a krásnou priezračnou vodou.

Dolný ŠtálObec Dolný Štál sa nachádza na juhozápade Slovenska, v srdci Žitného ostrova, 10 km od okresného mesta Dunajská Streda, pri dôležitom dopravnom ťahu, na ceste č. 63 (E 575), ktorá vedie z Bratislavy do Komárna. Obec má približne 2000 obyvateľov, jej rozloha je cca 2950 ha a leží vo výške 112 m n. m. Vznikla v roku 1940 spojením obcí Dolný Štál, Horný Štál a Tőnye. Odlesnený, rovinatý chotár pokrývajú vrstvy štrku a piesku z levantského obdobia, na ktorých sú riečne usadeniny Dunaja. V chotári sa sem - tam ešte vyskytujú močiare. Obec Dolný Štál prešla dlhým a zložitým vývojom. Toto územie tradične nazývali aj „Zlatou záhradou", pratradície sa zmieňujú o prvých Avarských osídlencoch, Pečenehoch a Kúnoch. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1113. Písomnosť „ In villa Staul..." poukazuje na rozdelenie kraja, ktoré nariadil kráľ Štefan a podľa tejto písomnosti si vyčlenil 2/3 územia obce Staul pre vlastné potreby a 1/3 ponechal pôvodným majiteľom, v našom prípade županovi menom Kozma. Názov Dolného Štálu bol v rokoch 1254-55 Staul, v roku 1260 Alistál, v roku 1347 Staul - Inferior (Dolný Staul), v roku 1786 Allischtal, od roku 1796 Alistál, od roku 1927 Dolný Štál, od roku 1948 Hroboňovo, po maďarsky Alistál, po nemecky Ischtal. V roku 1940 boli k Dolnému Štálu pripojené susedné obce Horný Štál a Tőnye. Viacerý si myslia, že obec dostala názov Alistál preto, lebo kedysi sa tu mohli nachádzať kráľovské maštale (maštaľ po maďarsky znamená istálló - poznámka prekladateľky). Faktom je, že v jednom dokumente z roku 1268 je takýmto spôsobom spomenutý „Szakálos" (Sokolec), keďže sa tam nachádzalo kráľovské stádo koní a tam bývali aj dozorcovia maštalí. K Dolnému Štálu patrili aj pusty Bélle, Hidvég, Karáb a Petény. Pusta Bélle sa vyskytuje v dokumentoch, pochádzajúcich z roku 1296 pod názvom Billge. Kostol pôvodne pochádza z 15. storočia, ale základy, pochádzajúce z obdobia Svätého Štefana sú pravdepodobne pod kostolom. Názov Horného Štálu bol v roku 1291 Faliztar, v roku 1463 Felystal, v roku 1553 Felistál, v roku 1927 Horný Štál, po nemecky Fel Ischtal. Korabinszky píše o tejto obci v roku 1786 nasledovne: „ Fellschtal sa nachádza na 2 míle od Šamorína na 1 ¼ míle od Dunajskej Stredy juhovýchodne, oproti Allischtalu na Žitnom Ostrove, ide o rodisko bývalého péčskeho a vácskeho biskupa Pál Dáwida." O obci píšu v roku 1291 pod názvom Feliztar, ako o statku župana Kozmu Bazinského. O rok neskôr sa spomenie pod názvom Fariztar, keď syn župana Pála Bazinského, István, ju daruje Lászlóovi. Obyvatelia obce získali šľachtické privilégiá. Obec pripojili v roku 1938 k Maďarskej republike. O obci Tőnye existuje zmienka z roku 1261 pod názvom Thon a Thungs, v rokoch 1245-55 pod názvom Tuuna, v roku 1381 pod názvom Teu a Tinye, dokument z Gabčíkovského archívu nazýva obec Tonye, v roku 1927 má obec názov Tône. Vývoj osady medzi Dolným Štálom a Horným Štálom sa úzko spája s vývojom týchto dvoch susedných obcí. Táto obec patrila v roku 1553 do vlastníctva klariských rehoľníčok z „Nyúlsziget-u" (Zajačí ostrov), v roku 1647 sa stala vlastníkom bratislavských klariských rehoľníčok. V roku 1787 patrila do vlastníctva Komory Kráľovskej Pokladne, neskôr do vlastníctva rodiny Amadéovcov, potom rodiny Batthányovcov. Na prelome storočia tu vlastnila väčší statok manželka Bélu Pálfyho - barónka Blanka Batthány. K obci patrila aj Tőnyeg pusta a majer Papsziget. Väčšina obyvateľstva sa zaoberá poľnohospodárstvom a predajom vypestovaných produktov. Charakteristickým povolaním bolo košikárstvo, pár košikárov vykonávalo remeslo ešte aj na začiatku 20. storočia. Pamiatky a pozoruhodnosti 1. Rímskokatolícky kostol sv. Martina, vysvätený biskupovi Svätému Mártonovi bol pôvodne postavený v gotickom slohu v 15. storočí. Klasicistický oltár s ústredným obrazom biskupa Svätého Mártona pochádza z konca 18. storočia. Kostol patrí medzi chránené pamätihodnosti. 2. Socha Alistáli Márie - inak nazývaná aj ako Alistáli Madona, je najvýznačnejším kusom zbierky sôch Kresťanského Múzea v Ostrihome. 3. Kalvínsky kostol bol vysvätený v prvú adventnú nedeľu 3. decembra 1786, potom ako sa neúprosné roky skončili Tolerančným patentom Jozefa II. a dolnoštálska cirkev bola znovu založená. 4. Vo vlastivednom dome z r. 1848 s trstinovou strechou je možnosť nazrieť do minulosti tunajších obyvateľov, ktorú pripomína dobový nábytok, domáce a poľnohospodárske náradia a náčinia a rôzne kópie starých písomností. Domček patril pôvodne Júliusovi Némethovi, obyvateľovi Dolného Štálu. 5. Prícestný kamenný kríž stojí pri ceste, vedúcej do Padáňu, nachádza sa v pomerne dobrom stave. 6. Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny sa nachádza na námestí za kostolom. 7. Kríž v kostolnej záhrade bez uvedenia dátumu. 8. Pamätná tabuľa padlých v II. svetovej vojne je umiestnená na čelnej strane domu smútku dolnoštálskeho cintorína. 9. Kamenný kríž v cintoríne z roku 1904. 10. Na križovatke hlavnej cesty a cesty, vedúcej do obce je umiestnená prícestná niková socha s obrazom. 11. Na malom námestí pred požiarnou zbrojnicou sa nachádza pomník pripomínajúci založenie obce. Roku 1992 ho nechala postaviť samospráva obce ako pamiatku na založenie obce. Pomník symbolizuje spojenie troch 12. V parku obecnej základnej školy sa nachádza pamätný strom, ktorý zvečnil mená niekdajších pedagógov vyučujúcich v miestnej škole. 13. Historické momenty rozvoja obce a významné udalosti obce zobrazuje totem, ktorý si môžeme pozrieť pred budovou Obecného úradu. Obci ju daroval pán Alfréd Ilka, rodák z Dolného Štálu a zároveň zhotovovateľ tohto pamätníka, v roku 2001. 14. Na starom cintoríne v Tőnyi sa nachádza drevený kríž z prelomu minulého storočia a na dolnoštálskom cintoríne kríž z roku 1909. 15. Zaujímavou historickou pamiatkou obce je valcový mlyn - Mária Mlyn, ktorý bol postavený v roku 1935 na spracovanie obilia, vypestovaného v obci a jej okolí. 16. Busta Kráľa Mathiasa bola psotavená v parku pred zdravotným strediskom s finančnou podporou Minsiterstva Kultúry SR v roku 2006.

Dolný BarObec s 589 (počet obyvateľov k 01.06.2006) prevažne maďarským obyvateľstvom leží 6 km juhovýchodne od Dunajskej Stredy na Podunajskej nížine v strednej časti Žitného ostrova. Výborná poloha na štátnej ceste Komárno - Bratislava dáva obci predpoklad zvyšovania jej prosperity za predpokladu rozvoja cestovného ruchu na Slovensku. Chotár obce leží v Podunajskej nížine v centrálnej časti Žitného ostrova na jeho štvrtohornom jadre v nadmorskej výške 112-114 m. Odlesnený rovinný chotár tvoria štrky a piesky kolárovskej formácie, na ktorých sú dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály. Má lužné pôdy. Bolo tu rašelinisko zaberajúce plochu asi 350 ha, ktoré je už však vyťažené. Jazero na jeho mieste by bolo vhodné využiť na účely krátkodobej a dlhodobej rekreácie. Po roku 1860 Spolok na reguláciu vnútorných vôd Žitného ostrova budoval viaceré kanály na odvodnenie rozsiahlych močiarov. Dolnobarský chotár odvodňuje kanál Malá Belá - Ohrady, ktorý bol napojená na Komárňanský kanál a odvádzal vodu do Dunaja. Na ňom boli postavené tri mosty a tri stavidlá. Kanál bol dlhý 11 km a 155 m, do dnešných dní sa zachoval temer v celej dĺžke.

BodíkyNa pravej strane prívodného dunaj ského kanála leží akoby odrezaná od sveta obec Bodíky. Prvýkrát sa spomína v roku 1272 v podobe Bodak. Neskoršie pomenovanie Wamosbodak poukazuje na skutočnosť, že v jej blízkosti bol brod s mýtnym miestom. Obec bola v minulosti poddanskou dedinou Prešporského hradu, neskőr až do rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie patrila Pálffyovcov. Miestni obyvatelia sa zaoberali chovom hovädzieho dobytka na okolitých salašoch, rybárstvom a mlynárstvom. Pestovala sa tu chýrna kapusta a ovocie. V roku 1881 tu na hlavnom prúde rieky pracovalo 14 mlynov. Zanikli pri vel'kej fadovej triešti v roku 1926, po ktorom rolníci využívali parné a elektrické vakové mlyny v Bake a Samoríne.

Čiližská RadvaňDemografická situáciaLokalizácia: Obec Čilizská Radvaň sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska v južnej časti Žitného ostrova. Z územnosprávneho hľadiska sa nachádza v Trnavskom kraji v juhozápadnej časti okresu Dunajská Streda, v blízkosti kúpeľného mesta Veľký Meder (6,5 km na štátnej medzinárodnej ceste E575) a obce Gabčíkovo (14 km na štátnej ceste 506). V blízkosti (6 km) sa nachádza štátna hranica s Maďarskou republikou a hraničný priechod v Medveďove . Príroda: Obec sa nachádza na území Podunajskej roviny. Podunajská rovina patrí medzi poľnohospodársky najintenzívnejšie využívané oblasti Slovenskej republiky. Väčšinu územia zaberá poľnohospodárska orná pôda, preto celé územie disponuje len s malým množstvom pôvodného prírodného prostredia. V obci sa nachádza len úzky pásik prírodného lesa pri kanála a Čilizskom potoku, ktoré môžu slúžiť príjemnému stráveniu volného času, spolu s dvomi jazerami (bývalé štrkoviská) na okraji obce (lov rýb) a s jedným jazerom s upravenými brehmi vhodnými na kúpanie. V blízkosti obce sa nachádza (6 km) CHKO Dunajské luhy pri brehu Dunaja s malebnými mŕtvymi ramenami a lužnými lesmi. Okrem toho v lete je možné využiť aj ďalšie štrkoviská v okolitých obciach Čiližská Radvaň je menšia osada v okrese Dunajská Streda. Nachádza sa neďaleko maďarských štátnych hraníc. Je centrom Medzičilizia. V obci žije 1 220 obyvateľov, ktorých 96sa hlási k maďarskej národnosti, ostatné 4tvoria Slováci a Česi. K Čiližskej Radvani patrí osada Vrbina. Meno dediny sa prvýkrát objavuje v dokumentoch z r. 1252 ako Villa Roduan. Podľa niektorých dejepiscov ju nazvali podľa rodu RÁD. Spomedzi našich kultúrnych pamiatok je pozoruhodný reform. kostol, ktorý bol postavený v časoch panovania dynastie Arpádovcov v gotickom slohu. Základným zd6rojom živobytia obyvateľstva je poľnohospodárstvo. Vývoj počtu obyvateľov odzrkadľuje socio-kultúrne, demografické a ekonomické procesy prebiehajúce na úrovni celej spoločnosti, no sčasti je aj odrazom významu obce v štruktúre osídlenia a lokálnych zmien. V dlhodobom časovom úseku sa počet obyvateľov obce postupne zvyšuje. Za posledných 130 rokov sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil – od roku 1880, keď mala obec 664 obyvateľov stúpol až na 1277 v roku 2005. Rast však nie je kontinuálny, ale typicky sa v 10- 20 ročných intervaloch striedali obdobia výraznejšieho rastu a mierneho poklesu. K najvýznamnejším úbytkom obyvateľstva došlo v priebehu 1. a 2. svetovej vojny. Posledné obdobie poklesu počtu obyvateľov nastalo medzi rokmi 1961-1970 v dôsledku zničenia obce a značnej časti bytového fondu počas povodne v roku 1965. Od 70. rokov 20. storočia však počet obyvateľov obce sústavne stúpa a tento rast má značnú dynamiku. Hlavným rozvojovým impulzom bola klasifikácia obce Čiližská Radvaň v rámci koncepcie strediskovej sústavy osídlenia ako strediska miestneho významu v 70. rokoch. Preferencia rozvoja strediskových obcí zo strany štátu priniesla obci Čiližská Radvaň migračné zisky z okolitých obcí, ktoré naopak zaznamenávali úbytok počtu obyvateľov. Tento trend pretrval aj po zrušení koncepcie strediskovej sústavy až do súčasnosti a podľa aktuálnych údajov sa ďalej posilňuje. V 20-ročnom období (1970-1991) stúpol počet obyvateľov o 70, v nasledujúcom 10-ročnom období (1991-2001) už o 99 a za ďalšie len 4- ročné obdobie (2001-2005) až o 59.

GabčíkovoGabčíkovo je jednou z najstarších usadlostí. Nachádza sa tu termálne kúpalisko a rôzne pamätihodnosti, ako socha sv. ochrancu požiarnikov, pamätník hrdinov II. svet. vojny, pamätný stĺp milénia, zámok Amande, stará cirkevná základná škola, park.

BáčBáč sa nachádza na Žitnom ostrove, na juhozápade Slovenska, v okrese Dunajská Streda (Trnavský kraj), 25 km východne od Bratislavy a 17 km západne od Dunajskej Stredy. Je vzdialená 34 km od maďarskej hranice a 33 km od rakúskej. Cez obec prechádza medzinárodná cesta (63/E575) a je vzdialená len 2 kilometre od Dunajskej cyklistickej cesty.

Lúč na Ostrove

Mestá - obce - Slovensko , Zoznam objektov - Obce - Okres Dunajská Streda

AZ-europe, a.s.

slovenčina

čeština

maďarčina

poľština

angličtina

nemčina

rumunčina

ruština

švédčina

dánčina

estónčina

fínčina

islandčina

lotyština

litovčina

nórčina

albánčina

srbčina

chorvátčina

gréčtina

taliančina

maltčina

portugalčina

slovinčina

španielčina

francúzština

holandčina

empty

Vo vašom košíku sa nenachádzajú žiadne položky

0 položiek

Nákupný košík

Prihlásiť

Registrácia